66. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, ale aj panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil úvodným slovom správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za predchádzajúci rok, teda za rok 2021.
Dovoľte, aby z tohto miesta som za prácu, pretože táto správa je výsledkom práce hlavne bývalého predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Karola Mitríka, poďakoval v jeho mene vám za podporu, za spoluprácu za to, že v minulom roku to bol celý rok prvýkrát systém nastavený tak, že sme predkladali správy z výsledku kontrol do príslušných parlamentných výborov a teda intenzita spolupráce medzi Najvyšším kontrolným úradom a parlamentom bola úplne iná a aj preto moje úvodné slovo sa budem snažiť koncentrovať len do tých oblastí, ktoré považujem z hľadiska parlamentu za kľúčové, pretože aj v našej správe, aj v sumáre všetkých správ z kontrolnej činnosti sa môžete dočítať oveľa viac.
Chcem povedať, že v uplynulom roku sme vykonali 42 kontrolných akcií a skontrolovali sme 119 subjektov štátnej a verejnej správy. V rámci týchto kontrolných akcií sme zistili takmer 800 prípadov porušenia všeobecne platných predpisov a interných postupov. Na ich odstránenie, teda týchto zistení, prijali subjekty viac ako 460 opatrení, ktoré priebežne sledujeme a aj v rámci kontrol, ktoré nastavujeme do budúcich rokov, tak máme nastavený systém tzv. follow-up, preverovania opodstatnenosti a účelnosti prijatia týchto opatrení.
Nechýbali však ani zistenia, ktoré sme my vyhodnotili ako vážne a kde by mohlo byť vedené trestné konanie aj preto päť najzávažnejších zistení, päť záverov z kontrolných akcií sme odstúpili orgánom činným v trestnom konaní na ďalšie konanie. Ak (zaznel gong) hovorím o trestných veciach, tak sme odstúpili zistenia z Národnej diaľničnej spoločnosti, zo spoločnosti NASES v súvislosti s nielen kyberochranou a projektmi okolo kyberochrany, ale aj vo vzťahu k prevádzke a k správe ústredného portálu verejnej správy. Odstúpili sme veľmi vážne zistenia orgánom činným v trestnom konaní aj v spojitosti s fungovaním či nedodržiavaním základných princípov zákonného a hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami pri vojenskom spravodajstve, ale taktiež sme odstúpili podania OČTK v súvislosti so zisteniami v Múzeu Slovenského národného povstania. V roku 2021 sme desiatim výborom Národnej rady zaslali celkovo 42 správ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán predseda. Kolegovia, poprosím vás. Ďakujeme.

Andrassy, Ľubomír, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR
... z ktorých sa niektoré prerokovali ešte v minulom roku a niektoré rokovania prebiehali napríklad aj dnes. Na rokovaní zdravotníckeho výboru sme diskutovali o rezidentskom programe alebo o nastavení systému fungovania stredných zdravotných škôl.
Predložená správa, ktorú máte k dispozícii, dokumentuje nielen rôznorodosť kontrolnej činnosti nášho úradu, ale i rôznorodosť zistení, pričom nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov sme identifikovali takmer v každom kontrolovanom subjekte. Niektoré príčiny súvisia s objektívnymi faktormi, vyplývajú z nedostatku zdrojov nedostatočnej legislatívy, ale mnohé súvisia aj s tým, že zlyháva ľudský faktor, nerešpektujú sa princípy a pravidlá vyvodzovania osobnej zodpovednosti k tým, ktorí nakladajú s verejnými prostriedkami alebo s verejným majetkom.
Najvyšší kontrolný úrad pri pohľade na rozpočtovanie výdavkov často poukazuje na nedostatočné zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy na samosprávu. Najvýraznejšie sa to prejavuje na úseku školstva, ale aj v oblasti sociálnych služieb, civilnej ochrany či životného prostredia. Moji kolegovia kontrolóri zistili, že v 58 percentách kontrolovaných obcí a miest príjmy zo štátneho rozpočtu určené na úhradu preneseného výkonu štátnej správy nepostačovali ani na základný výkon týchto prenesených kompetencií. Skutočné výdavky boli u kontrolovaných subjektov kryté dotáciou zo štátneho rozpočtu na úhradu súvisiacich nákladov, ktoré boli na úrovni od 35 do 100 %.
