66. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja myslím si, že v niektorých veciach aj zbytočne ubiehame od podstaty veci, lebo zabezpečenie poriadku v rokovacej sále je dlhodobo zavedené určitým spôsobom a častokrát aj o tom, o čom sa tu hovorí, nebolo nikdy spochybňované a je nejako zhodou okolností spochybňované teraz z takých trocha niekedy aj divných dôvodov.
Ale pokiaľ ide o samotné zabezpečenie poriadku, najmä v rokovacej sále, tak pár poznámok. Ono to nie je tak, že ten predsedajúci z ničoho nič dá vyviesť toho poslanca alebo vyviesť poslankyňu. Najprv musí dôjsť aj k jeho rozhodnutiu, že ten poslanec je vykázaný. Čiže to samotné vyvedenie poslanca je len dokončenie toho postupu, keď ten vykázaný poslanec stále robí neporiadok v tej sále. To, to je tá podstata tej veci. To neznamená, že teraz má ten predseda nejaký nový inštitút, teda svojím spôsobom nový je, ale že má niečo, niečo, čo môže hneď z prvej, ako sa povie, uplatniť. On najprv ho vykáže a keď ten vykázaný poslanec si nedá povedať a ruší naďalej poriadok v rokovacej sále, tak potom ho môže dať vyviesť. A to je ešte ďalšia poznámka, že môže dať vyviesť. Čiže naozaj je to na tom rozhodnutí predsedajúceho, či je to porušovanie poriadku také intenzívne, že to musí spraviť.
A ja som presvedčený, že máme tu rôznych predsedajúcich, aj z opozície, aj z koalície, že to bude naozaj len ako posledné riešenie využívané, keď to už presiahne akúkoľvek únosnú mieru, a ono to nie je vôbec primárne zamerané na prejavovanie názoru, pretože to prejavovanie názoru už aj dnes sa dá odobrať slovo. Čiže tam, tam ak poslanec nehovorí k veci, tak sa odoberá slovo. Ale tuná to naozaj ide o situácie, ktoré presahujú únosnú mieru najmä povedzme z hľadiska nejakého fyzického kontaktu, ničenia toho priestoru vnútri a povedzme aj robenie nad určitú mieru, nad určitú mieru únos.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Na margo vystúpenia, pán poslanec Šeliga, súhlasím s tým, že mali by byť tu stanovené určité hranice a mantinely, ako by sme sa mali správať. Jak som to spomenul aj v rozprave, tak máme napríklad aj Zákonník práce a zamestnanci buď idú podľa Zákonníka práce, kde by mali postupovať na základe určitej pracovnej disciplíny, alebo zákon o štátnej službe. Máme zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Hasičského zboru a sú tam určité etické normy na základe ktorých oni postupujú, ale my poslanci nemáme pracovné zaradenie a nejdeme podľa týchto právnych noriem, čiže minimálne by tu mali byť stanovené inštitúty, ktoré by mali zabraňovať takýmto vyhroteným situáciám. A spomeniem tiež to rokovanie alebo otvorená rozprava, kde sa riešilo a diskutovalo o obrannej zmluve so Spojenými štátmi americkými a tiež mi bolo ľúto, že som nemohol ísť do tej rozpravy, pretože na základe všelijakých takých obštrukcií a vyhrotených situácií, takého trošku aj trápneho konania od určitých poslancov došlo k zastaveniu, k ukončeniu tej rozpravy a nakoniec sme to museli dávať v písomnej forme na organizačný odbor. Pričom som nemohol ani vystúpiť a prezentovať tie argumenty, prečo som mal problém s tou obrannou dohodou. Takže čo sa týka aj zatvárania úst niektorým poslancom, že toto je pozmeňovák, ktorý zatvára ústa alebo bude zatvárať ústa niektorým poslancom, absolútne s tým nesúhlasím. Veď každý poslanec má aj indemnitu, to znamená výrokovú imunitu. Vy v pléne alebo v priestoroch Národnej rady čokoľvek poviete, ste chránený ústavou, ste chránený zákonom na akýkoľvek výrok. Takže hovoriť o tom, že tento pozmeňujúci návrh bude zatvárať ústa poslancom opozície zo strany koalície je absolútne nepochopenie tohto legislatívneho návrhu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán Šeliga, chcel by som reagovať na to, čo ste tu povedali, lebo, ja poviem úprimne, aj keď možno ako od opozičného poslanca sa to neočakáva, ja v určitých bodoch súhlasím s tým, čo ste povedal, pretože poviem sám za seba. Keďže si uvedomujem, že sme v parlamente, že sme v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá má mať svoj status a má mať svoju úroveň, tak tie situácie, ktoré ste popísal, ktoré sa tu odohrali, tak s nimi od toho momentu, ako som ich videl, nesúhlasím. A bolo mi trápne, keď to tu bolo prezentované a keď sa to tu dialo, ten cirkus, bolo mi trápne, odsúdili sme to, nezúčastnili sme sa toho ako hnutie REPUBLIKA a bolo mi trápne o to viac, že v situácii, kedy bola alebo mala prebiehať diskusia a rozprava, tak na základe toho cirkusu, ktorý tu nastal, tá rozprava bola ukončená a schôdza bola prerušená. To znamená, všetky argumenty, všetky rozpravy, ktoré sme mali pripravené v súvislosti s prerokovanými bodmi, sme nemohli prezentovať.
