66. schôdza

Tak, mám na jazyku... a kde máme pána poslanca? Čo ho skrývate? Mám na jazyku aj moju vlastnú odpoveď, ale prečítam, čo napísal pán minister.
Ministerstvo školstva v súlade s § 29 ods. 2 zákona 61/2015 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, samosprávnymi krajmi, stavovskými organizáciami a profesnými, profesijnými organizáciami vrátane združenia odborových zväzov vypracúva najmenej raz za tri roky v členení podľa jednotlivých samosprávnych krajov zoznam študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Tiež tvorí strategické, koncepčné a metodické dokumenty v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Žiaci pre štúdium v nedostatkových odboroch sú motivovaní motivačným štipendiom a ak títo žiaci sa zúčastňujú praktického vyučovania u zamestnávateľa, majú nárok aj na podnikové štipendium.
Pri tvorbe zoznamov ministerstvo školstva postupuje podľa analýz a prognóz vývoja na trhu práce. Prihliada sa na informácie o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov. Berú sa do úvahy regionálne stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, ako aj odvetvové koncepcie odborného vzdelávania a prípravy žiakov na výkon povolania.
V súlade s § 29 ods. 5 a 6 ministerstvo zverejňuje upravený počet žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé odbory alebo jednotlivé učebné odbory stredných škôl po prerokúvaní so samosprávnymi krajmi a so zriaďovateľmi stredných škôl, pričom pri vyučovaní najvyššieho počtu, pri určovaní najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka sa vychádza z kritérií na určovanie najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl.
Myslím, že táto veta je úplne jasná, hej?
A teraz počet žiakov, to je uvedený percentuálny podiel, nebudem to celé čítať, ale dám vám to. Vychádzajúc z vyššie uvedených údajov, podiel žiakov v gymnáziách je 29,7 % a na stredných odborných školách 65,8, teda jedna tretina žiakov na gymnáziách je v súlade so strategickými a koncepčnými dokumentami.
Super, ďakujem, skončil som.

Zitka, až dovolíš, túto písanú odpoveď od mojich ľudí, ja ti ju odovzdám, ale poviem ti, ako si ja na tento prípad spomínam. Tam ide o nejaký dvojmetrový pás pozemku. Teraz tí obyvatelia toho bytového domu nie sú napojení priamo na rozvodňu, a tým pádom sú nejak komplikovane, a tam došlo k tomu veľkému zdraženiu cez nejakého, nejakého vychytrálka, takto nazvem toho pána. Jemu totiž patrí aj ten dvojmetrový pás pozemku, kde by len stačilo dať súhlas, že môžu si ten, dokopy asi päť metrov káblu natiahnuť a už by sa vedel každý z nich pripojiť zvlášť a boli by, boli by regulovaní, mali by teda ten regulovaný odber, čo je dnes 14 centov na kWh a aj v ďalšom, aj v ďalšom roku by to tak bolo.
Ja som zisťoval, či na tohto pána nemáme nejaké páky typu, či niekde nežiadal peniaze, či nelieta v nejakých prúseroch, či nevlastní nejakú firmu, ktorá niečo chce po ministerstve, že by som sa s ním vedel rozumne dohodnúť, že prestaňte im tam, úplne že, prakticky bezdôvodne komplikovať život. Ale, bohužiaľ, nenašiel som naňho žiadnu väzbu, to bude nejaký, ako som povedal, považujem ho za vychytrálka. A volal som tej pani, ja som jej to všetko vysvetlil a mrzí ma to. To je jedno z mála vecí, kde som napriek najväčšej snahe nevedel pomôcť. A toto ti odovzdám (minister nadvihol svoje podklady), je to tu nejak inak popísané.

