65. schôdza

Dodržiavame všetky uzavreté záväzky, tak ako sme sľúbili pred transformáciou tejto správy. Alebo chcete nejak komentovať morálku týchto zamestnancov, ktorí si pár týždňov pred zmenou zamestnávateľa znásobili odchodné? Tým sa asi nebudeme zaoberať.

Ďakujeme za odpoveď, pán minister. My budeme pokračovať s otázkou č. 3, ktorá je od pani poslankyne Zity Pleštinskej, ktorá sa v sále nachádza a je smerovaná na ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky pána Andreja Doležala a znie:
"Kedy sa bude realizovať úprava havarijného stavu cesty I/68 medzi obcami Plavnica - Hromoš - Plaveč - Ľubotín? Súčasný stav vozovky je nevyhovujúci a miestami až havarijný. Vodiči, ktorí využívajú tieto úseky ciest I. triedy sa sťažujú a prízvukujú, že vozovka, ktorá je v dezolátnom stave, ohrozuje bezpečnosť premávky. V mene starostov obce vás prosím, pán minister, o urýchlenú rekonštrukciu týchto úsekov cesty I/68."
Pán minister, nech sa páči, máte 5 minút na odpoveď.

Vážená pani poslankyňa, ty veľmi dobre vieš, že Slovenská správa ciest začala vo februári v roku 2020 s realizáciou stavby - Preložka cesty I/68 Plavnica. Nebudeme sa o tom baviť, ale prebieha to tam zažiaľ veľmi dobre a načas. Teším sa a možno nevieš, že to bol jeden z prvých úsekov, ktoré som otváral ja a verím, že si ho spolu strihneme, ale v súvislosti alebo nielen strihneme, je to významná vec pre tých občanov. Nechcem to len takto bagatelizovať na nejaké strihanie.
Ale v súvislosti s rekonštrukciou existujúcej cesty I/68 Plavnica, Hromoš, Plaveč, Ľubotín však musím konštatovať, že vzhľadom na finančné možnosti Slovenskej správy ciest v súčasnosti nepripravujeme rekonštrukciu tohto úseku a realizujeme na nej iba nevyhnutné opravy. Chcem ťa však ubezpečiť, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky spolupracuje so Slovenskou správou ciest. Robia všetky potrebné kroky k tomu, aby boli odstránené problematické miesta na cestách I. triedy.
Ja sa teraz vraciam z hospodárskeho výboru alebo z komisie pre dopravu pod hospodárskym výborom, kde sme sa bavili o situácii so Slovenskou správou ciest najmä v kontexte havarijného stavu mostov a ono tak trochu súvisí aj s cestami. Áno, máme viac ako polovicu ciest I. triedy v nevyhovujúcom stave. Tešíme sa, že sme do rozpočtu okrem prevádzkového rozpočtu radovo 40 mil. dostali ešte 50 mil. na opravy ciest, celoplošné opravy ciest. Ale už som aj pánom poslancom na výbore povedal, že budeme presúvať časť týchto prostriedkov z opravy ciest na údržbu ciest. Lebo Slovenská správa ciest krváca na údržbe. Nemáme ľudí a nemáme prostriedky na údržbu. Čiže ide to na úkor opravy ciest.
Ide o to, že rekonštrukcie ciest I. triedy, resp. ak budeme robiť kvalitnú údržbu, nebudeme musieť robiť tak nákladné rekonštrukcie. Čiže týmto smerom sa snažíme ísť, ale, bohužiaľ, odpoveď na túto otázku je v tejto chvíli negatívna. Ak by prišlo k navýšeniu rozpočtu, určite sa do toho pustíme.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem, pán minister, za odpoveď, aj keď je negatívna. Vieme, že cesta I. triedy I/68 spája Mníšek nad Popradom a mesto Prešov a tvorí tak hlavný komunikačný koridor severnej časti prešovského samosprávneho kraja. Je tiež súčasťou cestnej siete Slovenska v smere sever - juh a plní dôležitú úlohu v rámci vnútroštátnej a medzinárodnej prepravy. Spája totiž Slovensko a Poľsko a je dopravne veľmi zaťažená.
Úsekom denne prechádza okolo 10-tisíc aut. Som vďačná ministerstvu dopravy, že už dva roky sa pracuje na výstavbe obchvatu obce Plavnica v Staroľubovnianskom okrese. Sama to sledujem veľmi pozorne. Odklonením tranzitnej dopravy z obce by sa malo znížiť aj dopravné zaťaženie a zvýšiť nielen bezpečnosť motoristov, ale aj domácich obyvateľov. Tento projekt je v hodnote viac ako 34 mil. eura. Financuje ho Slovenská správa ciest z nenávratného finančného príspevku z Operačného programu integrovaná infraštruktúra. No predpokladaný termín ukončenia prác je naplánovaný na rok 2023 a verím, že ho, pán minister, spolu otvoríme.
Ale aj napriek tomu veľká prosba, že aspoň tie havarijné úseky tohto úseku I/68 cesty Plavnica, Hromoš, Plaveč, Ľubotín by bolo nutné opraviť, pretože skutočne tá cesta je tam veľmi problematická. Chodí tam veľa turistov či na Ľubovniansky hrad, Plavecký hrad, takže aspoň taká prosba, že tie havarijné úseky a vlastne tie priehlbiny, ktoré sú v rámci tohto úseku, či by sa nedali opraviť a potom, samozrejme, uvidíme po ukončení obchvatu Plavnice, že či sa nenájdu finančné prostriedky aj na realizáciu tohto úseku.
Ďakujem pekne.

