64. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Keďže pána ministra Mikulca neodvolávame prvýkrát, nie prvýkrát si kladiem aj na tomto fóre niekoľko otázok. Jedna z nich je, čo všetko by sa malo udiať, čo všetko až by sa malo udiať, aby pán minister vo svojej funkcii skončil. Pretože to všetko, čo sa vie, to všetko, čo sa publikovalo, to všetko, čo už aj tu neraz odznelo, evidentne na to, aby vo svojej funkcii skončil, nestačí. Ani legitímne získané dôkazy tých, tých čurillovských vyšetrovateľov, ani všeličo iné evidentne na to nestačí. Takže otázka ďalšia: Prečo to nestačí? Nuž preto, asi preto, lebo pán minister plní tú úlohu, ktorú dostal, a tou úlohou je jednoznačne kriminalizovať opozíciu, odrovnať opozíciu politickú a kým asi svoje dielo nedokončí, tak dovtedy bude nedotknuteľný.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou ďalej pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Takáč, naozaj si vo svojej rozprave poukázal iba na tú úžasnú neschopnosť a zároveň na druhej strane na takú tú úžasnú nie sebareflexiu, ktorou trpí, ale bezostyšne trpí pán Mikulec, pretože po toľkých obvineniach, po toľkých zbabraných veciach z pozície ministra vnútra by každý jeden troška súdnejší človek určite na túto svoju funkciu abdikoval a z tak dôležitej funkcie, ako je ministerstvo vnútra, resp. minister vnútra každopádne odstúpil a uznal by svoju osobnostnú a vnútornú a hlavne profesionálnu porážku, že takto nezodpovedný a takto naozaj nie profesionálne zdatný človek nemá na takejto dôležitej funkcii a pozícii čo robiť. Zasahovanie do živých spisov, do živých trestných vecí je len takým vrcholom úplného ľadovca a je to niečo obludné a v plnom rozsahu s tým, čo hnutie OĽANO kedysi tvrdilo, nie je konanie tohto človeka. Hnutie OĽANO vždy tvrdilo, že koná čestne, transparentne, slušne, bojuje proti korupcii a hlavne sa bude snažiť rozviazať ruky čestným vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom. Ak vyšetrovateľka Santusová a jej tím Oblúk začali sa touto filozofiou hnutia OĽANO riadiť, tak stalo sa čo? Stalo sa to, že vyšetrovateľka Santusová bola odstavená, vyšetrovací tím Oblúk rozpustený, pretože sa išlo po veciach, ktoré jednoducho neboli tejto transparentnej, čestnej, novej, inej a hlavne kvalifikovanej vládnej koalícii najmä pochuti. Čiže znamená to len jedno, že na jednej strane títo čelní predstavitelia, ktorí stoja na tej pomyselnej pyramíde, kážu víno, ale zároveň ľuďom hovoria, aby pili vodu. To znamená, robia všetko opačne.

Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Marián Saloň.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Rišo, ty si sa oprel vo svojom vystúpení o komunikáciu, resp. presnejší budem, o esemeskovú komunikáciu, ktorá prebehla medzi nebohým generálom Milanom Lučanským a škoda že súčasným ešte stále ministrom vnútra. Je obsah dôležitý tejto komunikácie, ale dôležitá je aj tá vec, kde novinári oslovili riaditeľa bratislavskej NAKA pána Štefaňáka, že či taká požiadavka na neho niekedy v minulosti bola, a ten tú požiadavku potvrdil. Čiže dnes možno keby sme sa spýtali bývalého riaditeľa NAKA, že či s takou požiadavkou došiel za pánom Štefaňákom a či tá požiadavka bola od policajného prezidenta zdôvodnená policajným prezidentom, tak teoreticky možnože by to tiež potvrdil.
Jediný, kto to nepotvrdí, je už nebohý Milan Lučanský, čo mi je veľmi ľúto. A možno sa vrátim do minulosti, keď v jednom z rozhovorov s Milanom Lučanským odznela aj táto veta a novinár sa spýtal: "Pri oznámení svojho odchodu ste medzi dôvodmi zdôrazňovali zvyšujúcu sa politizáciu zboru. Trváte na tom aj dnes?" "Na tom trvá vládna garnitúra. Ja sa tomu môžem iba prizerať." A on sa tomu prizerať nemohol už, a preto zo zboru odišiel. A dovolím si tvrdiť, že presne dnes sa tieto slová potvrdzujú.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Takáč.

