66. schôdza

Ďakujem, pán guvernér, za predstavenie tejto správy v pléne. Môžete zaujať miesto pre vás určené.
Teraz poprosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Erika Ňarjaša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2021.
Správu rozhodnutím č. 995 z 31. marca 2022 pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 25. apríla 2022. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet.
Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 321 zo dňa 26. apríla 2022. Predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2021 vziať na vedomie.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 325 zo dňa 26. apríla 2022. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Písomnú prihlášku som neobdržal do rozpravy pred otvorením tohto bodu, preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Ak má niekto záujem, môže tak urobiť teraz.
Konštatujem, že nie je tomu tak. Preto vyhlasujem rozpravu za uzavretú.
Chce sa ešte v záverečnom slove pán guvernér vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Rovnako nie.
Takže hlasovať o tomto bode programu by sme mali v utorok pravdepodobne o jedenástej hodine. Ďakujem obom, pánovi guvernérovi, aj pánovi spravodajcovi, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

Správa o finančnej stabilite – máj 2022.

Táto je pod parlamentnou tlačou 1051 a správa výboru je pod parlamentnou tlačou 1051a.
Opäť udeľujem slovo pánovi guvernérovi Národnej banky Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi, aby túto správu v pléne uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda, ešte raz za udelenie slova.
Dámy a páni, hneď na úvod by som prešiel k hlavnému posolstvu správy. Tým je, že finančná stabilita je vysoká a domáci finančný sektor ostáva pevným pilierom našej ekonomiky. Ani dva roky pandémie jeho situáciu nijako nezhoršili. Od predchádzajúcej správy však pribudli viaceré nové riziká, a to najmä externého charakteru. Hovoríme najmä o vojne na Ukrajine a o inflácii vrátane prudkého nárastu cien energií a materiálov. Keďže ide o fenomény, ktoré sme tu v posledných minimálne dvoch dekádach nemali, väčšina ľudí ani podnikov na Slovensku nemá s nimi žiadnu skúsenosť a to, samozrejme, vyvoláva značnú neistotu.
Zároveň pri pohľade na aktuálne trendy vidíme aj určitú dvojkoľajnosť. Na jednej strane vidíme neistoty a riziko spomalenia ekonomiky, na strane druhej sme boli v uplynulých mesiacoch svedkami rekordného rastu cien bývania a zrýchľujúceho sa tempa rastu hypoték a úverov na bývanie. Zrýchľoval sa rast aj úverov podnikom a na oba tieto protichodné fenomény sme sa detailne v správe aj pozreli.
Dovoľte mi teda najprv sústrediť sa na riziká pre ďalší vývoj.
Zásadnou zmenou oproti minulosti je práve spomenutá inflácia. Z pohľadu finančnej stability ide o pomerne komplexný fenomén. Vyžaduje si pomerne detailnú analýzu a diskusiu, aby mohla byť prípadná pomoc ľuďom a podnikom čo najefektívnejšia. Simulácia vývoja vyššej inflácie a nárastu úrokových sadzieb na najbližšie roky ukazuje, že domácnostiam a podnikom, ktorým výdavky rástli rýchlejšie ako príjmy alebo tržby, sa môže splácanie dlhov veľmi skomplikovať. Na druhej strane približne v polovici domácností môžu príjmy vzrásť rýchlejšie ako výdavky a ich finančná situácia sa v porovnaní s aktuálnym stavom môže dokonca zlepšiť. Špecifikom inflácie je však aj to, že efekt je postupný. To dáva domácnostiam možnosť zmierniť nepriaznivé vplyvy, ak si budú priebežne sledovať svoje rodinné financie a v prípade potreby včas upravia svoje výdavky.
Nepriaznivejšiemu vplyvu môžu čeliť ale najmä podniky. Mnohé z nich sú aktuálne pomerne výrazne zasiahnuté prudkým rastom cien energií a materiálov a hrozí im aj oslabenie dopytu. Viaceré sa navyše ešte celkom nespamätali z koronakrízy a sú preto zraniteľnejšie voči novým šokom. Podobne ako v pandémii, aj teraz bude kľúčové najmä to, ako sa podniky novým podmienkam prispôsobia. Časť z nich prenesie rastúce náklady do cien výstupov, časť sa však môže dostať do vážnych finančných problémov. Podľa našich odhadov sa do zhoršenej finančnej situácie môže v priebehu troch rokov dostať približne 17 %, to znamená skoro jedna pätina úverov podnikom. Zlyhať by mohla následne asi tretina z nich, teda odhadom 6 % celkových úverov.
