65. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, čas je pokročilý, budem už len veľmi rýchly. Už tu bolo v rozprave povedané veľa, bohužiaľ, často viac v politickej rovine, ako ku samotnému materiálu. O návrhu pomoci v inflačnej dobe by sme pri rozumnom návrhu, by sme sa mali dokázať dohodnúť rýchlo v koalícii, už sem by mal prísť v ideálnom prípade materiál, na ktorom máme zhodu, a pri skutočne rozumnom návrhu by aj opozícia nemala mať problém podporiť takto dôležitú a dobrú vec. Namiesto toho sa hádame koalícia s koalíciou, koalícia s opozíciou, opozícia s opozíciou, minister s ministrom, vlastne sa háda každý s každým.
Asi to podkladové bázické aktívum tohto celého bude to, že ten materiál nie je dobrý, minimálne má určité chyby. Ale každopádne je to aj výsledok konfrontačného štýlu politiky, ktorý, ktorú priniesol alebo ktorý priniesol minister financií. Myslím si však, že takáto politika nemôže Slovensku priniesť nič pozitívne. Som znechutený a úplne rozumiem ľuďom, ktorí majú z tohto divadla rovnaký pocit ako ja. V rámci strany SaS sa, myslím, v rozprave snažíme vystupovať rozumne, poukazujeme na chyby, vysvetľujeme neželané dôsledky, ale zaniká to v záplave fráz, lží, urážok a demagógie.
Chcel by som sa len prihovoriť kolegom poslancom z ĽSNS a od kuffovcov, chápem, rozumiem, poslanci ĽSNS a kuffovci podporujú rodiny, len aj ich chcem upozorniť, že materiál má zásadné chyby, ktoré napríklad pri voľnočasových poukazoch zabezpečia to, že to nebude vedieť fungovať. Materiál určite potrebuje dopracovanie. Zároveň však vnímam, a to možno ich bude zaujímať, že materiál určite v krátkom čase vytvorí silný tlak na zvyšovanie daní, čo zasa ale zoberie peniaze aj rodinám s deťmi.
Dovolím si tu reagovať, ako príklad slabého miesta chcem poukázať už aj na spomínané dve verzie dôvodovej správy, už to tu viackrát zaznelo. Nejdem riešiť, či je problém, že dôvodová správa bola iná ako na vláde, teda doručená do parlamentu iná, ako bola na vláde, veď okej, ale čo považujem za samotný problém, je ten fakt, že čo sa vlastne stalo, hej? Dobre, bola pripravená nejaká analýza dopadov, ktorá na tej vláde bola. Boli tam, áno, bolo tam 486 ľudí, boli tam nejaké milióny, či už teda na materiálno-technické zabezpečenie tých ľudí alebo teda aj na nejaké úpravy softvérov. No a toto je to, že, a teraz už do parlamentu sa to dostalo namiesto teda 486 ľudí s dvanástimi ľuďmi. Ale ten materiál je ten istý, proste toto je to, toto by sa nemalo diať, že keď tam bola nejaká analýza, tak moc sa nám nejak nehodí, tak sa to škrtlo, vyhodilo sa iné. No, takto, takto sa takéto veci za 1,3 miliardy nemôžu, nemôžu riešiť.
Čiže len na takomto, na takejto akoby drobnosti chcem poukázať, že sú tam problémy. Každopádne, obe verzie nemôžu byť dobré. Buď to teda treba tak veľa ľudí, alebo tak málo, alebo možno, vysoko pravdepodobne niečo medzi tým, ale zjavne aj tou rýchlosťou sa aj, aj takéto, takéto chyby stávajú. Ostatné už skutočne nechcem veľmi rozoberať.
Ale aj, teda aj z tohto dôvodu alebo z týchto dôvodov si dovoľujem podať procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milí kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Dovolil by som si doplniť predrečníka Filipa, keď položil tu takú rečnícku otázku, a Mazurek, ktorý nás tuná označil, že čo vy za to máte, keď podporíte tento návrh zákona. Filip povedal, že nič. Ja som sa tak nad tým zamyslel, áno, máme. Máme. Naše budúce slovenské rodiny, aby boli silné, aby naši, rodiny občanov Slovenska (reakcia z pléna), ale ja tuná hovorím tak jak Igor, že slovenské rodiny, lebo aj tie všetky, aj teda tí ďalší občania, tak sú to naše slovenské rodiny, či sú maďarskej národnosti alebo akejkoľvek národnosti, tak sú to slovenské rodiny stále.
No keď už si tak do mňa ako zabŕdol, tak my doma máme aj časť ukrajinskej rodiny, lebo máme mamu aj s dcérkou Aničkou, no, a tiež ich považujeme za našich, hoci sú Ukrajinci. No, aj ich sa to bude týkať. Dúfam, že práve, verím, že aj skorý návrat ako aj týchto ľudí, aby sa mohli vrátiť do svojich domovov. Teraz pred chvíľou som takto rozprával. Ak by našu vlasť postihla takáto vec a možno aj keby mi roztrieskali celý ten dom a to, a boli sme na úteku a to, no vrátil by som sa aj na tie trosky. Lebo človek doma je doma. A ja vnímam aj tých ľudí, ktorí majú veľkú túžbu vrátiť sa späť.