Pán minister, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.

Určite, pokúsime sa, ak to čo len trochu pôjde. Pokúsime sa pozrieť aj na túto cestu, ale tých ciest havarijných v katastrofálnych stavoch je veľmi veľa. Je veľmi veľa. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za odpoveď. Ďalšia otázka je otázka č. 4. Je od pána poslanca Martina Čepčeka, ktorý sa nachádza v sále. Je smerovaná na pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Budaja a znie:
"Vážený pán minister, v akom časovom horizonte sa dočkajú obce na Slovensku dobudovania kanalizácií a ČOV. Viem, že pre obce nad 2 000 obyvateľov je to povinné aj napriek vysokým finančným nákladom. Pri finančnej spoluúčasti sa môžu dostať až do finančných problémov. Pomôže im nejako štát?"
Pán minister Budaj, nech sa páči, máte 5 minút na odpoveď.

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.
Dámy a páni, každý asi viete, že investičný dlh Slovenskej republiky je vysoký. Uvediem vám niekoľko čísiel, ktoré to budú ilustrovať, ktoré by vás iste mohli zaujímať. Jedna celá tri miliardy dlhodobo dlhujeme v oblasti rekonštrukcie vodovodov a 1,56 mld. je investičný dlh za kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Štatistiky, ktoré vám môžem ponúknuť, pokiaľ ide o počet obyvateľov, sú z roku ´20, lebo čerstvejšie zatiaľ v tejto oblasti nemám. V roku ´20, čiže pred dvomi rokmi, bol počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu 3 805 182, čo predstavovalo 69,7 % obyvateľov s verejnou kanalizáciou z celkového počtu obyvateľov. Čiže, zaokrúhlime to 70 %, ale okolité štáty strednej Európy sú naozaj okolo 90. Čiže tých 20 percent to je veľmi veľa ľudí, ktorí oprávnene môžu poukazovať na to, že dane platia, ale nemajú zabezpečené napojenie na kanalizáciu.
Z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 148. Čiže 39,7 % obcí z celkového počtu. Je to šokujúce číslo doslova, vidíme tu veľký nepomer, že počty obyvateľov máme 70 %, ale ak sa pozrieme na počty obcí, tak je to len 40 % zaokrúhlene. Aj toto nám naznačuje obrovskú rozdrobenosť osídlenia na Slovensku, veľmi veľký počet obcí pod 2 000 obyvateľov a aj pod 200 obyvateľov. Percento obyvateľov s verejnou kanalizáciou, teda ako som zmienil, je v tomto nepomere a to ilustruje zároveň ďalší znepokojivý fakt, že obce takto rozdrobené administratívne sú pri dnešných možnostiach Slovenskej republiky, nevieme ich obslúžiť týmito službami najbližšie roky, dohromady teda nám chýbajú 3 mld. slovenských, európskych peňazí.
Obce v aglomeráciách nad 2-tisíc obyvateľov, ktoré, ktorých stav odvádzania čistenia komunálnych odpadov nedosahuje súlad s požiadavkami smernice EÚ, čiže buď ich nemajú, alebo sú nekvalitné, alebo sú nevyhovujúce čističky, majú možnosť podpory zo zdrojov Európskej únie. Obce pod 2-tisíc, ako iste aj vy viete, takú možnosť nemajú. Európska únia akoby aj týmto naznačuje, že urbanizácia Slovenska niekam musí napredovať a že niektoré veci sú naozaj ťažko dofinancovateľné.
Kvalita životného prostredia na programové obdobie 2014 - 2020 podporovala tieto obce a mnohých teda aj úspešne prišlo k zapojeniu na vodovody a kanalizácie. Spoluúčasť štátu, to znamená zdrojov štátneho rozpočtu na spolufinancovaní týchto projektov, predstavuje 10 % z celkových oprávnených výdavkov projektu, ťažiskovú časť dáva teda Európska komisia a európsky štát, Európska únia financovaná zo zdrojov kohézneho fondu. Práve tento kohézny fond však oslabil na obdobie ´21 - ´27. Tu je stratégia spolufinancovaná projektov zo štátneho rozpočtu v rámci programu Slovenska komplikovanejšia a stanovuje ju vlastne ministerstvo financií.
Čo sa týka financovania zo zdrojov Európskej únie v rámci Operačného programu - Kvalita životného prostredia, bolo ku dnešnému dňu zazmluvnených 44 projektov na budovanie verejných kanalizácií v sume zhruba 457 856-tisíc. Z toho zdroje Európskej únie boli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Boli takmer 460 mil.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec bude mať doplňujúcu otázku, pán minister, potom môžete dokončiť.

