66. schôdza

Hlasovanie bude dnes o sedemnástej hodine.

Ďakujem. Takže budeme hlasovať o sedemnástej hodine o tomto návrhu zákona. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani ministerke aj pánovi spravodajcovi.
A chcem vás informovať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že ďalším bodom mal byť bod druhé čítania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, tzv. geologický zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Je to parlamentná tlač 978. Mal ho predkladať pán minister životného prostredia Ján Budaj. Požiadal, aby tento bod programu prepadol na záver programu prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Preto pristúpime k ďalšiemu bodu. Skôr ale ako ho uvediem, zistím, či sa nachádza na blízku jeho predkladateľ, pretože tie body tu prepadávajú jeden za druhým a vidím, že je veľký problém, aby si to usledovali tak predkladatelia, ako aj samotní spravodajcovia. Lebo keď sa na to pozriem tak vidím, že ani predkladateľ tohto bodu, ani pán spravodajca sa nenachádza v rokovacej sále. Takže zistím, že kde sa nachádzajú a potom vás budem informovať o ďalšom postupe. Takže vyhlasujem krátku dvojminútovú prestávku.

(Prestávka.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, takže mám informáciu, že predkladateľ uvedeného zákona, ktorý som uviedol, sa nenachádza ani v rokovacej sále, ani na blízku. Nikto nevie, kde je, preto jeho bod prepadáva na záver programu prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem požiadať všetkých pánov poslancov, ktorí sú predkladateľmi týchto poslaneckých návrhov, nech sa nachádzajú kdekoľvek v budove Národnej rady Slovenskej republiky alebo sú vo svojich kanceláriách, čo je prirodzené, aby si sledovali priebeh schôdze a minimálne dali vedieť predsedajúcemu, že či teda chcú, aby sa o ich zákone rokovalo, alebo nie, a prišli do rokovacej sály prípadne. Lebo v takomto prípade nemá zmysel, aby sme pokračovali ďalej a spôsobovali stres a navrhnem predsedovi parlamentu, aby zvolal poslanecké grémium a dohodli sme si ďalší postup rokovania. Lebo nemyslím si, že toto je ten správny prístup k prerokovaniu bodov poslaneckých.
Vidím, že pán poslanec Martin Fecko ako ďalší predkladateľ sa nachádza v rokovacej sále. Rovnako pán spravodajca, takže pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona je pod parlamentnou tlačou 927. Spoločná správa výborov má tlač 927a. Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Feckovi, aby tento návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 927.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, v prvom rade by som sa chcel poslaneckému zboru Národnej rady poďakovať za to, že mi ho postúpili do druhého čítania, pretože je to pokus č. 7 z mojej strany, a tento zákon hovorí o oceňovaní obcí, ktorým bola spôsobená v mnohých prípadoch krivda za jednej éry, ktorú sme, žiaľ, zdedili a sme si ju nemohli vybrať, a to je socializmus.
Takže keď niekto tvrdil o tom, že Fecko chce rozdeľovať obce na menšie čiastky, tak kategoricky sa vyhadzujem proti tomuto tvrdeniu, pretože aj dneska v zákone 369, ktorý novelizujem, je možnosť oddeliť sa, a tie zásady, ktoré sú v tomto zákone, vám musím stále pripomínať, lebo stále sa to nejako točí a, žiaľ, je to niekedy veľmi zle interpretované.
Takže v súčasnom zákone 369/1990 o obecnom zriadení sa okrem zlučovania obcí umožňuje aj odčleňovať obce, ale musia splniť podmienky a tie podmienky sú tieto: prvá podmienka - musí mať 3 000 obyvateľov, druhá podmienka - musí mať svoje katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území, tretia podmienka - nesmie byť pevne zrastená urbanisticky s tou časťou, o ktorej sa ide odčleňovať, štvrtá podmienka - je investície, ktoré boli do tejto časti, ktorá sa chce odčleňovať, vložené, nespôsobia krach tej, toho zvyšku, od ktorého sa ide tá nespokojná časť odčleňovať. No a, samozrejme, bol tam aj daný piaty, by som povedal, element v roku 2002, že keď je potrebná petícia, respektíve referendum následne, tak má sa to robiť nie v tej nespokojnej časti, ale v celom tom veľkom celku, či už meste, alebo obci, ktorá prakticky pohltila tú časť, ktorá sa chce teraz odčleniť.
