63. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, zaujala ma vaša úvaha, že skutočne naši vládni predstavitelia, eventuálne armádni predstavitelia, vedeli o intervencii Ruska na Ukrajinu skôr vďaka spravodajským službám. Ja som tie informácie nemal, ja som s tým konfliktom naozaj nerátal, ale ak vedeli a tie naozaj indície sú a nepripravili sa na migračnú krízu, tak je to absolútne zlyhanie. Je to zlyhanie ministerstva vnútra, ministerstva obrany a všetkých zložiek. A zodpovednosť? Aká zodpovednosť plynie pre túto vládu?! Absolútne žiadna. Nič, ticho. A ešte si ministerstvo vnútra spraví zmluvy s externou firmou, ktoré sú absolútne netransparentné, počuli sme to, sú zlé a zase nič.
Ja neviem, či si táto vláda vôbec a vládni predstavitelia alebo poslanci uvedomujú, že týmto svojím arogantným správaním a krytím korupcie vlastne spochybňujú to, čím sa najviac oháňajú – demokraciu. To je vaše, demokracia – vláda ľudu. A to spochybňovanie vôbec týchto pravidiel, krytie korupcie, zasa len v spoločnosti narastá nedôveryhodnosť k politikom. Ľudia vám neveria, nikomu z politikov, je to už pomaly hanlivé označenie a táto frustrácia obyvateľov nakoniec povedie k tomu, že ľudia absolútne prestanú veriť v nejaké demokratické inštitúcie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Zahorčák, vy ste úplne jasne a z praxe poukázali na to, ako minister vnútra Roman Mikulec nezvládol celé riadenie tejto utečeneckej krízy. Sám minister vnútra ako aj ďalší koaliční poslanci a predstavitelia rozprávali o tom, ako je potrebné, aby si dosadili vlastných prednostov okresných úradov, pretože to je predĺžená ruka vlády a predĺžená ruka ministerstva financií, pardon, ministra, ministra vnútra. A táto predĺžená ruka, ako sa ukazuje v praxi, absolútne nefunguje.
Treba povedať, že prednostovia okresných úradov sú na miestnej úrovni aj predsedovia okresných krízových štábov, a práve tieto okresné krízové štáby mali riadiť a riešiť na mieste danú, danú utečeneckú krízu, a to je jednoznačné preukázanie toho, že ministerstvo vnútra v rámci svojej predĺženej ruky, ako to nazývajú, okresných úradov túto utečeneckú krízu nezvládli, a teda zodpovedný politicky za celý tento proces je práve minister vnútra, ktorý má vyvodiť politickú zodpovednosť za toto nezvládnutie, a to je, mal by sám odstúpiť a ak tak neurobí, tak sme tu na to my, jediný oprávnený orgán štátu, ktorý mu môže vysloviť nedôveru.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vilko, ja sa ti chcem veľmi pekne poďakovať za tvoje vystúpenie, pretože ako primátor mesta, ktoré je v súčasnosti možno nazvané aj nárazníkovým mestom, čo sa týka prichádzajúcich ľudí z Ukrajiny, tak si presne popísal, že ako sa štát zachoval, keď si zvolal krízový štáb. Nielenže neprišli, ale nemali ani toľko odvahy sa ospravedlniť a podať vám pomocnú ruku. Potom ste začali vy aktívne konať, pretože ste videli, že situácia je zlá, no a tu sa potom potvrdzujú dve také múdre myšlienky, že aktívny blbec je horší ako triedny nepriateľ a namiesto poďakovania sa vám dostalo to, že vám povedali, že zbaľte si švestky, lebo máme súkromnú firmu, ktorá to dokáže urobiť oveľa lepšie ako vy. Takže presne to je tá filozofia a myslím si, že tak ako to v úvodnom slove náš predseda dal tomu vecnú a politickú rovinu, tak ty s Boriskom Suskom ste to rozobrali na súčiastky argumentačne tak, že ak toto už neotvorí koaličným poslancom oči, tak potom neni ani vôbec o čom rozprávať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán primátor, klobúk dole pred vami a druhá taká veta. Nuž komu už veriť viac ako primátorovi mesta, ktorého sa táto neštandardná situácia týka najviac, pánovi primátorovi Michaloviec. Kde ste teraz zalezený, pán Mikulec? Kdesi vzadu v nejakom klebetení s tými vašimi ďalšími pážatmi. Čo urobil štát? Čo ste urobili vy, pán Mikulec? To všetko, čo ste spravili, spravili ste zle. A komu myslíte, že títo ľudia budú viacej veriť? Vám? Alebo primátorovi? Kto je bližšie k týmto ľuďom? Vy si môžete dovoliť klamať, ale primátor asi ťažko. Viete a ešte jedna vec. Toto je vaše nielen politické zlyhanie, toto je vaše ľudské zlyhanie, lebo v prvom rade ako politik, nuž keď niekto v tejto chvíli povie pán minister, asi to preháňa, lebo tým ministrom skutočne nie ste a nie ste zodpovedný a nie ste, nie ste ani ochotný prijať politickú zodpovednosť a tú ľudskú zodpovednosť ste tiež neni ochotný prijať, keby to tak bolo, tak tuná budete sedieť, počúvať, protirečiť primátorovi a pozerať sa mu do očí. Lenže na to vy, pán minister, nemáte jednoducho. Preto čím skôr odtiaľto odídete, tým skôr na vás Slovensko môže zabudnúť. A vám garantujem, že v nasledujúcom volebnom období po vás neštekne ani pes.