Podľa našich zistení štát dlhodobo nerešpektuje zákon o rozpočtových pravidlách, ale aj Ústavu Slovenskej republiky tým, že si objednáva prenesený výkon štátnej správy u samosprávy, pričom s touto legislatívnou objednávkou neprichádza adekvátny objem financií, ale presúva svoju úlohu, svoje kompetencie na samosprávu bez finančného krytia, čo je podľa nášho názoru naozaj v rozpore s princípmi, ktoré sú ukotvené v Ústave Slovenskej republiky. Takýto stav prináša množstvo problémov v jednotlivých regiónoch a vyvoláva nežiaduce sociálne i politické napätie. Najvyšší kontrolný úrad preto opätovne upozorňuje vás, poslancov Národnej rady, na potrebu urýchleného a komplexného riešenia účinného mechanizmu financovania preneseného výkonu štátnej správy na obce, ale aj na vyššie územné celky.
Veľký problém, na ktorý v tomto, veľkým problémom, na ktorý v kontrole často narážajú moji kolegovia, je nízka úroveň strategického plánovania, jeho komplexnosť, zdrojové zabezpečenie a hodnotenie dosiahnutých výsledkov. Aj keď plán obnovy a odolnosti má ambíciu mnohé z týchto problémov riešiť, nevyrieši nízku kvalitu strategického plánovania Slovenskej republiky ako systému. Aj z minuloročných kontrol zameraných na oblasť životného prostredia, zdravotníctva či vzdelávania sa nemožno vyhnúť pocitu, akoby sme stále nevedeli, ako má vyzerať naša krajina v strednodobom, ale najmä v dlhodobom horizonte a potom tejto predstave nastaviť cieľ verejných politík dlhodobo a udržateľne ich zdrojovo zabezpečiť a stanoviť ciele, tak to je v rámci fungovania ústredných orgánov štátu veľmi zriedkavé. V rezortoch máme síce desiatky a možno aj stovky koncepcií stratégií, ale bez jasnej predstavy, ako ich dosiahneme, s akými nákladmi musíme počítať, ako ich zabezpečíme finančne, ale aj ľudsky. Stratégie štátnych inštitúcií zriedka akceptujú fakt, že samospráva vykonáva množstvo prenesených úloh štátu a preto musí byť samospráva súčasťou tohto strategického plánovania a nastavovania strategických dokumentov.
Pri našej kontrolnej činnosti sme identifikovali aj významný spoločenský problém, ktorého riešenie nie je obsahom žiadneho strategického dokumentu v štáte a strategického riadenia. Ide o problematiku sucha, ktoré významne ovplyvňuje bežný život veľkej časti obyvateľov a má dopad na rôzne oblasti hospodárskeho života. Manažment sucha nemá vytvorenú žiadnu stratégiu a Slovensko dnes nie je na základe záverov našej kontroly pripravené eliminovať hrozby sucha pre životné prostredie i pre celú spoločnosť. Nie je to iba záležitosť rezortu životného prostredia, ale aj mnohých ďalších rezortov, čo vyžaduje efektívnu koordináciu pri formulovaní stratégie v danej oblasti a taktiež jej manažmentu. Najvyšší kontrolný úrad preto odporúča vláde Slovenskej republiky a obrátili sme sa v našej správe aj na vás poslancov, aby ste zaviazali vládu Slovenskej republiky k tomu, aby prijala dokument, ktorý určí a vytvorí orgán so silným mandátom nielen rezortnej pozície, ale mandátom vlády, ktorý by politiku manažmentu sucha manažoval a riadil.