To znamená, o to viac mi tá situácia bola trápna, o to viac ma mrzí a o to viac to odsudzujem a myslím si, že to absolútne nemalo zmysel.
Na druhej strane si ale myslím, že tento návrh zákona by nemusel prísť, pretože som presvedčený o tom, že takáto ceremónia, o ktorej hovoríme a ktorá spustila tento návrh zákona alebo tú diskusiu o tej parlamentnej stráži, že tá sa tu už nezopakuje, pretože jednoducho tá sila stratila na svojej sile, tá rozbuška proste niekde vybuchla alebo vydymela a tým, tým pádom to vnímam ako to posledné, čo tu, čo tu zaznelo a asi, asi ma chápete, že čo tým chcem povedať.
Nemyslím si, že takéto situácie sa zopakujú a nemyslím si, že parlament by mal mať svoju stráž, pretože Národná rada má mať svoju úroveň a tá stráž ju trošku posunie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Šeliga, taká otázka. Častokrát keď mám rozpravu, niekedy aj dlhšiu, obyčajne to je ohľadom čo sa týka obrany, z jednej strany na mňa počas celej rozpravy chrčí, vrčí, zavýja a všelijaké pazvuky vydáva spoza rúška minister obrany Jaroslav Naď, sedí tam, z opačnej strany mi priam kradne niť, čo chcem hovoriť, Juraj Krúpa, ktorý sa chechce, zavýja, predsedajúci, aj poviem, predsedajúci nezareaguje, tých štyrikrát by už aj stačilo, keby ho vyzval a keby ďalej pokračoval. No veľmi by som sa tešil ako parlamentná stráž vyváža ministra obrany zo sály. To by bolo naozaj pohľad pre bohov.
A ako poznám vašu vládu, pán Šeliga, zase príde vykazovanie zo sály. Ja si tiež nemyslím, že už tu nebude také čo tu všeličo bolo, výtržnosti, ktoré začal pán Poliačik, pán Matovič ešte v minulosti, ani to tu už nebude, čo ste rozprávali, ale na jeseň opäť príde nejaká vaša vymyslená choroba a nejaký covid, nejaké rúška možno prídu, opičie, ovčie, možno mamutie kiahne, potom nasadíte rukavice alebo gumené obleky a keď nie, tak potom nás budete vykazovať, ako vravel pán Taraba, ste ho nepustili do sály s dajakým hlúpym modrým papierikom. O tom to je. To nejde o také mimoriadne udalosti ako bola obranná zmluva alebo tak, ale toto je naozaj, to bude zneužívané hneď vtedy v novom školskom roku, v novom parlamentnom roku, keď bude treba na seba dávať nejaké náhubky na ústa, nejaké košíky a možno ešte aj nejaké gumené rukavice latexové prikážete.
Ďakujem za slovo.

Pán Mizík, ja som rád, že už nebudete púšťať hudbu. (Reakcia z pléna.) Tak sirény. A čo sa týka hygienických opatrení, tam sa Národná rada riadi vyhláškami, ktoré sú platné a ktoré Ústavný súd posúdil ako vyhlášky, ktoré boli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To je prvá vec. Druhá vec je, ak niekto sa nevie spratať do kože, tak proste treba zasiahnuť. To je celé. To sa deje v škole, to sa deje v práci a to sa, žiaľbohu, ak to nastane, tak sa to bude musieť stať aj v Národnej rade. Tak to je a tam to došlo a verím, že to, a opakujem, verím, že to nikdy nebude musieť byť použité, aby jednoducho nebola potreba, aby tu polícia musela vstupovať.