Čepček, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán minister.
Ja si uvedomujem, že 60 % obcí nemá verejnú kanalizáciu, ja tiež žijem v obci, ktorá nemá verejnú, ale spoločnosti, ktoré ten odpad vyvážajú, to v poslednej dobe začali aj zneužívať. A viete, ako to je s obcami alebo s občanmi, ktorí sú nezodpovední a nechcú si vyviesť tento odpad, že potom ten odpad končí kade-tade.
A ďalší problém, ktorý je. Tie obce by to možno aj skúsili budovať, len pri rozpočte 7 až 10 mil. na jednu kanalizáciu na takú nejakú priemernú obec aj s čističkou, ak by bola spoluúčasť 10 %, tak to je takmer celý rozpočet obce. Ak by bola spoluúčasť 5 %, tak je to, pri priemernej obci možno 5-percentná spoluúčasť je polovica rozpočtu obce. Preto som sa pýtal, že či štát bude nejaký spôsobom pomáhať týmto obciam, aby sme sa už konečne niekam posunuli.
Ďakujem.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán minister, môžete dokončiť.

Budaj, Ján, minister životného prostredia
Stručne, nebudem už čítať ten materiál, lebo ešte je veľa zaujímavých štatistických údajov, ale to vám môžem poslať napokon.
Stručne povedané, obce pod 2-tisíc obyvateľov môžme financovať iba z vlastných peňazí a my to robíme prostredníctvom environfondu. Čiže pokiaľ environfond vládze, financuje. Ale pravidlo je také, ktorému každý ekonóm veľmi ľahko rozumie, čím menšia obec, tým drahšia kanalizácia aj vodovod. Jednoducho keď je počet tých odberateľov nižší, nižší a nižší, myslím, že najmenšia slovenská obec má 17 obyvateľov, tak potom zaplatiť zavedenie vodovodu alebo kanalizácie ide do neúmerných čísel. Ja sa domnievam, že musíme mať odvahu si povedať otvorene, že zaviesť kanalizáciu klasického typu aj do osád, ktoré sú často v krásnom prírodnom prostredí, znamená aj znivočenie povrchu mnohých biotopov a znamená, pozor, aj pre tieto osady alebo menšie obce znamená do budúcnosti otázku nákladovosti takejto vody, pretože tá kanalizácia nebude naveky zaplatená z eurofondov, budú si jej opravy musieť platiť zo svojich daní, resp. vodárenská spoločnosť im uplatní tieto náklady.
V každom prípade vidím východisko v tom, že sa pre menšie obce a naozaj nehovorím tu o obce, čo by boli tesne pod 2-tisíc. Hovorím tu o tých stovkových obciach, pre tieto menšie obce my si na Slovensku musíme nájsť svoj spôsob, kedysi to boli žumpy. Pracujeme spolu s inovátormi na takom modeli, ktorý by bol nepreraziteľný, lebo by mal sieťku, ktorá by elektricky signalizovala poškodenie na takom modeli, ktorý by, kde by obce sa zhodli na nejakej centrálnej čističke, kdeby zvážali, zvážali tento odpad. Ale naráža to stále na problém, že také kapacity odpadových vôd, aké používa mestský človek a Slovensko ich aj ešte stále aj v mestách má o 50 % menšie než je priemer v Európe a Európa má o veľa percent, neviem to celkom naspamäť, menšie než je priemer v Amerike, že to umývanie všetkého a neustále a používanie umývačiek a používanie pračiek a používanie na čistenie domu a na čistenie predmetov. Proste sme v istom zmysle čoraz nenásytnejší spotrebitelia vody a pritom vody máme naozaj čoraz menej k dispozícii.