V sektore domácností je situácia lepšia. Aj tu sa však istá časť domácností, približne 5 %, môže dostať do situácie, keď im príjmy nebudú postačovať na krytie životných nákladov a splátok. Riziko nesplácania môže výraznejšie vzrásť najmä pri spotrebiteľských úveroch.
Dovoľte mi teraz sústrediť sa na trh s bývaním a jeho financovanie. Ako som už spomínal, hypotéky a ceny nehnuteľností dynamicky rastú. Na tieto riziká nás spolu s ďalšími šiestimi krajinami upozornil aj Európsky výbor pre systémové riziká, ktorý v tejto oblasti vydal pre Slovensko tzv. varovanie. Zvyšovanie cien nehnuteľností pritom výrazne predbieha príjmy. To má vplyv na dostupnosť bývania, ktorá začala rýchlo klesať. Predpokladáme, že najviac zasiahnutými budú najmä nižšie príjmové skupiny. Z tohto pohľadu vnímame pozitívne aj posun v oblasti štátom podporovaných nájomných bytov, k čomu nás vyzýva aj samotný Európsky výbor pre systémové riziká.
Národná banka Slovenska v priebehu minulého roku upozorňovala na to, že rizikovou črtou rýchleho rastu hypoték je najmä rastúci podiel hypoték presahujúcich do vysokého veku klientov. Vzhľadom na zvýraznenie rizikových trendov v tejto oblasti, ktoré sme videli v uplynulom období, sme spustili legislatívny proces, ktorého predmetom je úprava maximálnej zadlženosti klientov v strednom a vyššom veku. Návrh už bol verejne komunikovaný a práve v týchto dňoch k tomu končí medzirezortné pripomienkové konanie. Ide najmä o preventívnu úpravu. V NBS máme detailné údaje, ktoré nám umožnili navrhnúť úpravu tak, aby výraznejšie neobmedzila dostupnosť úverov, ale zároveň efektívne zabránila tomu, aby ľudia odchádzali do dôchodku s nadmernými dlhmi. Vychádzame z toho, že dnes ešte pristupujú viaceré banky k týmto hypotékam a úverom na bývanie relatívne zodpovedne, ale silný konkurenčný tlak ich núti postupne uvoľňovať štandardy, čomu chceme do budúcna zabrániť.
Národná banka Slovenska však nemá vo svojej DNA zapísané, že opatrenia treba vždy len sprísňovať, hoci naše kroky v uplynulých rokoch rýchleho rastu úverov by mohli naznačovať opak. Týka sa to najmä oblastí, kde uvoľnenie môže priniesť preukázateľné zlepšenie situácie domácností, ako je napríklad podpora ľudí pri obnove domov podľa princípov tzv. zeleného bývania. Ruka v ruke s úpravou podmienok pre hypotéky zasahujúce do dôchodkového veku preto prinášame aj isté uvoľnenie podmienok pri tzv. zelených úveroch. Vďaka tomu bude možné jednoduchšie financovať obnovu rodinných domov z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, vďaka čomu sa ľuďom znížia náklady na energie.
Vzhľadom na uvedené riziká je dôležité, že banky aj poisťovne zostávajú ziskové a kapitálovo silné. Kapitálová primeranosť bánk presiahla 20 %. Zisk bánk počas prvého štvrťroka tohto roku medziročne mierne vzrástol, asi o 8 %, hoci naďalej mierne zaostáva za mediánom Európskej únie. Bankový sektor naďalej disponuje dostatočnými voľnými kapitálovými rezervami, aby mohol pokračovať vo financovaní ekonomiky. Mierne stúpla aj ziskovosť poisťovní, ktorá, naopak, zostáva z pohľadu Európskej únie medzi najvyššími v Európe. Odolnosť bánk potvrdilo aj stresové testovanie.
V poslednej kapitole správy sme sa hlbšie pozreli aj na jednu zaujímavú tému, ktorou je rizikovo-výnosový profil investícií dôchodkových fondov. Ukazuje sa, že podiel akciovej zložky postupne dlhodobo rastie. Tento trend bude navyše pravdepodobne ďalej pokračovať, keďže mladí sporitelia väčšinou preferujú najmä tento typ sporenia. Na druhej strane vidíme pomerne nízku ochotu existujúcich klientov prestupovať z dlhopisových fondov do výnosnejších akciových.
