65. schôdza

Kolegyne, kolegovia, neviem, koľko z vás tu bolo v piatok a pamätá si, o čom sa bavíme, takže dovoľte mi veľmi stručne kontext a krátko povedať pár slov o tom návrhu zákona, ktorý som uviedol v piatok poobede.
Predkladáme návrh zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa. Išlo by svojím spôsobom o finančnú pomoc pre rodičov detí nielen do troch, ale aj od troch rokov veku až do ich nástupu na povinnú školskú dochádzku. Suma by bola 350 eur mesačne a nahradil by ten súčasný príspevok na starostlivosť.
Tento náš návrh zákona rieši hneď dva problémy. Jeden ťaží štátnu kasu, druhý ťaží rodičov malých detí. Tým prvým problémom je neporiadok doslova a nezmysel v príspevkoch na malé deti. Máme ich de facto dva. Tým menej známym je už práve spomínaný a citovaný príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je v maximálnej výške 280 eur a je určený len rodičom detí do troch rokov a takmer nikto ho nečerpá, ak sa nemýlim. Tá suma na rok 2020 bola 255 ľudí z tých 5,4 mil. na Slovensku. Prečo? Pretože zároveň máme rodičovský príspevok a ten je dnes už na úrovni až 383,80 eur pre tých, čo predtým materské poberali, a jednoducho rodičom sa oplatí oveľa viac, logicky, brať ten vyšší príspevok, ktorý navyše nie je spojený so žiadnou administratívou, nemusia dokazovať, že sa, že majú náklady spojené so starostlivosťou. Čiže pohodlne tí, ktorí majú deti v škôlkach, či pardon, deti v jasliach, využívajú naň tento rodičovský príspevok bez toho, aby museli úradu práce dokladovať, že pracujú či že majú dieťa v zariadení.
Možno si poviete, fajn, máme tu jeden nezmyselný, zle nastavený príspevok, zrušme ho, ak je tak málo využívaný. Ale pozor! Málokto už vie, že príspevok na starostlivosť, o ktorom sme sa práve bavili, ten málo využívaný, minimálne využívaný, prakticky vôbec, je od roku 2014 súčasťou národného projektu hradeného z Európskeho sociálneho fondu, a teda že je hradený z európskych zdrojov. Naopak, rodičovský príspevok, ten, ktorý 99 % rodičov malých detí využíva, je kompletne vyplácaný zo zdrojov štátneho rozpočtu. A áno, rozumiete tomu správne, my sme legislatívu nastavili tak, že oveľa atraktívnejším sme urobili príspevok platený z našich daní namiesto toho, aby sme zatraktívnili príspevok platený z eurofondov, a teraz zbytočne vyplácame zo štátnej kasy niečo, čo by úplne v pohode preplatil Európsky sociálny fond.
Pevne verím, že vám sa to zdá byť rovnaký fiškálny nezmysel ako nám, preto navrhujeme, logicky, zatraktívniť príspevok na starostlivosť navýšením na tých spomínaných 350 eur, nech je takpovediac konkurencieschopným v porovnaní s rodičovským príspevkom, a tým zásadne ušetriť peniaze zo štátnej kasy. To je prvou výhodou nášho návrhu.
Tou druhou je, že zároveň riešime akútny nedostatok kapacít v materských škôlkach a to tak, že nami navrhovaná zmena v tom príspevku na starostlivosť, ktorý by sme premenovali na príspevok na predprimárne vzdelávanie, by sa zvýšila doba poberania príspevku tak, že by pokrývalo nielen deti od nula do troch, ale aj od troch do šesť rokov. Inými slovami, rodičia detí, ktoré by už mali byť v materskej škôlke, ale neušlo sa im miesto a nevedia si dovoliť či cirkevné, či súkromné škôlky, by takto dostali finančnú podporu.
Momentálne je to tak, že ak ste rodičom dieťaťa v predškolskom veku, vaše dieťa dosiahlo vek tri roky, okrem toho nízkeho prídavku na dieťa, ktorý možno teraz jednorazovo zvýšime, ale naďalej potom, predpokladám, bude nízky, nemáte nárok na takmer žiadnu finančnú podporu od štátu. Ak ste z Bratislavy či z Trnavského, Trenčianskeho, či Košického kraja, máte zároveň tak trochu smolu, pretože musíte popritom riešiť aj akútny nedostatok kapacít v materských škôlkach. Ak chcete umiestniť svoje dieťa v týchto škôlkach, to hovorím z vlastnej skúsenosti, priznám sa úprimne, máte smolu, pretože pretrváva obzvlášť v týchto krajoch či mestách už desaťročia obrovský nedostatok miest v škôlkach. Štát túto tému z roka na rok odkladá a sľubuje vybudovať nové škôlky, čo však môže trvať ďalšie roky.