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, rezort zdravotníctva už niekoľko mesiacov rokuje s ministerstvom financií a odborovými združeniami v sektore zdravotníctva o navýšení platov. Stretávame sa so zástupcami všetkých odborových organizácií, hľadáme spôsob a výšku ich navýšenia, na čo, samozrejme, musíme nájsť finančné prostriedky aj v štátnom rozpočte. A to nie je vzhľadom na pandemickú situáciu, s ktorou sme sa dva roky borili, finančnú, resp. energetickú krízu či vojnu na Ukrajine jednoduché.
Okrem zvýšenia platov, ktoré by situáciu zastabilizovali hneď, ministerstvo pracuje aj na národnej stratégii riadenia stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorá dlhodobo na Slovensku absentuje. Nový návrh stratégie s vyhliadkou na nadchádzajúcich minimálne desať rokov bude zostavený podľa aktuálneho nedostatku a zistenej skutočnosti v súvislosti s riadením ľudských zdrojov v zdravotníctve. Na jeho tvorbe sa podieľajú nielen zástupcovia rezortu, odborné spoločnosti a hlavní odborníci, ale aj odborníci zo samosprávnych krajov.
Dokument bude vychádzať z reálnych potrieb praxe a na to sa stretávame práve s lekármi, sestrami, pôrodnými asistentkami či záchranármi priamo v nemocniciach a v teréne.
Stratégia počíta s krátkodobými, ale aj strednodobými či dlhodobými cieľmi. Tými krátkodobými sú navýšenie miezd sestier na rýchlu stabilizáciu personálu, teda navýšenie koeficientov, ale aj systémové opatrenia v zmysle študentských dotácií, príspevkov ku mzde absolventov, návratu do rodiska, adaptačnej jazykovej prípravy, mentorského príspevku, vstupnej náborovej jednorazovej dotácie, podpory celoživotného vzdelávania a podobne.
V rámci strednodobých cieľov hovoríme o zmene imidžu povolania sestra, ako aj o zmene financovania systému zdravotníctva či o zmene pracovných podmienok. Za dlhodobý cieľ vychádzajúci z národnej stratégie riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve si ministerstvo stanovilo bližšie určenie a prerozdelenie kompetencií, ustálenie personálnych normatívov a skvalitnenie procesu vzdelávania. K napĺňaniu týchto cieľov nám pomôžu nielen strategické dokumenty, zmena financovania, ale i plán obnovy a odolnosti a reformy s ním súvisiace, teda optimalizácia siete nemocníc, záchrannej zdravotnej služby, domácej dlhodobej starostlivosti, ale aj ambulantnej sféry.
Vážený pán poslanec, na Slovensku bude v horizonte niekoľkých rokov vďaka reformám a vďaka plánu obnovy a odolnosti na niektorých pracoviskách špičková zdravotná starostlivosť, porovnateľná s vyspelými krajinami Európskej únie, ktorá bude dostupná pre každého pacienta, a to je cieľom všetkých našich krokov, nášho snaženia a každodenného úsilia.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Ja som zachytil včera v médiách nejaké konkrétne čísla, viete mi k tomu niečo povedať, že kedy sa to bude týkať tých lekárov a zdravotných sestier? Ďakujem.

To sú čísla, ktoré sú navrhnuté na rokovanie s ministerstvom financií v rámci prípravy rozpočtu na rok 2023 až ´25. To znamená, to sú naše dlhodobé ciele, ktoré chceme dosiahnuť v rámci pridelených rozpočtov na jednotlivé roky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, tak ako sme pred voľbami, pán poslanec Liba (minister sa poobzeral po sále), tu ste, prepáčte mi, tak ako sme pred voľbami sľúbili, že budeme znižovať regionálne rozdiely, tak toto dôsledne robíme. Ja mám pocit, že prvýkrát sa to robí že naozaj a nie iba deklaratórne, a myslím si, že je to v záujme nás všetkých aj tých, čo žijú na západe, aby sa ľuďom na východe darilo porovnateľne dobre, lebo inak dochádza k veľkým presunom obyvateľstva vo vnútri krajiny.