Musím povedať jednu vec, že u nás mestské časti máme iba v Bratislave a v Košiciach, všade v iných mestách sú miestne časti, ktoré v zmysle nálezu Ústavného súdu nevykonávajú v plnom, v plnej hodnote činnosť samospráv, takže jedine Bratislava a Košice, ktoré majú samostatné zákony o týchto mestských častiach, majú takúto takéto privilégium, že tí starostovia mestských častí majú svoje rozpočet, aj svoje nejaké ďalšie plány, čo s tým môžu robiť. V iných mestách to tak neni, ani v obciach, sú to iba miestne časti.
A keďže paralelne s týmto mojim pozmeňovacím návrhom, ktorý som dával v prvom čítaní, som čakal aj na ústavný nález, nález Ústavného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. mája 2022, tak prakticky v zmysle tohto nálezu Ústavného súdu, ktorým som inicioval ja ešte v roku 2019, keďže som nevedel akým spôsobom sa ďalšie voľby skončia, tak prakticky sme chceli vedieť názor Ústavného súdu na súčasné znenie zákona, či je protiústavný, alebo nie protiústavný, respektíve ako to bolo v minulosti. Takže nález Ústavného súdu sa vyjadril jednoznačne, že prakticky protiústavnosť ani staršieho, by som povedal, že znenia tohto zákona, čo by platil do roka 2001, ani toho nového nebola v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Takže nechcem rozdeľovať, ale chcem aby vznikali, respektíve aby sme krivdy, ktoré boli takto spôsobené na týchto ľuďoch, aby boli odčinené. Keďže v tomto mojom úvodnom slove nemôžem ani reagovať, takže ja by som, pán predsedajúci, nateraz skončil a hlásim sa do rozpravy ako prvý. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Najskôr musia na vás reagovať, aby ste vy mohli potom na niekoho iného reagovať, pán poslanec. Ďakujem teda za predloženie tohto návrhu a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi za gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Petrovi Dobešovi, aby nám odôvodnil stanovisko gestorského výboru a rovnako nás informoval o výsledku rokovania jednotlivých výborov. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 927, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1362 z 23. marca 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 160 zo 16. júna 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady bolo prítomných 7 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 2 poslanci, 4 poslanci hlasovali proti návrhu a 1 poslanec sa hlasovania zdržal.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynuli 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 161 dňa 16. júna 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, písomnú prihlášku som neobdržal. Dávam teda možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, zatiaľ tak urobil pán predkladateľ Fecko ako jediný, nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a udeľujem slovo pánovi navrhovateľovi, pánovi poslancovi Feckovi, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Takže, ako som vám sľúbil, aby ste mohli na mňa reagovať, myslím, že rozprava je na to, aby sme si vyštrngali všetky veci, aby to nebolo chápané, že niekto chce úmyselne tu niekoho zavádzať. Takže keďže sme mali aj po prvom čítaní určité pripomienky, akým spôsobom sa to by mal uberať tento môj, táto moja iniciatíva novely zákona 369, tak samozrejme, že som sa snažil aj v zmysle nálezu Ústavného súdu doplniť ďalšie kritériá, ktoré by boli jednak v súlade s tými pripomienkami a jednak v súlade s nálezom Ústavného súdu. Takže dovoľte, aby som vám aj touto cestou tlmočil, akým spôsobom sme, respektíve aký pozmeňujúci návrh bol na výbore prijatý, ktorý, ako povedal pán spravodajca, je súčasťou spoločnej správy.