So suchom a dôsledkami úzko súvisí aj manažment vody. Je to ďalší problém, ktorý sa dlhodobo, ktorému sa dlhodobo venujú moji kolegovia, a venujú sa aj pôsobeniu vodárenských spoločností, ktoré boli transformované na akciové spoločnosti pod kontrolou miestnej samosprávy. Nielen kontrola vo vodárenských spoločnostiach po celom Slovensku, ale aj kontrola Bratislavskej vodárenskej spoločnosti z roku 2019 nás utvrdila, že stále existuje riziko skrytej privatizácie týchto strategických podnikov, ktoré majú zásadný vplyv na fungovanie regiónov obcí a miest. Za mimoriadne vážne zistenie považujeme fakt, že štát a jeho administratíva ako keby rezignovali na kontrolu vodárenských spoločností, ktorá je nedostatočná nielen z hľadiska kompetenčného, ale aj personálneho. Vláda, ale ani vy poslanci nemáte detailné informácie o tom, ako vodárenské spoločnosti si plnia verejný záujem, ako zabezpečujú rozvoj a kvalitu siete z hľadiska vodovodov a kanalizácií a len z hľadiska dát, ktoré má k dispozícii Najvyšší kontrolný úrad z kontrolovaných vodárenských spoločností, odhadujeme investičný dlh v tejto oblasti až na úrovni 5,2 miliardy eur a tento investičný dlh určite nie sú schopné samosprávy z hľadiska svojich rozpočtov reálne vykryť a zabezpečiť kvalitný rozvoj vodnej a kanalizačnej infraštruktúry.
Druhá oblasť, kde upozorňujeme naozaj na výrazný modernizačný dlh, to je problematika opravy, rekonštrukcie a údržby ciest I. II. a III. triedy, ale aj mostných objektov, ktoré sa na cestách nachádzajú. Žalostný je fakt, že počet mostov v najhorších stupňoch, teda v piatom a šiestom stupni kvality, klesol alebo stúpol od roku 2017 až o 2,5-násobne. Teda za ostatných päť rokov sa zvýšil počet tých kľúčových dopravných stavieb, ktoré sa nachádzajú na infraštruktúre, to sú cesty I. II. a III. triedy, o viac ako 2,5-násobok, čo ohrozuje život v regiónoch, čo ohrozuje fungovanie kľúčovej cestnej infraštruktúry v rámci celej Slovenskej republiky.
Poslednú oblasť, na ktorú by som chcel upozorniť, je oblasť fungovania a správy pôdy, fungovanie Slovenského pozemkového fondu, kde sme vykonali kontrolu aj na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Treba povedať, že v roku 2020 a v 2021 nakladal Slovenský pozemkový fond s pôdou, ktorá mala výmeru viac ako 700 000 hektárov. Na základe výsledkov tejto kontroly a po prerokovaní správy aj v príslušnom výbore chcem skonštatovať a vás chcem upozorniť, že právna úprava v oblasti pozemkového vlastníctva vrátane postavenia a činnosti Slovenského pozemkového fondu je neprehľadná, roztrieštená, nesystémová a nakladanie so štátnymi pozemkami, nakladanie aj s pozemkami neznámych vlastníkov je dnes v rukách jedného alebo dvoch predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu, pritom pôda je to najcennejšie, čo slovenská spoločnosť má. Sme presvedčení, že oblasť pozemkového práva aj na základe výsledkov našej kontroly potrebuje reformu.
Vážené dámy, vážení páni, vo svojom úvodnom slove som zhrnul niektoré dlhodobé a systémové problémy pri využívaní verejných zdrojov, na ktoré poukazovala nielen minuloročná kontrolná činnosť nášho úradu. Výsledky kontrol sú obsahom predloženej výročnej správy a väčšinu z nich už prerokovali, tak ako som povedal v úvode, gestorské výbory Národnej rady.
Ja sa vám chcem nielen v mojom mene, ale hlavne v mene bývalého predsedu Karola Mitríka ešte raz poďakovať za cennú spoluprácu, za cenné pripomienky k jednotlivým správam a za najmä intenzívnejšiu, oveľa intenzívnejšiu komunikáciu, ako bola v minulosti. Chcem vám taktiež poďakovať za to, že vďaka vašim iniciatívam, vďaka tomu, že pracujete s našimi správami, sa nám pomáha preklápať naše odporúčania do praxe a spoločne s vami sa nám darí meniť legislatívu tak, aby správa vecí verejných na Slovensku bola lepšia, ako bola v minulosti.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme, pán predseda. Prosím teraz člena výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Gyimesiho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca výboru predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2021. Správu pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie do 25. apríla 2022. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedenú správu prerokoval výbor a prijal k nej uznesenie č. 314 zo dňa 21. apríla 2022. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2021 vziať na vedomie. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 326 zo dňa 26. apríla 2022. Určil ma za spravodajcu výboru, zároveň ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vtedy ešte Karol Mitrík, správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.