66. schôdza

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Milan Potocký ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené pani kolegyne, páni poslanci, ja sa chcem dotknúť tej pasáži, ktorá sa týka rekonštrukcie, modernizácie a obnovy ciest II. a III. triedy a najmä mostov. Som veľmi rád, že Najvyšší kontrolný úrad sa na to pozrel, lebo je to problematika, ktorá trápi všetky samosprávne kraje a tento problém je veľmi vážny, pretože v rámci Slovenska máme viac ako 5 000 mostov, ktoré spravujú samosprávne kraje, osem samosprávnych krajov, a ten stav mostov za posledných šestnásť rokov sa radikálne zhoršil. Od roku 2004 do roku 2020 vlastne NKÚ mapoval túto situáciu a máme vlastne sedem stupňov stavebno-technického stavu mostov a z tých 5 000 mostov v podstate až 1 763 mostov je v tom, klesol počet z 3 498 na 1 763 v dobrom stave a vzrástol až dvojnásobne počet mostov, ktoré sú vo veľmi zlom, najhoršom technicko-stavebnom stave, je to až 1 154 mostov.
NKÚ konštatuje, že nielen je zlý stav mostov, ale vlastne samosprávne kraje roky zanedbávali aj diagnostiku a údržbu týchto mostov, vlastne tá evidencia a kontrola bola v mnohých krajoch aj odfláknutá, čo konštatuje táto správa. Samozrejme, keď nie je včasná diagnostika a údržba, tie náklady na rekonštrukciu mostu sa potom predražujú výrazným spôsobom, pretože kraje si musia platiť aj náhradné premostenie. Najhorší stav je najmä na východnom Slovensku v Prešovskom a Košickom kraji, pretože v Bratislavskom kraji z tých 5 000 mostov je len nejakých 120, v Košickom kraji ich máme vyše 600, v Prešovskom kraji je až vyše tisíc. Len v regióne, kde ja pochádzam, v Michalovciach samosprávny kraj musí opravovať most v meste, potom na Zemplínskej Šírave, pri obci Vojany, pri obci Palovce nad Uhom, Senné a tak ďalej. Samozrejme, tento stav spôsobuje to, že obyvatelia východného Slovenska musia potom využívať obchádzky, čo im to predražuje či už cestu do školy, do práce, k lekárovi, no častokrát sú to obchádzky až 60 kilometrov. Takže je to, je to veľmi závažné.
Problém je v tom, že tento stav NKÚ veľmi dobre zmapoval, ale zároveň konštatuje, že tie financie na rekonštrukciu tých mostov, ktoré sú radovo v stovkách miliónov eur, by vlastne mali hľadať samosprávne kraje buď vo vlastných rezervách, ale vieme, že tie peniaze tam nie sú. To znamená, že malo by sa to možno podobne riešiť, ako je v Čechách, že by sa vytvoril nejaký špeciálny fond, do ktorého by prispieval aj štát na opravu týchto mostov, pretože kým tu riešime situáciu, že nie je diaľnica na východ a do, na východ do Michaloviec na slovensko-ukrajinskú hranicu, máme v zlom stave mosty, ktoré nám padajú doslova pred očami a sú v kolapse.
Takže ja chcem len poďakovať NKÚ, že tiež poukázal na tento závažný problém, ktorý sa týka samosprávnych krajov, a teraz bude na nás všetkých hľadať riešenie, pretože ak sa pozrieme na tú situáciu, NKÚ mapoval situáciu od roku 2004 do roku 2020. Bolo to obdobie, kedy samosprávne kraje ovládali nominanti SMER-u, bolo to obdobie, kedy vládol SMER a tento problém neriešili. Naozaj nechali ho vyhniť a preto tie mosty sú v takom stave, ako sú. Vlastne aj správa NKÚ konštatuje, že pre kraje a pre tých županov nebolo populárne opravovať mosty, pretože je to veľmi nákladná oprava, na jeden most potrebujete až dva milióny eur. Za tento, za túto finančnú čiastku radšej župani opravili nejaký päťkilometrový úsek cesty, ktorý je viditeľný, bolo to také ľúbivé, ale dostali sme sa vlastne do stavu, kedy tie polstoročné mosty, 70-ročné mosty, tých je ich až okolo 27 %, je mostov, ktoré majú viac ako 70 rokov, nám začínajú padať.
Takže ešte raz ďakujem za túto správu, ktorá je veľmi podrobná, a potvrdila to, čo vlastne sa aj reálne deje v tých regiónoch, že nám mosty padajú. Teraz vlastne bude potrebné nadviazať na tú správu a hľadať spoločné riešenie, nielen samosprávne kraje, ale aj štát.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Milan Kuriak, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Kolega Milan, plne s tebou súhlasím, čo sa týka alarmujúcej situácie so stavom niektorých mostov na Slovensku. Naozaj sú ich stovky. Čo je, čo je veľmi alarmujúce a musíme s tým urýchlene niečo robiť, veľa mostov je v štvrtom, piatom a šiestom stupni, čo sa týka statiky. Na Orave máme viacej takých prípadov, dokonca sa stalo, že v roku 2020 most sám od seba sa prepadol do rieky. Ešte šťastie, že ešte predchádzajúca vláda v októbri 2019 tento most uzatvorila a že tam nedošlo k nejakej tragédii. Teraz v poslednej dobe riešim konkrétnu situáciu so situáciou s mostami pri vjazde do Námestova, kde sú jediné dva mosty v havarijnom, no nie havarijnom, lebo to by už boli uzavreté mosty, ale v šiestom stupni, čo vnímam ako veľký problém, čo sa týka projektov z európskych peňazí, že peniaze aj sú, ako sa povie, v šuplíku, len sú tu veľmi zdĺhavé procesy, čo sa týka projektov. Konkrétne v prípade jedného mosta trvalo to niekoľko mesiacov, kým sme sa dostali do štádia, už vyzerá, že sme tesne pred finále, že začne sa urýchlene rekonštruovať aspoň jeden z týchto mostov v Oravskej Jasenici pri vjazde do Námestova, ale zažil som nečinnosť mnohých inštitúcií, nejdem tu konkrétne menovať, ale toto je obrovský problém, že niektoré, niektoré procesy trvajú neúmerne dlho, naozaj toto bol príbeh takmer deviatich mesiacov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ? Áno?
Nech sa páči.

