65. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len teda zopakujem, že v rámci Slovenska v Trenčianskom kraji ostane najmenej okresných súdov, a to iba dva, Prievidza, Prievidza a Trenčín. A dokonca Okresný súd Považská Bystrica bude pracovisko, ktoré bude patriť pod Okresný súd v Žiline. Čiže do úplne do iného, ide úplne do iného, do iného kraja. A dokonca z tých deviatich okresov, ktoré sú v kraji Trenčianskom, čiže Považská Bystrica a Púchov, kde teda bol aj registrový súd v Trenčíne. Tieto, táto registrácia z týchto dvoch okresov, Považská Bystrica a Púchov, bude patriť pod registrový súd Okresného súdu Žilina, čo si myslím, že nie je správne, malo to ostať pod registrovým súdom Okresného súdu v Trenčíne. Takýmto spôsobom ľudia budú mať z toho naozaj, naozaj veľký chaos, že podnikatelia z okresov Považská a Púchov sa budú musieť registrovať na registrovom súde v Žiline.
A ešte to znova porovnám s okresnými prokuratúrami, tých bude päť. Teda tie, ktoré sú aj v súčasnosti, tie ostanú zachované podľa toho návrhu, ktorý dal pán poslanec Luciak, ale naozaj ustanovili iba dva okresné súdy a tie ďalšie súdy okresné, ktoré boli, budú, zostanú len pracoviskami a budú začlenené pod tieto dva okresné súdy.
A ešte raz zopakujem, Okresný súd Považská Bystrica, tam bude pracovisko okresného súdu v Žiline. Čiže tu navrhujem naozaj, aby sa toto ešte, aby sa toto ešte zmenilo, aby naozaj tá dostupnosť k súdnemu systému nejakým spôsobom sa neznížila pre obyvateľov Trenčianskeho kraja.
Ďakujem.

Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Šeliga, ktorý sa vzdáva poradia, a dávam teraz, teda vzdáva svojho vystúpenia.
Dávam teraz možnosť prihlásiť sa ešte do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. (Reakcie z pléna.) Takže ako jediný ústne prihlásený je pán poslanec Šeliga, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa prihlásil takto, aby sme to stihli.
Dámy a páni, pozorne počúvam tú rozpravu dva dni, teraz je nás tu trošku viac, lebo sa blíži hlasovanie. Ale všimol som si jednu vec, že celá tá debata sa zredukovala aj prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov či z jednej, alebo z druhej strany o tom, že kde a aký má byť súd. A dovoľte mi cynickú poznámku, je naozaj až dojemné, ako si niektorí ľudia a kolegovia všimli, že kde všade sú súdy a kde všade majú byť súdy.
Ale myslím si, že táto debata vzhľadom na vážnosť toho, čo sa chystáme schváliť, má byť o niečom inom. A to, o čom má byť, je to, čo to vlastne spôsobí na Slovensku, ak sa schváli táto novela zákona. To, o čom sa dva roky diskutuje a o čom vlastne aj bola pôvodne tá diskusia už pred voľbami a potom neskôr aj po voľbách, je to, že akým spôsobom zrýchliť a zlepšiť konanie na Slovensku. A tá hlavná otázka, ktorá by sa tu mala riešiť a, žiaľ, sa neriešila, je to, že či po prijatí tejto novely bude rýchlejšie konanie, či ľudia sa dostanú skôr k svojmu rozsudku, či to bude spravodlivejšie a či budú mať pocit, že na Slovensku sa naozaj posúvame k lepšiemu.
Na konci dňa sa to, žiaľbohu, zredukovalo na to, že to je o tom, že kde a aký má byť súd. Ja si myslím, že pri tejto reforme sme urobili chybu a mám na nej svoj podiel ešte v čase, keď pani ministerka bola v tej istej strane, v ktorej som ja, že sme to mali tlačiť na začiatku a rýchlejšie. Politicky to tak vyšlo, že prichádzajú komunálne voľby a mnohí z vás, ktorí ste primátori a starostovia, máte pocit možno, že to, že budete mať niekde svoj súd, že vám to pridá a že občania to vnímajú tak, že keď tam je súd, tak už v tom meste je spravodlivosť a podobne, čo na konci dňa nie je pravda, samozrejme. To je tá kritika, ktorá, si myslím, že má zaznieť a zaznieva z mojich úst, lebo cítim aj ja na tom nejaký podiel zodpovednosti.
Druhá vec, ktorá je a ktorá s tým súvisí, a to je zas na pochvalu pani ministerky, že bola ochotná v tých rokovaniach ísť naozaj ďaleko. Možno za hranicu, kde mnohí by nešli a nechceli by, a to preto, aby sa podarilo aspoň niečo. A to, hoc sa naše politické cesty rozišli, komu česť, tomu česť, to si zaslúži verejnú pochvalu, že nebyť jej úsilia a trpezlivosti v tých rokovaniach, tak tu dneska nie sme. A nesúvisí to len s plánom obnovy, lebo to sa môže všelijako zmeniť a mohlo by sa to všelijako zmeniť, proste tá vôľa, ktorú Mária Kolíková má v sebe, že chcela presadiť reformu súdnictva, tá vôľa bola rozhodujúcim faktorom a za to jej patrí poďakovanie aj pochvala, ak to takto môžem povedať.
Myslím si, že táto reforma prinesie jednu vec, ktorá je dobrá a možno ju nebude tak hneď cítiť, a to je to, že naozaj bude väčšia špecializácia. My vieme, že tá špecializácia nie je všeliek, ale je to určitý krok. Práve preto som hovoril, že možno keby sme to ten prvý rok rýchlejšie potlačili, tak by sme dosiahli viac. Ale holt, sme tu. A preto hovorím o tom, že to je prvý krok. A ten krok znamená, že tí sudcovia naozaj sa budú môcť sústrediť viac na určitú agendu. Nielen na jednu agendu, ale predsa len to bude zúžené. To znamená na konci dňa, verím tomu, že občan dostane lepší rozsudok a že ho, samozrejme, dostane aj rýchlejšie ten rozsudok. A čo je kľúčové, lebo spravodlivosť, ktorá trvá dvanásť rokov, už prestáva mať atribúty spravodlivosti. Samozrejme, to s tým súvisí a verím, že to pôjde ruka v ruke, je potom aj väčší tlak na sudcov, aby rozhodovali, aby rozhodovali dobre a rýchlo a aby, ak nerozhodujú, boli voči nim vyvodené disciplinárne dôsledky.
To, čo tento parlament, a verím, že to dnes schváli, naozaj považujem za prvý krok. Ten krok je správny a som rád, že sme sa dostali po tej všelijako kostrbatej ceste až tu. A keďže chcem, aby sme stihli hlasovanie, v tomto momente končím.
Ešte raz ďakujem takto verejne aj pani ministerke.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Pani poslankyňa Kozelová.

