65. schôdza

Pán poslanec Lehotský, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Beluský, vy ste spomínali, teda že väčšina ľudí nie je za našu, naše členstvo v NATO. Ja neviem, či ste videli posledné prieskumy, podľa ktorých, podľa ktorých tá podpora je, myslím, že 60-percentná. To znamená, že väčšina tam chce byť. Ak ste to nepovedali, tak si to potom môžme vyjasniť.
Pani Sulanová, vy hovoríte, že najskôr treba chcieť a potom hľadať cesty. Ja si myslím, že je to presne spôsob, ktorý sa nemá robiť, akože to vôbec nie je manažérske uvažovanie. Najskôr je potrebné zhodnotiť, či ten daný krok je dobrý, podrobiť to nejakej analýze, možno aj historickému prieskumu a potom si povedať, že ak je dobrý, tak, tak ísť do toho (povedané so smiechom), lebo opačný spôsob znamená, že urobíte množstvo chýb úplne zbytočných.
A hovorili ste aj to, že neutralita má väčšiu šancu na to, aby teda daná krajina nebola vo vojne, ale nepodporovali ste to žiadny argumentom. Ten váš návrh zákona, resp. dôvodová správa obsahuje množstvo... a bude tam kopa takýchto ľudí, ktorí budú tiež v kúte sedieť a nepomôžu vám.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pán navrhovateľ, máte záujem o záverečné slovo?
Nech sa páči.