Na záver mi dovoľte povedať, že v Národnej banke Slovenska sme si plne vedomí zásadných zmien, ktoré nám prináša táto nová situácia. Vývoj, ktorého sme dnes svedkami, menovite vojna u našich susedov a globálny rast cien, je úplne odlišný od toho, kam ešte nedávno smerovali naše predstavy a očakávania. To vytvára, samozrejme, veľkú mieru neistoty ohľadom ďalšieho vývoja. Ale sme si tiež vedomí, že cesta k riešeniu každého problému vedie cez čo najhlbšie pochopenie jeho povahy a intenzity. Keďže šťastie praje pripraveným a na to sú potrebné najmä dobré informácie o tom, kde sme a kam smerujeme, práve to je v súčasnosti pre nás v NBS prioritou. A preto, ak je v tejto správe... aj v tejto správe prinášame niektoré obavy z toho, že v budúcnosti môžu niektoré riziká vzrásť. Robíme to najmä s cieľom, aby sme sa na túto situáciu vedeli čo najlepšie pripraviť.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán guvernér.
Teraz nás bude informovať predseda finančného a rozpočtového výboru pán poslanec Marián Viskupič o výsledku rokovania výboru. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu o, správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o finančnej stabilite – máj 2022 (tlač 1051).
Správu o finančnej stabilite pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1112 zo dňa 8. júna 2022 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 13. júna 2022. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet a dovoľte mi teda uviesť výsledok rokovania vo výbore.
Uvedenú správu prerokoval výbor a prijal k nej uznesenie č. 341 zo dňa 13. júna 2022. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 353 zo dňa 14. júna 2022 a zároveň ma určil za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Takže všetko prebehlo tak, ako má.
Vyhlasu... pardon, otváram rozpravu a konštatujem, že jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, je pán spravodajca. Takže udeľujem mu slovo a zároveň ho chcem informovať, že napriek tomu, že sa písomne prihlásil, jeho čas ako spravodajcu je neobmedzený.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegynky, kolegovia, dovolím si v takejto komornej rannej atmosfére povedať pár slov. (Povedané s pobavením.)
Ďakujem pánovi guvernérovi za prednesenie správy o finančnej stabilite ku máju 2022. Asi všetci vnímame, že žijeme turbulentné a rýchlo sa meniace časy, tak ako to aj pán guvernér potvrdil, situácia sa mení v podstate zo dňa na deň a dá sa povedať, že úplne signifikantne sa mení fakt z každého týždňa na týždeň. Prím hrá inflácia a stále viac vidieť aj ďalšie a ďalšie dôsledky, ktoré vlastne sú s vplyvom inflácie spojené.
Aj preto som rád, že tentokrát sa správa dostala ešte relatívne čerstvá na rokovanie pléna. Pamätáme si, keď sme mali poslednú, že vlastne prebehlo tam dlhé obdobie a pán guvernér v podstate viac už musel hovoriť o budúcnosti ako o samotnej správe, keďže fakt ten čas mení, mení proste tie parametre veľmi rýchlo. Takže teraz máme relatívne veľmi čerstvú správu a chcem teda poďakovať aj za jej prejednanie na výbore pre financie a rozpočet, kde sme mali dlhú a obsažnú debatu, samozrejme, za účasti pána guvernéra, ale aj za účasti jeho kolegov: člena bankovej rady pána Dvořáčka a takisto aj riaditeľa odboru finančnej stability pána Ličáka.
Keďže samotnú správu teraz v pléne pomerne vyčerpajúco predstavil pán guvernér, nebudem sa jej nejak veľmi venovať. Skôr chcem poukázať na vlastne ten meniaci sa svet a takisto sa spýtať aj pána guvernéra, využiť, že ho tu máme, na aktuálnu situáciu, presne teda na ten meniaci sa svet, a na aktuálne, resp. najnovšie riziká, ktoré sa nejak tak objavujú.
Možno ste si všimli, že akoby takou tou udalosťou tohto týždňa malo byť rozhodnutie amerického FED-u o zvýšení úrokových sadzieb. FED totiž zvýšil základnú úrokovú sadzbu o 1,75 percentuálneho bodu, čo je jednorazove najvyššie jednorazové zvýšenie od roku 1994. Už len z toho vidíme, že tá situácia je povedzme že výnimočná. A len aby som teda uviedol, takže tým pádom aktuálna nová zákonná sadzba je v pásme 1,5 až 1,75 %. Čiže to sme teda v Amerike.