Ďakujem veľmi pekne. Skôr by som očakával možnože reakcie faktické, ďakujem veľmi pekne každému kolegovi, ktorý reagoval, ale skôr by som čakal niečo od koaličných poslancov, ale v duchu takom, že vysvetliť alebo obhájiť, ale ja chápem, že toto je neobhájiteľné. Ako zastať si ministra vnútra Mikulca po tých všetkých zisteniach, ktoré som jednak ja rozprával a vidím, že ma aj kolegovia vo faktických dopĺňali. Ja mám pocit, že to asi málokto dokáže. To je nereálne, to všetko absolvovať a dokázať, čo dokázal minister vnútra Mikulec.
A ja to berem tak, že on je na jednej strane neschopný a na druhej strane je schopný. Na jednej strane je neschopný riadiť ministerstvo vnútra, manažovať, pracovať na tom, aby to všetko fungovalo demokraticky, čestne a hlavne transparentne a v súlade so zákonom. V tomto je totálne neschopný, ale zase schopný je v tom, čo všetko sme si mali možnosť vypočuť. Podozrivý z úplatkov, porušenia právomoci verejného činiteľa. Zistenia všetkých vecí, ktoré sú evidentne známe, ako to je... nepochopiteľné veci, ako táto vládna garnitúra dokáže prekrývať tieto všetky prešľapy.
A, Maroš Saloň, ty si to tak povedal, že už nebohý pán generál Lučanský to nedokáže potvrdiť, ale možnože tú komunikáciu by potvrdila rodina, keby zverejnila tú komunikáciu z toho telefónu. A ja si stále kladiem otázku a pýtam sa: Ako je možné, že rok po smrti ešte rodina nedostala vydané osobné veci, nedostala vydaný telefón? Však smrťou sa zastavuje automaticky trestné stíhanie, tým pádom hneď mali vydať. Prečo to nechcú vydať? No asi vedia, čo v tom telefóne je. A kladiem si otázku, či ten telefón sa náhodou aj nestratil alebo nestratí. A zrazu zistíme, že je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Denisa Saková, pripraví sa pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení poslaneckí kolegovia z koalície aj opozície, vážení občania Slovenska, opäť sme sa tu raz zišli na mimoriadnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky k odvolávaniu člena vlády, ako to tu už odznelo od mojich poslaneckých kolegov, opäť sme sa tu zišli k odvolávaniu nominanta OĽANO na čele ministerstva vnútra pána Romana Mikulca.
Za dva roky bol pán minister Mikulec odvolávaný niekoľkokrát. Presne trikrát a dnes je tomu štvrtýkrát. A myslím si, že ak pán Mikulec toto odvolávanie ustojí, tak som si istá, že vy všetci len potvrdíte to a budete rukojemníkmi toho, čo sa na ministerstve vnútra deje. A ďalej som si určite istá, že ak pán minister vnútra zostane vo funkcii, tak sa tu opäť možno o niekoľko týždňov znovu stretneme k jeho ďalšiemu odvolávaniu a možno tie dôvody, ktoré potom už vyplynú, čo sa týka nedokonalosti a neprofesionality vedenia ministerstva vnútra, budú ešte horšie, ako sme nimi svedkami dnes. Nepamätám sa za svoj profesný ani za svoj politický život, či bol nejaký člen vlády odvolávaný počas dvoch rokov už štvrtýkrát. Ale ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte.
A ak tu niektorí z vás horlivo tvrdia, že pán minister odvádza veľmi dobrú prácu, čo sa týka jeho vedenia alebo jeho koordinácie rezortu vnútra, tak odporúčam, aby si pozreli prieskum, ktorý odvysielala televízia Markíza a robila ho agentúra FOCUS, a tam jasne je dokázané, že pán minister má dôveru, 17-percentnú dôveru občanov a jeho nedôvera je na úrovni 76 %, pričom v tejto nedôvere ho prekonala asi len vicepremiérka Veronika Remišová. Upozorňujem na to, ctení kolegovia, preto, lebo mnohí z vás ešte napriek tomu, že tie zlyhania pána Mikulca boli a sú čoraz vážnejšie, si neuvedomujú, aká tá situácia je vážna na ministerstve vnútra, a jeho neustále zlyhania len ospravedlňujú. A tieto zlyhania už dnes neospravedlňuje ani odborná verejnosť, dokonca ani médiá, a neospravedlňuje tieto zlyhania ani rezort a hlavne podriadení pána ministra vnútra. No však vy to vždy len ospravedlňujete frázami, že ide o boj za spravodlivosť Slovenska v duchu hesla účel svätí prostriedky. A preto pokiaľ sa dnes dostaneme k dôvodom jeho štvrtého odvolávania, dovoľujem si zhrnúť to, prečo sme už pána ministra odvolávali v pléne Národnej rady tretíkrát, trikrát pardon.