A čo sa týka vykazovania alebo vyvádzania, ja si myslím, že máme dobrých podpredsedov Národnej rady a dokonca aj predseda sa mi javí, že je niekedy podstatne viac láskavejší k niektorým priestupkom proti rokovaciemu poriadku, že nevnímam nikoho, kto by to zneužíval. Čo sa týka toho oprávnenia odobrať slovo alebo niekoho vykázať. Naopak, je to veľká, veľká miera trpezlivosti, lebo vy ste boli, myslím, učiteľ, pán Mizík, a neviem, ako ste sa vy správali k deťom a aká bola vaša miera trpezlivosti, keby vám niekto pustil sirénu na hodine. Že či by, keby vám pustilo nejaké dieťa sirénu, že či by ste si tam sadli a s pokojom by ste sedeli hodinu, dve, tri bez debaty. To znamená, že toto je rámec, tak je daný, verím, že nikdy nenastane a ak tí, ktorí sa chcú správať normálne a chcú tu normálne diskutovať, tak si myslím, že by nemali mať problém ho podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, som jedným z predkladateľov, či už toho samotného pôvodného návrhu novely rokovacieho poriadku, ako aj tohto pozmeňovacieho návrhu, a pochopiteľne, že tak ako pri každých iných návrhoch je to len výnimočne, že sa nepodávajú pozmeňujúce návrhy, pretože prebieha istá diskusia, prebieha vylepšovanie toho návrhu, ktorý bol pôvodne podaný, je to tak u drvivej väčšiny zákonov a bolo to tak aj v minulosti, na tom nie je nič nezákonné, neštandardné, rokovací poriadok samotný takúto situáciu predpokladá. Dokonca náš rokovací poriadok slovenský je v tomto veľmi benevolentný, keďže môžete podať pozmeňujúci návrh, ktorý v zásade úplne zmení obsah toho pôvodného návrhu a je to v súlade s ústavou. Takto to už niekoľkokrát konštatoval Ústavný súd. Jednoducho máme tak nastavený rokovací poriadok dlhú dobu, my sme sa tohto ustanovenia nikdy zatiaľ nedotýkali a treba to rešpektovať, a, samozrejme, je to niekedy nepohodlné, skôr by som sa zamýšľal nad tým, že či nespomalíme ten legislatívny proces spôsobom, že ak je podaný nejaký takýto pozmeňujúci návrh, že by bol istý čas, povedzme obschôdzu, aby sme si ho mohli poriadne naštudovať, dať ho spripomienkovať aj odborníkom, verejnosti a to jedno či by to bol opozičný, alebo koaličný, a jednoducho dať väčší priestor na naštudovanie si toho návrhu. Ale nebránil by som sa tomu, že by sme mali v druhom čítaní meniť alebo dopĺňať nejakým aj možno zásadnejším spôsobom ten pôvodne podaný legislatívny návrh.
Začnem takto skôr k tým pravidlám, pretože dnes tu padali rôzne slová aj o tom, že či náhodou nejde o prílepok, keď bol podaný tento pozmeňujúci návrh. Aj niekedy sa tie prílepky vykladajú, tak by som povedal, svojvoľne, podľa toho, ako každý poslanec alebo poslankyňa má predstavu, že čo by mohol byť asi prílepok. V zásade existujú dve teórie aj v zahraničí, jedna je prísnejšia, jedna je menej prísna, tá prísnejšia verzia hovorí, že za prílepok sa považuje, dá sa povedať že aj to, keď máte napríklad, ukážem to, poviem to na tejto novele rokovacieho poriadku, ak by ste otvárali iné témy v rokovacom poriadku o akých sa hovorí v dôvodovej správe, že sú predmetom samotnej novely.
Napríklad ak máme teraz novelu rokovacieho poriadku, ktorej ústredným motívom je zachovanie alebo dodržiavanie bezpečnosti a poriadku v rokovacej sále, tak parlamentná stráž je stále v tomto kontexte, čiže to by z pohľadu tých prísnejších prílepkov prílepkom nebol, ale už keď ideme do iných tém, stále v rokovacom poriadku, ako máme aj tuná v pozmeňujúcom návrhu, napríklad že pri odvolávaní ministrov sa k tomu nebudú vyjadrovať všetky výbory, ale len príslušné, tak to by už v duchu takej prísnejšej teórie posudzovania prílepkov prílepkom bolo. Ale v tomto parlamente sa nikdy táto prísnejšia, prísnejší výklad prílepkov neuplatňoval.
Nikdy ani v minulosti, a tuná bola väčšia benevolencia k tým prílepkom a je to, je to legitímne, je množstvo aj v zahraničí štátov, ktoré idú tou benevolentnejšou cestou a je znova na nás, keď budeme robiť možno nejakú väčšiu novelu rokovacieho poriadku, ktorá je v pláne, aby sme sa rozhodli, či chceme mať tú prísnejšiu verziu posudzovania prílepkov, alebo tú benevolentnejšiu. Tá benevolentnejšia hovorí, že ak máte raz otvorený zákon, tak môžte v rámci toho zákona otvárať aj ďalšie témy, ktoré priamo nesúvisia s tou ústrednou témou, ktorú ste otvorili v tom pôvodnom návrhu zákona. A toto je čisto na našom posúdení a u nás sa zatiaľ uplatňovala táto benevolentnejšia podoba a nikto nejakým spôsobom to nikdy nespochybňoval, ale znova je to na nás, akým spôsobom sa chceme ubrať do budúcnosti, či pôjdeme tou prísnejšou teóriou, alebo tou menej prísnou, tým výkladom tých prílepkov ako takých.
Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný a o to, čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním, my sme pôvodne riešili poriadok na výboroch takým, by som povedal, úsporným ustanovením, kde sme povedali, že ustanovenia, ktoré sa týkajú zabezpečenia poriadku v rokovacej sále, sa primerane uplatnia aj na rokovanie výboru. Ale boli sme upozornení parlamentnou legislatívou, že aj v zmysle legislatívnych pravidiel slovo primerane by sa malo používať len výnimočne, to je pravda, ale môže sa, a že bolo by lepšie, aby sme to presnejšie upravili a podrobne, čo vlastne chceme počas schôdzí výborov z hľadiska zabezpečenia poriadku povoliť a zakázať. No tak sme to upravili podrobne, a preto je ten pozmeňujúci návrh aj obšírnejší, ale nemuseli sme to robiť. Len chceli sme, aby ten text bol zrozumiteľnejší, aby bolo každému jasné, čo je možné, čo nie je možné, aby bol nejaký štandard aj zachovania poriadku na výboroch. A to nie preto, že sme mali nejakú teoretickú diskusiu, že to je potrebné upraviť, ale mali sme konkrétne výhrady od viacerých predsedov výborov, že terajšie pravidlá, ktoré ustanovuje rokovací poriadok im neumožňujú, aby si na svojich výboroch zabezpečili poriadok. Zhodou okolností napríklad ústavnoprávneho výboru sa to netýka. Ja mám poslancov, ktorí sa vzájomne rešpektujú, nikdy som nemusel nikoho nejakým spôsobom, nemusel som prerušovať schôdzu výboru, aby bol na nejaký čas na zabezpečenie poriadku, ale sú predsedovia výborov, ktorí sa na to sťažovali, jednoducho že nemali inú možnosť ako prerušiť schôdzu výboru. A preto sme zvažovali aj iné alternatívy, ako je napríklad vykázanie poslanca aj z rokovania výboru, a to sa teraz zavádza, to vlastne už zaviedlo aj tým pôvodným návrhom, ale teraz sa to len podrobnejšie rozpisuje v tom pozmeňujúcom návrhu, a pôvodne sme chceli umožniť aj vyvedenie poslanca z rokovania výboru parlamentnou strážou, pretože takýmto spôsobom je to zabezpečené napríklad aj v Českej republike.
Nedávno viacerí poslanci, či už koaliční, alebo opoziční, boli na návšteve Českej republiky a jednou z tém, ktorú sme tam rozoberali, boli ich skúsenosti s fungovaním parlamentnej stráže. A ich skúsenosti sú skôr také, že to pôsobí primárne ako preventívny prostriedok, nie ako prostriedok, ktorý by sa nejakým spôsobom mal permanentne využívať. Oni, oni tú parlamentnú stráž majú dlhodobo zavedenú, ak sa nemýlim, tak už pomaly 20 rokov, vlastne tá parlamentná stráž ani v podobe parlamentnej stráže zavedená nebola, oni využívajú v podstate tú istú službu, ten istý útvar policajného zboru, aký my navrhujeme dočasne, oni si ho tiež navrhli dočasne, ale už dočasne ho majú 20 rokov. A za tých 20 rokov mali jeden a lebo dva prípady, kedy muselo dôjsť až k vyvedeniu poslanca. Čiže tie prípady sú minimálne a naozaj ten mechanizmus skôr slúži ako preventívny nástroj, aby to poslanci nepreháňali a aby naozaj v tej sále, v tej rokovacej sále na výboroch bola zachovaná dôstojnosť toho rokovania v miere, v akej to zodpovedá nejakým pravidlám slušnosti a nejakému štandardnému, štandardným pravidlám poriadku v tej rokovacej sále tak, aby ten priebeh schôdze, či už v pléne, alebo schôdze výboru bol plynulý a bol efektívny.
