65. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám teda poreferoval a informoval vás o tomto veľmi dôležitom zasadnutí vlastne našich dvoch vlád. A bolo to pokračovanie, prvé bolo v roku 2013 a kvôli pandémii bolo vlastne odložené, takže hneď, ako to bolo možné, po pandémii sme naplánovali, po uvoľnení týchto opatrení sme naplánovali toto stretnutie. A musím povedať, že bolo to veľmi konštruktívne stretnutie, a za chvíľočku vám poviem jednotlivé oblasti.
Samozrejme, tou najnosnejšou témou bola téma Ukrajiny, pretože obidve krajiny, v tomto ako susedné krajiny a krajiny, ktoré majú najväčší nápor ľuďmi utekajúcich pred vojnou, máme veľa spoločného aj rovnaké postoje, takže sme si mohli vymeniť skúsenosti z toho, akým spôsobom zvládame jednak príliv týchto ľudí, ale aj následnú integráciu. A tam sme si vlastne vymieňali skúsenosti, mali sme tam ministra práce, ministerku pre investície, ministra životného prostredia, pôdohospodárstva, zahraničných vecí, financií a mohol by som menovať. A to isté, samozrejme, bolo na opačnom strane z poľskej strany.
Ale v súvislosti s týmto sme veľmi intenzívne rozprávali práve o zabezpečení plynu pre naše krajiny. Ako dobre viete, buduje sa interkonektor, čiže prepojenie poľského plynovodu so slovenským plynovodom. Čo je úplne kľúčové, je to vo finálnej fáze a testovacie, testovacia prevádzka by sa mala spustiť v júli tohto roku. A veríme, že do konca roka by už malo byť toto spojenie úplne funkčné, takže rozprávali sme práve o tom, akým spôsobom by Poľsko nám mohlo byť strategickým partnerom pre dodávky plynu, keďže vieme, že potrebujeme a chceme nájsť alternatívne, trvalé a... trvalé udržateľné alternatívne riešenie, a tuto práve poľská vláda alebo vôbec Poľsko zohrá kľúčovú rolu, pretože tá infraštruktúra, ktorá by vlastne prepájala slovenský a poľský plynovod, by mohla byť tým najlepším riešením. Vieme, že majú, myslím, že dva LNG terminály, ale je možné zabezpečiť vlastne ešte ďalší, tzv. plávajúci LNG terminál, u nich v prístavoch, ktorým by sa potom dalo zásobovať vlastne naša plynová sústava. A toto by, toto je, dá sa povedať, najrýchlejšie aj, aj najbezpečnejšie plynové spojenie, ktoré máme, takže o tom bola veľká diskusia, práve o aj o tomto interkonektore a podobne.
Ďalšia dôležitá vec, o ktorej sme sa bavili, je infraštruktúra, práve to prepojenie Via Carpatia a tam sme hovorili, žiaľ, som, sme museli skonštatovať, že opäť toto je, Slovensko bude posledná krajina, ktorá nebude mať zabezpečené toto diaľničné prepojenie v tej, vlastne v tej vertikále až od Estónska až po dole, po Grécko, dá sa povedať, a bude, budú musieť, žiaľ, na nás čakať. Čiže bavili sme sa o tom, rozprávali sme veľmi intenzívne o tom a aj ministri dopravy na tom intenzívne pracujú, ako urýchliť tento projekt, pretože opäť po nástupe vlády sme zistili, že tieto projekty, alebo nie zistili, my sme to vedeli, len, žiaľ, ocitli sme sa v situácii, že sme, vlastne nebolo nič pripravené a musíme tento, tento projekt výrazne zrýchliť.
Veľmi som ocenil aj veľkú pomoc od poľskej strany s čímkoľvek, čo bude potrebné aj z hľadiska nejakého hľadania dodatočných zdrojov na túto cestu, pretože očakáva sa, že keď bude už vlastne hotová poľská strana po slovenskú hranicu, a vieme, že maďarská strana už je hotová, tak tým pádom to bude nápor aj pre slovenské cesty, takže tomu sme venovali tiež veľkú pozornosť.
Samozrejme, venovali sme aj tej cezhraničnej spolupráci z hľadiska cestovného ruchu, z hľadiska cyklotrás, ktoré je potrebné, či už v Tatrách by sme, sa pripravujú projekty a podobne. Máme na to, samozrejme, aj európske peniaze, ktoré sa dá z hľadiska tejto cezhraničnej spolupráce čerpať.
No a ďalšia veľmi dôležitá oblasť bola práve čerpanie eurofondov, pretože vidíme, že poľská strana v tomto je naozaj výrazne šikovnejšia a vie čerpať európske zdroje podstatne lepšie, a je to vidieť potom aj na jednotlivých investíciách v území. My sme opäť tu zdedili veľmi zlé výsledky, vysvedčenie predchádzajúcich vlád, keď v roku 2020 bolo vlastne stav vyčerpanosti eurofondov na konci programového obdobia na úrovni 20 %, čiže 80 %, môžme povedať, európskych peňazí nebolo vyčerpaných a ostalo na to polovica obdobia, takže to je úplne, čo ani nie polovica, menej ako polovica obdobia, čo je veľmi smutné. Takže z tohto dôvodu sme sa bavili a vymieňali si aj skúsenosti, ako by sme sa mohli poučiť práve z poľskej strany, a ešte tie eurofondy, ktoré nie sú vyčerpané, na Slovensku lepšie investovať. Samozrejme, my sme už mnohé veci do nového programového obdobia, do nového operačného programu už zapracovali, takže bolo to veľmi produktívne stretnutie a som rád, že sa, že sa udialo, a je to dobrá tradícia, ktorú určite treba držať, a Poľsko bude čím ďalej, tým ďalej, určite čím ďalej, tým viac dôležitý partner.
Ďakujem veľmi pekne. Prajem vám pekný deň, dovidenia.