Tak v rámci tohto sme začali ako prvé obmedzovať štátnu pomoc. A v podstate v poslednej dobe, rok povedzme, takú bežnú štátnu pomoc podpisujem iba do NRO, najmenej rozvinuté okresy, to je tých 15 najslabších a z nich je možno 12 na východe, ešte potom ten juhovýchod, Rimavská Sobota, trochu Orava a plus Prievidza, čo je transformujúci sa región. Inde podpisujeme daňové, podpisujeme túto štátnu pomoc iba, ak ide o technologické centrum, výskum, vývoj alebo naozaj nejaká výnimka. Včera napríklad sme na vláde schválili 200 miliónov, teda 200-miliónovú investíciu, ktorú ide robiť Porsche, tam sme im schválili investičnú pomoc.
Ďalšiu vec, čo chcem povedať, investičnú pomoc schvaľujeme iba, takmer iba vo forme daňovej úľavy. Čiže len z budúcich ziskov vlastne časť nechajú. To je jeden krok, ako znižovať regionálne rozdiely, a druhý je to, na čom sme v minulosti prehrávali napríklad s Maďarskom, BMW bol taký prípad, že Maďarsko malo priemyselné parky hotové na kľúč. Tam odovzdávali kľúčiky od bránky, nech sa páči, môžte začať stavať. A preto sme sa do takejto výstavby pustili aj my. Konkrétne priemyselný park Rimavská Sobota, potom priemyselný park Valaliky, najnovšie priemyselný park Sabinov. A budeme v tomto pokračovať.
A konkrétne teraz pýtate sa na Valaliky. Nič, čo by vás k tomuto zaujímalo, vám tu nepoviem, hej, to, dúfam, chápete, ale myslím si, že je to na dobrej ceste. Môže všetko ešte padnúť. Pointa je taká, že sa snažíme tam získať jedného veľkého svetového hráča, dá sa povedať, investora a robíme teda úkony, aby tam tá stavba mohla čím skôr začať. Vykupujeme pozemky, vykúpených je 80 % plochy. To bolo predaje, ktoré boli urobené dobrovoľne, to ešte pokračuje trochu. Časť budeme musieť vyvlastniť, lebo napríklad cirkev, aj keď vám chce predať, vám predať kvôli svojim interným pravidlám nemôže, ale nechajú sa vyvlastniť napríklad, hej?
Robíme tam prieskumy. A teraz vám poviem, tie prieskumy z čoho pozostávajú. To vôbec nie je tak málo. Je to technické vrtné práce, je to geologický prieskum životného prostredia, inžiniersko-geologický prieskum, pedologický a dendrologický prieskum, radónový prieskum, geofyzikálny prieskum a pyrotechnický prieskum. Toto keď nemáte urobené, tak investor žiaden významný vám do toho nepôjde, lebo nechce znášať riziká. Tieto prieskumy sa v súčasnosti robia vo Valalikoch. Tam je ešte problém s tým, že musíte mať prístup na ten pozemok a pokiaľ ho nevlastníte, tak nemôžte len tak chodiť niekomu po pozemku. Čiže aj tento problém sme riešili. A celkovo vám môžem povedať, že napredujeme tam veľmi dobre. Ak sa nám nepodarí získať toho investora, ktorého máme vyhliadnutého, tak budeme mať pripravené developované veľké územie v takmer absolútnej rovine, veľmi dobre napojené pre nejakého, možnože niekedy v budúcnosti nejaké BMW, čo by nám inak bol odskočil a teraz sa to nestane, lebo budeme mať pripravený, pripravené takéto územie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň.
Takže k správe o výsledku hospodárenia NBS za minulý rok.
Uplynulý rok bol v réžii pokračujúcej pandémie. Jej prítomnosť znamenala zotrvávajúcu potrebu prísnych opatrení napriek rastúcej miere zaočkovanosti u nás doma aj v zahraničí. Mimoriadne opatrenia zo strany ECB a centrálnych bánk eurosystému boli viac než nevyhnutné. Bez nich by sme len ťažko zabránili permanentným ekonomickým jazvám. Pomohli sme vládam za veľmi výhodných podmienok financovať podporné programy, nutné pre zmiernenie pandémie a oživenie ekonomík. Tento tandem fiškálnej a monetárnej politiky bol historicky bezprecedentný a bolo by skvelé, ak by v budúcnosti fiškálna a menová politika dokázali spolupracovať tak efektívne ako počas pandémie.