Ako je na tom Európska centrálna banka? Aj tu sa situácia mení. Európska centrálna banka konečne na svojom riadnom zasadnutí avizovala v júli zvýšenie základnej úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu. Len aby sme vedeli, čo to znamená, teda úroková sadzba v júli stúpne z aktuálnej –0,5 na –0,25 %. Zároveň teda bolo avizované aj ďalšie zvýšenie v septembri o 0,5 percentuálneho bodu, takže v septembri by sme sa mali so základnou sadzbou dostať do kladných čísel a mala by byť teda 0,25 %.
Ak pán guvernér by potom chcel k tomu doplniť, tak budem veľmi rád. Je to také, že bolo zároveň povedané, že ak by sa tá situácia mimoriadne menila, je možné vlastne ešte, ešte ďalšia, ďalšia reakcia. No, sami vidíme, že teda, že aj toto zvýšenie, zatiaľ len avizované, je extrémne málo pri aktuálnej výške inflácie, ktorá je nad 12 %. No a teda, aby som sa vrátil k tomu, zároveň sa udalosťou týždňa stala aj, nazvime to, že panika na dlhopisových trhoch, až tak, že Európska centrálna banka na stredu (?), myslím stredu, zvolala mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov s cieľom zmierniť, zmierniť túto paniku na dlhopisových trhoch.
No a čo sa vlastne stalo? Pri pohľade na vývoj rizikových prirážok štátnych dlhopisov Talianska a Grécka je úplne jasné, čoho sa teda centrálni bankári zľakli alebo boja. Ešte v septembri minulého roku platila talianska vláda za desaťročné pôžičky len o necelý jeden percentuálny bod viac ako na druhej strane najdôveryhodnejšia krajina eurozóny, čo je Nemecko. Dnes už je tá prirážka dvojnásobná a počas, začiatkom týždňa teda výnosy desaťročných štátnych dlhopisov Talianska, ktoré je druhou najviac zadlženou krajinou eurozóny a zároveň treťou najväčšou ekonomikou eurozóny, sa tak tento týždeň prvýkrát od roku 2014 ocitli nad 4 %, čo už sú veľmi vysoké čísla.
Možno si ešte pamätáme, zasa kúsok naspäť, pred ôsmimi rokmi Európa ešte stále bojovala s dlhovou krízou, ktorá si vynútila multimiliardové záchranné balíčky pre Nemecko, ale aj pre Portugalsko či Írsko, nakoľko zadlžené, tieto zadlžené krajiny si už nevedeli na trhu požičať za znesiteľné úroky, proste za také úroky, ktoré by ich nezruinovali.
Ale poďme naspäť do dnešných dní. Pre Európu, ktorá teda čelila covidovej kríze teraz a treba na rovinu povedať, že čelíme aj dôsledkom ruskej inflácie, pardon, ruskej invázie na Ukrajinu, a teda aj sankčných balíčkov, by nové kolo dlhových problémov, najmä teda ak by postihlo tak veľkú a dôležitú krajinu, ako je Taliansko, mohlo byť veľkým problémom. To je proste objektívny fakt.
Úrokové sadzby na finančných trhoch vrátane teda výnosov štátnych dlhopisoch, dlhopisov rastú s tým, ako silnie presvedčenie, že centrálne banky budú so zvýšenou infláciou bojovať razantným sprísnením menovej politiky. Je to fakt, vidíme to či už aj v Európe na krajinách, ktoré nie sú členmi eurozóny, či už Česko, Poľsko, proste, ale, samozrejme, vidíme to aj na americkom FED-e, tak ako som spomínal, a teda nevyhneme sa tým ani Európe. Znamená to, že okrem rastu úrokových sadzieb sa končí aj ochranná ruka Európskej centrálnej banky nad dlhopisovými trhmi, ktorú teda predstavovali nákupy dlhopisov na trhu s cieľom naliať do ekonomiky viac peňazí.
No, čo sa teda v tú stredu stalo, zasa veľmi poprosím pána guvernéra o také bližšie zhodnotenie, teda napokon Európska centrálna banka neprišla zatiaľ so žiadnym mimoriadnym krízovým opatrením, sľúbila len flexibilitu v reinvestovaní výnosov pandemického dlhopisového programu a urýchlenie vývoja nového nástroja, ktorý má zabrániť tzv. fragmentácii, a tá fragmentácia je odlišná reakcia na kroky centrálnej banky, čiže na jednotný krok centrálnej banky v rôznych a v jednotlivých členských krajinách eurozóny.
