65. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Lehotský, treba si uvedomiť, že každá jedna vojna je zlá, a či je agresor Rusko, alebo USA, tak musíme odsúdiť každú jednu vojnu. Ale to, čo sa deje a ako to funguje na tej Ukrajine, je, samozrejme, vojnový konflikt a ja nechcem, aby Slovensko bolo zbytočne do nejakých konfliktov zaťahované. Ak vieme pomôcť štátom humanitárne, ja proti tomu absolútne nemám nič, ale prečo by sme mali niekomu poskytovať vojenskú pomoc, keď tá vojenská pomoc, ktorú my poskytneme, prináša iba smrť.
A keď hovoríme niečo o tom, aká je tá vojna zlá, tak potom spoločne odsúďme všetky vojnové konflikty, aj ktoré boli nie ďaleko od našich hraníc, pretože všetci dobre vieme, a bolo to dokázané, že Spojené štáty pri bombardovaní Srbska použili zakázanú kazetovú muníciu, ktorá je v mnohých prípadoch ešte nie ani v tejto dobe odstránená a môže pozabíjať kopec ľudí, a Srbsko na to bude musieť vyčleniť ešte veľký balík peňazí.
Čiže odsúďme spoločne aj jednu stranu, aj druhú stranu a nemiešajme sa do konfliktov zbytočne, keď my s tým nemáme aj tak čo urobiť, naše malé Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tomáš, chcem ťa pochváliť. Nevedel som, že máš až takýto zahranično-politický a historický prehľad, to klobúk dole a to sa len tak teda nevidí, aby niekto takýmto spôsobom argumentami takto rozmlátil návrh zákona (povedané so smiechom), ktorý tu naši opoziční kolegovia predkladajú.
A zároveň musím povedať, že je teda veľmi smutné, keď teda vidíme niektorých kolegov, že tie argumenty jednoducho nedokážu spracovať a, a oni si naozaj že autenticky myslia to, čo tam, to, čo teda tárajú. Nie všetci, niektorí to robia vypočítavo, ale u niektorých to je naozaj veľká tragédia.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Beluský, vy ste spomínali, teda že väčšina ľudí nie je za našu, naše členstvo v NATO. Ja neviem, či ste videli posledné prieskumy, podľa ktorých, podľa ktorých tá podpora je, myslím, že 60-percentná. To znamená, že väčšina tam chce byť. Ak ste to nepovedali, tak si to potom môžme vyjasniť.
Pani Sulanová, vy hovoríte, že najskôr treba chcieť a potom hľadať cesty. Ja si myslím, že je to presne spôsob, ktorý sa nemá robiť, akože to vôbec nie je manažérske uvažovanie. Najskôr je potrebné zhodnotiť, či ten daný krok je dobrý, podrobiť to nejakej analýze, možno aj historickému prieskumu a potom si povedať, že ak je dobrý, tak, tak ísť do toho (povedané so smiechom), lebo opačný spôsob znamená, že urobíte množstvo chýb úplne zbytočných.
A hovorili ste aj to, že neutralita má väčšiu šancu na to, aby teda daná krajina nebola vo vojne, ale nepodporovali ste to žiadny argumentom. Ten váš návrh zákona, resp. dôvodová správa obsahuje množstvo... a bude tam kopa takýchto ľudí, ktorí budú tiež v kúte sedieť a nepomôžu vám.

Chcel by som takto krátko zareagovať na to, čo odznelo v rozprave, najmä zo strany vás, pán poslanec Lehotský, lebo kolegovia mi, samozrejme, dali za pravdu, vy ste tu boli jediný oponent, ešte teda s pánom poslancom Cmorejom, tak niekoľko slov teda k tomu, čo ste hovorili.