S odznievaním pandémie sa náš núdzový pandemický program nákupu aktív, ktorý začal v marci v roku 2020, ukončil k marcu roku 2022. Z pohľadu Slovenska Národná banka Slovenska ku koncu roku 2021 nakúpila dlhopisy v objeme takmer 13 mld. eur, to je takmer pätina toho, čo naša ekonomika vyprodukuje za jeden kalendárny rok. Táto pomoc, ktorá splnila svoj účel, sa ale blíži ku koncu.
V minulom roku pokračovali aj dlhodobejšie refinančné operácie, tzv. TLTRO, ktoré, ktorých cieľom bolo poskytnutie dostupnej likvidity finančnému sektoru. NBS od vypuknutia pandémie takto doplnila likviditu komerčným bankám v celkovom objeme 10 mld. eur.
Negatívne vplyvy sa zákonite podpísali aj pod poklesy ziskov centrálnych bánk, pretože nič z toho, čo som vám opisoval predtým, nie je zadarmo. A tým sa to nekončí, po desaťročiach tu máme z fľaše vypusteného džina inflácie. Inflácia prestala byť abstraktným pojmom, všetci ju dnes pociťujeme v našich peňaženkách cez rastúce ceny ropy, energií, potravín a iných tovarov a služieb. Prečo je to tak? Prudké, no nerovnomerné oživenie ekonomík z pandemických lockdownov narazilo na obmedzenú ponuku, to bol ten prvý motív, a táto ponuka nie je schopná z pochopiteľných dôvodov reagovať na oživenie dopytu po kríze; narušenie globálnych logistických kanálov spôsobuje, že ponuka vo väčšej miere nevie pokryť takýto dopyt.
Menové stimuly napríklad vo forme kvantitatívneho uvoľňovania v skorších fázach krízy prispeli k uspokojeniu, upokojeniu finančných trhov, ktoré mali obavy z deflácie a solventnosti vlád. Tie obavy z deflácie panovali do polovice minulého roku. Tieto stimuly zabezpečili priaznivé podmienky financovania, no vo významnejšej miere nespôsobovali dodatočné inflačné tlaky. Inflácia za minulý rok stúpla na úroveň 3,2 % a tento a budúci rok porastie raketovo vyššie, to predpokladám, že sa dožijeme v priemernej inflácii v tomto a budúcom roku dvojciferných výsledkov, minimálne dvojciferný výsledok očakávame v tomto roku. Včera oznámené nové regulované ceny plynu, otavené ministrom hospodárstva možno, dúfajme, že znížia náš odhad inflácie na budúci rok na jednociferné číslo. Ale uvidíme, s novou prognózou prídeme budúci týždeň.
Vojna na Ukrajine mení všetko a scenáre vývoja inflácie môžu byť len zlé a horšie. Dobré správy sa preto nateraz minuli. Čo to všetko znamenalo a znamená pre Národnú banku Slovenska? Za minulý rok sme napriek negatívnym efektom pretrvávajúcej pandémie vykázali zisk v objeme 63 mil. eur a to najmä vďaka finančným operáciám, z ktorých sme dosiahli zisk 159 mil. eur. Pre pokrytie finančných rizík banka navýšila všeobecnú rezervu na finančné riziká o ďalších 100 mil. eur na takmer miliardu. NBS takto priebežne dopĺňa krytie potenciálnych budúcich rizík súvisiacich s rastom menovopolitických portfólií. Z prerozdelenia menového príjmu eurosystémov v minulom roku banka prijala iba 29 mil. eur, je to asi trikrát menej oproti iným rokom, lepším rokom, a podiel na zisku ECB iba 6 miliónov eur, to znamená, že tieto výnosy NBS zďaleka nedosahujú úrovne spred pandémie.
