60. schôdza

S doplňujúcou otázkou pán poslanec Štefan Kuffa.

Áno, ďakujem za odpoveď. Presne to je ten problém, keď pred nejakým časom som počúval ministra národnej obrany, ako veľkoryso ide darovať Ukrajine MiG-y, a položil som si otázku, ako bude zabezpečený náš vzdušný priestor. To je jeden rozmer. Ide predovšetkým o bezpečnosť našej krajiny, našej vlasti, Slovenskej republiky.
Druhý rozmer je ten, kde vlastne minister národnej obrany, resp. možno aj vláda takýmto spôsobom vystavili v podstate aj Slovenskú republiku možným rizikám a možnému zatiahnutiu Slovenskej republiky do konfliktu s Ruskou federáciou a konfliktu, ktorý je na Ukrajine. Myslím si, že aj keď ďalej tá vláda uvažuje, tak som to pochopil z tejto otázky, a hľadá ako tento priestor, som o tom presvedčený, že nie je to vhodné, aby v takejto napätej situácii Slovenská republika darovala tieto MiG-y Ukrajine. Ja som za humanitárnu pomoc, ale nie som za humanitárne bombardovanie, tak jak sa to aj v minulosti nazývalo, alebo humanitárne bomby, rakety alebo humanitárne stíhače. Jednoducho toto je čosi neprijateľné. Ruská federácia či už v tejto chvíli, keď aj taká tá hystéria nás tuná tak zachvátila na Slovensku, ale aj v celej Európe, má stále tuná ako tento priestor. Myslím si a som o tom presvedčený, že vláda Slovenskej republiky má predovšetkým pamätať na bezpečnosť našej krajiny. Rovnako je to aj s tým obranným systémom S-300, ktorý vláda uvažuje darovať Ukrajine. Je to neprijateľné.

Pán poslanec, chcem vás len v dobrom upozorniť, že v zmysle zákona o rokovacom poriadku máte právo na doplňujúcu otázku. Toto otázka nebola. Ale nechal som vás dokončiť, samozrejme, len vás prosím do budúcna, aby ste na to mysleli.
Ďalšiu otázku na pána premiéra adresuje pán poslanec Martin Čepček: "Vážený pán premiér, aké opatrenia sa pripravujú v súvislosti so zdražovaním potravín, pohonných hmôt a plynu pre ochranu nízkopríjmových domácností?"

Vážený pán poslanec, dovoľte, aby v mene premiéra som vám odpovedal túto otázku. Slovensko, ako aj ostatné krajiny v rámci Európskej únie a mnohé iné regióny sveta v súčasnosti čelia prudkému nárastu cien energií. Tento rast cien bol spôsobený oživením svetovej ekonomiky po ústupe pandémie, ktorú však vzápätí tlmí ruský útok na Ukrajinu. Vojne na Ukrajine predchádzali právne problémy so spustením novej plynovej trasy pod Baltským morom Nord Stream 2 a s tým súvisiaci pokles dodávok plynu zo strany Gazpromu, ktorý sa týmto tlakom snažil presadiť svoje záujmy v Európskej únii.
Pre zníženie dopadov na odberateľov pripravilo ministerstvo hospodárstva viacero opatrení. Jedným z už prijatých krokov, ktorý má priamy vplyv na zníženie koncových cien energií, elektriny v roku 2022, je rozloženie už priznanej pomoci výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov na dlhšie obdobie a tým zníženie dotácií najmä pre fotovoltické zdroje. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) implementoval predĺženie podpory od januára, od 1. januára 2022 a znížil tak náklady na tarifu za prevádzkovanie systému o cca 70 miliónov eur ročne.
Zároveň ministerstvo hospodárstva v súčinnosti s ministerstvom financií rozhodlo o poskytnutí štátnej dotácie do systému TPS, to je tarifa za prevádzkovanie systému, vo výške 40 miliónov eur na rok 2022 na podporu zníženia tarify TPS, tarify za prevádzkovanie systému pre odberateľov elektriny.
Súčasne sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky s akcionármi spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., dohodli na riešení stabilizácie cien elektriny pre domácnosti na roky 2023 a 2024. Dňa 16. februára 2022 podpísalo ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií a Slovak Power Holding, čo je jeden teda z majiteľov Slovenských elektrární, memorandum o... (Minister sa obrátil na predsedajúceho.) Prepáčte, ako to teraz presne funguje, koľko mám priestor na odpoveď na túto otázku? (Vstup predsedajúceho.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Máte na každú otázku päť minút a keď bude doplňujúca, tak ďalších päť minút. A dokopy 15 minút na otázky na premiéra.