Veľmi krátko.
Dámy a páni, chcem povedať, že aj táto kontrola vznikla na základe rizikovej analýzy. To, čo povedal pán poslanec Potocký, ma teší a teší ma hlavne skutočnosť, že s touto správou sa veľmi vážne zaoberajú poslanci vo finančnom výbore, kde boli aj predstavitelia rezortu dopravy, boli tam zástupcovia samosprávy, ministerstva financií, pretože sme toho názoru, že ten modernizačný investičný dlh, ktorý je napríklad v oblasti cestnej infraštruktúry, a to v tejto chvíli nehovorím len o mostoch na cestách I., II., III. triedy, ale aj mostoch, ktoré sú niekedy životne dôležité a sú na cestách IV. triedy, ktoré spravujú miestne samosprávy, ale aj o cestách ako takých, tak tento problém nedokážeme riešiť z dlhodobého udržateľného hľadiska inak, ako nastavením nového systému financovania. A ten systém financovania nemusíme vymýšľať. Stačí sa ísť pozrieť do Rakúska, susednej Českej republiky, cez Fond rozvoja dopravnej infraštruktúry, cez vytvorenie viaczdrojového financovania, kde sa zbehnú prostriedky, ako hovoril pán poslanec Kuriak, aj z Európskej únie, aj zo štátneho rozpočtu, ale nabehnú tam aj peniaze, ktoré vyberáme z daní z motorových vozidiel, ktoré vyberáme na mýtnom systéme, na známkach za používanie diaľnic, ale aj možno na dani z uhľovodíkových palív a mazív. Že takýmto spôsobom dokážeme koncentrovať verejné zdroje na jednom fonde a potom ich vie využívať štát, vie ich využívať vyšší územný celok, ale aj miestne samosprávy.
Ja verím, že tá diskusia, ktorá sa rozbehla na pôde finančného výboru, že sa premietne aj do odporúčaní, do uznesení ministerstvu financií a ministerstvu dopravy, aby sa našiel spôsob vytvorenia takéhoto strategického fondu pre riešenie dopravnej infraštruktúry.
Toľko som ja k tej konkrétnej pripomienke alebo názoru pánov poslancov. Ešte raz vám chcem veľmi poďakovať za spoluprácu. A teším sa aj na také podnety, ako sme dostali k Slovenskému pozemkovému fondu, k štátnym bankám, ktoré spravujú dlžoby v tejto krajine. Teda množstvo kontrol, ktoré v tomto roku realizujeme, vychádzajú aj z podnetov priamo poslancov Národnej rady.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Záverečné slovo, pán spravodajca? Nie. Termín hlasovania, nech sa páči.

Hlasovať o tomto bode programu budeme dnes o sedemnástej hodine.

Ďakujeme za informáciu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2013 o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1020. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1072.
Prosím pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Richarda Sulíka, aby vládny návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1020.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tejto navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikateľských subjektov pri vývoze určených výrobkov do tretích krajín. Návrh zákona odstraňuje povinnosť predkladať niektoré prílohy k žiadostiam o udelenie licencií, upravuje náležitosti tzv. antireexportnej doložky, vyčleňuje z licenčného konania vývoz a transfer určených výrobkov z územia SR a taktiež skracuje lehoty na udelenie licencie.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, okrem teda tých subjektov, ktoré sú týmto dotknuté, samozrejme. Nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Po slovensky ide o to, že uľahčujeme vývoz určených výrobkov. Určené výrobky sú zbrane. Na ministerstve hospodárstva to je taký ten dohľadný orgán, ktorý vydáva tie licencie na vývoz zbraní. A teraz je toho strašne veľa v súvislosti s pomocou pre Ukrajinu. Nie sú to len zbrane, ktoré idú zo Slovenska, ale všetky zbrane, ktoré prechádzajú Slovenskom. Náš taký najväčší klient sú firmy, ktoré prevážajú zbrane z Čiech, keďže Česko nesusedí priamo s Ukrajinou. No a toto zjednodušenie má teda ten proces zrýchliť. Má to odbremeniť štátnu administratívu, ale aj vyjsť v ústrety, mierne vyjsť v ústrety podnikateľom. Takže toľkoto v krátkosti odo mňa.
Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.