S čím som, s jednou vecou som nemohol súhlasiť, pán premiér už tu neni, a to jest, na jednej strane podpora Ukrajine áno, čo sa týka humanitárnej pomoci, hej, či už potraviny, lieky a podobne, ale vojenská pomoc nie. A ja som si položil, ale aj druhým som položil rečnícku otázku. Ak namierim na teba zbraňou, ty ju nemáš a dám ti na výber: alebo sa vzdáš, alebo ťa zastrelím. Čo si vyberieš? No, drvivá väčšina ľudí odpovie, normálnych, vzdám sa. S nádejou s tým, že môžem ako žiť. A rovnako je to aj s krajinou. Ak my nebudeme dodávať zbraňové systémy donekonečna na Ukrajine, aj to vystúpenie Volodymyra Zelenského tuná v parlamente odznelo posolstvo, to len zbrane, zbrane, zbrane. Ale ty keď zbrane nedostaneš, čo ti zostáva? No, musíš si sadnúť za rokovací stôl a rokovať. A ja som za rokovanie a ten dialóg. Aj pápež František tak isto v podstate vyzýval ako k tomu, aby sa rokovalo.
Ale vrátim sa ako k tým rodinám, ktoré tu boli ako spomenuté, a toľko protirečení tuná bolo, hej, však to hovoril tu. Tak na jednej strane hovoríme, z Ruska ropa, ktorá prichádza, tak že je poznačená krvou. Ale tú spotrebnú daň jedným dychom, kolegovia tu niektorí ako dodávajú, však znížme ju na benzín a na naftu, na pohonné látky, aby sme mali zníženú spotrebnú daň. A tam už tá krv nie je? To už odrazu nikomu to nevadí? Tak treba si dávať pozor na tie slová, ktoré tuná ako rozprávame. Ale rodina ako taká, a to nielen na Slovensku, ale vo všeobecnosti, je veľmi dôležitá. A za tie posledné roky je to veľmi také bolestivé, to nielen u nás a to nielen v tomto parlamente, ale vo svete a zvlášť v Európe tak torpédovaná rodina ako keby bola kdesi úplne na konci, kdesi na chvoste toho všetkého. My tuná keď máme plakať nad tým, že nejaké oligopoly alebo monopoly máme ako zdaniť, a na druhej strane povieme, že otec rodiny, ktorý zarába alebo rodina, ktorá je možno ekonomicky lepšie situovaná, tak že takejto rodine rodinné prídavky nedáme. Nie, dať aj takejto rodine. Lebo aj deti v bohatých rodinách sú naše deti, slovenské deti a tiež rovnako nech dostanú túto podporu.
Otec rodiny, ktorý má väčší počet, Milan Kuriak tuná vystúpil, je z početnej rodiny, z deviatich detí pochádza, vlastnú rodinu má ako veľkú, sám to pozná, ako to v takej rodine vyzerá. Tam, kde je tá rodina veľká, sú aj veľké výdaje. Viete, tá rodina keby mala aj 10-tisíc eur príjem, rodina ako taká, no viete, keď ste dvaja, tak je to veľa. Možno sám alebo traja, ale keď je vás desať, no tak koľko vám vychádza na jedného člena rodiny. A teraz si zoberte, koľko rodín je naozaj na hranici chudoby. Pán minister financií Igor Matovič to tu spomenul, kde v podstate situácia sa dopracovala, žiaľ, až do takého bodu, kde rodiny, ktoré majú tri a viac detí, sú chudobné. Teraz, pán kolega, keď ti poviem, že máš desať detí alebo máš osem detí, ste dvaja rodičia, máte 10-tisíc príjem, no tak to máš 1 000 eura na jedného člena rodiny. Tým, že systém rodiny je taký subsidiárny a svojpomocný, samozrejme, tá rodina je schopná vyžiť aj z nižšieho. Lebo keď dostal by si len 1 000 eur, no tak musíš vyžiť z tých 1 000 eur.
To jak Igor Matovič tuná spomenul biblický príbeh, ktorý biblickým príbehom nie je, lebo to je rozprávka o troch grošoch, ale o grošoch sa v Biblii nehovorí nič, tam sú talenty a to bolo platidlo, kedysi sa v minulosti platilo, hej, to bol talent. Ale tá rozprávka je veľmi pekná, hej, že jeden vraciam, jeden požičiavam a druhý si nechávam pre seba. A z troch grošov má vyžiť. To je taká veľmi múdra rozprávka od Pavla Dobšinského, ale veľmi, veľmi poučná a má hlbokú myšlienku. Tak rovnako aj tie rodiny sú schopné ako takto fungovať. Ale aby my sme posilnili pozíciu štátu, a mne na tom záleží, no tak my musíme posilniť pozíciu rodiny. Ak my budeme torpédovať rodinu, oslabovať rodinu, no tak aký bude ten štát. Mne sa páčilo, Igor včera ako spomenul a povedal, že pre neho nie sú prioritou moderné rodiny. Ja presne viem, čo chcel za tým ako pojmom, termínom, nerozvádzal to ďalej, však nemusím to ani ja, nemám toľko času. Ani ja nie som. Ale klasickú, vlastne tradičnú rodinu, že to je rodina, lebo dneska za rodinu je označované kde-čo, všetko možné, čo de facto ani nespĺňa, hej, poviem, tieto atribúty ako rodiny. Ak štát bude ten, ktorý sa bude macošsky správať ako k rodinám, to bude to najhoršie, čo môže byť.