Pokiaľ ide o teda možnosti, že prečo, či malo byť z výboru aj vyvedenie, alebo len vykázanie, tak v Českej republike je, sa je možné aj vyviesť poslanca z výboru, len kapacity tamojšieho útvaru, aj počet osôb, ktoré majú na starosti, sú iné ako je tomu na Slovensku, a dôvod prečo to nie je zavedené aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Svrček, sú tie, že na Slovensku by to aktuálne ten útvar, ktorý to bude mať dočasne na starosti, nevedel z kapacitných dôvodov zabezpečiť. Takže preto sme, pokiaľ ide o výbory a zabezpečenie poriadku na rokovaní výborov, nezvádzali tú možnosť vyvedenia poslanca a zaviedli sme ju len vo vzťahu k rokovaniu pléna. Čiže nejde ani o to, že by sme nejakým spôsobom chceli mať krvavé oči, ale jednoducho chceme dotiahnuť určitý mechanizmus, ktorý v rokovacom poriadku dotiahnutý nie je, pretože skutočne si predstavte, tí, ktorí nie ste predsedovia výborov, že máte zabezpečiť plynulý chod toho výboru a nájde sa tam možno niekedy, na mojom výbore zatiaľ nie, poslanec, ktorý vám to nad únosnú mieru znemožňuje, že to už ani nejde o obštrukcie, ale ide skutočne o neslušné chovanie a nevhodné správanie, a to je jedno, či je to z dôvodu, že nedodržiava nejaké hygienické pravidlá alebo tam začne proste poškodzovať majetok Národnej rady v tej sále, alebo je to taká intenzita hluku, že je znemožnené rokovať. To je úplne jedno, toto nejde primárne o to, že niekto niekomu nechce povoliť prejaviť svoj názor, od toho sme ďaleko, ale o to, aby tam nedochádzalo k nejakým extrémom. A doteraz ten predseda výboru mohol spraviť len to, že preruší schôdzu a čaká, či sa ten poslanec nejakým spôsobom sám neukľudní.
Podobne v pléne ste mohli len vykázať toho poslanca, ale keď ten poslanec vykázaný zostal sedieť a naďalej robil neporiadok nad určitú mieru, už únosnú mieru, no tak zase ste nemali ďalší prostriedok ako dotiahnuť to zabezpečenie poriadku do koncovky, a tá koncovka v pléne bude to vyvedenie poslanca, ktoré predsedajúci môže spraviť, nemusí. Bude to na jeho rozhodnutí, preto má aj funkciu predsedajúceho a vykonáva funkciu predsedajúceho alebo priamo predsedu parlamentu, a na výboroch to zatiaľ bude tá koncovka len vykázanie, ale pokiaľ v budúcnosti budú kapacity tej služby, ktorá to bude dočasne zabezpečovať, lepšie alebo bude vytvorená parlamentná stráž, tak je úplne legitímne to rozšíriť aj na výbory, tak to nakoniec funguje aj v Českej republike a v mnohých ďalších krajinách.
Ďalšie veci, ktoré v tom pozmeňujúcom návrhu riešime a týkajú sa, a netýkajú sa primárne bezpečnosti a zabezpečenia poriadku teda v rokovacej sále, či už v pléne, alebo na výbore, je ustanovenie, o ktorom sa už dlhodobejšie diskutuje, a to je ustanovenie, ktoré sa týka prerokovávania návrhov na odvolanie členov vlády. Je to, zavádzame to najmä z hľadiska toho, aby tie rokovania boli efektívnejšie, pretože nedávalo veľmi zmysel, aby o odvolávaní jednotlivých členov vlády rokovali všetky výbory. Dnes tomu tak je, myslím si, že to je z môjho pohľadu a nielen z môjho pohľadu zbytočne neefe, je to takýmto spôsobom neefektívne, pretože aj tak sami dobre viete, že tie odvolávania tých členov vlády sú na mnohých výboroch v zásade len formálnou záležitosťou a najviac sa diskutuje na tých výboroch, ktoré sú vecne príslušné tej oblasti, ktorú má minister, ten odvolávaný minister na starosti.
Čiže terajšia novela rokovacieho poriadku v znení toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Svrček, to upravuje tak, že o odvolávaní člena vlády bude rokovať už len ten výbor alebo tie výbory, ktoré, ktoré majú na starosti a v gescii oblasti, za ktoré zodpovedá ten dotknutý minister, ale, a to je tiež podstatné, ak niektorý výbor bude chcieť využiť právo o tom rokovať, tak to nie je zakázané, čiže môže aj iný výbor, ktorému to nebude pridelené, ale, lebo jednoducho máme ustanovenie v rokovacom poriadku, že výbory môžu rokovať aj o ďalších, ďalších otázkach, na ktorých sa tak uznesenú. Čiže nie je to zakázané, ale primárne by tomu tak nemalo byť.