Tu si dovolím citovať pána guvernéra: "Pripraviť si nástroje, ktoré pomôžu adresovať možnú neodôvodnenú fragmentáciu v eurozóne, považujem za správne." Toto teda po stredajšom rozhodnutí alebo teda zasadnutí Rady guvernérov spomenul pán guvernér, a tu sa chcem teda, položiť ďalšiu otázku. Chcem sa teda pána guvernéra spýtať, že či je to skutočne správne riešenie, alebo do akej miery je to správne riešenie, aby teda centrálna banka priemerovala úročenie štátnych dlhopisov, v úvodzovkách, ono to tak jednoduché nie je, ale teda znamená to toto u týchto dlhopisov jednotlivých krajín eurozóny. V ľudskej reči čo to znamená? Že teda úročenie zodpovedných krajín, no napríklad toho Nemecka, by bolo o niečo vyššie a zároveň teda tých nezodpovedných, väčšinou tých južných, zasa nižšie. No, je to istá a poviem, že nebezpečná forma morálneho hazardu.
Dovolím si zasa akoby kúsok histórie ku nákupom dlhopisov. Samozrejme, Európska centrálna banka v minulosti teda pomohla Taliansku aj iným krajinám, ako som spomínal, ktorým teda rástli náklady na obsluhu dlhu nákupmi ich štátnych dlhopisov. Nejaký nový nástroj by teda centrálnym bankárom mohol umožniť zvýšenie úrokových sadzieb, ktorá je teda potrebná na skrotenie inflácie, ale teda bez obáv, že popritom skrachuje no napríklad tretia najväčšia ekonomika eurozóny, Taliansko. Len má to svoje veľké a zásadné riziká.
V minulej dekáde, keď hrozilo, že menová únia by sa, sa pre fiškálne problémy niektorých členov neudrží v celku, vyhlásila centrálna banka program priamych menových operácií, ktorý je teda známy pod anglickou skratkou OMP. Ten umožnil Európskej centrálnej banke neobmedzene nakupovať dlhopisy členských krajín, teda ktoré mali problém s likviditou a spĺňali ďalšie podmienky. Realita je, ak sa mýlim, ma opraví pán guvernér, reálne nebol nikdy aktivovaný, ale slúžil ako výstraha pre finančné trhy, že centrálna banka, a tu zasa použijem slová vtedajšieho jej guvernéra Mária Draghiho, urobí všetko, čo bude treba, aby euro neskončila, neskončilo. Čiže to sa dialo v minulosti.
Tá realita je, že Európska centrálna banka dlží... drží aktuálne vyše 6 biliónov eur v štátnych dlhopisoch členských krajín. Dopyt zo strany centrálnej banky jej výnosy stlačil natoľko, že dnes alebo teda v nedávnej minulosti nezohľadňovali reálne kreditné riziko, vysoko zadlženým krajinám ako Taliansko, samozrejme, nízke úrokové sadzby pomáhali refinancovať staré záväzky a kryť ďalšie deficity za zvládnuteľné náklady. Toto všetko ako dáva, samozrejme, do určitej miery zmysel, len tá otázka je, že ako veľmi tie pokojné časy napríklad to Taliansko využilo na konsolidáciu svojich verejných financií a na to, aby keď raz tie časy skončia, nemuseli akoby znova začať nejaké podporné programy, lebo, hej? Takže tu je tá odpoveď, že asi ani veľmi nie a začína to byť veľmi rýchlo vidieť. No, každopádne teda ale napriek tomu, že Európska centrálna banka neprišla zatiaľ s ničím že zásadne konkrétnym, výnosy talianskych a gréckych dlhopisov po tom stredajšom zasadnutí do nejakej miery klesli, a teda aj pán guvernér pripomína, že tento program OMP je, s ktorým teda ale teda zásadne nesúhlasila v tej dobe a myslím, že stále nesúhlasí Európska centrálna banka, je stále v hre.
Čiže tá moja posledná otázka na pána guvernéra, teda ako túto možnosť vníma, alebo teda nejaké ďalšie možnosti a či ju nepovažuje za priveľké riziko, ktoré teda by vo finále a možno v nejakom dlhodobejšom horizonte jednoznačne spôsobilo, že zodpovedných krajín bude stále menej a populistických stále viac. No, aké by mohli byť dôsledky, radšej nechcem ani špekulovať.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

To bolo vystúpenie písomne prihlásené v rozprave. Teraz dávam možnosť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústne sa prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za uzavretú.
