66. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som povedal v úvode, predkladáme návrh zákona, ktorý sa priamo dotýka poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale tiež aj členov vlády a prezidentky Slovenskej republiky. Je to zákon, ktorý upravuje platové podmienky týchto ústavných činiteľov.
Dnes veľmi dobre viete alebo vieme, že platy poslancov a tých ostatných ústavných činiteľov sa počítajú v závislosti od priemernej mzdy a pred, pred asi desiatimi rokmi bol do legislatívy zavedený automat, ktorý mal odrážať ekonomickú situáciu do platov poslancov a ostatných ústavných činiteľov, a to v prípade, že keď je deficit za predchádzajúci kalendárny rok od 3 do 5 %, od 5 do 7 alebo 7 a viac, tak sa podľa toho adekvátne zníži plat ústavných činiteľov.
Avšak dnes už vieme si vyhodnotiť po tých desiatich rokoch, že táto, tento automat sa ukázal ako nedostatočný, pretože napriek tomu, že v minulosti sme mali na Slovensku vysoký deficit, viac ako 6 miliárd eur, tak na základe tohto automatu mal klesnúť plat ústavných činiteľov. Nestalo sa tak. Ako všetci dobre viete, tak platy poslancov vzrástli oproti minulému roku zhruba o 300 eur v čistom mesačne.
My sme sa snažili v minulosti viackrát prísť s rôznymi legislatívnymi návrhmi, ktoré sa buď snažili zmeniť spôsob výpočtu platov ústavných činiteľov, naviazať nie na priemernú mzdu, ale na minimálnu mzdu a tento návrh neprešiel. Prišli sme aj s inými návrhmi, ktoré chceli šetriť tie finančné prostriedky aj v iných oblastiach a po nejakom čase sme sa rozhodli, že prídeme teraz s takým kompromisným návrhom zákona, s ktorým by nemal byť v podstate problém ani v koalícii, ani v opozícii.
Navrhujeme teda zaviesť taký automat do zákona, ktorý povie, že v prípade, že bude deficit verejnej správy, teda aj štát, aj samosprávy spolu budú hospodáriť v mínuse, nebudeme mať to dlhé roky sľubované vyrovnané rozpočtové, rozpočtovanie, nebudeme mať ani prebytkové, prebytkové hospodárenie a zároveň, samozrejme, sa nestane to, že by priemerná mzda poklesla, lebo v tom prípade by, samozrejme, ten plat automaticky klesol tak, aby, automaticky bez toho, aby museli poslanci v parlamente prijímať zmeny zákona, bez toho, aby museli zmrazovať tieto platy, tak k tomuto zmrazeniu dôjde automaticky.
V roku 2019 došlo k rozmrazeniu platov po asi ôsmich rokoch, kedy od roku 2011 do roku 2018 bol zmrazený plat, avšak to sa konalo každoročne, opakovane sa predkladala novela zákona a plat sa vlastne držal na tej úrovni, zhruba 3 576 eur, a potom v roku 2019 došlo k skokovému rozmrazeniu, kedy tie platy sa zvýšili z 3 500 zhruba na 5 100 eur. To spôsobilo naozaj veľmi skokový nárast, odvtedy tento plat sa vyvíjal rôzne. On vlastne z toho celkového hľadiska, on síce rastie, aj keď tam je jednoročný pokles, o pár eur kvôli tomu, že bol tam vlastne tento automat, ktorý tam už dnes zavedený v tomto zákone je, ale, ako som povedal, napriek tomu, že aj tento rok došlo k zníženiu platov, tak platy poslancov sa v konečnom dôsledku zvýšili.
A teda hlavným dôvodom na predloženie tejto novely zákona je negatívny vývoj dlhu Slovenskej republiky. Podľa schváleného vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 sa očakáva, že celkový hotovostný dlh Slovenskej republiky prekročí 61,5 mld. eur, čo je rekordné zadlženie Slovenskej republiky, ktoré sme tu dodnes nemali. Každý obyvateľ Slovenska tak okrem svojich súkromných dlhov bude dlhovať v prepočte ďalších viac ako 11-tisíc eur bez ohľadu na to, aký má vek. Zodpovednosť za tento stav nesú v rozhodujúcej miere práve poslanci Národnej rady, vláda Slovenskej republiky a ďalší vedúci ústavní činitelia, ktorí dopustili, aby dlh Slovenskej republiky vzrástol do takýchto extrémnych výšin, do takejto extrémnej výšky.