Chcel by som takto krátko zareagovať na to, čo odznelo v rozprave, najmä zo strany vás, pán poslanec Lehotský, lebo kolegovia mi, samozrejme, dali za pravdu, vy ste tu boli jediný oponent, ešte teda s pánom poslancom Cmorejom, tak niekoľko slov teda k tomu, čo ste hovorili.
Ja mám taký pocit, že ste nejako nepochopili zmysel tej neutrality, lebo ja som to hovoril aj na úvod, nikto to nepopiera, že Slovenská republika by musela investovať nejaké väčšie prostriedky do obrany. Nikto nepopiera, že každá neutralita, ktorá je garantovaná nejakými veľmocami alebo nejakými inými štátmi, ktoré povedia, že keď na ten štát neutrálny niekto zaútočí, tak mu prídu na pomoc, je určite silnejšia a lepšia neutralita. Ale hovoril som o tom, že neutralita je o tom, ako sa vyhnúť konfliktom, do ktorých by sme vôbec nemuseli byť zatiahnutí, teda ako sa vyhnúť vojne ako takej, a nie teda čo robiť v prípade, že tá vojna už vypukne. Samozrejme, pokiaľ sa nejaký štát rozhodne, že na Slovenskú republiku zaútočí, lebo tu bude mať nejaké svoje strategické záujmy alebo budeme s ním v nejakom spore, tak nás v tom prípade, ak sa teda pevne rozhodne, že Slovensko chce obsadiť alebo nejakým spôsobom naň zaútočiť a vymôcť si teda splnenie nejakých požiadaviek, tak to urobí bez ohľadu na to, že či budeme neutrálni, alebo budeme v nejakom spojeneckom zväzku vrátane toho, v ktorom sme teraz, teda v NATO. Zaútočí na nás bez ohľadu na to.
Čiže toto nie je, toto nie je o tom, že neutralita nám zabezpečí to, že na nás nikto nezaútočí, pokiaľ sa dostaneme do nejakého konfliktu. Tu ide o to, ako sa vyhnúť tomu, aby sme neboli zatiahnutí do konfliktov, ktoré by sa nás iným spôsobom netýkali, pretože druhá otázka znie, čoho zárukou, teda keď nemáme byť neutrálny štát, čoho zárukou je naše členstvo v NATO. Čoho zárukou je to?
Videli sme aj v minulosti, trebárs kolegyňa to spomínala, alebo neviem, kto to hovoril, že bol tu konflikt medzi dvoma štátmi NATO, medzi Tureckom a Gréckom, čiže samotné členstvo alebo vzájomné spojenectvo v jednej, v jednej organizácii ešte sám osebe neznamená, že ten štát sa nedostane do nejakého vojnového konfliktu. To je jedna vec.
Druhá vec je, že to, že sme členom NATO, je zasa zárukou toho, že pokiaľ sa NATO dostane do nejakého vojenského konfliktu, a keď sa už NATO dostane do nejakého vojenského konfliktu, ak to nie je ten typ, že ide ako silný pakt bombardovať nejakých slabších neposlušných, teda štát typu Juhoslávie, tak to bude už naozaj konflikt medzinárodných rozmerov, bude to nejaká svetová vojna a my, ktorí by sme, nehovorím, že je stopercentná záruka, že ak by sme boli neutrálni, tak v konečnom dôsledku sa do toho konfliktu nezapojíme, ale mali by sme omnoho väčšiu šancu, že sa tomu vyhneme, pretože aj cez druhú svetovú vojnu, áno, boli štáty, ktoré, ktorých neutralita bola porušená, ale boli aj štáty, ktorých neutralita bola zachovaná. Mali by sme väčšiu šancu, ako sa tomuto konfliktu vyhnúť, ale tým, že budeme v pakte, v tom zločineckom pakte NATO, tak jednoducho budeme automaticky zatiahnutí do tohto konfliktu, ktorý by sa nás naozaj inak nemusel vôbec týkať. Čiže je, je to hlavne o tom.
Potom ešte možno na margo niektorých tých vašich historických odbočiek. Hovorili ste o prvej Slovenskej republike a tak ďalej. Tak k tomu spomeniem len toľko, že to, že Slovenská republika bola súčasťou druhej svetovej vojny, to, že napríklad bojovala na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu, tak to bolo práve dôsledkom toho, niežeby bola neutrálna, lebo prvá Slovenská republika nebola neutrálna, ale bola spojencom nacistického Nemecka, to je jednoducho historický fakt. A pokiaľ by sme spojencom nacistického Nemecka, pokiaľ by sme v tom pakte troch alebo, ako sa to nazývalo, spolu s Talianmi, Japoncami a ďalšími štátmi, tak sme napr. nemuseli zaútočiť na ten Sovietsky zväz, alebo teda sme sa nemuseli zúčastniť toho ťaženia na východnom fronte. To znamená, toto nebolo o neutralite, to bolo práve o tom spojeneckom zväzku. Ak by sme boli neutrálni, mohlo sa to oddialiť alebo sme sa mohli tomuto konfliktu úplne vyhnúť.
Pokiaľ ide o Írsko, a teda neviem, teda ako ste došli k tomu, že Írsko nemá geopolitický význam, ja si myslím, že každý jeden štát v Európe má svoj geopolitický význam. Mohli by o tom rozprávať určite Angličania a tak ďalej, čiže nie je to nejaký dobrý príklad, ale ak hovoríte o tom, že neutralita nefunguje, že je to také, by to teda stavať do takej roviny, že tie štáty, ktoré sú neutrálni, neutrálne, alebo tí, čo, čo volajú po neutralite, že sú v podstate ako keby nejakí blázni, ktorí hazardujú s bezpečnosťou, že to je proste niečo neefektívne, nefungujúce, ale tak potom mi vysvetlite, prečo, prečo toľko štátov, dobre, aj takých tých menších, hej, o ktorých sa nemusíme baviť, ale prečo aj teda naozaj také štáty, ako je Švajčiarsko alebo Rakúsko sa rozhodli byť neutrálne. Prečo to potom robia? Vari sú tí Švajčiari a Rakúšania blázni?
Ja si myslím, že koncept neutrality je rovnako legitímny, možno ako koncept uvažoval o nejakých spojencoch, ale každý štát by si mal vychádzať z tých aj geopolitických súvislostí, ale mal by vychádzať aj z historických skúseností, aké má. No a naše historické skúsenosti sú také, že nám jednoducho naši spojenci v minulosti, ak sme mali tieto spojenecké zväzky uzatvorené, nepomohli, nezachránili nás pred vojenským konfliktom, ale, naopak, to, že sme mali uzavreté spojenecké zmluvy nás zatiahlo do vojenských konfliktov, ktorým sme sa mohli teoreticky vyhnúť. Čiže toto je naša historická skúsenosť.
A možno úplne na záver, čo ste hovorili o tých zbraniach na Ukrajinu a tak ďalej, naše zbrane, akýkoľvek vojenský materiál, ktorý tam posielame, Ukrajincov nezachráni a im tú vojnu jednoducho nevyhrajú, je to úplne kvapka v mori, keby sme to zobrali z akéhokoľvek uhla pohľadu, čo ale, čo ale určite spôsobia, čo ale určite spôsobia, je to, že sa zvyšuje šanca, že Slovensko bude zatiahnuté do tohto konfliktu.
Naším jediným cieľom je len to, aby sme na Slovensku nemali to isté, čo dnes je na východ od nás. Aby sme to ničenie, aby sme tie tragické osudy ľudí, všetkých ľudí, ktorí tam zomierajú nevinní, či ukrajinských civilistov, alebo ruských civilistov, kohokoľvek, kto tam zomiera, aby sme tieto obete tu nemali na Slovensku, aby nezomierali aj naši vlastní občania, aby nezomieral a nekrvácal náš slovenský národ. To je jediný cieľ, pre ktorý hovoríme, aby sme sa nezapájali do tohto konfliktu tým, že tam budeme... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Cmorej, máte možnosť, mali ste možnosť, už teraz sa nepočíta.