A čo my z toho poslanci máme? No, tak keď tuná minister hospodárstva dneska vystúpi a osloví svojich kolegov, ak budete hlasovať za to, a takú rečnícku otázku. No, tak nezvýšia sa vám platy. To je čo za obchod? Ja hlasujem preto, aby sa mi ešte moja finančná situácia ako vylepšila? To ani náhodou. Keby neviem, čo ma to stálo, akú obetu, tak tak isto by som hlasoval za podporu našich rodín. Ja sa teším, že tento návrh zákona tuná je a že minister financií nabral odvahu a prišiel s týmto návrhom zákona, a môžme o tom jednak diskutovať.
Usmial som sa, kolega predo mnou keď hovoril, že tu už sme sa dostali v rámci tej diskusie takej, kde vlastne koalícia, koaliční poslanci a možno ministri bojujú proti sebe, teraz opoziční bojujú proti koaličným, koaliční naopak, opoziční proti opozičným, každý proti každému. Hej? Že či sme toto chceli. Ale niekedy je aj to. A to nie je to, že ten legislatívny proces je zlý, hej, jak to tuná chceli ako povedať, že treba vrátiť ten návrh zákona, kolega tu hovoril, že na dopracovanie a podobne. Nie, naopak, je dobrý. A pána ministra Matoviča, Igor, chcem ti povedať, že ten návrh zákona je dobrý, lebo ak by tu nebola takáto zvada, to, čo nič nestojí, tak za nič nestojí. A to, že je to cesta taká strastiplná a možno aj takých nedorozumení, možno aj takých vzájomných, poviem priam možno útokov a výpadov, je signál toho, že je to vec, za ktorú sa oplatí bojovať. A sme na tej najlepšej ceste. Tá cesta, ktorá je ľahká, treba si vtedy práve, naopak, klásť otázku, či idem tou správnou cestou. Ak je to cesta tých prekážok a prekonávania tých prekážok, častokrát, alebo povedal by som, vo väčšine prípadov to je tá správna cesta, ktorá tu prichádza.
A tie plačky tuná, ktoré tu boli aj včera, pani ministerka Kolíková bude tu hovoriť o skrátenom legislatívnom procese. Pane Bože, veď za tieto dva roky, ja som toto ešte nezažil v Národnej rade, ale však to aj zrátali, však tu bolo 80 návrhov zákonov, o ktorých sme rokovali a boli v skrátenom legislatívnom konaní. A toto je dôvod, lebo rodina nemá byť kdesi na chvoste, tá mala byť hneď v úvode nástupu tejto vlády, aby sa tu predkladal návrh alebo návrhy zákona, ktoré by podporili naše rodiny.
Aj tí kolegovia, ktorí dnes bojujú proti, a to je jedno či to sú republikáni z Republiky, sasi alebo, ja neviem, z HLAS-u alebo zo SMER-u, myslím si, že to v tom konečnom dôsledku, ak sa nám podarí schváliť tento návrh zákona, tak myslím si, že budeme sa všetci z toho tešiť, že tá podpora rodiny bude taká, a v podstate vytvorí sa tu systém, ten sociálny systém taký, kde sa naozaj oplatí žiť a budeme mať radosť žiť na našom Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Považujem za potrebné trošku sa vyjadriť k návrhu, teda k zákonu, ktorý môžme tak jednoducho nazvať o podpore k rodinám, pretože, mimochodom aj dnes som zaregistroval, asi trikrát ma bral do úst pán Mazurek, takže by som bol rád, aby sme povedali veľmi jasne náš postoj k tomuto zákonu.
Po prvé, myslím si, že opozícia by mala vedieť, keď dôjde príležitosť, aj robiť niečo viac ako len vykrikovať z lavíc, pretože, samozrejme, že to je opozičná činnosť a myslím si, že v tomto nám nemôže nikto zazlievať, že nekonáme. Ale na druhej strane ja som nešiel do tohoto parlamentu preto, aby jediné, čo po mne zostalo, bolo, že budem pomenovávať nejaké problémy a na každej schôdzi rozprávať, že dajte viac a častejšie a dajte niečo podobné, a potom nejaký návrh zákona príde a ja sa budem tváriť, že ten zákon odmietam čo i len čítať alebo baviť sa tým, pretože hlavným dôvodom a problémom toho zákona je, že predkladateľom je Igor Matovič. A pre opozíciu, keď niečo predkladá Igor Matovič, pomaly by to malo byť tabu sa tým vôbec zaoberať.