Chce sa vyjadriť v záverečnom slove pán guvernér? Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za možnosť aj odpovedať a ďakujem za otázku alebo, respektíve za komentár viac-menej a opis posledných dní, ktoré sú naozaj relatívne vzrušujúce. Dokonca vás doplním, že mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov, ktoré bolo tento týždeň v stredu, bude pokračovať riadnym zasadnutím budúci týždeň v stredu a, kde sa budeme venovať aj témam, ktoré ste, ktoré ste pomenovali.
Úplne zoširoka, začali ste Spojenými štátmi americkými, kde naozaj bolo prijaté FED-om, ich systémom centrálnych bánk, historické rozhodnutie o navýšení, navýšení tiež základnej úrokovej sadzby ako reakciou na zhoršujúce sa proste čísla, hlavne tzv. core, jadrovej inflácie, hej? To znamená, my vieme, že všetci, všetci vďaka hlavne vojenskému konfliktu sme vystavení vysokému, vysokým cenám energií, ale to, čo je najviac znepokojujúce, pretože všetci sa domnievame, že v budúcnosti ten tlak rastu cien energií postupne, postupne sa zvoľní, ale to, čo je vyslovene nebezpečné, je to, že sa inflácia začína prelievať do všetkých oblastí ekonomiky, do všetkých služieb, do všetkých tovarov a dostáva sa vlastne do hláv ľudí z hľadiska ich spotrebiteľského správania, očakávaní na trhu, ale aj do hláv obchodníkov a do hláv výrobcov a predajcov. To znamená, začínajú dvíhať ceny, ľudovo povedané, aj tí, ktorí to nemusia urobiť. Je to vlastne ako keby impulz, ako keby inštinkt teda. A keď sa niečo stane inštinktom, tak to môže veľmi aj niekedy zle skončiť.
Takže ich reakcia je veľmi, relatívne, relatívne prudká, ale tu musím povedať, že Spojené štáty americké sa naozaj mesiace a roky posledné nachádza v inej situácii ako eurozóna a Európa, a to v zásade z dvoch dôvodov. Ten jeden dôvod je úplne fundamentálny, a to je to, že Spojené štáty americké majú skutočnú menovú úniu. Skutočná menová únia znamená, že má jednotnú fiškálnu a hospodársku, ekonomickú politiku pre celé územie Spojených štátov amerických.
Európa tento luxus z tohto pohľadu nemá. A preto je vystavená vlastne neustálym krízam, ktoré tu sme, vlastne sme ich svedkami aj posledných desať rokov, a z toho vyplýva aj slovo fragmentácia. Slovo fragmentácia znie veľmi ako choroba, ale ono je to v podstate odlišný vývoj, áno, ako diametrálne odlišný vývoj v rôznych častiach eurozóny alebo Európy. A vidíte to aj na inflačných číslach Európy. A aj tzv. headlinová harmonizovaná inflácia sa pohybovala za mesiac máj od 20 % v Estónsku až po nejakých 3,7 % v Taliansku. Relatívne slušne je na tom Francúzsko, ktoré má malú infláciu, ale má zase problémy aj s rastom. A Nemecko má infláciu teraz niekde vyše 8 %. Naše čísla atakujú dvanástku. Hovoríme o medziročnej inflácii, máj ´22, máj ´21. A priemer ale tej headlinovej aj jadrovej inflácie sú ale ďaleko nad tým, čo považujeme za zdravé. Viete, že je všeobecný úzus všetkých akademikov na svete v podstate, že inflácia v takých proste ekonomických centrách, ako sú Spojené štáty alebo, alebo Európa, by mala byť niekde v okruhu okolo úrovni dvoch percent.
Problémom je ďalším, ďalší problém je to, že málo ľudí si uvedomuje, že centrálne banky nie sú schopné dostať na uzdu infláciu krátkodobo. My nie sme, nemáme proste žiadne nástroje na to, aby sme ovplyvnili proste správanie ľudí v uniformách alebo tých, ktorí majú v hlavách proste démonov a začínajú si proste hrať s možnosťami svetového konfliktu. Tieto nástroje nemáme. To, čo robíme, to, čo robí FED, to, čo robí väčšina centrálnych bánk na svete, je to, že vlastne sa snažia, snažíme sa cieliť s odstupom ôsmich mesiacov až 1,5 roka, to je asi podľa ekonomickej teórie ten, to obdobie, kde sme schopní, kde sa začnú prejavovať naše rozhodnutia.