Ak prejde náš návrh, rodičia budú môcť tieto peniaze, tento príspevok na predprimárne vzdelávanie použiť na preplácanie nákladov spojených s umiestnením dieťaťa do súkromnej či cirkevnej, či inej škôlky. Už nebudú musieť minúť polovicu výplaty na drahú škôlku, ktorá kľudne môže stáť v priemere, sme si to zisťovali, od nejakých 150 do 500 eur mesačne.
Kolegyne, kolegovia, sedíme tu v týždni, kedy nás čakajú, môžem použiť slovo, explozívne diskusie o tom, ako správne nastaviť pomoc rodinám v čase tohto zdražovania, energetickej krízy a iných. To, čo majú tie mnohé návrhy, ktoré sme zatiaľ počuli na tlačových konferenciách, evidujem, že ani vy z koalície ste ich nie ešte všetci videli do detailu, ale to, čo vieme o nich už teraz, sú dve veci. Po prvé sú neadresné, inými slovami platia rovnako pre všetkých. Môj kolega Michal Šimečka vyrátal, že ak teda môžeme brať vážne tie informácie zverejnené na tlačových konferenciách pred dvoma týždňami, tak zakladateľ Penty dostane väčší príspevok od štátu ako mladá bezdetná rodina, ktorá je čerstvo zo školy a v nízko platenom zamestnaní. Takže sú neadresné, čo je prvým problémom. Tým druhým problémom je, že sú všetky platené, samozrejme, z našej štátnej kasy, čiže vy, ja, my, čo tu sedíte za mnou, sa na ne budeme skladať.
Tento náš návrh, nehovoríme, že pokrýva všetky potreby, ktoré vznikli zdražovaním, ale pokrýva jednu akútnu a pre mnohé rodiny existenčnú potrebu, ten existenčný problém nedostatku kapacít v materských škôlkach. Má tú výhodu, že je adresný, vzťahuje sa na tých, ktorí by do tých škôlok reálne chodili, bolo by treba vydokladovať, že majú reálne tie náklady, ktoré si, na ktoré si nárokujú s preplácaním. A zároveň má tú výhodu, že je preplácaný z Európskeho sociálneho fondu.
Áno, platí, že je tu, že tento, že sa vzťahuje na to programové obdobie, ktoré teraz ide vypršať, ale preverovali sme si to s Európskou komisiou, nie je neskoro na to, aby bol prípadne zaradený aj do nového programového obdobia. Čiže nami navrhované riešenie nebude platiť a nebude možné preplácať z eurofondov len tento rok, mohol by byť kľudne preplácaný pri troche snahy aj celé ďalšie programové obdobie. Preto verím, že sa zhodneme na tom, že toto adresné riešenie, riešenie jedného akútneho problému, si nájde aj vašu podporu, a vďaka vopred za ňu.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať záverečné slovo pán navrhovateľ? Pán navrhovateľ asi nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslanca Miloša Svrčeka na vydanie zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 619, spoločná správa výborov má tlač 619a. Návrh by mal predložiť pán poslanec Miloš Svrček, ktorého však nevidím v sále. Takže tento návrh stráca poradie.
Ďalším bodom je

návrh poslancov Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Richarda Takáča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovaniu verejnej cenovej politiky a opatrení na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja.

Návrh má parlamentnú tlač 987.
Dávam slovo pánovi poslancovi Ladislavovi Kamenickému, aby návrh uviedol.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vystupujem v rozprave, som požiadal pána predsedajúceho, aby ste prípadne mohli reagovať. Takže tento návrh je už niekoľko, niekoľkýkrát po sebe v podstate našou snahou o to, aby sa v Národnej rade Slovenskej republiky začalo konečne hovoriť, čo vláda Slovenskej republiky ide robiť so zdražovaním a aké opatrenia, konkrétne opatrenia by mali, mala vláda prijať na to, aby sa zmiernili dopady zdražovania.
Chcem podotknúť na úvod to, že čo sa týka nejakého časového rámca, tak zdražovanie a zvyšovanie inflácie na Slovensku začalo už v druhej polovici minulého roku, nebolo to teda len z dôvodov prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine, a v januári tohto roku v podstate inflácia dosiahla medziročne vyše 8 % a momentálne sa nachádza na, teda z marcových čísel, na úrovni 10,3 % alebo 10,4 %, čo však znamená pre dôchodcov dokonca 11,3-percentné navýšenie, lebo tá inflácia sa počíta pre rôzne skupiny obyvateľstva a tých 10,4, to je nejaké priemerné číslo.