Čo sa týka prvého odvolávania, tak sme sa tu stretli v júni minulého roka, keď s hrôzou a zdesením celé Slovensko bolo svedkami toho, čo uvádzala správa Slovenskej informačnej služby, a vlastne sme sa dozvedeli, ako si súčasná vládna koalícia predstavuje očistu Slovenska a ako si tú očistu Slovenska predstavuje hlavne ministerstvo vnútra. Od podozrivých úmrtí vyšetrovaných osôb vrátane bývalého prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského v samotnej väzbe po vojnu v polícii po podozrivých výpovediach kajúcnikov, ktorí svoje výpovede manipulujú a sú šité na mieru, a až po bezprecedentné zadržanie riaditeľa SIS pred očami našej poslaneckej kolegyne. Vtedy sme všetci boli zdesení a mnohým ľuďom to nedávalo zmysel, čo sa na Slovensku a v rezorte ministerstva vnútra deje.
Druhýkrát sme pána ministra Mikulca odvolávali na jeseň minulého roku. Presnejšie v septembri, keď toto desivé divadlo skutočne gradovalo a gradovalo zlikvidovaním policajnej inšpekcie, ktoré vyšlo na povrch z legálnych odposluchov, že mnohí policajní funkcionári sa vo vlastných kanceláriách neštítia ničoho a vedenie ministerstva vnútra si pomýlilo frázu o voľných rukách pre políciu s chaosom v policajných zložkách vrátane všetkých praktík, ktoré tam boli používané, ktoré nenazvem, že boli na hrane zákona, ale, opakujem, boli za hranou zákona. A ako sme počuli z týchto legálne získaných nahrávok, všetky informácie, ktoré tam odzneli, boli o uprataní vyšetrovateľky Santusovej z Úradu inšpekčnej služby, boli to informácie o jej zdiskreditovaní, zatknutí či podpálení jej auta, ako to už mnohí moji kolegovia dnes spomínali. No však koaliční poslanci to odôvodnili tým, že išlo len o nejaké chlapské reči alebo o nejaké reči, ktoré, o ktorých sa bežne chlapi bavia na pive. Ja sa teda pýtam, či skutočne išlo len o nejaké reči, o ktorých sa chlapi bavia na pive, pretože na rozdiel, páni koaliční poslanci, od týchto rečí vyšetrovatelia aj konali. Oni reálne písali uznesenia o vznesení obvinenia a bavili sa o tom, ako dodatočne pripravia realizák. Realizák na zločineckú skupinu.
Tretie odvolanie, aby toho nebolo málo, sme tretiemu odvolaniu čelili nedávno, pred niekoľkými týždňami, a išlo o to, keď týždne ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, na hraniciach nám zachraňovali rôzne dobrovoľnícke a charitatívne kresťanské organizácie, starostovia a starostky v prihraničných dedinách. Napriek tomu, že pán minister vnútra má na svojom rezorte niekoľko desaťtisíc zamestnancov a niekoľkokrát som to už opakovala, zhruba 24-tisíc príslušníkov Policajného zboru, približne 4 800 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, tisícky zamestnancov na okresných úradoch, má sekciu krízového riadenia, a dokonca má migračný úrad na ministerstve vnútra, napriek tomu ministerstvo nebolo v prvých dňoch vôbec schopné zabezpečiť všetky potrebné úkony, čo sa týkali služieb, poradenstva a iných štátnych procesných úkonov pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou. Napriek tomu ministerstvo vnútra si zazmluvnilo súkromnú firmu, ktorá, a dovolím si tvrdiť, že som prešla niekoľko hraničných prechodov a videla som niekoľko záchytných táborov, nikdy som nezažila, aby utečencov vítala promofirma s nugetkami a hranolkami. A napriek tomu ste znova ministrovi vnútra dali svoju dôveru.