Ďakujem.
Pán primátor, pán poslanec, ďakujem za vystúpenie a za uvedenie faktov, ktoré hovoria to, že heslo, ktoré sa z úrovne vlády, ale aj z úrovne koaličných poslancov prelínalo celým dnešným rokovaním tejto mimoriadnej schôdze a to heslo znelo, všetko sme zvládli a všetko zvládame, čiže toto heslo stojí naozaj na vratkých nožičkách.
Naviac v Michalovciach štát, ktorý to má v náplni práce a tomu nerozumiem, vstúpil nielen neskoro do procesov, ale aj nevhodne. Naviac štát suploval, suplovanie štátu, pardon, suplovanie štátu súkromnými firmami a naviac v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní je aj pre mňa už naozaj silná káva, je vhodné to, čo sa tu dnes deje a to je odvolávanie ministra vnútra za zlyhanie vo všetkých týchto procesoch.
Na záver len vďaka samospráve či už v Michalovciach, ale aj inej aj, samozrejme, dobrovoľníkom, že sa aktívne ujali tejto úlohy a ten úvod a, samozrejme, aj dnešok zvládli na výbornú a Slovensko nestratilo meno v tom, čo je pre Slovensko významné, a to je pomoc utečencom z Ukrajiny.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili a vlastne to moje vystúpenie podporili. Len na doplnenie na adresu pána poslanca Saloňa, ktorý hovoril o prednostovi ako o predsedovi krízového štábu, veľmi ma teší, že konečne začal aj fungovať krízový štáb okresu a že z jeho úst, teda z dielne vyšiel aj potrebný pokyn na to, aby sme tie priestory, ktoré sme uvoľnili v prospech štátu, že budeme môcť potom dostať aj nejaké peniaze za to, že tam pôsobia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda.
Veľmi stručne, ale vo vecnej tónine chcem nadviazať na moje úvodné vystúpenie ako navrhovateľa k tomuto návrhu. Predovšetkým chcem politicky skonštatovať, že sme veľmi vážne prekvapení zo stavu v Národnej rade Slovenskej republiky, kde sa jednému z najvýznamnejších členov vlády, pretože minister vnútra Slovenskej republiky patrí medzi najvýznamnejších členov vlády, nedostala žiadna obhajoba zo strany vládnych poslancov. To len potvrdzuje to, čo som avizoval vo svojom úvodnom slove, že minister Mikulec je trpený len a len z dôvodu existujúcej dohody medzi stranami vládnej koalície, že všetko si musíme odpustiť, môžeme kradnúť, zabíjať, urobiť čokoľvek, len sa nesmie stať, aby sa vládna koalícia rozpadla, došlo by prípadne k predčasne parlamentným voľbám a k zmene moci.
Prekvapuje ma, že najemotívnejšie vystúpenie, pokiaľ ide o obhajobu pána Mikulca, mal minister financií Slovenskej republiky, ktorého vystúpenie však zo slušnosti a z vecných dôvodov nemienim ani len komentovať, pretože takéto vystúpenia na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky nepatria. Sú prejavy, ktoré znižujú vážnosť najvyššieho zákonodarného zboru, a sú prejavy, s ktorými sa bude musieť nová vládna garnitúra vysporiadať veľmi radikálne a veľmi razantne, pretože takéto prejavy robia z Národnej rady Slovenskej republiky obyčajný chliev.
Som tridsať rokov poslancom Národnej rady, prvýkrát som bol zvolený v júni 1992, ale to, čo predvádza Igor Matovič v Národnej rade Slovenskej republiky, nemá obdobu v modernej histórii slovenského parlamentarizmu. (Potlesk.) Myslím si, že v dnešnej diskusii, ďakujem všetkým poslancom z opozície, ktorí vystúpili, niektoré vystúpenia boli emotívnejšie, niektoré boli vecnejšie.