To je niečo, čo nesúvisí priamo s poriadkom a zabezpečením disciplíny a poriadku v rokovacej sále, ale je to súčasťou toho pozmeňovacieho návrhu a rovnako je tam ustanovenie, ktoré umožňuje členovi vlády, ktorého vláda poverí odôvodnením stanoviska v pléne, keď je odvolávaný niektorý z členov vlády, aby nemal iba tých 20 minút na prihlásenie, keď sa prihlási do diskusie ako rečník, ako čas v rozprave, ten rečnícky čas, ale aby tento člen vlády, ktorý bude poverený odôvodnením stanoviska, aby mal neobmedzený čas potom vystúpiť aj v rozprave. To je druhá vec, ktorá nejde v tej ústrednej línii zabezpečenia poriadku v rokovacej sále, ale to ostatné, ktoré vidíte v tom pozmeňujúcom návrhu, teda z tých piatich strán tie štyri, štyri a pol strany idú naozaj v tej ústrednej línii, takže nemôže v žiadnom prípade hovoriť o prílepku, pretože my sme takto prílepky nikdy ani nevysvetľovali, ide na tých štyri, štyri a pol stranách z tých piatich, je to len spresnenie a držíme sa v ústrednej línii poriadku a bezpečnosti na výboroch a v rokovacej sále, a v tých dvoch konkrétnych veciach, ktoré som teraz vysvetlil, je to, je to rozširujúci návrh, svojím spôsobom a v zásade ani, áno, svojím spôsobom rozširujúci návrh v tom prísnejšom ponímaní, a v tom benevolentnejšom ponímaní, ktorý sme tu doteraz vždy mali, tak to je len čisto pozmeňujúci návrh, pretože sa držíme stále v rokovacom poriadku. Len to sú veci, ktoré sa tu často zamieňajú a aj zle vysvetľujú a pritom už z teórie legislatívy sú dlhodobo známe, sú to tí tzv. legislatívni jazdci a tzv. divokí jazdci, je to rozpracované v odbornej literatúre a každý štát to má zavedené inak. My v zásade doteraz to uplatňujeme tým benevolentnejším prístupom a pokiaľ by sme sa dohodli, lebo chceme robiť aj väčšiu novelu rokovacieho poriadku, že budeme prísnejšie k niektorým veciam pristupovať a ja by som bol za, len je nás tu, podľa mňa, menšina, tak kľudne to zaveďme aj prísnejšie. Len potom sa môže stať viacerým z vás, že budete na to, voči tomu namietať a zase sa možno vrátime k nejakej benevolentnejšej úprave, lebo to nie je len o poslancoch, to je aj o mnohých, mnohých subjektoch, ktoré sa zúčastňujú legislatívneho procesu. A môžem za seba povedať, že viedol som rokovania s rôznymi subjektmi, ktoré či už sa zúčastňujú medzirezortného pripomienkového konania, alebo sa zúčastňujú rôznych rokovaní s poslancami, už keď je zákon na parlamentnej úrovni, a týmto subjektom viac vyhovuje ten doterajší prístup, pretože sa môže ľahko stať, že je aj nejaká vážna téma, zásadná téma, ktorá sa môže v celom tom legislatívnom procese, v tom danom zákone prehliadnuť a je ju potrebné upraviť, a keby ste zvolili prísnejší postup, tak by ste to už nemohli urobiť.
Čiže myslím si, že celkovo tým, tým relevantným hráčom, ako sa povie v tom legislatívnom procese, a to nie sú len poslanci, vyhovuje ten doterajší benevolentnejší prístup, ale znova zopakujem na záver, že ja si viem predstaviť aj prísnejší prístup, len sa nás tu musí nájsť väčšina a bolo by dobré, keby to bola dohoda, ktorá nebude platiť len na rok, na dva, ale bude platiť, samozrejme, na dlhšie obdobie. A vôbec sa ani nebránim tomu, aby, ani doteraz som sa nebránil tomu, aby do tej veľkej novely rokovacieho poriadku mohli posielať podnety aj opozičné poslanecké kluby, opoziční poslanci. Ja niektoré tie podnety aj evidujem a nezabudol som na ne a ani na nich nezabúdame a budeme, budeme ešte o nich rokovať, len toto nie je tá veľká novela, ktorá je teraz predložená, toto je čisto novela, ktorá má riešiť poriadok, bezpečnosť, malo to byť, samozrejme, už skôr, ale skôr sa nám to nepodarilo aj kvôli tomu, že tá prvá novela, ktorú sme robili pred približne rokom, sa týka online rokovaní na výboroch, pôvodne malo ísť aj o online rokovania v pléne Národnej rady, ale nakoniec to skončilo len u výborov. Viacerí z vás to už máte zavedené aj v praxi a uplatňujete to. Ja myslím, že sa to vcelku podarilo aj mnohí poslanci to oceňujú aspoň na tých výboroch, kde sa to praktizuje.
Táto menšia novela je teda o poriadku a bezpečnosti a naozaj neberte to nikto osobne, je to dotiahnutie určitého mechanizmu, takisto sa tu dlho rokovalo a rokovalo, hovorilo o parlamentnej stráži a nie je to nič neštandardné v porovnaní s inými krajinami. A potom by ešte mala byť počas tohto volebného obdobia jedna, ak sa podarí, jedna väčšia novela rokovacieho poriadku, kde by som bol rád, keby, a znova to zopakujem, aj opozičné kluby a poslanci mi posielali podnety, lebo ústavnoprávny výbor gestoruje túto novelu, niektorých už evidujem, a pokiaľ to budú zaujímavé podnety, vhodné podnety také, ktoré budú, budú mať podporu aj koaličných strán, tak prečo nie, diskutujme o tom, vysvetlime si, že v čom by to bolo prínosom pre rokovací poriadok tak, aby sme to mali stabilnejšie na dlhšie obdobie, aby to nebolo len na rok, na dva.