Nad všetkým na Slovensku pre politika by mala byť nejaká hierarchia hodnôt alebo hierarchia toho, čo v politike by chcel dosiahnuť, a myslím si, teda pre mňa, to môžem povedať, ja keď som chodil po tých mítingoch na Orave, keď som chodil po tých dedinách, keď som chodil po Slovensku, tak ja nebudem klamať do tvárí ľuďom a rozprávať im tam, ako budeme podporovať tie detičky, tie rodiny a toto všetko, a potom príde nejaký návrh a budem sa tváriť, že budem tu vymýšľať teraz 1 500 dôvodov a kadejakých múch a podobne, prečo ja ten zákon nebudem vôbec považovať vhodný na to, aby som sa ním vôbec zaoberal. Takže toto môj štýl v politike nie je, a kto chce robiť takúto politiku, v poriadku, nikto mu v tom brániť nebude, ale odmietam ja, aby som mal pomaly problém sa vyjadriť k tomu, že budem podporovať zákonnú iniciatívu, ktorá do slovenských rodín, vie, áno, vie priniesť viac ako 150 euro reálne mesačne na každé jedno dieťa. A teraz to sú tie priority.
Počuli sme tu SaS, predsedu strany, ktorý ešte nedávno behal po Slovensku s tričkom, kde sa chválil k tomu, že on má slovenskú rodinu, a teraz to vzhľadom na to, že som na ctenej pôde parlamentu, poviem slušne, má úplne v paži. Samozrejme, že musíte byť ťažký primitív, aby ste si tam ešte dali, že ju máte v tom vulgarizme, aký on tam použil. A tento predseda strany sem teraz príde a začne nás tu poučovať o tom, že po prvé sme, alebo nie je tu dodržaný nejaký zákonný postup, alebo že to ide v zrýchlenom konaní. Ak sme doteraz niečo tvrdili, tak sme tvrdili, že pomoc aj tým deťom, aj tým rodinám ide pomaly. Že inflácia je tu už viac ako 13 % podľa odhadov, možno skončí tento rok 20 %, samozrejme, že bolo by úplne fajn povedať, že kompletne za tú infláciu môže Igor Matovič, ale realita je taká, každý, kto trošku vie narátať do desať, že tá inflácia je spôsobená na prvom mieste Európskou centrálnou bankou, že tlačí do oblbu peňazí za nulový percentný úrok, to znamená tá inflácia nielen že tu je, tá inflácia bude pokiaľ sa nezmení menová politika Európskej centrálnej banky, bude pokračovať. Toto, čo robí Európska centrálna banka, to je sebevražda, a keď niekto rozpráva v tomto parlamente, že tá inflácia je jednorazový dočasný fakt, tak pokiaľ sa nezmenia tieto kľúčové nastavenia Európskej centrálnej banky, tá inflácia pôjde takýmto katastrofálnym tempom naďalej.
A teraz to, čo tu pred nami je, že či pomôžeme alebo nepomôžeme ľuďom. Sú tu stále návrhy, prihoďme dôchodcom, zaujímavé, že pri týchto návrhoch nepočúvame od poslancov, že viete, keď prihodíte dôchodcom, vy len tú infláciu budete posilňovať, lebo však dáte viac peňazí do obehu, ale zrazu tento argument začal dnes vyplávať práve tu na pôde parlamentu. A považujem za absolútne cynické, že Mária Kolíková, ktorá sa nepreslávila ničím iným len ten, že tu sexistické kadejaké kvízy a svoju literatúru propaguje, a bez akýchkoľvek dopytov, že či s týmto niekto súhlasí, tu rozhadzuje, tu 700-tisíc, tu 300-, tu 400-tisíc na kadejaké úchylné projekty, ktoré Slovensko nepotrebuje, a ona sem príde a ona nás tu začne teraz poučovať o tom, že však ona nemá úplne taký problém s prorodinnou politikou, ale toto a tamto. No ona konkrétne ako politička s tým má absolútny že problém.
A to, že si pripravuje pôdu na to, aby, ak by aj tento návrh zákona prešiel, že to dá na Ústavný súd, tak to je totálna zrada, to je totálna zrada voči, voči tým ľuďom, pretože ona je tá najposlednejšia, ktorá toto má právo robiť. Ona bola tá, ktorá v skrátenom legislatívnom konaní prišla sem do parlamentu a menila tu ústavu. Ešte neexistuje štát, kde by prišla ministerka spravodlivosti meniť v skrátenej lehote ústavu, a vtedy tu nikto nevykrikoval z tých prvých dvoch lavíc zo SaS-ky, že my ako poslanci sme to videli dve hodiny alebo desať hodín predtým. Vtedy im to nevadilo, ale zaujímavé, že im to začína vadiť vždy, keď sa začneme baviť o rodine.