Preto ak hovoríme v ECB, že začíname s rastom sadzieb, hovoríme o tzv. flexibilnom... poviem to po, prepáčte, nerád hovorím po anglicky na Slovensku, ale hovoríme o opcionalite, to znamená o rôznych možnostiach, o flexibilite a o gradualite. Gradualita znamená, že nie je to proste skokový, skokový rast úrokových sadzieb, ale avizujeme na najbližšie dva-tri mesiace vlastne nárast v júli o štvrť percentuálneho bodu a v septembri vysoko pravdepodobne o ďalšiu pol, polovicu percentuálneho bodu, čo v jazyku centrálnych bánk znamená, že to už je dosť veľa. Hej? To sú proste, myslím si, že v Európe historické takisto čísla, viac ako pol percenta. Je to veľmi, veľmi málo, málo obvyklé.
Späť k Spojeným štátom. Spojené štáty majú dokonalú menovú úniu a Spojené štáty od času nástupu Bidenovej administratívy zažili bezprecedentný fiškálny impulz, v európskom poňatí proste nepredstaviteľný. V slovenskom poňatí absolútne nepredstaviteľný. Čiže to boli priame transfery v objemoch triliónov, miliárd proste priamo do domácností a podnikov. A tento impulz, samozrejme, je úplne odlišný a sma... na jeho pozadí je a, samozrejme, je aj za tou, za tými inflačnými tlakmi. Ale v Európe tento, síce vlády, vlády reagovali, v mnohých oblastiach reagovali pozitívne, niektoré viac reagovali lepšie, niektorí, niektorí horšie. Viete, že naše výzvy napríklad v opatreniach fiškálnych sú také, aby opatrenia boli jasne, na mieru šité, aby boli podľa možnosti dočasné a sami viete, čo sa deje v realite. Áno? Čiže realita politická, nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách býva taká, že sa zvyšujú mandatórne výdavky a opatrenia sú široké, lebo aj poli... aj voličov je veľa a sú zväčša dlhodobé, hej, a to má, samozrejme, obrovskú záťaž, predstavuje obrovskú záťaž pre verejné financie a pre udržateľnosť verejných financií ako takých.
Zároveň úplne prirodzene v Európe, ale aj všade na svete stúpla zadlženosť, pretože pandémia nás proste, nás vystavila situácii, keď všetci museli proste podporovať ekonomiku a občanom a občanov, a trhy na to ani nereagovali negatívne, pretože tu sa žiadna stigma s tým nespájala men... viac alebo menej schopného, pandémia si nevyberala medzi belochom a černochom, medzi južanom a severanom, medzi šikovnejším a lenivejším. Preto aj keď sa zdvihli úrovne dlhov v celej Európe, v celom svete, tak ste ne, nevnímali ste proste nejakú, nejaký diferenciálny prístup trhov na to, že by chceli niekoho trestať.
Pravdou ale je, že táto doba končí. Pravdou je, že ste, pán predseda, ste povedali, že ECB pomohla mnohým vládam. ECB pomohla aj našej vláde. My sme nakupovali od roku 2019, od nárastu pandémie, polovicu emitovaného dlhu Slovenska. Dnes vyše 50 % nami emitovaného dlhu je v rukách eurosystému, to znamená Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky, čo, samozrejme, pomáhalo. Pomáhalo pri nedostatku likvidity, pomáhalo to tlačiť ceny dole, ale zažívali sme niekoľko rokov vlastne historických nízkych cien peňazí, kde sa Slovensko financovalo za záporný úrok, dokonca na desaťročné štátom vydané dlhopisy. Ale toto všetko je minulosť. A tak ako, tak ako si štáty Európskej únie, ale aj ďalšie štáty proste vo svete sa musia pripraviť na to, že budú musieť sa dostať do reálnych čísel, reálne čísla sú, samozrejme, tie plusové z hľadiska nákladov na opciu dlhu.
Ak ste hovorili o rizikových prirážkach, aj Slovensko je vystavované zvyšovaniu rizikových prirážok. Mali sme časy, zažili sme dni alebo týždne, keď sme boli dokonca rovnako rizikoví ako Nemec, ako Nemci, čo je neuveriteľné, ale, ale také dni sme na trhu zažili. Ale dlho sme mali vlastne odklon len, len pár percent, len pár bázických bodov, čiže nejaké, nejaké desatinky v percentách. Dnes je to sto bázických bodov, to znamená jedno percento v priemere asi. Čiže financujeme sa o jedno percento drahšie ako, ako, ako nemecká ekonomika a môže byť horšie. Alebo ako hovoria Česi, bude hůř. Takže, takže z tohto pohľadu to znamená ale zásadné, a rezort financií určite s týmito číslami pracuje, zdraženie financovania dlhu v tom strednodobom tom horizonte. Nie je to zase ale žiadna dráma. Ako priemerné, priemerný úrok financovania roky rokúce bol 3 %, kam sa vlastne teraz po dobách nízkych, nízkych, nízkej ceny peňazí vraciame, ale s vyššou úrovňou dlhu a s trošku horším ratingom si dovolím upozorniť, hej, a s trošku možno aj zhoršenou pozíciou na finančných trhoch. A teraz nehovorím o vláde, chcem hovoriť o geopolitike.