Takže keďže chcem ešte sprísňovať kritériá na to, aby sa nejaká obec mohla odčleniť a jedno z týchto kritérií bolo aj, že obec musí mať svoju históriu, pretože nechcem, aby sa napríklad teraz narýchlo nejakým spôsobom 3-tisíc občanov niekde skumulovalo v nejakom priestore a o 2 roky povedalo, že ide sa odtrhnúť od nejakej obce. Tak som aj nejakým takým súhlasným stanoviskom a poslancov, ktorí boli na gestorskom výbore, sme dohodli, že ten historický vývin tej obce by mal byť najneskôr do roku 1918, to znamená od roku, kedy Horné Uhorsko, na ktorom bola etablovaná naša krásna krajina, sa konečne etablovala na svetovom nejakom fóre pod názvom Československo. Takže najneskôr ten vývin, keď bude chcieť sa odtrhnúť nejaká obec, bude musieť doložiť, že je od roku 1918 najneskôr, to znamená, všetko, čo ide predtým.
A keďže zazneli tu aj v prvom čítaní pochybnosti, či sa nebudú môcť rómske osady, respektíve na etnickom princípe rozdeľovať tak, samozrejme, dal som to tiež do pozmeňujúceho návrhu, hoci takýto, takéto rozdelenie už aj Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, ale dobre, dal som to, takže je tam aj to, že ďalšia podmienka, že na etnickom princípe sa nemôže odčleňovať obec od druhej obce.
Musím povedať ďalej, že, samozrejme, dali sme tam aj podmienku, že starosta príslušnej obce musí doručiť okresnému úradu v sídle kraja návrh na rozdelenie obce a ďalšie dokumenty neodkladne do 30 dní od podpisu dohody o rozdelení obce, aby tam bolo jasné tie nejaké časové harmonogramy, kedy, kto, čo má robiť. To bol bod pozmeňovací na výbor č. 2., mám tam ešte prechodné ustanovenia a síce, keďže na rozdelenie obce odčlenenie obcí od teda obce, ku ktorej bola pričlenená, má katastrálne územia splniť tých, tie štyri podmienky, piatu to, že musí byť to referendum v miestnej časti, ktorá sa chce odčleniť, som dal teda ako podmienku už v tom, v návrhu novely.
Tak teraz, keďže musí byť petícia a následne musí byť referendum a takéto členenie sa môže robiť iba vtedy, keď sa konajú všeobecné voľby do samospráv, a tieto máme teraz v októbri, tak do prechodných ustanovení som si dovolil dať možnosť, keďže účinnosť tejto mojej novely, pokiaľ by prešla, je od 1. augusta ´22, tak dal som aj možnosť, že v prípade, že by tie obce, ktoré spĺňajú tie podmienky, ktoré som tu už uviedol, ktoré sú aj v súčasnom zákone, pustia moje, ktoré dávam, pokiaľ by vyzbierali petíciu, kde sa musí 70 % občanov v tej nespokojnej časti vyjadriť, že chce sa odčleniť a chce za to, aby bolo vyhlásené referendum, tak pokiaľ by to stihli do 31. augusta ´22, tak, samozrejme, potom aj ten primátor alebo starosta obce od ktorej sa chce tá iná, teda nová vzniknutá obec odčleniť, bude musieť vyhlásiť referendum do dňa konania volieb. To znamená do toho 29. októbra 2022.
Myslím, že je to fér, lebo ďalšie štyri roky je pomerne dlhá doba a myslím si, že pokiaľ budú takto aktívni, tak myslím, že môžu aj takto nejako urobiť zadosť tejto novele. Samozrejme, beriem, že toto je iba možnosť, ako tu ma pani kolegyňa jedna naša poslankyňa povedala, že ona by nechcela, aby sa odtrhlo jej rodné, teda nejaké bydlisko alebo kde býva, hovorili sme o Banskej Bystrici. Tak, samozrejme, som povedal, že to je iba možnosť, to ja nenariaďujem, ale zdemokratizuvávam proces odčlenenia obcí tak ako je to v bežnej demokracii, by som povedal že, spôsobilé. A tak ako to majú aj Česi, aj Maďari, aj Nemci, že akonáhle sa odčleňuje obec nejaká od inej obce, tak, samozrejme, referendum sa koná v tej nespokojnej obci, ktorá sa chce odčleniť.