Ja nevidím absolútne žiaden problém v tom, že prečo by nemali slovenské rodiny dostať daňový bonus. Daňový bonus je nič iné ako zníženie daní pre rodiny s deťmi, pre tých, ktorí zarábajú. Absolútne nerozumiem prečo sa celý jeden deň sa nikto nevyjadril zo SaS-ky k tomu, že daňový bonus je daňová úľava. Však to je váš základný lajtmotív vašej politiky – nižšie dane –, aby mal štát menej peňazí, veď za toto kopete, a tuná je daňový bonus a zrazu sa tvárime, že daňový bonus nie je daňová úľava. No čo to je iné?
Máme tu druhý bod a ten druhý bod hovorí to, že, že máte možnosť dať peniaze rodinám vo výške 50 euro a tvárime sa, že už to tu tak zaznelo, že ako keby pomaly sa išlo s tým podnikať, jednoducho každý, kto nejaké dieťa má, a tu si treba povedať, že v poriadku, ak sa budeme tváriť, že tie deti, však samozrejme, že sú a patria rodinám, a sú to, keď, to najkrajšie, čo do manželstva môže vstúpiť, ale na druhej strane my sa netvárme, že tie, že tie deti sú na príťaž len štátu, veď z tých detí žije ten štát po celú ďalšiu dobu. Minulý mesiac sme tu rozoberali tieto tabuľky, čo sem doniesol zo SaS-ky poslanec a ukazoval, že slovenský dôchodcovský systém ide do totálneho bankrotu a to z toho dôvodu, že sa rodí málo detí. A oni tu teraz prídu a budeme sa tváriť, že v podstate to nie je nejaká priorita. Samozrejme, že tu je hierarchia priorít a medzi sú politici, ktorí možno vedia, že pre nich je absolútna priorita, aby firmy, ktoré generujú teraz najväčšie zisky, za ktoré sa vôbec nepričinili ani podnikaním, ani ničím, jednoducho im to takto pristalo v lone, tak jednoducho, že tie firmy nemôžu byť dotknuté. Ak to vie pán Mazurek si vysvetliť po Slovensku, po Orave, že tieto firmy treba touto formou chrániť, v poriadku, ja to obhajovať nebudem. Ja nebudem obhajovať to, že firmy by mali mať konkrétne, napríklad tá jedna by mala mať 100 miliónov mesačne len preto, len preto, lebo my sa tvárime, že to je nejaký prirodzene vygenerovaný zisk.
Dnes, keď je situácia, že v Maďarsku sú regulované ceny a na Slovensku tie ceny sú vyššie, tak realita je taká, že náklady majú aj v Maďarsku, aj na Slovensku tá istá firma tie isté. A výsledok je potom ten, že my budeme dotovať, my budeme dotovať maďarskú sociálnu politiku. To nie je žiaden Slovnaft, ten MOL, to je jeden a ten istý vlastník. A práve preto považujem za normálne povedať, že tento mimoriadny zisk zdanený bude a v prípade, že to bude prenášané do konečnej ceny, tak áno, je úplne normálne povedať, že druhý krok potom bude cenová regulácia. Veď to sa absolútne nevylučuje, že cenová regulácia kedykoľvek môže byť.
Takže touto cestou chcem povedať, mám výhrady čo sa týka výšky niektorých poukážok, samozrejme, že je to systém, ktorý chcem veriť tomu, že nebude zneužiteľný, samozrejme, že nedá sa absolútne vyvrátiť a povedať ani to, že keď raz nejaké dieťa chodí na nejaký krúžok, tak rodič mu to zaplatiť musí. To znamená, áno, je to príjem do tej rodiny, je príjem aj toto do tej rodiny. To znamená, sú to reálne príjmy do slovenských rodín. A ja si myslím, že sme dospeli do štádia, že...
A jednu vec, by som, pán minister, chcel len poprosiť vás, že by ste vystúpili po mne s otázkou, ak tento zákon neprejde, aby ste tu povedali, pretože to tu zaznieva, že my v podstate ideme blokovať pád vašej vlády, pád vašej vlády, to znamená, zaznelo to tuná a pán Mazurek povedal, že tu ide padnúť vláda, hej, mala dneska, ale sme to nestihli, tak v utorok asi počas hlasovania, aby ste toto povedali, či je pravda, pretože ak je to pravda, nebudeme hlasovať za ten zákon ani teoreticky, potom sme za pád tejto vlády, ale ja som to počul aj tuto od vášho kolegu, že toto tu neni na ceste. Takže aby sme zostali na tej jednej báze, že my sa tu bavíme o tom, že či slovenské rodiny dostanú, alebo nedostanú 200 eur do svojich domácností. A keď takto tá otázka stojí, tak, samozrejme, že pre mňa toto neni len také čísielko, že ja sa budem tváriť, že nebudem sa o tomto baviť s predstaviteľmi vlády a že to budeme len preto kritizovať, že som s tým nemohol prísť ja, lebo je taký osud, že ako opozičný politik keby som s tým prišiel, tak som na smiech.
Takže ďakujem pekne.