Celkové prevádzkové náklady NBS dosiahli 102 miliónov eur, správne a prevádzkové náklady v roku ´21 vzrástli v súlade s priemernou infláciou za minulý rok o tri percentá. NBS po prvýkrát za takmer desať rokov znížila evidenčný počet zamestnancov. Ide o výsledok prvých výstupov z redizajnu procesov v Národnej banke Slovenska, ktorý pokračuje aj v tomto roku. Naše procesy nastavujeme tak, aby boli efektívnejšie a modernejšie. Môžem vás informovať, že k 1. júlu tohto roku oproti koncu roku ´20 sme znížili systemizovaný počet pracovných miest o 72. Napriek pandémii a veľmi komplikovanej situácii sme zdvojnásobili prostriedky venované na finančné vzdelávanie verejnosti. Uvedomujeme si dôležitosť zvyšovania finančnej gramotnosti, a preto budeme aj naďalej venovať pozornosť vzdelávaniu najmä najzraniteľnejších skupín obyvateľstva aj v budúcnosti. Túto investíciu vnímame ako obrovskú pridanú hodnotu z pohľadu dlhodobej udržateľnosti. Aj krízové situácie, akým práve čelíme v oblasti domácich rozpočtov, verejných financií, stability finančného sektora, ukazujú, aké potrebné je mať finančne gramotných obyvateľov.
V zmysle zákona banková rada rozhodla, že zisk za rok 2021 sa vo výške 65 mil. eur použije na zníženie strát z minulých rokov.
Národnej banke Slovenska sa dlhodobo darí umorovať stratu z minulých rokov a zlepšovať vlastné imanie banky z pôvodnej straty z roku 2008, z času vstupu do eurozóny, vo výške skoro 6 mld. sme už umorili takmer 2 mld.
Rovnako aj trend zlepšovania vlastného imania banky je dlhodobý. Celkovo z pôvodnej výšky záporného vlastného imania mínus 4,7 mld. sme sa v roku 2021 dostali na objem alebo na úroveň mínus 1,5 mld. eur.
Takže, dámy a páni, dovoľujem si vám navrhnúť na základe predloženého materiálu a môjho stručného zhodnotenia výsledkov hospodárenia Národnej banky Slovenska za minulý rok, aby ste zobrali na vedomie výsledky hospodárenia našej centrálnej banky tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.
Ďakujem. Skončil som.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2021.
Správu rozhodnutím č. 995 z 31. marca 2022 pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 25. apríla 2022. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet.
Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 321 zo dňa 26. apríla 2022. Predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2021 vziať na vedomie.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 325 zo dňa 26. apríla 2022. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda, ešte raz za udelenie slova.
Dámy a páni, hneď na úvod by som prešiel k hlavnému posolstvu správy. Tým je, že finančná stabilita je vysoká a domáci finančný sektor ostáva pevným pilierom našej ekonomiky. Ani dva roky pandémie jeho situáciu nijako nezhoršili. Od predchádzajúcej správy však pribudli viaceré nové riziká, a to najmä externého charakteru. Hovoríme najmä o vojne na Ukrajine a o inflácii vrátane prudkého nárastu cien energií a materiálov. Keďže ide o fenomény, ktoré sme tu v posledných minimálne dvoch dekádach nemali, väčšina ľudí ani podnikov na Slovensku nemá s nimi žiadnu skúsenosť a to, samozrejme, vyvoláva značnú neistotu.
Zároveň pri pohľade na aktuálne trendy vidíme aj určitú dvojkoľajnosť. Na jednej strane vidíme neistoty a riziko spomalenia ekonomiky, na strane druhej sme boli v uplynulých mesiacoch svedkami rekordného rastu cien bývania a zrýchľujúceho sa tempa rastu hypoték a úverov na bývanie. Zrýchľoval sa rast aj úverov podnikom a na oba tieto protichodné fenomény sme sa detailne v správe aj pozreli.