Ďakujeme, pán predseda. Váš čas na odpovedanie otázok uplynul.

Heger, Eduard, predseda vlády SR
Prajem vám pekný deň, dovidenia.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov.
Prvá otázka je od pána poslanca Jozefa Pročka, v sále ho vidím, a je na podpredsedu vlády a ministra hospodárstva pána Richarda Sulíka a znie: „Váš rezort podpísal zmluvu s firmou Bonul. Prosím o vysvetlenie.“
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Dobrý deň prajem. Ctené kolegyne a kolegovia a kolega Pročko... a pán poslanec Pročko, ďakujem za túto otázku, lebo mám možnosť vysvetliť, čo sa udialo a prečo sa udialo.
Mali sme výberové konanie na stráženie starej budovy na Mierovej ulici, kde v minulosti sídlilo ministerstvo hospodárstva. Tam sme sa, odtiaľ sme sa odsťahovali a v tej budove ešte ostali nejakí ľudia a ich počet klesal a klesal. Vlastne už sme všetkých presunuli k nám. Porušili sme množstvo aj iných drahých nájmov, jak to tak bývalo. No a od budúceho týždňa tá budova je úplne vyprázdnená. Ideme ju ponúknuť ostatným orgánom štátnej správy, a ak nebude mať žiaden iný orgán štátnej správy o túto budovu záujem, tak ju dáme na predaj do dražby. Toto je stav s budovou. Samozrejme, tú budovu treba strážiť a robilo sa výberové konanie s tým, že rátame, že nebude to dlhodobá záležitosť, lebo to ideme ponúknuť ostatným orgánom štátnej správy alebo následne do dražby, tak sme uzavreli takú zmluvu, ktorá má dvojmesačnú výpovednú lehotu. To teda je veľmi dôležité, že je tá lehota, je na ukončenie tejto zmluvy, je dva mesiace.
Príslušné oddelenie, a tam menovite pán úradník, pán Karas mal za úlohu osloviť strážne služby, čiže nebolo to verejné výberové konanie, ale bolo to, že my sme oslovili päť strážnych služieb, a rozhodol sa aj pre firmu Bonul. A ja neriešim každú jednu takúto administratívnu drobnosť, kebyže o tom viem, tak sa to nestane. Ale skrátka spravil to. Neexistuje zákon na tomto svete, alebo teda v našej krajine, na základe ktorého by som mu teraz mohol dať důtku alebo ho nejak karhať, no skrátka, oslovil Bonul, z piatich... Bonul a ďalšie štyri firmy, z týchto piatich firiem dali, odovzdali ponuku tri firmy, medzi nimi Bonul a Bonul dal najnižšiu cenu. Cena bolo 7,40 eur na hodinu. Druhá firma, to je tá, čo budovu strážila doteraz, dala 7,54 a tretia firma dala okolo 10 eur. Toto, toto sú fakty.
Dalo sa tomu zabrániť, áno, keby tento pán úradník, pán Karas nebol oslovil aj firmu Bonul, tak by zrejme vyhrala tá firma, čo to strážila doteraz, za 7,54. Ale keď sa to už raz stalo, a zmluva prišla na podpis generálnemu tajomníkovi služobnému úra... služobného úradu, on nemal inú možnosť, ako to podpísať, lebo inak by to znamenalo, že minie niekoľko tisíc eur viac peňazí daňovníkov. Čiže sometimes shit happens, to, nemalo to byť, rovno priznávam. Ale ja ako v pozícii ministra nie som, nie som v stave kontrolovať každú jednu takúto drobnosť, že kto kde bude oslovený, a tak sa to teda stalo.
Chcem uviesť, ale ako hovorím, tá škoda je maximálne na dva mesiace, lebo akonáhle budova je prázdna a prevedená, tak sa táto zmluva vypovie. Zákazka zmluvy je 133-tisíc eur, to je na celý rok. Samozrejme, keď sa to vypovie po dvoch mesiacoch, po troch, tak je to štvrtina.
A chcem ešte povedať takúto vec, ja keď som nastúpil na ministerstvo hospodárstva, tak firma Bonul mala akúsi licenciu a zároveň tie objekty, ktoré sú pod ministerstvom hospodárstva, boli prehlásené za nejaké špeciálne, že, že strážiť ich môžu len firmy s tou akousi licenciou. No a, čuduj sa svete, iba Bonul tú licenciu mal. Toto som ja zrušil, aby sme sa vedeli otvoriť všetkým strážnym službám, a to sa stalo, podľa tohto postupujeme. No ale tu sa jednoducho nachométnul ten Bonul a teraz s ním žijem. To je teraz táto situácia, na ktorú sa konkrétne, pán poslanec, pýtaš, kde bolo priame oslovenie.
Ale my máme aj situácie, že verejné výberové konanie, verejné obstaranie, a tam keď sa ten Bonul prihlási a dá najlepšiu ponuku, my sme zo zákona povinní ten Bonul vybrať. No a takto medzi nami, Bonul má 2 500 zamestnancov. Ja teda neverím, že to je 2 500 gaunerov, a ak teda napríklad majiteľ Bonulu alebo jeho syn, ak majú opletačky so zákonom, tak tam nech sa koná. A to sa aj deje, však si odsedel vo vyšetrovacej väzbe mladý pán Bödör a takto by to malo byť. Ale jednoducho ja nemám tie nástroje, ktorými by som vedel vylúčiť Bonul z verejných výberových konaní. Tu sa to dalo, bohužiaľ, ten spomínaný úradník firmu Bonul oslovil a potom som už nemal žiadnu inú možnosť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.