Čo to znamená? Znamená to, že napríklad dôchodcovia na Slovensku každý rok prídu, alebo mesačne prídu okolo, z priemerného dôchodku asi 505 eur asi o 50 eur a ročne im to robí 600 eur. Samozrejme, oni tie peniaze dostanú, ale reálne, keď sa bavíme o nejakom nákupnom košíku tohto dôchodcu, tak si reálne za túto sumu bude vedieť kúpiť menej tovarov a služieb, ako tomu bolo doposiaľ. To je to, čo hlavne kritizujeme. Dnes už máme máj a keď pozorujeme, čo vláda na jednej strane niečo deklaruje, na druhej strane, na druhej strane nemáme tu ani žiadny zatiaľ konkrétny návrh v Národnej rade, dokonca to ešte vláda neschválila ani na svojom rokovaní, takže opäť sa tu bavíme o ničom, napriek tomu teda, že vláda hovorí o hlavne pomoci rodinám, o vyplácaní nejakých dávok pre, hlavne pre deti, čo sa týka detí. Čo sa týka tých seniorov, to nie sú dôchodcovia, na to chcem teda poukázať, lebo vláda, vláda sa snaží vyčleniť peniaze pre seniorov, ktorí, ktorí ešte nedosiahli, nie sú v dôchodkovom veku, to znamená vyše 62 rokov. A táto skupina nie je tak početná, bavíme sa asi o stotisíc ľuďoch, pritom dôchodcov na Slovensku je 1,4 milióna cirka a starobných dôchodcov okolo 1,1 milióna.
Čo sa týka toho nákupného košíka, tak musím povedať, že momentálne na Slovensku tá inflácia dosiahla skutočne veľkej razancie. Ak si pozrieme niektoré čísla, čo sa týka, čo sa týka zdražovania, tak máme tu niektoré položky, ako sú potraviny samotné asi o 12 %, chlieb o 14 %, mlieko, vajcia, syry o 12 %, olej, tuky o 26 %, zelenina 24,7 %, teplo 15 %, pevné palivá 12,8 % a keď si pozrieme na pohonné hmoty, tak je to až 27,9 %. Keď sa pozrieme na ostatné krajiny okolité, tak musím povedať, že dosť sa hanbím, že, za slovenskú vládu, je to taký pocit prenesenej hanby, lebo ostatné krajiny skutočne robia množstvo opatrení, ako je napríklad znižovanie spotrebných daní, znižovanie DPH, Česká republika dáva napríklad príspevky na bývanie. Snažia sa, dokonca niektoré krajiny dávajú energetické šeky na zmiernenie dopadov nárastu energií a podobne. A na Slovensku teda napriek tomu, že pán Heger vyhlasuje, že v iných krajinách doháňajú to, čo sme my už zaviedli, tak to považujem za výsmech do tváre tých občanov, ktorých sa momentálne zdražovanie týka.
Minister Matovič dokonca povedal, že sme sa stali, že sa stávame svojimi opatreniami, to je tým návrhom tých 260 miliónov, výkladnou skriňou Európy. Opäť veľmi-veľmi smiešne, smiešne tvrdenie hlavne vzhľadom na to, že napríklad na DPH a na ostatných daniach vyberieme oproti rozpočtu viac asi o 360 miliónov, ale nemôžem tu ukazovať v podstate, v podstate nejaké grafy, ale len uvediem príklad. Napríklad príjmy štátneho rozpočtu v roku 2019, to sa bavíme len o štátnom rozpočte, nie o rozpočte verejnej správy, boli na úrovni okolo 15,83 miliardy a tieto príjmy v roku 2022 stúpli až na 20 miliárd. To znamená, o vyše štyri miliardy sú tieto príjmy vyššie. Na druhej strane, ak si pozreme výdavky štátneho rozpočtu, tak v roku 2019 boli 18 miliárd a, čuduj sa svete, v roku 2022 sa nám ten štát narástol až o 7,45 miliardy. To sa bavíme o 25,45 miliardy výdavkov. Čiže rozdiel, tých 7,45 miliardy, sú vyššie výdavky tejto vlády, ako mala vláda SMER-u. Ak si to zoberieme na výdavkoch verejnej správy, tak ten rozdiel je ešte väčší, až dokonca 9,32 miliardy.
Ak berieme pandemické roky, že sa pomohlo cirka 3 miliardy ročne, tak keď si pozreme tieto čísla, v tomto roku už tie výdavky pandemické už sú minimálne a, oproti minulým rokom, ale stále tá suma navýšených výdavkov tam stále svieti. Takže ja nechápem, ako môže vláda tvrdiť, že nemá peniaze na nejaké opatrenia.