A sú štáty, sú štáty, ktoré toto chápu a snažia sa držať bokom tohto konfliktu. Bohužiaľ, naša vládychti... alebo teda boja... bojachtivá vláda sa snaží robiť všetko pre to, aby sme sa do tohto konfliktu zapojili, a stále žije v tom, že Slovenská republika vždy musí byť súčasťou nejakého paktu, vždy musí s nejakým silnejším štátom ťahať a zapájať sa do takýchto konfliktov, ktorým by sme sa naozaj mohli vyhnúť, pokiaľ by sme sa držali späť, pokiaľ by sme zachovávali aspoň v tomto jednom konflikte, keď už v ničom inom, neutralitu.

Pán spravodajca? Čiže hlasovať o tomto návrhu zákona budeme v utorok o jedenástej, v ďalšom hlasovacom bloku. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Andreja Medveckého a Rastislava Schlosára, Stanislava Mizíka a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 570/2005 Z. z. o obrannej povinnosti, pardon, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento návrh je pod parlamentnou tlačou 985. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 1024.
Za skupinu poslancov tento návrh v snemovni uvedie pán poslanec Andrej Medvecký, ktorému udeľujem slovo, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Medveckého, Rastislava Schlosára, Stanislava Mizíka a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 985.)

Ďakujem za slovo. Poslanci za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko Andrej Medvecký, Rastislav Schlosár, Stanislav Mizík a Peter Krupa predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti.
Cieľom uvedenej novely zákona je zrušenie zániku brannej povinnosti v prípade zmeny pohlavia. Zákon o brannej povinnosti v súčasnosti obsahuje možnosť zániku brannej povinnosti v prípade zmeny pohlavia z mužského na ženské.
Ďakujem a hlásim sa so rozpravy ako prvý.

Ďakujem, pán navrhovateľ.
Teraz udeľujem slovo pánovi spravodajcovi za gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť Ondrejovi Ďuricovi, aby predniesol spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2022 a v gestorskom výbore do 13. júna 2022 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal pred začatím tohto bodu. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy okrem pána navrhovateľa Medveckého, ktorému udeľujem slovo, a zároveň zatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.