Ja mám taký pocit, že ste nejako nepochopili zmysel tej neutrality, lebo ja som to hovoril aj na úvod, nikto to nepopiera, že Slovenská republika by musela investovať nejaké väčšie prostriedky do obrany. Nikto nepopiera, že každá neutralita, ktorá je garantovaná nejakými veľmocami alebo nejakými inými štátmi, ktoré povedia, že keď na ten štát neutrálny niekto zaútočí, tak mu prídu na pomoc, je určite silnejšia a lepšia neutralita. Ale hovoril som o tom, že neutralita je o tom, ako sa vyhnúť konfliktom, do ktorých by sme vôbec nemuseli byť zatiahnutí, teda ako sa vyhnúť vojne ako takej, a nie teda čo robiť v prípade, že tá vojna už vypukne. Samozrejme, pokiaľ sa nejaký štát rozhodne, že na Slovenskú republiku zaútočí, lebo tu bude mať nejaké svoje strategické záujmy alebo budeme s ním v nejakom spore, tak nás v tom prípade, ak sa teda pevne rozhodne, že Slovensko chce obsadiť alebo nejakým spôsobom naň zaútočiť a vymôcť si teda splnenie nejakých požiadaviek, tak to urobí bez ohľadu na to, že či budeme neutrálni, alebo budeme v nejakom spojeneckom zväzku vrátane toho, v ktorom sme teraz, teda v NATO. Zaútočí na nás bez ohľadu na to.
Čiže toto nie je, toto nie je o tom, že neutralita nám zabezpečí to, že na nás nikto nezaútočí, pokiaľ sa dostaneme do nejakého konfliktu. Tu ide o to, ako sa vyhnúť tomu, aby sme neboli zatiahnutí do konfliktov, ktoré by sa nás iným spôsobom netýkali, pretože druhá otázka znie, čoho zárukou, teda keď nemáme byť neutrálny štát, čoho zárukou je naše členstvo v NATO. Čoho zárukou je to?
Videli sme aj v minulosti, trebárs kolegyňa to spomínala, alebo neviem, kto to hovoril, že bol tu konflikt medzi dvoma štátmi NATO, medzi Tureckom a Gréckom, čiže samotné členstvo alebo vzájomné spojenectvo v jednej, v jednej organizácii ešte sám osebe neznamená, že ten štát sa nedostane do nejakého vojnového konfliktu. To je jedna vec.
Druhá vec je, že to, že sme členom NATO, je zasa zárukou toho, že pokiaľ sa NATO dostane do nejakého vojenského konfliktu, a keď sa už NATO dostane do nejakého vojenského konfliktu, ak to nie je ten typ, že ide ako silný pakt bombardovať nejakých slabších neposlušných, teda štát typu Juhoslávie, tak to bude už naozaj konflikt medzinárodných rozmerov, bude to nejaká svetová vojna a my, ktorí by sme, nehovorím, že je stopercentná záruka, že ak by sme boli neutrálni, tak v konečnom dôsledku sa do toho konfliktu nezapojíme, ale mali by sme omnoho väčšiu šancu, že sa tomu vyhneme, pretože aj cez druhú svetovú vojnu, áno, boli štáty, ktoré, ktorých neutralita bola porušená, ale boli aj štáty, ktorých neutralita bola zachovaná. Mali by sme väčšiu šancu, ako sa tomuto konfliktu vyhnúť, ale tým, že budeme v pakte, v tom zločineckom pakte NATO, tak jednoducho budeme automaticky zatiahnutí do tohto konfliktu, ktorý by sa nás naozaj inak nemusel vôbec týkať. Čiže je, je to hlavne o tom.
Potom ešte možno na margo niektorých tých vašich historických odbočiek. Hovorili ste o prvej Slovenskej republike a tak ďalej. Tak k tomu spomeniem len toľko, že to, že Slovenská republika bola súčasťou druhej svetovej vojny, to, že napríklad bojovala na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu, tak to bolo práve dôsledkom toho, niežeby bola neutrálna, lebo prvá Slovenská republika nebola neutrálna, ale bola spojencom nacistického Nemecka, to je jednoducho historický fakt. A pokiaľ by sme spojencom nacistického Nemecka, pokiaľ by sme v tom pakte troch alebo, ako sa to nazývalo, spolu s Talianmi, Japoncami a ďalšími štátmi, tak sme napr. nemuseli zaútočiť na ten Sovietsky zväz, alebo teda sme sa nemuseli zúčastniť toho ťaženia na východnom fronte. To znamená, toto nebolo o neutralite, to bolo práve o tom spojeneckom zväzku. Ak by sme boli neutrálni, mohlo sa to oddialiť alebo sme sa mohli tomuto konfliktu úplne vyhnúť.