Takže tento problém, na Slovensku ešte našťastie obyvatelia s vodou pomerne šetria, ten vývoj je skôr pozitívny, čiže tá spotreba vody nerastie tak bláznivo, ako rástla v konzumných dobách v západnej Európe, ale rastie. Bohužiaľ, stále pomaly pozvoľna rastie, otepľovanie nám spôsobuje obrovskú ťarchu v poľnohospodárstve, že tam je nevyhnutné čoraz viac, čoraz viac spotrebovávať vodu. Čiže sme v nevýhodnom cykle, nemôžem povedať, že s vodou je to v poriadku. Preto zápasíme o každý les, o každý strom, ak chceme, aby táto prirodzená špongia Slovenska, ktorú sme kedysi mali v lesoch, sa aspoň na jej časti obnovila. To je aj príčina, pre ktorú chceme v národných parkoch mať veľkú časť, dajme tomu až do polovice územia národných parkov, obnovený bezzásahový les, lebo len tam je tá špongia, kde nasávaš tú dažďovú vodu, kde sa naozaj znovu dostáva k prameňom, aby nám nevysychali tieto pramene, riečky a potoky.
V každom prípade vráťme sa ku kanalizáciám. Občania v tom nádhernom prírodnom prostredí nemajú vykurovanie z teplární a za stáročia, čo tu žijeme, tisícročie, sme sa naučili si pomôcť kúriť drevom. Keby sme to robili tak, jak naši predkovia, ktorí starostlivo drevo najprv vysušili, tak by sme naozaj mohli byť celkom spokojní. Keby sme mali drevodomy, ako mali naši predkovia, boli by sme oveľa menej ohrození energetickou chudobou, než keď sme prepadli záľube v kamenných alebo murovaných domoch a máme energetický problém.
Verím, že aj s odpadmi nájdeme, pracujeme na tom s tímami, iné riešenie, dobudovanie kanalizácií je zbytočné sľubovať. Pre tieto malé obce je to utopický cieľ, ktorý by sa obrátil aj proti nim ako spotrebiteľom, pretože by ich to vyšlo v budúcnosti nesmierne draho. Musíme nájsť vhodné cesty pre Slovenskú realitu.

Ďakujem, pán minister. Ďakujem veľmi pekne za vyčerpávajúcu odpoveď.
Otázka č. 5 je od pána poslanca Filipa Kuffu a je smerovaná na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Samuela Vlčana, ktorého zastupuje pán minister Andrej Doležal a znie. Otázka znie:
"Poľnohospodárska platobná agentúra aj MPRV SR avizovali vyplácanie financií v rámci projektu a podpôr, ktoré boli kvôli rôznym kauzám pozastavené. Viete potvrdiť, či skutočne PPA začala s vyplácaním, pretože v realite máme echo, že PPA zatiaľ financie nevypláca."
Pán minister, nech sa páči, máte päť minút na odpoveď.