Najviac zarezonovali dve vystúpenia, a to bolo vystúpenie pána poslanca Suska a potom vystúpenie pána poslanca Zahorčáka. Pretože najskôr sme dostali vecný rozbor problému, ktorý sa týka samotného verejného obstarávania a zmlúv. Takisto ma prekvapuje nová informácia, že to už nie je dva a pol milióna za riadenie krízy, k tomu jeden a pol milióna nejakej gastrofirme, ale že dnes sa bavíme možno už o trinástich miliónoch eur, ktoré porozdával rôznym súkromným firmám minister vnútra. Bude potrebné preskúmať pozadie týchto firiem a možno budeme prekvapení.
Ak si niekto povie, že trinásť miliónov eur, že to nie je taký veľký peniaz, tak prosím, kto sa ešte vracia do éry slovenských korún, tak je to 400 mil. korún, bavíme sa o takmer pol miliarde slovenských korún, čo je obrovská suma pre pochopenie, čo títo ľudia sú schopní len tak hodiť do vzduchu. Veľmi ma prekvapuje aj to, akým spôsobom vystúpil na dnešnom rokovaní samotný minister vnútra a budem sa venovať dvom častiam jeho vystúpenia.
Predovšetkým neviem, kde minister vnútra vzal, že ho tu niekto kritizuje za to, že sa rozhodol v rámci obstarania nejakých služieb a tovarov pre štát pristúpiť k priamemu zadaniu takejto zákazky. My predsa čítame zákony a si uvedomujeme, že sú situácie mimoriadneho charakteru, kedy musí mať vláda Slovenskej republiky a exekutíva takú právnu úpravu, ktorá umožňuje v relatívne krátkom čase zabezpečiť tovary a služby, ktoré potrebujeme. Toto predsa nie je žiadny problém. My len pripomíname, že ešte aj v rámci tohto skráteného konania sú obrovské podozrenia a pochybnosti. Pretože tieto pochybnosti a podozrenia vzniesla samotná antikorupčná najslávnejšia organizácia Zastavme korupciu a ako som pripomenul pánovi ministrovi, keď už samotná pani Petková vyzýva ministra vnútra, aby odišiel, mal by sa nad tým veľmi vážne pozamýšľať.
Čiže my nepripomíname ten charakter alebo nevyčítame ten charakter obstarávania, hoci ešte aj v ňom bol urobený obrovský prešľap a rôzne zákonné chyby. Čo my vyčítame ministrovi, je to, čo presne pomenoval vo svojom vystúpení poslanec Národnej rady a primátor mesta Michalovce pán Zahorčák. Že štát tam jednoducho nebol, potom, keď zistil, že má vážny problém, tam prišiel, vyhnal všetkých dobrovoľníkov a ostatných, ktorí mali záujem niečo robiť a našiel si súkromné firmy, ktoré sú napojené na predsedu vlády Slovenskej republiky. Toto je základný problém dnešného dňa a dnešného odvolávania. Typický klientelizmus. Vyhrali alebo zákazky dostali firmy, ktoré sú personálne napojené na súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky.
Druhá vec, ktorú treba vytknúť ministrovi vnútra, je obrovské klamstvo, ktoré predviedol vo svojej obhajobnej reči, a bol by som veľmi rád, keby sme ho v čo najkratšom čase vybrali toto klamstvo veľmi konkrétne, keď konštatoval, že odmieta naše argumenty a tvrdenia, že cez hranice sa mohli dostať závadné osoby aj s nebezpečným materiálom, lebo vraj všetci prešli riadnym schengenským systémom. Klamstvo ako hrom. Opakujem ešte raz. Klamstvo ako hrom.
Dámy a páni, cez hranice ukrajinsko-slovenské prešli stovky, možno tisíce ľudí, ktorých nikto nekontroloval. Nikto sa ich nepýtal, aké majú doklady, nikto sa ich nepýtal, čo je dôvodom prechodu hraníc z Ukrajiny na Slovensko, nikto ich nekontroloval, preto je neuveriteľné, že minister vnútra, ktorý zodpovedá politicky, odborne za bezpečnosť Slovenskej republiky, klame pred celou slovenskou verejnosťou, keď tvrdí, že žiadna takáto osoba sa na územie Slovenska nemohla dostať.