Musíte si uvedomiť, že Slovensko je vnímané ako krajina, ktorá je v rizikovej oblasti geopoliticky, pretože má, má bezprostrednú hranicu s Ukrajinou. To znamená, sme na tom takisto ako Balti, Poliaci a ďalšie krajiny, ktoré sú ako keby v možnom, v možnom hľadáčiku ďalšieho vojenského konfliktu, a finančné trhy sú v tomto pohľade veľmi-veľmi citlivé na takéto veci. Takže oproti minulosti máme tento zhoršujúci, zhoršujúci faktor aj my.
Ak sa vrátim k fragmentácii a k nástrojom, ako s ňou pracovať, centrálne banky tu nie sú na to, aby, aby proste sanovali tých, ktorí nie sú si schopní plniť svoje domáce úlohy. Ak hovoríme o tom, že sa nám rizikové prirážky na dlhopisoch, štátnych dlhopisoch začínajú proste príliš rozťahovať alebo proste príliš odlišovať, to znamená, hovoríme o tom, že sa dostávame do rizika, keď ekonomické fundamenty daných krajín tomu nezodpovedajú a my sa dívame na financovanie štátov a následne z toho, lebo od financovania štátov, nákladov financovania štátov sa odvíjajú náklady financovania aj ich firiem, aj ich domácností a to je veľmi dôležité pre realizáciu monetárnej politiky. To znamená, pre nás je to transmisný, tzv. transmisný kanál, cez čo vieme vlastne ovplyvňovať cenovú stabilitu v eurozóne. A z tohto pohľadu sme len, len z tohto pohľadu sme ochotní a pripravení reagovať na takýto, na takýto vývoj, nie z pohľadu bezprecedentného a nejakého proste frivolného proste prístupu k verejným financiám.
Musíme si ale uvedomiť, že sme v situácii, keď nefungujú žiadne pravidlá; Európska komisia na ďalší rok vlastne zrušila platnosť SGP, tzv. balíku paktu a stability. Neexistujú pravidlá, národné pravidlá sú často proste obchádzané, štáty sú vystavované svojim dlhodobým štrukturálnym bolestiam a chybám, ktoré vlády, ktoré sa nachádzajú v tom alebo inom politickom cykle, nechcú, nechcú riešiť.
Ak hovoríme o tom, že chceme nejaký nový nástroj, jeho podobu momentálne neviem ešte opísať ani ju nemôžem komentovať, lebo je to silne predčasné, ale rozhodne nebudem nikdy súhlasiť s nejakým inžinieringom, ktorý by mal dlhodobo proste prenášať riziko nezodpovednosti na bremená eurosystému ako takého. To môžem, môžem jasne sľúbiť a z tohto pohľadu, myslím si, že môj profil z hľadiska gréckej krízy je dostatočnou zárukou na to, aby som si mohol dostať svojich slov.
Pravdou je ale aj to, že sa nechceme vzdať cieľa normalizácie monetárnej politiky, to znamená odpútania sa od záporných úrokových sadzieb. To nebol stav normálu a nikdy ani nemôže byť stavom normálu. Chceme sa dostať do normálnych podmienok financovania. To znamená, že musíme dvíhať základné úrokové sadzby, a to aj s následkom zdraženia, financovania aj pre podniky, aj pre štáty, aj pre domácnosti. A hovoríme to s dostatočným predstihom, tak ako som to uvádzal v správe, aby sa rozumné domácnosti vedeli tejto situácii prispôsobiť, aby sa rozumné a konkurencieschopné firmy vedeli na takúto situáciu pripraviť a aby sa snáď aj rozumné vlády a štáty vedeli podľa tohto zariadiť.
V každom prípade nás čaká, a tým by som chcel skončiť, obdobie, ktoré, ktoré je, hlavným proste spoločným faktorom je neistota. Takže poznanie problémov je najdôležitejšie, a potom ešte snáď zdravý, zdravý rozum. To by mohlo aj stačiť.
Ďakujem veľmi pekne.