No a ešte na záver poviem, všimli ste si asi účinnosť tej novely, čiže my nikoho teraz nechceme rýchlo ísť dať vyvádzať, my parlamentnú stráž zavádzame až od 1. januára budúceho roka, čiže svojím spôsobom je to už viac pre ten ďalší parlament, ktorý po nás príde, ako pre nás samotných. A tie veci, ktoré súvisia s výbormi, pretože to je dlhodobá požiadavka, tie dávame od septembra. Ale z výborov sa nebude dať vyviesť poslanca, bude sa ho dať len vykázať, čiže tam tie opatrenia budú miernejšie a skutočne bolo by veľmi nešťastné, keby ste to teraz spájali s konkrétnym prípadom, nie je to tak, my sme nereagovali na jeden konkrétny prípad, my sme sa snažili podchytiť tie relevantné podnety, ktoré nám od predsedov výborov prichádzali počas celého volebného obdobia a takisto sa nejakým spôsobom inšpirovať a overiť si aj v zahraničí ako parlamentná stráž funguje. No a uvidíme v budúcnosti, či pôjdeme tou cestou Českej republiky, ktorá dočasne poverila vykonávaním funkcie parlamentnej stráže ten útvar Policajného zboru, alebo či sa nám podarí nejakým spôsobom aj zriadiť parlamentnú stráž, teda takú naozajstnú, ktorú by mal parlament, a potom asi by bolo aj na mieste podrobnejšie, a bude to nevyhnutné upraviť, postavenie právomocí parlamentnej stráže, tak ako je to napríklad v Maďarsku, kde máte podrobnú úpravu, čo môže, čo nemôže parlamentná stráž, proste akým spôsobom navonok vystupuje, ako ich rozpoznáte a tak ďalej.
Takže uvidíme, ako sa tieto veci vyvinú, predpokladám, že už sa to nestane za tohto volebného obdobia, ale bude sa treba nad tým troška viac zamyslieť a súvisí to, samozrejme, aj s personálnymi možnosťami Národnej rady, aj s finančnými možnosťami, a teda so stavom v akom bude štátny rozpočet a bude to už aj úlohou toho ďalšieho parlamentu, predpokladám, aby urobil to rozhodnutie, ak mu nebude postačovať tá verzia, ktorá bude dočasná, tak ako v Českej republike dočasne dvadsať rokov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a naozaj by som tieto veci bol nerád, keby sa dramatizovali, nie sú zamerané voči nikomu osobne, je to naozaj dotiahnutie mechanizmov, ktoré tu máme nastavené, tak aby to malo nejakú koncovku a chcem aj požiadať vás, aby ste sa nad tým ešte teda raz zamysleli a podporili nielen ten pôvodný návrh, ale aj ten návrh ako taký v znení pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Svrček, a pokiaľ sú tu teda ešte nejaké nejasnosti, tak môžem dovysvetľovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán predseda Vetrák, vy ste sa snažili tak v podtóne povedať aj niektoré príčiny, ktoré, alebo ktoré sú príčiny toho, že sa parlamentná stráž teda ide vytvárať. Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť, že jedným z dôvodov, ktorý ste len tak načrtli, je napríklad aj to, že nie všetci členovia alebo predsedovia výborov sú odborne spôsobilí na výbor, ktorý vedú. Sám ste povedali, že sa vám nikdy nestalo, aby ste museli niekoho vyvádzať, prerušovať, pretože ste odborne vybavený, argumentačne vybavený a schopný obhájiť to, o čom rokujete. Ak sa ale za predsedu výboru dostane niekto, kto nebol nikdy poslancom ani obecného zastupiteľstva, je mesiac v parlamente, stane sa predsedom výboru, tak, samozrejme, že má problém, pretože ho zdržujú a vyrušujú všetky odborné postoje, ktoré povedia iní, najmä opoziční politici.