Pripomínam na základe faktov, že na území Ukrajiny boli prepustení závažní zločinci na základe amnestie z výkonu trestu odňatia slobody. Pripomínam slovenskej verejnosti, že aj týmto ľuďom boli porozdávané bez akejkoľvek registrácie mnohé zbrane, pretože dodávky ručných zbraní sú do Ukrajiny alebo na Ukrajinu neobmedzené, tam sa ktokoľvek dostal k akejkoľvek zbrani. Títo ľudia sa vedeli dostať, buď priamo cez hraničný prechod, ktorý nebol určitý čas vôbec kontrolovaný, alebo sa mohli dostať cez zelenú hranicu. Informácie sú, že cez zelenú hranicu to stálo toho Ukrajinca 800 až 1 000 eur, aby túto hranicu mohol prekročiť. Ako môže povedať minister vnútra, že nemáme alebo neexistuje riziko, že na území Slovenska existujú pochybní ľudia možno aj so zločineckým zázemím, ľudia, ktorí možno tvorili na Ukrajine mafiánske štruktúry. Ako môže niekto povedať, že títo ľudia nemôžu mať na Slovensku zbrane, že títo ľudia nemôžu vytvárať nové mafiánskej štruktúry, ktoré budú pôsobiť na slovenský podnikateľský sektor a vôbec na území Slovenskej republiky. V tomto vnímam vyhlásenia ministra vnútra Slovenskej republiky za tak šokujúce, že už iba toto by malo stačiť na jeho okamžité odstúpenie z funkcie ministra vnútra.
Poslanec Národnej rady a primátor mesta Michalovce vo svojom záverečnom vystúpení, Vilo Zahorčák, to veľmi presne, vecne, spôsobom, ktorý je pre neho typický, s pokojným hlasom povedal, ako to tam on videl. Ja si ani neviem predstaviť a znovu hovorím o mojich skúsenostiach z desiatich rokov pôsobenia vo funkcii predsedu vlády, že by som niekam došiel na územie mesta, ktoré potrebujem ako soľ a odignorujem primátora mesta. Najčastejšie obrázky, pokiaľ ide o televízne zábery, sú práve z mesta Michalovce, kde všetci ukazujú športovú halu, mestskú športovú halu, samozrejme. Ukazujú sa nejaké centrá, ktoré boli potom postavené. Ale nikto nedošiel za predstaviteľmi mesta a nezačal s nimi komunikovať a hovoriť s nimi, poďme spolupracovať na tom, ako zvládnuť celú túto situáciu.
Dámy a páni, som tak presvedčený ako nikdy, že minister vnútra Slovenskej republiky tam jednoducho nemá čo robiť.
Ja nebudem používať teraz žiadne expresívne výrazy, ktoré sme počuli od pána Matoviča. Ja som Matovičov prejav okomentoval a nemienim sa ním zaoberať. Zopakujem to ešte raz. Je to človek, ktorý prišiel o bezpečnostnú previerku „prísne tajné“ a je to potvrdené aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky, lebo klamal tento štát v otázkach peňazí. Je to človek, ktorý keď pracoval na Vojenskom obrannom spravodajstve, či už ako riaditeľ kancelárie, alebo ako samotný riaditeľ, urobil všetko pre to, aby rodinný príslušníci, či to bol jeho otec, alebo jeho brat, cez ich firmy zarábali na Vojenskom obrannom spravodajstve.
Zašlo to až tak ďaleko, že premiérka Radičová ho odmietla poslať do medzinárodných štruktúr v Bruseli. Keď nastúpil na ministerstvo vnútra tento človek, stojí na čele politicky angažovaných vyšetrovateľov v rámci polície, ktorí organizujú manipulovanie trestných vecí. Všetko sa preukázalo. Je to človek, kde dôveryhodní svedkovia hovoria, že zobral úplatok 100-tisíc eur. Je to človek, ktorý pravidelne chodil do bytového domu, v ktorom býva jeden z najvýznamnejších udavačov – Zeman. Je to človek, ktorý dal prerušiť policajný zásah proti trom zločincom, ktorí potom utiekli a medzi nimi bol opäť Zeman. Je to človek, ktorý vedel o aktivitách a súhlasil s aktivitami elitných vyšetrovateľov NAKA Čurilla a spol., keď chceli zlikvidovať, opakujem, nie fyzicky, chceli zlikvidovať vyšetrovateľku policajnej inšpekcie Santusovú a vyšetrovací tím Oblúk, čo sa na konci dňa aj stalo.
Je to, samozrejme, človek, ktorý absolútne nezvláda a netuší, čo má robiť na ministerstve vnútra. To toto má byť curriculum vitae ministra vnútra Slovenskej republiky? Ste sa zbláznili? Ja sa vám čudujem, dámy a páni, že vôbec uvažujete, vôbec uvažujete, že idete podržať takéhoto človeka vo funkcii ministra vnútra. Celý klub strany SMER – sociálna demokracia bude nepochybne hlasovať za to, aby pánovi Romanovi Mikulcovi ako ministrovi vnútra bola dnes vyslovená nedôvera.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)