Matovič, Igor, podpredseda vlády a minister financií SR
Uhm, pardon. Tak musím trošku asi rýchlejšie, lebo je to dlhšie.
... porozumení a implementácii mimoriadnych opatrení na elimináciu dopadu nárastu cien elektrickej energie na vybrané skupiny odberateľov. Slovenské elektrárne budú na základe dohody do roku 2024 predávať silovú elektrinu ako komoditu za 61 eur za MWh bez ohľadu na vývoj veľkoobchodných cien elektriny na trhoch. Celkový dohodnutý objem elektriny v týchto sadzbách je 6,15 TWh ročne. Ak by nedošlo k takejto dohode, je riziko významného zvýšenia ceny elektriny pre domácnosti až o 80 % v nasledujúcich rokoch. Pokiaľ sa nebudú výrazne meniť poplatky za predaj a distribúciu a ďalšie poplatky obsiahnuté v cene elektriny, koncové ceny elektriny pre odberateľov v domácnostiach zostanú relatívne stabilné. Domácnosti vďaka tomu počas nasledujúcich rokov ušetria priemerne 500 eur. Spolu by domácnosti tak mali ušetriť na cenách elektriny jednu miliardu eur s daňou z pridanej hodnoty.
Ministerstvo hospodárstva rieši aj zmiernenie dopadov zvýšených cien plynu; bytové domy so samostatnými kotolňami, ktoré nie sú pripojené na centrálne zásobovanie teplom, ktoré používajú na výrobu tepla plyn, mohli od 1. marca 2022 získať od Slovenského plynárenského priemyslu nové zmluvy na dodávku plynu. Cieľom ponuky bolo zmierniť nárast burzových cien komodity plynu a následne koncové ceny tepla v domácnostiach. Ponuku využilo takmer 500 bytových domov, respektíve správcov bytových domov, ktorí tak získali prístup k cenám, ktoré sú výrazne nižšie ako ceny na súčasnom trhu s plynom.
V súvislosti s možnosťami zmiernenia dopadu rastúcich cien potravín a stabilizácie situácie podpísalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka so Slovenskou alianciou moderného obchodu a Zväzom obchodu deklaráciu vo veci udržania cenovej stability potravín. V zmysle podpísaného memoranda o zabezpečení dostatočnej potravinovej zásoby v zmysle núdzového stavu ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sleduje disponibilné zásoby šestnástich komodít a pripravuje sa na ďalšie memorandum o spolupráci v oblasti zabezpečenia ekonomickej stability a konkurencieschopnosti výrobcov potravín v Slovenskej republike.
Na zníženie energetickej náročnosti výroby ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánuje rozdeliť 268 miliónov eur vo výzvach 4.1, 4.2 určených pre poľnohospodárov, spracovateľov a potravinárov. Zároveň ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripravuje legislatívny návrh, ktorý umožní ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zaviesť predkupné právo na nákup vybraných druhov komodít pre slovenských spracovateľov a potravinárov.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku, takže prípadne môžte potom dokončiť.
Nech sa páči, pán poslanec Čepček.

Ďakujem pekne, pán expremiér. Chcem teda poďakovať, že sa niečo deje, ale my sme si všimli, že už ceny potravín nejakým spôsobom stúpli, to znamená, predpokladám, že asi vláda sa ešte bude niečím zaoberať, ak by to bolo, ak by to znamenalo výrazný dopad pre obyvateľstvo, alebo nie?
Ďakujem.