Tomáš, si mimoriadne kritický k tejto vláde, a častokrát aj oprávnene, ale dovoľ mi, aby som sa ti fakt ja za tie rodiny, ktoré si to zaslúžia a ktoré skutočne potrebujú túto pomoc, poďakoval za nielen tvoj, ale za váš prístup k tejto téme a k podpore tohto zákona a zároveň aby som sa ti, alebo aby som ocenil vašu odvahu stáť teraz momentálne proti prúdu, ktorý na vás tlačí a hovorí o tom, že podpora tohto zákona je vlastne podporou tejto vlády. Ja som to povedal v jednom videu pred dvoma dňami, že vláda nepadne tak či tak, ale nie ja som ten relevantný, od koho to chceš počuť, a to isté ti s najväčšou pravdepodobnosťou povie aj pán podpredseda vlády a minister financií Matovič, ale toto je skutočne o rodinách, ktoré to potrebujú najviac. A vy ste tí, ktorým na tých rodinách záleží, a všetci tí, na ktorých, vlastne ktorým na tých rodinách nezáleží, sedia o čosi pod vami a napravo od vás. Ja vám za všetky rodiny ďakujem ešte raz.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Taraba, no, daňový bonus je, samozrejme, daňová úľava, ale nie je to úplne tak jednoduché, ale teda úľava daňová to je, ak ten daňový bonus ide do mínusu, tam sa už potom bavíme o výdavku, ale teraz to, čo akoby tomu trošku vyčítané je, že áno, ak ten daňový bonus sa prenesie do toho, že následne bude musieť vláda dofinancovať obce, lebo im bude chýbať ten poskytnutý daňový bonus a zároveň aj teda obce tie peniaze nájdu u občanov, to znamená zvýšia dane z nehnuteľností, ja neviem, za psa, za čokoľvek, no proste ich miestne dane a poplatky, tak vlastne v tom momente, vtedy sa to vie stať dodatočnou daňou, hej, čiže nie je to tak úplne akoby jednoduché, je to komplexnejšie. A povedzme si na rovinu, keď počúvame tých primátorov, tak to, samozrejme, hrozí, že budú žiadať o dofinancovanie vládu a budú hľadať stratené peniaze aj, samozrejme, u svojich občanov. Hej, takže takto, takto je to.
A teda už máme tak piatok poobede, tak len taký bonmot, Tomáš, ja som si tak doteraz vnímal, že sa snažíš o vlastný politický subjekt, ktorý teda zvládne v budúcich voľbách do parlamentu prejsť 5 %, no po dnešku to tak začínam vnímať, že asi budeš hosťujúci možno na kandidátke OĽANO v budúcich voľbách, nemusíš reagovať, len skôr tak už ako bonmot.
Ďakujem.

No áno, aby sme tomu predišli, aby tí primátori miest a starostovia obcí neboli tí, ktorí sa tu teraz postavia, že vďaka tomu, že sme my podporili pomoc rodinám, a teraz čo im všetko ako chýba, ako v tej samospráve. No nechýba im. Myslím si, že za tie posledné roky a za posledných tridsať rokov tam bol tak dramatický nárast zamestnanosti, že v tých samosprávach je prezamestnanosť, ale, samozrejme, áno, niektorí starostovia a možno aj primátori miest sa urazia, sú to voliči ich, to sú tí samotní zamestnanci, ale aj ich, ich rodinní príslušníci. Ale predísť jako týmto opatreniam, lebo ak táto hrozba tuná niekoľkokrát ako zaznela, že mestá a obce sa postavia tak, že zvýšia občanom ako dane. No zakázať im to. My vieme prijať zákon taký, že jednoducho nebudú môcť zvýšiť dane a takto si akosi vyberať. Nech hľadajú rezervy opatreniami vlastnými vo vlastných mestách a obciach tak, aby ku zvyšovaniu daní nedošlo, aby hospodárili tak, ako majú.
A, Tomáš, ak si spomínal toho kolegu Mazureka, áno, ako to chce vysvetliť rodinám na Orave, ja dodám na Spiši a na východe Slovenska, že bohatým firmám áno, im doprajeme, a rodinám na Slovensku, slovenským rodinám nechceme pomôcť? Ako im to vysvetlíme? My jednoznačne sme za to, aby oligopoly a monopoly boli zdanené, aj bohaté firmy rovnako, tak ako minister financií to tu spomínal, že aby aj tá cena alkoholu stúpla hore, úplne v pohode môže ísť aj to euro 0,9 nech ide hore, a nech sú tie financie také, ktoré podporia naše rodiny.

Marián, ja len toľko, že to máš pri každej dani, že keď znížiš daň, tak môže sa stať, že je to vždy pokles, nemusí to byť vždy pokles príjmov, však niektoré dane zvyšujú príjem, ale malo to byť proste mať za následok zvýšenie spotreby, takže to, keď je vyšší disponibilný príjem, tak vždy je to lepšie. A ja si myslím, že ten disponibilný príjem do slovenských rodín sa jednoducho hodí, o tom som presvedčený, a keď to ide cestou práve daňovej úľavy, tak ja si myslím, že to je práve to, o čom veľa politikov tu rozprávalo, že motivujeme rodičov, ktorí pracujú, na druhej strane odmeňujeme to, čo štát by elementárne chcel mať, a to je, to je zdravú, vitálnu populáciu. To je to, čo Maďari si pred dvanásť rokmi uvedomili, že ak to nezvrátia, tak maďarský národ končí, to čaká aj nás, však jednoducho tie tabuľky sú úplne nezvratné. Potom to môžete riešiť buď zvýšením imigrácie, alebo jednoducho si povieme, že zhasneme.