Každý z týchto dôvodov by bol, keď nie sám osebe, ale minimálne ako celok už dôvod na odstúpenie pána ministra vnútra. No ako sme si už zvykli za posledné mesiace, nežijeme v normálnej demokratickej krajine a skutočne táto vládna koalícia nieže nemá metre, ona niekedy ani nemá kilometre zodpovednosti pre svojich nominantov.
No dnes sme tu pre úplne iné dôvody a stretávame sa tu pre úplne iné dôvody, za ktoré chceme pána ministra Mikulca odvolať. Policajný vyšetrovateľ zaistil mobil policajného exprezidenta generála Milana Lučanského 3. decembra v roku 2020. Hoci generál Lučanský nám zomrel za podozrivých okolností vo väzbe tri týždne nato, jeho rodina stále nedostala jeho osobné veci. A namieste je otázka, prečo sa NAKA nechce vzdať mobilu, a pýtajú sa na to nielen pozostalí, ale pýtame sa na to aj my, zástupcovia občanov.
Pán exprezident Policajného zboru si pred svojím zatknutím spravil screenshot svojej komunikácie medzi ním a ministrom vnútra Mikulcom. Citujem z komunikácie, ktorá sa objavila v médiách. 28. apríla Roman Mikulec písal pánovi Lučanskému: "Dobrý deň, dostal som info, že na Makóa je otvorený spis na NAKA stred za vydieranie, z ktorého má byť podozrivý spolu s ďalšími ľuďmi z ÚVS. Je to tak? Môžem dostať info o stave?" A bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó zjavne nedal ministrovi vnútra spávať, ako to uniklo z médií. 9. júna minister vnútra znova poslal link pánovi Lučanskému na článok z denníka Aktualít s názvom Posun v kauze slovenský Texas, kde daniari riešia škodu za 2,8 milióna eur, ktorý bol uverejnený ešte v roku 2018, a v tejto kauze Makó figuruje, a preto sa minister vnútra opätovne pýta Lučanského: "Viete o tomto? Chcel by som vedieť, ako sa to vyšetruje a či sa pri vyšetrovaní zohľadnilo aj to, že Makó sa pozná s Böhmom." Milan Lučanský mu na druhý deň vysvetlil, že proti JOPI TRADE sú dve veci, sú vedené dve veci. Po prvé, za neodvedenie dane a poistného je stíhaných šesť osôb s rozsahom poškodenia DPH okolo 7 miliónov, píše generál Lučanský, vyšetrovanie sa blíži ku koncu, je začaté trestné stíhanie vo veci skrátenia dane asi 25 miliónov. O Makóovi generál Lučanský nenapísal ani slovo. No zjavne ministra Mikulca takáto odpoveď neuspokojila, a preto sa opäť pýtal na riešene vzťahu Makó a Böhm.
Takže si to zhrňme. Politický nominant minister vnútra Roman Mikulec si priamo zisťoval, aká je dôkazná situácia v živom vyšetrovaní a ktorý svedok čo hovorí. Otázka, či sa aj pri vyšetrovaní zohľadnil vzťah osoby A s osobou B v tomto prípade, ako som spomínala, Makó a Böhm, je teda úplne za čiaru a za všetkými pravidlami a zákonmi, a navyše si túto otázku môžme vykladať ako ministrovo usmernenie, že treba, aby vyšetrovateľ zohľadnil vzťah Makóa s Böhmom. Ja len pripomeniem, že minister vnútra sa nikdy nemôže oboznamovať podľa zákona o jednotlivých detailoch vyšetrovania. Môže dostávať len tie informácie, ktoré vyšetrovateľ môže poskytnúť verejnosti. Môže sa napríklad pýtať na to, ako dané vyšetrovanie trvá a kedy bude náhodou to vyšetrovanie ukončené, ale nemá sa nikdy pýtať na to, čo odznelo v komunikácii medzi generálom Lučanským a ministrom Mikulcom.
Môžme povedať, že záujem ministra o Makóa a o kauzu firmy JOPI TRADE môže byť motivovaný možno aj inými skutočnosťami. Pripomeňme si, že Ľudovít Makó je kajúcnik a vypovedá, tak ako to tu už bolo niekoľkokrát dnes spomenuté, v šesťde... pardon, v 86 prípadoch. A je to zároveň človek, ktorého preraďovali z KÚFS-u do Slovenskej informačnej služby s upovedomením vtedajšieho premiéra a s prísľubom, že Slovenská informačná služba za jeho prestup dostane do rozpočtu 20 miliónov eur.