Určite teraz, keď trošku, neviem, či do toho môžem vstúpiť, ale myslím si, že hovorím aj v mene pána predsedu vlády ako minister financií. Samozrejme, že vláda si musí všímať rast cien; inflácia, ktorú zažívame, je najväčšia za posledných 20 rokov. Zároveň treba povedať, že tá inflácia nie je celoslovenská, ale je celosvetová, čiže rast cien je naozaj na, proste na celom svete dramatický. Okolité krajiny pristupujú niektoré aj k opatreniam typu, že napríklad že zrušia dépeháčku na pohonné hmoty, myslím, že Poľsko. Potom, že zastavia umelým spôsobom ceny alebo umelo nastavia ceny pohonných hmôt, Maďarsko.
Na druhej strane, keď si porovnávame inflácie v týchto krajinách, tak sa to neprejavuje. Sme plus-mínus na tej istej úrovni alebo lepšie ako susedné naše krajiny z V4, alebo z Vyšehradskej štvorky, tým pádom ani ekonómovia na Slovensku neodporúčajú nejaké takéto plošné opatrenia, preto keď tak chceme pristupovať k opatreniam, ktoré budú najmä pomáhať ľuďom, ktorí sú najviac ohrození prípadnou chudobou alebo sú najviac ohrození chudobou. Preto ako jedno z tých prvých opatrení sme pristúpili, síce to sa dotkne všetkých, lebo všetci máme doma elektrinu, teda k opatreniu v hodnote jednej miliardy eur, kde sme dohodli so Slovenskými elektrárňami zmrazenie cien de facto na tri roky. Je to európsky unikát, žiadne domácnosti v rámci Európskej únii nemajú istotu, že do 31. decembra 2024 budú platiť to isté za elektrinu, čo platia dnes. Slovenské domácnosti túto garanciu majú a si myslím, že to bol veľmi veľký úspech a krok voči tomu, aby sme ceny stabilizovali.
Druhý veľmi silný impulz je to, že sme sa rozhodli posunúť komplet celé vianočné dôchodky, ich výplatu o približne pol roka skôr a niekedy v júni by mali byť vyplatené všetkým dôchodcom 13. dôchodky v objeme približne 300 miliónov eur. Čiže v druhom kvartáli podpora voči dôchodcom, síce čestne treba povedať, že je to len posun v čase o pol roka skôr, ale 300 miliónov budú mať jednoducho skôr k dispozícii, ako by mali normálne.
A potom tiež v neposlednej miere treba spomenúť približne 250 miliónov eur, štvrť miliarda eur, ktorá išla dôchodcom; áno, len tým, ktorí boli zaočkovaní, čiže nie všetkým, ale jednoducho je to niečo, čo bolo mimoriadne, mimoriadna pomoc voči dôchodcom finančná v prvom kvartáli tohto roku, čiže v čase naozaj toho rastu cien, cien, inflácie.
Čo sa týka zvyšovania dôchodkov, tam, bohužiaľ, máme jednoducho systém, ktorý je omeškaný o rok, čiže najprv sa zmeria inflácia v prvom polroku, počas druhého polroku sa vypočíta tá inflácia za prvý polrok a o to sa zvyšujú dôchodky na celý nasledujúci rok. Ako ministerstvo financií predpokladáme infláciu na prvý polrok tohto roka niekde medzi deväť, deväť a pol percentami, tzv. dôchodcovskú infláciu; pri priemernej výške dôchodku okolo 508 eur ten priemerný dôchodok by mal narásť skoro až okolo 50 eur od nového roku, čiže vlastne dôchodca priemerný za budúci rok dostane dvanásťkrát päťdesiat eur navyše, približne 600 eur navyše cez zvýšený dôchodok na základe rastu cien počas tohto prvého polroku.
Ďalej sme 52 miliónov vyčlenili na pomoc s rastom cien elektriny, ktoré teda má skončiť aj v domovoch sociálnych služieb, v nemocniciach, tak jednoducho postupne sa snažíme problémy riešiť. Samozrejme, je to bezprecedentná situácia, lebo tak dramatický nárast inflácie, vojna za dverami, zároveň covid, zároveň nárast, extrémny nárast cien energií, nedostatok niektorých súčiastok, jednoducho šok za šokom, krížom-krážom, kríza za krízou, ale snažíme sa manažovať verejné financie tak, aby sme pomohli tým, ktorí si sami pomôcť nemôžu a ktorí by inak sa dostali do núdze.
Môžme ďalšiu otázku.