No, a čo sa týka tej poznámky, vieš, minulý týždeň mi tu zase hovoril pán Pročko, že sa milujem s Ficom ako Brežnev s Husákom, že skončím tam, tak to je, vieš, také, že ja mám vlastnú hlavu a preto podporujem veci, o ktorých som presvedčený, že sú, že sa podporiť majú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, veľmi pozorne som si vypočul rozpravu k prvému čítaniu, teda k návrhu zákona, ktorý sme schválili v stredu na vláde, a dovoľte mi, aby som teda aj možno reagoval na niektoré veci, ale povedal hlavne pár faktov, aby bolo jasné ako vlastne tento vznikal, a možno vyvrátil niektoré informácie, ktoré tu v pléne zaznievali a neboli pravdivé.
V prvom rade chcem povedať, že tento návrh zákona, alebo vôbec celá toto pomoc vznikala v priebehu niekoľkých mesiacov rokovaní na koalícii, v rámci koalície, a vlastne už keď sme došli k dohode troch koaličných strán, bolo úplne jasné, bolo to koncom apríla, bolo úplne jasné, že musíme túto pomoc oznámiť, a vlastne sme aj so stranou SaS jasne sa dohodli, že chceme ich na palube a budeme radi ďalej o tom rokovať, ale túto pomoc proste oznámiť musíme, pretože ľudia na ňu čakajú a čakali na ňu dostatočne dlho. Takže bolo už úplne načase, aby táto pomoc prišla jednak na vládu a aby prišla do parlamentu. To je prvý dôležitý fakt, a preto je tu aj v skrátenom konaní, aby čo najrýchlejšie mohla byť doručená ľuďom, aby mohla pomôcť, pretože vidíme, že tá inflácia naozaj je vysoká, historická za dvadsať rokov, a, samozrejme, je potrebné teda tú pomocnú ruku podať.
Ďalšia dôležitá vec, ktorá vlastne prichádza do tohto celého obrazu, je práve rodinná politika, ktorá má silné miesto v programovom vyhlásení vlády. A to silné miesto v programovom vyhlásení vlády má preto, lebo mala silné miesto aj v programoch jednotlivých koaličných strán. A som veľmi rád, že práve skrze aj tento návrh riešime túto silnú časť nášho programového vyhlásenia vlády a naprávame krivdu, ktorá tu dlhé roky bola, žiaľ, tolerovaná, prehliadaná, dokonca živená vládami sociálnych demokratov, ak to tak poviem, v úvodzovkách. Pretože práve tieto strany, ktoré majú plné ústa slov, chýbajú im skutky. Áno, posledné dva roky bolo obdobím, kde sa jasne ukázalo, kto svojimi skutkami potvrdzuje slová, svoje slová, a kto nie.
No, a dnes to vieme aj na tomto prípade ukázať práve na stranách sociálnej demokracie, ktoré, samozrejme, majú príležitosť podporiť tento návrh, ktorý je silne prorodinný, ale hľadajú si tisíc výhovoriek, kvôli ktorým to nechcú podporiť. Sú to výhovorky technického charakteru, naozaj drobnosti, čiže jednoznačne výhovorky. A keď teda chcem, krátko by som len povedal k tej krivde, ktorá tu dlhé roky bola ponechávaná, napriek tomu že to boli hospodársky najlepšie roky pre Slovensku a bolo dostatok peňazí na to, aby sa táto krivda odstránila, tak to práve tieto strany sociálnej demokracie neurobili. A ako príklad uvediem napríklad prídavky na dieťa, kde za osem rokov vlády SMER-u, čiže Roberta Fica a Petra Pellegriniho, pridali rodinám 1,85 eura za osem rokov. My dnes tu prinášame návrh, ktorý túto sumu navýši okamžite o 25 euro, takmer 25 euro, 25 eur. A na druhej strane daňový bonus, daňový bonus za osem rokov vlády SMER-u bol navýšený o 1,69 eura. Opäť pripomínam, v historicky najlepších rokoch, hospodársky, pre Slovensko, čiže tu vidíte, ako slová sa nestretávajú so skutkami. A práve my v tomto čase chceme podať pomocnú ruku ľuďom na Slovensku pri inflácii a navyšujeme túto pomoc o 70 približne, alebo to je zaokrúhlene 75 eur. Takže tu je ten, ten veľký rozdiel medzi vládami Roberta Fica a našou vládou.