Ja sa len chcem spýtať teda, pán minister, ty si ekonóm, či by nebolo výhodnejšie, aby si ministerstvá zamestnávali alebo zamestnali vlastných ľudí, ktorí by strážili takého objekty, keďže ja si myslím, že tie všetky strážne služby sú čistá ryža zárobková.

Nech sa páči, pán minister.

Určite, určite by to lepšie nebolo. Nebudem to tu hovoriť a verejne, ale keď skončím, tak prídem za tebou ti to vysvetliť.
S čím ale súhlasím, resp. si myslím, že je dobrý nápad. Vedúci úradu vlády pán Jakab pripravuje niečo ako strážnu službu štátu a to je myšlienka, ktorá mne sa veľmi podáva. Čiže nech sa všetky tie strážiace objekty preto, lebo napríklad ministerstvo hospodárstva nikdy nebude mať 2 500 zamestnancov na stráženie, čo je logické. A keď máš málo strážnikov, povedzme 8, čo tak asi na to ministerstvo potrebujeme, alebo 12, a potom dôjdu dovolenky alebo niekto naozaj vypadne, alebo dôjde pandémia a zrazu je, 4 ľudia sú zrazu na COVID karanténe, tak potom je normálne reálne problém so strážením, to je teda taký ten technický problém. Ak by to bolo, že úrad vlády to organizuje, už to nie sú že 8-12 strážnici, ale povedzme 800 strážnikov, tam sa to ľahšie vykryje, čiže s tým súhlasím.
A ja som aj na vláde, kde sme sa o tomto bavili, pánovi Jakabovi povedal, akonáhle mi dá on možnosť, lebo momentálne si neviem to stráženie uňho objednať, akonáhle mi dá tú možnosť, tak vypoviem všetky strážne kontrakty a budeme si brať úradníkov, teda strážnikov z tejto štátnej strážnej služby.
Asi toľko.

Ďakujem, pán minister.

Chcem sa spýtať, je tu prítomný pán Raši? Lebo on mi dal takú istú otázku, či mu toto postačovalo ako odpoveď.
Tak ďakujem zatiaľ.

Ďakujeme.
Druhá otázka je od pána poslanca Jozefa Habánika a je smerovaná na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga. Pán Habánik je v sále, otázku budeme teda čítať:
„Bude Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky kompenzovať verejným vysokým školám zvýšené náklady spôsobené neúmerným rastom cien energií?“
Nech sa páči, pán minister, máte päť minút na odpoveď.