Pokiaľ ide o Írsko, a teda neviem, teda ako ste došli k tomu, že Írsko nemá geopolitický význam, ja si myslím, že každý jeden štát v Európe má svoj geopolitický význam. Mohli by o tom rozprávať určite Angličania a tak ďalej, čiže nie je to nejaký dobrý príklad, ale ak hovoríte o tom, že neutralita nefunguje, že je to také, by to teda stavať do takej roviny, že tie štáty, ktoré sú neutrálni, neutrálne, alebo tí, čo, čo volajú po neutralite, že sú v podstate ako keby nejakí blázni, ktorí hazardujú s bezpečnosťou, že to je proste niečo neefektívne, nefungujúce, ale tak potom mi vysvetlite, prečo, prečo toľko štátov, dobre, aj takých tých menších, hej, o ktorých sa nemusíme baviť, ale prečo aj teda naozaj také štáty, ako je Švajčiarsko alebo Rakúsko sa rozhodli byť neutrálne. Prečo to potom robia? Vari sú tí Švajčiari a Rakúšania blázni?
Ja si myslím, že koncept neutrality je rovnako legitímny, možno ako koncept uvažoval o nejakých spojencoch, ale každý štát by si mal vychádzať z tých aj geopolitických súvislostí, ale mal by vychádzať aj z historických skúseností, aké má. No a naše historické skúsenosti sú také, že nám jednoducho naši spojenci v minulosti, ak sme mali tieto spojenecké zväzky uzatvorené, nepomohli, nezachránili nás pred vojenským konfliktom, ale, naopak, to, že sme mali uzavreté spojenecké zmluvy nás zatiahlo do vojenských konfliktov, ktorým sme sa mohli teoreticky vyhnúť. Čiže toto je naša historická skúsenosť.
A možno úplne na záver, čo ste hovorili o tých zbraniach na Ukrajinu a tak ďalej, naše zbrane, akýkoľvek vojenský materiál, ktorý tam posielame, Ukrajincov nezachráni a im tú vojnu jednoducho nevyhrajú, je to úplne kvapka v mori, keby sme to zobrali z akéhokoľvek uhla pohľadu, čo ale, čo ale určite spôsobia, čo ale určite spôsobia, je to, že sa zvyšuje šanca, že Slovensko bude zatiahnuté do tohto konfliktu.
Naším jediným cieľom je len to, aby sme na Slovensku nemali to isté, čo dnes je na východ od nás. Aby sme to ničenie, aby sme tie tragické osudy ľudí, všetkých ľudí, ktorí tam zomierajú nevinní, či ukrajinských civilistov, alebo ruských civilistov, kohokoľvek, kto tam zomiera, aby sme tieto obete tu nemali na Slovensku, aby nezomierali aj naši vlastní občania, aby nezomieral a nekrvácal náš slovenský národ. To je jediný cieľ, pre ktorý hovoríme, aby sme sa nezapájali do tohto konfliktu tým, že tam budeme... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Cmorej, máte možnosť, mali ste možnosť, už teraz sa nepočíta.

A sú štáty, sú štáty, ktoré toto chápu a snažia sa držať bokom tohto konfliktu. Bohužiaľ, naša vládychti... alebo teda boja... bojachtivá vláda sa snaží robiť všetko pre to, aby sme sa do tohto konfliktu zapojili, a stále žije v tom, že Slovenská republika vždy musí byť súčasťou nejakého paktu, vždy musí s nejakým silnejším štátom ťahať a zapájať sa do takýchto konfliktov, ktorým by sme sa naozaj mohli vyhnúť, pokiaľ by sme sa držali späť, pokiaľ by sme zachovávali aspoň v tomto jednom konflikte, keď už v ničom inom, neutralitu.