Navrhovatelia preto novelizujú zákon č. 120/1993, v ktorom ak priemerná mzda narastie a deficit verejnej správy bude vyšší ako nula, platy a paušálne náhrady, teda to je ďalšia novinka, ktorú tam zavádzame, nielen plat, ale aj paušálne náhrady poslancov sa automaticky zmrazia. My by sme si, samozrejme, vedeli predstaviť aj zníženie platov, ale ak sa nájde vôľa vôbec rokovať o tomto návrhu zákona a prerokovať ho potom v druhom čítaní, verím, že budeme vedieť nájsť aj nejaké iné ďalšie kompromisné návrhy, avšak tak ako je to teraz predložené do pléna, tak to nemôže nikomu vadiť, pretože nenavrhujeme vôbec znižovanie platov ako v minulosti, teraz navrhujeme čisto len automatické zmrazovanie v prípade zlého hospodárenia štátu a samospráv. Pokiaľ, samozrejme, si niekto vie predstaviť aj prísnejšie, ja si teda viem predstaviť, môžeme to riešiť potom v druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy.
No a, samozrejme, týmto spôsobom sa zdvihne aj motivácia najvyšších ústavných činiteľov a poslancov Národnej rady pracovať tak, aby konečne Slovenská republika hospodárila s prebytkovým alebo aspoň vyrovnaným rozpočtom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela naviazať na nášho kolegu Martina Beluského a zdôrazniť, že okrem tej ekonomickej stránky, že by sa aj niečo ušetrilo, samozrejme, nejde o nejaké veľké sumy, ale ja by som chcela poukázať na morálne hľadisko, že poslanci a vôbec politici, to jedná sa o poslancov Národnej rady, členov vlády, koniec koncov aj prezidentky, ukázali by sme, že máme empatiu voči občanom Slovenskej republiky a nesnažíme sa egoisticky len pozerať na svoju peňaženku, ale hľadíme aj na to, aká situácia je v tejto oblasti aj teda vôbec u všetkých občanov Slovenskej republiky. Je to veľmi významné predovšetkým v tomto roku, pretože enormne nám rastie zadlženosť, to už bolo povedané. Na druhej strane rastie inflácia od januára tohoto roku až skoro na 12 % a pôjde ešte hore, to je druhá vec. A po tretie, nás čaká obrovský nárast cien elektriny, plynu a palív. Toto všetko postihne občanov Slovenskej republiky a samozrejmé, že im veľmi hlboko klesne životná úroveň a nám platy budú rásť.
Takže pochopte, že platy poslancov Národnej rady kolú do očí občanom a veľmi negatívne na toto pozerajú. My by sme proste prejavili, neznížili by sme si platy, ale by sme si ich zamrazili a občania Slovenskej republiky by nemali taký nevraživý postoj k poslancom, pretože možnože aj vy, ale ja som sa veľmi často stretla s uštipačnými poznámkami: "no čo, vy tam sedíte, a tie platy, čo beriete" atď., jednoducho je to stále... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pani kolegyni za spomenutie aj toho sociálneho aspektu tohto návrhu, ktorý som ja v rozprave nepovedal, že naozaj tomu treba prejaviť určitú solidaritu voči občanom Slovenskej republiky, ktorí sa nachádzajú v mimoriadne zložitej ekonomickej situácii. Poslanci na druhej strane majú zabezpečený príjem zo zákona, ktorý vlastne na základe toho, ako je to nastavené, im každý rok rastie, a treba naozaj práve v týchto situáciách urobiť nejaký kompromis, ukázať nejakú solidaritu. A vzhľadom na to, že sa z koalície nikto neprihlásil ani do faktickej poznámky, tak predpokladám, že s tým vnútorne súhlasia a budem teda zvedavý, ako potom budú hlasovať o sedemnástej a pevne verím, že nájdeme nejaký kompromis. A keď nie, nebudete chcieť podporiť opozičný návrh zákona, tak dúfam, že to niekoho nakopne v koalícii a príde s nejakým iným podobným návrhom, ktorý my určite veľmi radi podporíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. O návrhu tohto zákona, ktorý je pod tlačou 1044, budeme hlasovať o sedemnástej hodine dnes.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A cieľom tohto legislatívneho návrhu je umožniť profesionálnym vojakom, vojakom v aktívnej, v aktívnej zálohe, ako aj vojakom mimoriadnej služby odoprieť vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky.
Viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Milé dámy, vážení páni, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Už poslednýkrát, pán podpredseda, ešte raz ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som povedal v úvode, cieľom tohto návrhu je umožniť profesionálnym vojakom aj vojakom v aktívnej zálohe odoprieť vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky v preambule deklaruje záujem Slovenskej republiky o trvalú mierovú spoluprácu s ostatnými demokratickými štátmi a v čl. 1 ods. 2 skutočnosť, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva a medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a aj svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Z toho dôvodu je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nemysliteľné, aby sa Slovenská republika podieľala na akejkoľvek útočnej vojne či inej forme vojenskej agresie voči iným suverénnym štátom. Zároveň platí, že nie je v záujme Slovenskej republiky, aby sa zúčastňovala ani vojen, ani ozbrojených konfliktov tretích strán. Naopak zapojenie sa do takýchto konfliktov môže zásadným spôsobom ohroziť zvrchovanosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky a bezpečnosť a prosperitu ich občanov a obyvateľov.
Jedinou legitímnou čestnou a správnou formou výkonu vojenskej služby v záujme Slovenskej republiky je preto vojenská služba vykonávaná výlučne s cieľom obrany Slovenskej republiky, teda služba vykonávaná na území Slovenskej republiky. Žiaľ, súčasná a zahraničná vojenská politika vlády Slovenskej republiky je nastavená tak, že uprednostňuje cudzie záujmy pred domácimi záujmami Slovenskej republiky. V dôsledku toho hrozí, že vláda Slovenskej republiky zatiahne Slovensko do cudzej vojny tretích strán. Vojaci súčasných ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale v prípade mobilizácie aj všetci vojaci mimoriadnej služby, teda aj bežní občania Slovenskej republiky podliehajúci brannej povinnosti tak budú musieť namiesto obrany Slovenska bojovať v zahraničí za cudzie neslovenské záujmy.
Z tohto dôvodu je potrebné, aby mali všetci vojaci ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátane všetkých občanov Slovenskej republiky povolaných do vojenskej služby v prípade mobilizácie plné právo slobodne sa rozhodnúť, či sa chcú zúčastňovať takýchto ozbrojených konfliktov vedených mimo územia Slovenskej republiky, a teda či chcú nasadzovať svoje životy v zahraničí, teda nie pri obrane vlasti alebo pri obrane záujmov iných štátov.
Podľa súčasného znenia zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa primárne vzťahuje na službu, služobnú disciplínu vojakov v aktívnej zálohe a vojakov mimoriadnej služby, však vojak nemá právo odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, podľa ktorého by musel vykonať, vykonávať službu mimo územia Slovenskej republiky. V prípade ak by tak urobil, dopustil by sa disciplinárneho previnenia či dokonca trestného činu neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 Trestného zákona. Navrhujeme preto novelizáciu uvedeného zákona tak, aby mali profesionálni vojaci, vojaci v aktívnej zálohe, ako aj vojaci neverejnej služby legálne právo odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa na výkon štátnej služby, ešte raz zdôrazňujem, len v prípade, že sa to má konať mimo územia Slovenskej republiky alebo smerujúci k takémuto výkonu štátnej služby.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne a kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Rastislav Schlosár, Peter Krupa a Stanislav Mizík.
Čo je cieľom? Cieľom legislatívneho návrhu je odstrániť diskrimináciu občanov a obyvateľov Slovenskej republiky pri úhrade diaľničnej známky počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.
Národná rada Slovenskej republiky schválila s účinnosťou od 30. 3. 2022 prechodné ustanovenia súvisiace s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, podľa ktorého sú od úhrady diaľničnej známky oslobodené od 26. 2. 2022 na vozidlá a jazdné súpravy, ktoré sú registrované na Ukrajine.
Týmto prechodným ustanovením, vzťahujúcim sa výlučne na vozidlá registrované na Ukrajine, Národná rada Slovenskej republiky fakticky zaviedla diskrimináciu občanov a iných obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí majú autá registrované na území Slovenskej republiky.