Vážení, ešte zreferujem, že, aby sme už rozpili všetky tie nejaké dohady, že koľko obcí, keď splníte podmienky, sa bude môcť počas tejto novely mojej, keď bude prijatá, podpísaná aj prezidentkou Slovenskej republiky, bude môcť oddeliť. Takže moje údaje analytické, z ktorých som vychádzal, a keďže najmenšia časť tej nespokojnej časti musí mať obce, musí mať minimálne 3-tisíc obyvateľov, tak som, samozrejme, počítal krát dva, lebo aj tá zvyšná časť musí mať 3-tisíc obyvateľov, takže tých miest, ktorých máme na Slovensku, a obcí, ktorých máme na Slovensku, nad 6-tisíc je u nás konkrétne 114 spolu s Bratislavou a Košicami. Bratislava a Košice sú z tohto zákona vyňaté už v mojom pozmeňovacom návrhu, ktoré som dával v prvom čítaní, takže toto už ide z kola von, to znamená, ostáva nám 112 potenciálnych obcí a miest, ktoré sa môžu.
Keď tá petícia bude úspešná a petíciu som dal z terajších 30 % v celej veľkej obci na 70 % v tej nespokojnej časti obci, takže myslím, že v tejto nespokojnej časti je už taká rebélia, že tí ľudia už tam proste nevedia kam z konopí, tak keď tých 70 % ľudí sa nájde, tak, samozrejme, že je to možnosť, aby sa mohli odčleniť. Keď som si vzal tie podmienky, ktoré som už v úvode povedal, ktoré platia aj dneska v tomto zákone, tak pokiaľ by sme išli, že podľa počtu obyvateľov, aby aj tá zvyšná časť mala tých 3-tisíc a viac, tak vyšlo mi z tých 112 obcí a miest, že sa bude môcť potenciálne odčleniť iba 35. Keď som si ešte k tomu, lebo tie podmienky musia platiť súčasne, to nemôže, že alebo jedna podmienka, alebo druhá, alebo tretia, musia všetky štyri, respektíve päť, respektíve šesť som teraz dal, musia platiť súčasne.
Keď som dal, že musí mať svoju, svoje katastrálne územie alebo viacero súborov katastrálnych území, tak z tých 35 sa dostávame na úroveň 22 obcí a miest, ktoré by mohli potenciálne využiť túto možnosť odčleniť sa v zmysle novely, ktorú predkladám. A keď som si dal k tomu ešte ďalšie kritérium, ktoré je už v súčasnom zákone už platné, že nemôže byť pevne urbanisticky zrastené s tou časťou, od ktorej sa odtrháva, tak mi vyšlo 4 až 9, aj to bolo o tých 9, niektorí boli v Košiciach a v Bratislave, takže tie idú tiež z kola von a tým pádom sa bude jednať asi o štyri obce, ktoré by to reálne mohli využiť. A musím povedať, že je to iba možnosť, nie povinnosť a budem to stále tlmočiť, že je to iba možnosť, aby sme to zdemokratizovali, pretože v demokracii by aj ten malý a menší mal právo sa nejakým spôsobom vyjadrovať a hovoriť, že, áno, aj on si vie predstaviť, keď sme dali určité podmienky a ich spĺňa, svoj život pod inou nejakou samosprávou.