Dovoľte mi teda najprv sústrediť sa na riziká pre ďalší vývoj.
Zásadnou zmenou oproti minulosti je práve spomenutá inflácia. Z pohľadu finančnej stability ide o pomerne komplexný fenomén. Vyžaduje si pomerne detailnú analýzu a diskusiu, aby mohla byť prípadná pomoc ľuďom a podnikom čo najefektívnejšia. Simulácia vývoja vyššej inflácie a nárastu úrokových sadzieb na najbližšie roky ukazuje, že domácnostiam a podnikom, ktorým výdavky rástli rýchlejšie ako príjmy alebo tržby, sa môže splácanie dlhov veľmi skomplikovať. Na druhej strane približne v polovici domácností môžu príjmy vzrásť rýchlejšie ako výdavky a ich finančná situácia sa v porovnaní s aktuálnym stavom môže dokonca zlepšiť. Špecifikom inflácie je však aj to, že efekt je postupný. To dáva domácnostiam možnosť zmierniť nepriaznivé vplyvy, ak si budú priebežne sledovať svoje rodinné financie a v prípade potreby včas upravia svoje výdavky.
Nepriaznivejšiemu vplyvu môžu čeliť ale najmä podniky. Mnohé z nich sú aktuálne pomerne výrazne zasiahnuté prudkým rastom cien energií a materiálov a hrozí im aj oslabenie dopytu. Viaceré sa navyše ešte celkom nespamätali z koronakrízy a sú preto zraniteľnejšie voči novým šokom. Podobne ako v pandémii, aj teraz bude kľúčové najmä to, ako sa podniky novým podmienkam prispôsobia. Časť z nich prenesie rastúce náklady do cien výstupov, časť sa však môže dostať do vážnych finančných problémov. Podľa našich odhadov sa do zhoršenej finančnej situácie môže v priebehu troch rokov dostať približne 17 %, to znamená skoro jedna pätina úverov podnikom. Zlyhať by mohla následne asi tretina z nich, teda odhadom 6 % celkových úverov.
V sektore domácností je situácia lepšia. Aj tu sa však istá časť domácností, približne 5 %, môže dostať do situácie, keď im príjmy nebudú postačovať na krytie životných nákladov a splátok. Riziko nesplácania môže výraznejšie vzrásť najmä pri spotrebiteľských úveroch.
Dovoľte mi teraz sústrediť sa na trh s bývaním a jeho financovanie. Ako som už spomínal, hypotéky a ceny nehnuteľností dynamicky rastú. Na tieto riziká nás spolu s ďalšími šiestimi krajinami upozornil aj Európsky výbor pre systémové riziká, ktorý v tejto oblasti vydal pre Slovensko tzv. varovanie. Zvyšovanie cien nehnuteľností pritom výrazne predbieha príjmy. To má vplyv na dostupnosť bývania, ktorá začala rýchlo klesať. Predpokladáme, že najviac zasiahnutými budú najmä nižšie príjmové skupiny. Z tohto pohľadu vnímame pozitívne aj posun v oblasti štátom podporovaných nájomných bytov, k čomu nás vyzýva aj samotný Európsky výbor pre systémové riziká.
Národná banka Slovenska v priebehu minulého roku upozorňovala na to, že rizikovou črtou rýchleho rastu hypoték je najmä rastúci podiel hypoték presahujúcich do vysokého veku klientov. Vzhľadom na zvýraznenie rizikových trendov v tejto oblasti, ktoré sme videli v uplynulom období, sme spustili legislatívny proces, ktorého predmetom je úprava maximálnej zadlženosti klientov v strednom a vyššom veku. Návrh už bol verejne komunikovaný a práve v týchto dňoch k tomu končí medzirezortné pripomienkové konanie. Ide najmä o preventívnu úpravu. V NBS máme detailné údaje, ktoré nám umožnili navrhnúť úpravu tak, aby výraznejšie neobmedzila dostupnosť úverov, ale zároveň efektívne zabránila tomu, aby ľudia odchádzali do dôchodku s nadmernými dlhmi. Vychádzame z toho, že dnes ešte pristupujú viaceré banky k týmto hypotékam a úverom na bývanie relatívne zodpovedne, ale silný konkurenčný tlak ich núti postupne uvoľňovať štandardy, čomu chceme do budúcna zabrániť.