Ešte jednu otázku, možno stihneme aspoň prečítať, od pána poslanca Čepčeka: "Vážený pán premiér, na Slovensku už pol roka funguje nový úrad a to Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Aké sú jeho úlohy a osvedčenosť v praxi?"

Vážený pán poslanec, úrad na ochranu oznamovateľov vznikol po tom, čo vládna koalícia zvolila jeho prvú predsedníčku vo februári 2021. Za vznikom úradu stojí myšlienka pomáhať v boji proti korupcii aj tým, že sa odstránia niektoré prekážky, ktoré doteraz potenciálnym oznamovateľom bránili v tom, aby korupciu alebo nekalú praktiku, s ktorými sa stretli v zamestnaní, oznámili. Týmito prekážkami bol strach zo straty zamestnania alebo strach z iných odvetných opatrení, ktoré oznamovateľom hrozia po tom, čo svoje podozrenie oznámia. Ďalšou prekážkou je nedostatok informácií či odbornej opory v situácii, kedy oznamovatelia, tzv. whistlebloweri, môžu čeliť tlakom, falošným obvineniam alebo šikane. Úrad je okrem iného vybavený právomocou, ktorá umožňuje pozastaviť účinnosť výpovede z práce, ak motívom takejto výpovede je práve odveta za to, že sa niekto ozval a oznámil nekalú praktiku. V porovnaní s inšpektorátmi práce, ktoré mali túto agendu zverenú predtým, sa úrad môže venovať oznamovateľom lepšie a intenzívnejšie.
V septembri ´21 úrad úspešne spustil svoju činnosť a odvtedy sa naňho obrátilo vyše 190 jednotlivcov. Úrad poskytuje potenciálnym aj skutočným oznamovateľom poradenstvo, môže podávať trestné oznámenia, sprostredkuje im ochranu alebo sa zúčastňuje súdnych sporov na strane oznamovateľa.
Za prvý polrok činnosti sa úrad zaoberal šesťdesiatimi relevantnými prípadmi, v rámci ktorých poskytoval poradenstvo, pozastavoval účinnosť pracovných úkonov voči oznamovateľom alebo sprostredkoval ich ochranu na prokuratúre, kontroloval funkčnosť interných systémov oznamovania u zamestnávateľov a zúčastňoval sa súdnych konaní.
Úrad od septembra ´21 eviduje desať nových chránených oznamovateľov, ktorým status chráneného oznamovateľa udelila prokuratúra alebo inšpektorát práce, pretože podali kvalifikované trestné oznámenie alebo oznámenie o správnom delikte. Väčšina závažných prípadov, ktoré úrad doteraz riešil, je z prostredia štátnej a verejnej správy alebo štátnych podnikov a najčastejšie sa týkajú machinácií pri verejnom obstarávaní, konfliktu záujmov či hromadného porušovania Zákonníka práce. Vďaka konkrétnym oznamovateľom, ktorí sa obrátili o asistenciu na úrad, sú dnes vedené vyšetrovania alebo sú v štádiu preverovania skutky, ktoré sa týkajú machinácií pri verejnom obstarávaní alebo porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Vážený pán poslanec, v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti úrad každoročne do konca marca predkladá Národnej rade správu o svojej činnosti a stave ochrany oznamovateľov. Úrad teda bude poslancov čoskoro priamo informovať o detailoch svojej činnosti prostredníctvom svojej výročnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.