Juraj, ja by som tiež chcela vyzdvihnúť práve tú špecializáciu tých súdov, pretože mnohé veci sa realizovali, realizovali a mnohé súdy sa realizovali veľmi zle.
No a ja teraz hovorím konkrétne o autorskom, autorskom práve, pretože špecialistov na autorské právo v tejto krajine priveľa nie je, veľa nemáme. V podstate svojím, svojho času sa autorské právo riešilo len v Bratislave, teraz teda už aj Bystrica a Košice, ale povedzme si na rovinu, stali sa nám aj veci, kedy sudkyňa odmietla pojednávať práve preto, že povedala vyslovene dvom stranám, že jednoducho nemôže pojednávať, pretože v autorskom práve nie je doma a nevyzná sa v ňom. Aj to sa stalo.
Čiže ja kvitujem veľmi tú špecializáciu a dúfam, že to bude fajn. Chcem zároveň poďakovať pani ministerke a mojim kolegom vyjednávačom, že prišli na cestu, ktorá vedie k úspešnému zavŕšeniu, a ja pevne verím, že k úspešnému zavŕšeniu celého tohto zákona. Bol potrebný a ja budem stáť za ním. Takže ja rozhodne zahlasujem za zákon.
Ďakujem.

Pán poslanec Taraba.

Pán Šeliga, plne s vami súhlasím, že špecializácia je cesta, pretože špecializácia by mala byť odbornosť. Ja osobne som tiež zažil jedného obchodného sudcu, ktorý nevidel rozdiel medzi základným a vlastným imaním, a to som teda nepochopil, ako taký človek vôbec môže čokoľvek obchodné riešiť, keď sú to základné pojmy. A, ale práve preto, myslím si, že špecializácii nebráni, nebráni nič, aby sa realizovala aj de facto v súčasnom nastavení. Myslím si, že táto reforma sa chce tváriť, že je o špecializácii, a pritom z veľkej časti je o realitnom nejakom, nejakej forme biznisu alebo proste o realitných projektoch, a myslím si, že toto tí sudcovia napádajú, že niekde to logiku vôbec nedáva. Nedáva to logiku napríklad, keď sa rozpráva, že sa ide zabrániť alebo popretŕhať nejaké väzby a potom na druhej strane ten celý koncept napríklad pri najväčšom súde, ktorý by mal vzniknúť v Bratislave, je pravý opak, že tí sudcovia majú byť natlačení do jednej budovy, takže už v tejto logike to je celé nekonzistentné. Takže ja si myslím, že o tej špecializácii je aj napríklad aj to, že budú nové technické zariadenia, že by boli nové počítače, že by sa posilnil ten nie súdny personál. To všetko pomáha špecializácii, vzdelávanie sudcov, navýšenie ich počtu a tak ďalej a na druhej strane je tu niečo, čo je, myslím si, ťažko predateľné ľuďom, keď naozaj sa hýbe s celými v podstate budovami, ktoré niekde boli, v niektorých regiónoch majú sto-, stopäťdesiatročnú historickú tradíciu, že tam tie súdy sú, takže, takže toto by som neschovával pod tú špecializáciu, práve tú časť, ktorá je problémová.

Pán poslanec Kuriak.

Ďakujem za slovo.
Som rád a ďakujem, že tento niekoľkomesačný proces reformy súdnej mapy s množstvom stretnutí, rokovaní, predkladaní argumentov a námietok z každej strany je pred cieľom. Som rád a ďakujem, že v mnohých prípadoch došlo k dohode a k ústupkom na základe argumentov a nie väčších sympatií či lepších kontaktov k danému sídlu. Ďakujem, že nakoniec zavážili argumenty aj v prospech Okresného súdu Námestovo, ktoré po schválení reformy bude hlavným sídlom pre tri okresy na Orave. Samozrejme, teší ma, že bude zachované aj, že bude zachovaný aj Okresný súd v Dolnom Kubíne, kde zostane pracovisko. Desiatky závažných pripomienok, analýz a dôvodov nakoniec zavážilo. Nešlo tu o žiadne kupčenie ani politický lobing, ale o niekoľkomesačné rokovania a stretnutia, trvajúce nekonečné hodiny, a presviedčania na základe nevyvrátiteľných argumentov. V tomto prípade určite zvíťazila dobrá vôľa a zdravý rozum.
Ďakujem aj pani ministerke za trpezlivosť a ochotu vyhovieť v tomto prípade.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Želá si záverečné slovo pani ministerka? Nech sa páči.