Ďakujem za slovo. Poslanci za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko Andrej Medvecký, Rastislav Schlosár, Stanislav Mizík a Peter Krupa predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti.
Cieľom uvedenej novely zákona je zrušenie zániku brannej povinnosti v prípade zmeny pohlavia. Zákon o brannej povinnosti v súčasnosti obsahuje možnosť zániku brannej povinnosti v prípade zmeny pohlavia z mužského na ženské.
Ďakujem a hlásim sa so rozpravy ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2022 a v gestorskom výbore do 13. júna 2022 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ako jeden z hlavných dôvodov, prečo máme záujem zrušiť túto časť zákona o brannej povinnosti, je veľká možnosť zneužívania tejto časti zákona v prípade potreby vyhnúť sa brannej povinnosti. Zmena pohlavia, resp. proces zmeny pohlavia nemá v Slovenskej republike žiadny právny základ. Skutočne nie je zákonom definovaný žiaden postup, aký by mali osoby, ktoré žiadajú túto zmenu zákona, dodržať, resp. povinnosť... povinnosti, ktoré musia títo chorí jedinci splniť. Zákon nestanovuje, nestanovuje ani postupy pre lekárov, ktorí v tejto veci stanovia diagnózy. Slovenská republiky v súčasnosti umožňuje zapísať zmenu pohlavia osobám, ktoré jediné, čo musia podstúpiť, je prejsť nejakými lekárskymi vyšetreniami, najmä u psychológa, ktoré stanovia diagnózu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ako aj diagnózu duševných porúch a porúch správania. Osoby, ktoré túto zmenu požadujú, však nemusia podstúpiť ani len chirurgický zákrok na zmenu pohlavných orgánov. Skutočne týmto chorým jedincom stačí užívanie len nejakých hormónov, pričom je veľmi otázne, do akej miery a či vôbec daní jedinci týmto procesom skutočne prejdú.
Keďže, keď nazrieme do hĺbky chorej a veľmi nebezpečnej ideológie LGBTI, tak môžeme nájsť aj také vyjadrenia, že ani mužské pohlavné orgány nemusia byť prekážkou k tomu, aby sa jedinec cítil ako žena. Môžeme preto konštatovať, že zmenou pohlavia môže v prípade nutnosti vyhnúť sa vojne postúpiť jednoducho každý s vedomím, že ho to okrem pár návštev u lekára nemusí nič stáť.
Keďže u bron... brancov je dôležitá najmä fyzická zdatnosť a psychicky vyrovnaný stav, nejaká administratívna záležitosť zmeny pohlavia nielenže nemôže byť dôvodom na zánik brannej povinnosti, ale navyše máme zato, že sa bude táto časť zákona aj zneužívať na vyhýbanie sa tejto povinnosti. Nemennosť fyzickej zdatnosti jedincov, ktorí si zmenia pohlavie na ženské, môžeme odsledovať aj pri športovcoch, ktorí síce nedokážu byť úspešní v kategórii mužských športov, ale ako sa ukázalo, dokážu podať lepší výkon ako mnoho žien a neprávom tak víťaziť v rôznych športových súťažiach. Aj toto je dôkazom toho, že administratívna zmena pohlavia nemení nič na skutočnosti, že chlap stále ostáva chlapom so všetkými predispozíciami a výhodami, ktoré mu boli ako mužskému pohlaviu dané.
Viem, že sa tu v tomto pléne určite nájdu jednotlivci, ktorí môžu argumentovať, že ak sa nájde skutočne psychicky chorá osoba, ktorá veľmi vážne spĺňa diagnózu duševných porúch a porúch správania, a nie je tak možné postúpiť a poslať ju brániť krajinu alebo jej podľa zákona o brannej povinnosti uložiť nejakú inú alternatívnu službu, tak práve na tento prípad zákon o brannej povinnosti už myslí, pretože ťažké zdravotné postihnutie je jeden z ďalších dôvodov, pre ktorý občanovi branná povinnosť zaniká. Aj toto je jedným z ďalších dôvodov prečo považujeme zmenu pohlavia z mužského na ženské ako dôvod na zánik brannej povinnosti za neopodstatnený, a preto je potrebné § 7 ods. 13 úplne zo zákona o brannej povinnosti vypustiť.