Národná banka Slovenska však nemá vo svojej DNA zapísané, že opatrenia treba vždy len sprísňovať, hoci naše kroky v uplynulých rokoch rýchleho rastu úverov by mohli naznačovať opak. Týka sa to najmä oblastí, kde uvoľnenie môže priniesť preukázateľné zlepšenie situácie domácností, ako je napríklad podpora ľudí pri obnove domov podľa princípov tzv. zeleného bývania. Ruka v ruke s úpravou podmienok pre hypotéky zasahujúce do dôchodkového veku preto prinášame aj isté uvoľnenie podmienok pri tzv. zelených úveroch. Vďaka tomu bude možné jednoduchšie financovať obnovu rodinných domov z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, vďaka čomu sa ľuďom znížia náklady na energie.
Vzhľadom na uvedené riziká je dôležité, že banky aj poisťovne zostávajú ziskové a kapitálovo silné. Kapitálová primeranosť bánk presiahla 20 %. Zisk bánk počas prvého štvrťroka tohto roku medziročne mierne vzrástol, asi o 8 %, hoci naďalej mierne zaostáva za mediánom Európskej únie. Bankový sektor naďalej disponuje dostatočnými voľnými kapitálovými rezervami, aby mohol pokračovať vo financovaní ekonomiky. Mierne stúpla aj ziskovosť poisťovní, ktorá, naopak, zostáva z pohľadu Európskej únie medzi najvyššími v Európe. Odolnosť bánk potvrdilo aj stresové testovanie.
V poslednej kapitole správy sme sa hlbšie pozreli aj na jednu zaujímavú tému, ktorou je rizikovo-výnosový profil investícií dôchodkových fondov. Ukazuje sa, že podiel akciovej zložky postupne dlhodobo rastie. Tento trend bude navyše pravdepodobne ďalej pokračovať, keďže mladí sporitelia väčšinou preferujú najmä tento typ sporenia. Na druhej strane vidíme pomerne nízku ochotu existujúcich klientov prestupovať z dlhopisových fondov do výnosnejších akciových.
Na záver mi dovoľte povedať, že v Národnej banke Slovenska sme si plne vedomí zásadných zmien, ktoré nám prináša táto nová situácia. Vývoj, ktorého sme dnes svedkami, menovite vojna u našich susedov a globálny rast cien, je úplne odlišný od toho, kam ešte nedávno smerovali naše predstavy a očakávania. To vytvára, samozrejme, veľkú mieru neistoty ohľadom ďalšieho vývoja. Ale sme si tiež vedomí, že cesta k riešeniu každého problému vedie cez čo najhlbšie pochopenie jeho povahy a intenzity. Keďže šťastie praje pripraveným a na to sú potrebné najmä dobré informácie o tom, kde sme a kam smerujeme, práve to je v súčasnosti pre nás v NBS prioritou. A preto, ak je v tejto správe... aj v tejto správe prinášame niektoré obavy z toho, že v budúcnosti môžu niektoré riziká vzrásť. Robíme to najmä s cieľom, aby sme sa na túto situáciu vedeli čo najlepšie pripraviť.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu o, správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o finančnej stabilite – máj 2022 (tlač 1051).
Správu o finančnej stabilite pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1112 zo dňa 8. júna 2022 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 13. júna 2022. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet a dovoľte mi teda uviesť výsledok rokovania vo výbore.
Uvedenú správu prerokoval výbor a prijal k nej uznesenie č. 341 zo dňa 13. júna 2022. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 353 zo dňa 14. júna 2022 a zároveň ma určil za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.