No a za zmienku stojí aj samotná kauza slovenských texasanov z JOPI TRADE. V tomto prípade chcel, v tomto prípade chcel vyšetrovateľ do väzby dostať piatich ľudí, no sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská to odmietla okrem iného vzhľadom na časový odstup spáchania jednotlivých skutkov, pričom páchanie sa datuje od roku 2013 po rok 2019, čo samo osebe tento postup neodôvodňuje.
No a ešte ďalšia skutočnosť zaujímavá. Podľa obchodného registra dve z obvinených osôb v kauze JOPI TRADE v minulosti figurovali v rovnakých firmách, ako figuruje otec priateľky súčasného policajného prezidenta. A presne táto priateľka sa stala hlavnou štátnou radkyňou so zaradením v policajnom komande Lynx a neskôr aj tajomníčkou združenia protiteroristických zásahových jednotiek ATLAS. A podľa medializovaných informácií dokonca s policajným prezidentom trávi dovolenky, cestuje na ne služobným autom a pána policajného prezidenta zachytili médiá aj vo firme jej otca.
No ale vráťme sa k pánovi ministrovi Mikulcovi. Jeho samotná komunikácia o spisoch a podozrenie z ovplyvňovania vyšetrovania sa neskončí a nekončí sa len pri výmene informácií. Podľa zverejnenej komunikácie malo dôjsť aj k osobnému stretnutiu ku spisom. Príklad, citujem: Pán minister sa obracia na generála Lučanského: "Kedy sa stretneme k tomu spisu?"
Lučanský píše: "Ako poviete, dám ho nachystať na zajtra?"
Mikulec odobruje a Lučanský sa nasledujúci deň informuje, že spis ho, informuje, že spis hodí do auta.
O dve hodiny sa Mikulec pýta: "Prídete za mnou?"
Generál Lučanský odpovedá: "Ako poviete, mám so sebou celý spis."
Mikulec informuje, že do dvanástej bude plénum, potom pôjde na úrad, "tak príďte na 12.30 h ku mne".
Inokedy minister Mikulec píše, citujem: "Tento spis ste už pozreli, spisové číslo PPZ NAKA PZ-J 11-183/2018? Chcel by som k tomu info, už sme o tom hovorili minulý týždeň."
"Jasné," odpovedá generál Lučanský.
No Mikulec nervózne nalieha: "Jasné, že ste pozreli, či jasné, že dostanem info."
Lučanský odpisuje: "Jasné, že pozriem lebo to je úplne iný spis."
Znova opakujem, minister vnútra sa nemá podľa zákona oboznamovať o nejakých detailoch vyšetrovania a už vôbec nie z vyšetrovania, ktoré je živé. Osoby, ktoré majú právo dostať tieto informácie, sú riadne zadefinované v Trestnom poriadku, no, žiaľ, minister vnútra medzi nimi nie je ani náhodou. Samozrejme, od pána ministra Mikulca sme sa dozvedeli cez jeho tlačové oddelenie, citujem, nikdy nežiadal konkrétne informácie zo spisov a nikdy nepožadoval od policajného prezidenta predkladanie spisov.
Vážení kolegovia, takže máme ministra vnútra, ktorý nie je schopný viesť ministerstvo vnútra, ale máme dokonca aj ministra vnútra, ktorý nám smiešne klame, a to si musíme priznať. No, žiaľ, pán minister vnútra nemá absolútne, absolútne žiadnu sebareflexiu a nemá ani žiadnu hanbu a vyjadril sa už niekoľkokrát, že nevidí dôvody na svoje odstúpenie. A povedzme si úprimne, pán minister vnútra nesklamal mňa, nesklamal opozičných poslancov, pán minister najviac sklamal tých ľudí, ktorí volili stranu OĽANO, stranu, ktorá ministra Mikulca do funkcie nominovala.
Vážení poslaneckí kolegovia, ak opätovne už štvrtýkrát vyslovíte dôveru pánovi ministrovi, vedzte, že sa opäť podpisujete pod to, čo pán minister svojou neprofesionalitou pácha na ministerstve vnútra, a vedzte to, že mu opäť dávate bianko šek na ďalšie zlyhania a budeme tu mať ďalšie dôvody, som si istá, v najbližších týždňoch na jeho odvolanie. A je to len otázkou času a všetci... veď to veľmi dobre vieme.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne Sakovej päť faktických poznámok.
Ako prvý pán poslanec Dušan Jarjabek.