Ďakujem.

Andrej, ty si tu už spomínal, ako je dnes možné veľmi ľahko si zmeniť oficiálne pohlavie buď z mužského na ženského, alebo zo ženského na mužské, ale ja by som tu ešte raz zdôraznil, lebo došlo k určitej zmene, ktorú vymyslel minister zdravotníctva Lengvarský, ktorý namiesto toho, aby teda riešil problémy zdravotníctva a celkový rozklad spoločnosti, ktorý sa aj prejavuje aj v jeho rezorte, tak namiesto toho začína riešiť problémy kadejakých úchylov, v tomto prípade transsexuálov. A vyriešil to takým spôsobom, že vydal nové usmernenie, podľa ktorého je na to, aby človek si zmenil oficiálne pohlavie, a teraz nemám namysli nejakú... preoperovanie, nejakú chirurgickú operáciu pohlavných orgánov, ale mám na mysli to, že bude mať na matrike a že bude mať v občianskom preukaze zmenené pohlavie oproti tomu, ako sa pôvodne narodil, stačí už naozaj len to, aby v podstate 1 rok užíval nejaké hormonálne, hormonálne procedúry, aby si pichal trebárs muž ženské hormóny a aby následne sa tento rok správal ako žena, a už na základe len tohto jediného mu bude zapísané do občianskeho preukazu, že tento muž, ktorý sa narodil ako muž, je zrazu žena, na základe toho bude môcť sa vyhnúť, ako si spomínal brannej povinnosti alebo napríklad bude môcť chodiť, a keď to tak preženieme na ženské záchody a tam mávať občianskym preukazom, keď pre neho príde ochranka, keď sa budú na neho tie ženy sťažovať, čo tam ten chlap robí, tak bude mávať občianskym preukazom, veď on je predsa žena, lebo to tam má napísane, lebo mu to umožňuje práve toto usmernenie Lengvarského.
Toto, čo sa tu naozaj v tejto otázke deje, je absolútne postavené na hlavu a je to totálny rozklad normálnych, zdravých hodnôt v spoločnosti.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel doplniť, že pri tom súčasnom veľkom pokroku, ktorý sledujeme posledné desaťročia, najmä teda tá informačná revolúcia, je až zarážajúce, že čím ďalej, tým viacej sa objavujú také spiatočnícke trendy, napríklad to, že dnes na svete existuje obrovská komunita ľudí, ktorá verí tomu, že zem je vlastne ploská, že neni guľatá, a takisto sú ľudia, ktorí si myslia, že keď sa raz niekto narodí ako muž, tak on si vlastne počas toho života to môže zmeniť, takže to sú naozaj choré trendy, ktoré by nemali v spoločnosti existovať.
Bohužiaľ, existujú aj v našom súčasnom právnom poriadku, ako upozornil poslanec Medvecký, pretože ak tu existuje nejaká povinnosť, ktorú má proste muž zo zákona, teda brániť svoju vlasť, tak nemôže sa tejto povinnosti vyhnúť len preto, že si povie, že je žena, bohužiaľ, tak to tam dnes napísané je, ale správne pán poslanec Medvecký upozornil, že ak by nejaký lekár alebo psychiater diagnostikoval u tohto človeka nejakú duševnú poruchu, ktorá môže, nemusí byť, tak v tom prípade sa, samozrejme, tej povinnosti vyhne podľa súčasnej legislatívy, čiže tá zmena pohlavia tam je naozaj nadbytočná a verím, že konzervatívne spektrum aj koalície podporí tento náš veľmi jednoduchý legislatívny návrh, ktorý zvráti tieto trendy aj v našej spoločnosti.
Ďakujem.