My sami navrhujeme, samozrejme, všetko je v rukách vlády, koalícia, teda opozícia nemá väčšinu v parlamente a čokoľvek môžme navrhnúť, tak bude zmetené zo stola. A padajú tu rôzne návrhy, ale my v podstate na jednej strane hľadáme aj zdroje na tie návrhy, čiže tu hovorím o tej obrovskej neefektivite vynakladania výdavkov v sumách miliárd a na druhej strane my stále hovoríme o tých zdrojoch, napríklad bankový odvod by sa mohol znovu zaviesť, bavíme sa asi o tristo miliardách eur. Ak si pozriete čísla, táto vláda zrušila bankový odvod pre banky, dokonca odpustila vyše dvesto miliónov na príspevkoch, ktoré mali dať na ochranu vkladov, čiže to je to memorandum, o ktorom sa bavíme. Takisto táto vláda dohodla v memorande, že banky majú niekde investovať miliardu. Ja chcem, teda som ešte žiadne, žiadne takéto investície, investície nevidel. Takže... a na druhej strane stále tu bolo tvrdené, že ak teda máme tu, sme tu mali bankový odvod, dokonca dvojnásobný, takže, že za to vždy zaplatia ľudia. Áno, ľudia to vždy zaplatia, ale zase tých tristo miliónov, ktoré sme získali, sa dajú použiť na tých ľudí. Posledný rok žiadny bankový odvod nebol a máme tu rekordné zisky slovenských bánk na úrovni vyše deväťsto miliárd, miliónov eur, v čistom vyše sedemsto miliónov eur, čo sú, za posledných desať rokov, keď si pozrete čísla s rokom 2016, sú to rekordne najvyššie, najvyššie zisky bánk napriek tomu, že tu žiadny bankový odvod nebol.
Poplatky stále stúpajú, a preto vravím, ak teda vláda nedokáže banky zregulovať tak, aby získala tie peniaze od nich alebo teda aby zamedzila tomu, aby banky navyšovali poplatky a ostatné služby, tak vláda môže prikročiť k tomu, že zavedie znova bankový odvod, zoberie tých tristo miliónov od týchto bánk a prerozdelí ich medzi tých ľudí, ktorí to na tých poplatkoch navyše zaplatili. A vie to urobiť rôznymi spôsobmi. Môže to byť adresne, neadresne, môže to byť jednorazovo alebo to môže byť systémovo. Samozrejme, veľký rozdiel medzi systémovým a jednorazovým, jednorazovou pomocou, nakoľko tá jednorazová sa minie v danom roku, ale neprechádza do ďalšieho roku. A tá systémová, to je síce pekné slovo, ale sa prenáša do ďalších rokov.
Tu by som chcel povedať, že to, čo predložila vláda, tých 260 miliónov, tak pôvodne deklaroval pán Krajniak, že to bude 133 miliónov na tých jednorazových, na tej jednorazovej pomoci. Tá jednorazová pomoc sa scvrkla v podstate na 108 miliónov. Čiže je to menej peňazí, ako pôvodne povedal pán Krajniak, minister Krajniak. No a na druhej strane Igor Matovič si splnil svoj mokrý sen a dal tam časť svojej daňovej, daňovej reformy, ktorý na budú... to sú tzv. tie štrukturálne alebo tie systémové kroky, ktorý napríklad na budúci rok iba na... to sú, nejaký príspevok na krúžky sa to volá pre deti, minie v podstate pol miliardy, na budúci rok to zvýši výdavky o pol miliardy.
My sme skôr za to, aby boli, ak teda máme dnes zdražovanie, tak dnes treba pomôcť aj tým dôchodcom, nie až budúci rok, jak to tu deklaruje vláda. Preto my deklarujeme skôr jednorazové, jednorazovú pomoc. My sme teda hovorili o sume nejakých 1 500 eur na jednu rodinu. Ja, my v podstate bavíme sa, ja neviem, ak sú rôzne čísla, že koľko tu máme rodín, čo je rodina vlastne, či jeden človek, alebo viac, ale keď sa budeme baviť o sume 1,8 miliardy, ktorú sme deklarovali, tak mne je v podstate jedno, čo by navrhla táto vláda, ale 260 miliónov je proste málo. Pri tom zdražovaní, ktoré tu máme, je to málo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, nechcem vám do toho nejako zasahovať, len ste avizovali, že chcete vystúpiť v rozprave, aby na vás mohli reagovať kolegovia, ešte sme v úvodnom slove.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Aha.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Tak, prepáčte, len tým pádom by som to asi radšej prerušil, dal slovo spravodajcovi a potom by ste išli do rozpravy.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Dobre, dobre, dobre, dobre, súhlasím.