Toto konštatoval aj Ústavný súd, keď hovoril, že aj v zákone z roku ´91 až 2001 čo platil, tak aj vtedy tam bolo potrebné, aby sa skontrolovalo to väčšinou všetky podmienky, či spĺňa a pokiaľ nesplnili, tak tá väčšina, samozrejme, povedala, že oddeľovať sa nejde. Pokiaľ to nebude aj, je to aj teraz v súčasnom zákone, tým pádom prakticky tá veľká časť musí skontrolovať tie podmienky a musí to ísť ešte, samozrejme, cez vládu a teda v sídle kraja, teda okresný úrad musí to ako odobriť. Takže berte takto, že tá kontrola nejaká je a tie podmienky, pokiaľ budú splnené, je tu možnosť, aby títo občania mohli ju využiť a urobiť si jednak miestne referendum a teda miestne prvú petíciu, kde musia mať 70 % oprávnených voličov a následne primátor, respektíve starosta danej obce tie mestá musí vyhlásiť referendum.
Takže nechcem robiť malé obce, žiadne 300, 10, 500, ale chcem iba zdemokratizovať proces a jeho členenia, pretože aj takéto obce na Slovensku máme, ktoré by si toto zaslúžili, aby konečne sa tá krivda socializmu u nich nejakým spôsobom odstránila. Keď mi niekto povie, že tu robíte pre minimum obcí, tak ja poviem a budem tlmočiť, a je to aj môj názor, ale budem tlmočiť premiéra, ktorý tu bol v minulom volebnom období a bol tu nejakých, od roku 2006, pána Fica, ktorý tu osobne povedal v pléne, že pokiaľ sa dáva nejaká legislatíva, ktorá pomôže aspoň jednému občanovi, tak on ju bude dávať a má to zmysel ju dávať. Takže táto moja legislatívna iniciatíva nepomôže iba jednému občanovi, pomôže niekoľkým tisícom občanom, ktorí prakticky žijú v takýchto obciach a chcem veriť, že konečne si oddýchnu a povedia si, áno, demokracia je aj o nás a máme tú možnosť, aby sme sa sami riadili, keď nás socializmus bez nejakého referenda, respektíve bez nejakého pýtania sa, či chceme ísť tomu okresnému alebo krajskému mestu, zabral v minulom režime, ktorý sme volali socialistický.
Takže, kolegyne a kolegovia, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať, keby ste, keď sa vaše svedomie vie s tým stotožniť, aby ste tento zákon podporili a ukázali, že demokracia na Slovensku má stále navrch a vie aj tie krivdy socializmu, ktoré tu boli spôsobené, naprávať. Ďakujem veľmi pekne a naši predkovia vám odkazujú, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Tomáš Taraba, nech sa páči.

Vážený pán predkladateľ, ja rozumiem argumentom, že prečo by sa niektoré teda obce, časti obcí, ktoré majú krivdu, cítia krivdu z minulosti, mali oddeliť, ale otázka je potom, že či sú to vitálne jednotky, ktoré dokážu samé seba uživiť v zmysle tej administratívy, pretože napríklad francúzsky model je práve naopak, že v poriadku existovať môžete ako samostatné nejaké samosprávne jednotky, ale pokiaľ dokopy negenerujete nejaký minimálny počet obyvateľov, tak majú jednotnú správu a potom ak majú vzniknúť nejaké obce, ktoré majú teda takýto menší, výrazne menší počet obyvateľov, tak ja si myslím, že potom sa treba baviť aj o tom, aké sú nejaké hranice nákladov na administratívu tých obcí, lebo to je vždy proste nielen tá budova, ale to sú proste tie mzdové náklady, je to celá tá, celá tá ekonomika okolo toho. A toto podľa mňa by stálo potom za zmienku sa baviť o tom, že či nejaké malé obce by nemali mať nejak krátené napríklad tie, tie, tie výdavky na, na mzdy alebo podobne, alebo proste toto poriešiť, lebo to zas môže aj veľa ľuďom vadiť, že jednoducho vznikajú tu síce historické nejaké, nejaké celky, ktoré tu niekedy boli, ale na druhej strane to neni vitálne. Akože či to bude proste tie náklady s tým spojené, že či sú ochotní proste ľudia znášať. Tak toto je otázka. Ďakujem.

Pán poslanec Fecko, môžete reagovať na faktickú.