Čo už len poviem, pretože aj v tejto rozprave zaznievalo veľa takých, by som povedal, technických informácií. Ale v skutočnosti tento návrh je veľmi jednoduchý. Stojí na troch čiastkach, ktoré sa teda, ako som povedal, navyšujú, jedna sa pridáva. A sú to čiastky, ktoré sú smerované na pomoc rodinám. Takže môžeme tu hľadať všelijaké zámienky a hovoriť o tom, že by to mohlo byť také alebo onaké. Ako úprimne, myslím si, že každý, kto sedí v tejto sále ako skúsený politik, rozumie, že politika je umenie možného. A ja si dovolím naozaj povedať veľmi, veľmi presvedčivo, že toto je dohoda, náročná dohoda. Všetci ste videli, ako vznikala. Áno, vznikala dlho, rodila sa dlhšie, ako mala, ale narodila sa. Je to umenie možného a práve takú sme priniesli sem do parlamentu. A myslím si, že to je široká dohoda aj z hľadiska obsahu, ale aj z hľadiska podpory. A kto sa chce priznať k podpore rodiny, tak sa môže veľmi jednoznačne, pretože tento návrh, ako som povedal, je jednoduchý a má v sebe tie parametre, ktoré, ktoré rodinám pomôžu a, zopakujem dôležité, odstránia tú krivdu.
Na záver už len poviem, v čo dúfam, že kríza pominie. A veríme, že pominie pomerne rýchlo, áno, nebude to otázka týždňov ani mesiacov. Vidíme, že ešte budúci rok čakajú, vlastne očakávame zvýšenie cien energií, hlavne za plyn, pretože tá sa stanovuje práve podľa cien tohto roka budúci rok, aj keď máme regulované. A preto som rád, že tu bude aj tá trvalá pomoc pre rodiny, ktorá pomôže aj budúci rok ešte s nárastom energií a inflácie, ale veríme, že táto kríza pominie. Veríme, že aj inflácia sa vráti do takých tých štandardných úrovni pod 2 %. Ale čo ma teší, je, že ostane pomoc rodinám. A tak je to správne.
Takže, ešte raz, verím tomu, že v tomto pléne každý, kto chce podporiť rodinnú politiku, môže ju podporiť práve pri hlasovaní o prvom, ale potom následne aj druhom čítaní a dať takto, jasne sa priznať k tomu, že mu na rodine záleží nielen slovom, ale aj skutkom.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán premiér, neni to často, kedy sa ti tu môžme poďakovať, lebo vyťaženosť asi tvojej práce je obrovská, takže ja ti ďakujem za podporu aj za vysvetlenie, ktoré si tu povedal. Aj keď tu neni, je tu hodne málo poslancov, aby tu počuli, ale na kamerách to je, aby, aby si ľudia vonku uvedomili a urobili celý obraz okolo toho, toľko práce za tým je. Samozrejme, nič nie je dokonalé a zdokonaliť sa to môže vždy a na to sme tu, na to sme tu, aby sme to vylepšovali a zdokonaľovali. Takže ja ti chcem veľmi pekne poďakovať aj na takýto, na takého piatkové poobedie.
Ďakujem.

Ja chcem veľmi podobne ako pán poslanec Nemec poďakovať a chcem spomenúť, že pán premiér tu sedel, sedel tu dnes viac ako ja napriek tomu že ja som poslanec Národnej rady, ale som zároveň aj predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a preto som aj dosť veľa vecí musel dneska obehávať súvisiace s týmto zákonom. Už sme zvolávali schôdzu výboru, riešili sme vlastne tie voľnočasové aktivity alebo podporu, aby sa to naozaj realizovalo. Ja som vďačný aj za všetky pripomienky, ale je to naozaj taká principiálna vec a vidieť to aj z toho, že pán premiér nielen teraz vystúpil a prišiel, odišiel, ale že tu naozaj sedí, počúva, že naozaj tento návrh zákona, táto myšlienka, táto idea má silnú podporu a že to naozaj je niečo, pričom môžme tiež povedať, že stojíme na správnej strane, na správnej strane dejín, že proste keď toto raz tak prelomíme, až tak revolučne, tak je to niečo, čo tu naozaj zostane, ako to pán premiér povedal. Ja sa tomu veľmi teším, aj keď podobne ako to už dneska zaznelo, my už sme z toho vyrástli, my už máme veľké deti, náš už sa to týkať nebude. Ale my sa tešíme, že všetky tie rodiny, ktoré tie deti vychovávajú, toto, čo my sme si prežili a možno ešte chvíľku aj prežívame, tak vlastne vieme, aká je to cenná pomoc, ako to pomôže, ale nielen tej konkrétnej rodine v jej aktuálnej sociálnej situácii, ale aj tej nálade v spoločnosti, že je tu naozaj niekto, kto ocení tú rodinu, to materstvo, otcovstvo, dáva určitú takú výraznú podporu.
Ja viem, keď sme boli ešte v nejakom, nejaké tie roky dozadu v Poľsku a obdivovali sme ich podporu + 500 zlotých, čo bolo asi nejakých 110 eur na dieťa, tak sme si hovorili, to keby bolo u nás. A dnes tu budeme mať snáď raz toľko, takže ďakujem všetkým, ktorí to podporujú, ale teda aj pánu premiérovi, ktorý to osobne aj teraz tým vystúpením podporil.
Ďakujem.