Občania Ukrajiny, ktorí v drvivej väčšine prípadov nemajú ani trvalý pobyt na území nášho štátu, nemajú povinnosť uhrádzať diaľničné známky, a to je zvláštne. Zákon pritom nezohľadňuje ich životnú úroveň, respektíve sociálny status ani to, či u nás pracujú a riadne platia dane a odvody. Od úhrady diaľničnej známky sú tak oslobodení aj bohatí občania Ukrajiny, ktorí takúto formu pomoci vôbec nepotrebujú. Vidno to na našich parkoviskách, na diaľniciach, na cestách.
Na druhej strane občania a obyvatelia Slovenskej republiky povinnosť uhrádzať diaľničné známky majú, a to aj vtedy, keď tu žijú od narodenia, dlhodobo tu pracujú, platia dane a odvody. V praxi sa veľmi-veľmi často vyskytujú prípady, keď povinnosť uhrádzať diaľničné známky sa tvrdo, veľmi tvrdo vymáha aj od dokonca chorých či úplne chudobných občanov Slovenskej republiky alebo takých, ktorí sú poberateľmi invalidného dôchodku, sú ne-do-bro-voľ-ne nezamestnaní, podotýkam, nedobrovoľne nezamestnaní, pracujú za minimálnu mzdu alebo z iných dôvodov sa nachádzajú v ťažkej hmotnej núdzi, v dôsledku ktorej nie sú schopní diaľničné známky uhrádzať.
Takýto hrubo, veľmi hrubo diskriminačný a nespravodlivý prístup k občanom a obyvateľom Slovenskej republiky je preto potrebné odstrániť, obzvlášť v súčasnej situácii štátu, keď sa rapídne znižuje životná úroveň Slovákov a národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky nútených niesť ekonomické, sociálne a hospodárske bremeno ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, ktorý nijak nespôsobili, ani nevyprovokovali, a teda nenesú za neho žiadnu zodpovednosť.
Z tohto dôvodu navrhujeme, aby boli počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobené ozbrojeným konfliktom Ukrajiny oslobodení od úhrady diaľničnej známky nielen občania a obyvatelia Ukrajiny, ale aj občania a obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú vozidlá registrované na Slovensku. Práve týmto sa zničí táto diskriminačná úprava, ktorá bola len voči Ukrajincom, a Slovákov alebo iných občanov žijúcich na území Slovenskej republiky sa to nedotýkalo.
Dočasné oslobodenie od úhrady diaľničnej známky počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobený ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny sa rozširuje aj na vozidlá a jazdné súpravy, ktoré sú registrované v Slovenskej republike.
Účinnosť zákona sa navrhuje 15. dňom po vyhlásení v Zbierke zákonov.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Schlosára, Petra Krupu a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Len tak veľmi stručne v záverečnom slove. Chcel by som podotknúť, že občania Slovenskej republiky si naozaj zaslúžia realizáciu tohto predloženého návrhu, pretože Slovensko doplatilo veľmi na konflikt na Ukrajine. Na konflikt, s ktorým slovenskí občania a Slovenská republika nemá nič a predsa na to Slováci doplácajú. V prvej fáze privítali, umiestňovali, ubytovávali Ukrajincov, ktorí utekali. Boli to väčšinou ženy aj s deťmi, ale postupne sa na slovenskom území, aj na území Nemecka, ako som videl, Rakúska, Talianska už objavujú nielen ženy s deťmi, ale sa objavujú chlapi vo veku, ktorí by mali bojovať na Ukrajine, ako bola všeobecná mobilizačná vyhláška na Ukrajine od 18, tuším, do 58 či 60 rokov.
A po Európe ja osobne som videl stovky mladých juncov, ktorí by mali bojovať. Neviem, ako sa tu dostali, čo tu robia, a preto chodia na všelijakých drahých bavorákoch, SUV-čkách, ktoré si človek, slovenský človek nemôže dovoliť a preto si slovenskí občania zaslúžia to, aby neplatili diaľničné známky, tak ako to platia, ako to platí pre Ukrajincov. Čiže keď Ukrajinci neplatia, ani Slováci nemajú čo platiť.
Ďakujem.