A druhá vec je úroveň legislatívy a najmä vládnej legislatívy, ktorá je a má byť ťažiskom legislatívy tej, ktorá sa teda dostáva do parlamentu, a o tom, aká je úroveň vládnej legislatívy, ja viem, že to tu nepoviete na tvrdo, si myslíte určite tiež svoje, pretože to o čom tu hovoríte, o prílepkoch, tak to je v opačnom garde. Tie prílepky sú mnoho razy pôvodné predlohy návrhov zákonov, ktoré prídu z vlády spracované niektorým ministerstvom. Mnoho razy sa to stalo, že má predloha desať strán alebo tri a .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
No pozmeňovací návrh je výsledkom rokovaní aj s kolegami z SaS, takže za tento pozmeňovací návrh zahlasujeme. Ja by som sa prihovárala k postupu ako je v Českej republike, že teda parlamentná stráž bude zadefinovaná v zákone, ale teda reálne by bola vykonávaná Policajným zborom, obdobne ako je to v Čechách. Ja pevne verím, že v praxi tu budú naozaj ojedinelé situácie, ktoré verím, že sa ani nestanú, ale ak by sa stali, tak je dobre, aby mal kto nastoliť poriadok v pléne. Ale rada by som ešte pripomenula to stlmenie rýchlosti legislatívneho procesu. Myslím si, že teraz by sme naozaj po schválení tejto časti novely mali si sadnúť k tomu, ako pribrzdiť trochu rokovanie a rýchlosť prijímania zákonov. Mojím návrhom je, aby medzi prvým a druhým čítaním poslaneckých návrhov vždy uplynula jedna schôdza. Čiže, aby nebolo zaradené druhé čítanie hneď na tú ďalšiu schôdzu, ale až na obschôdzu tak, aby vlastne mohlo prebehnúť medzirezortné pripomienkové konanie, aby stanovisko legislatívnej rady vlády a stanovisko vlády neprichádzalo niekedy až už po schválení zákona v pléne Národnej rady. Potom, samozrejme, môžu sa dostať do legislatívneho procesu aj nejaké chybičky, ktoré následne treba opravovať a, samozrejme, nespôsobuje to dôveru. Máme schválenú, pán predseda, legislatívnu radu vašu, tak aj tá by bola si za čím, aby tiež mala nejaké prípadne odborné stanoviská a odporúčania.

Ďakujem za slovo a ďakujem, pán predseda výboru, za dovysvetlenie aj čo bolo účelom a cieľom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu. Myslím si, že určite je pred nami ešte aj dôležitá cesta otvorenia, ako si spomínal, tej veľkej novely rokovacieho poriadku, pretože sú tu napríklad aj body ako doslovné čítanie a predkladanie pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že keď už dôjde k zverejneniu na webovej stránke Národnej rady pozmeňujúceho návrhu, podľa môjho názoru je úplne zbytočné doslovné citovanie všetkých tých zákonných noriem, ktoré sú uvedené v tom pozmeňujúcom návrhu a zbytočne to naťahuje aj rokovanie pléna. A taktiež otázka prepadávania bodov. Na môj vkus príliš často dochádza k prepadávaniu bodov v rámci rozpravy a dochádza doslova k chaosu v rámci jednotlivých schôdzí.
Podľa môjho názor v prípade, ak by dvakrát došlo k prepadnutiu bodu, tak automaticky by sa ten návrh mal posunúť na ďalšiu schôdzu Národnej rady, pretože k situáciám ako dochádzalo aj v minulosti, že sa naťahuje schôdza niekedy aj o dva, o tri týždne podľa navrhovaného kalendára si myslím, že k tomu určite neprispieva k tomu zdravému legislatívnemu procesu. Takže, áno, kvitujem treba riešiť aj ďalšie veci. Zatiaľ sa otvorila táto vec ohľadne bezpečnosti v pléne a v Národnej rade, ale určite je treba doriešiť aj ďalší proces, procesovanie v rámci prijímania jednotlivých návrhov zákonov v pléne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Vetrák, ja by som len k tej parlamentnej stráži, naozaj si myslím, že to nie je nutnosť a nie je to ani potrebné vzhľadom na tú intenzitu a teda rozsah, rozsah tých estrád, ktoré sme tu videli, o ktorých sme hovorili aj v predchádzajúcej diskusii. Nemyslím si, že sa to bude opakovať, pretože, tak ako som sa vyjadril, myslím, že už nebude, nebude priestor a nebude ani kým takúto estrádu vyrábať. Ale naopak myslím si, že keď sa spraví tento inštitút parlamentnej stráže, tak zrovna takýto exhibicionisti, ktorí majú, majú potrebu takýmto spôsobom tlmočiť svoje politické názory a možno bez potrebných argumentov upozorňovať sami na seba, tak si myslím, že to budú robiť aj pri tej parlamentnej stráži oveľa, oveľa viac a oveľa intenzívnejšie. Pretože práve taký zásah parlamentnej stráže alebo ten teda využitie toho inštitútu budú, budú prezentovať ako nejaké svoje martýrstvo a ten, ten nejaký svoj politický boj. Takže nemám celkom istotu či to je opodstatnené a či v praxi tá parlamentná stráž splní svoj účel.
Na druhej strane si naozaj myslím, že Národná rada by si mala zachovať určitý status a mala by mať aj svoju prestíž, aj svoju vážnosť. (Zaznievanie gongu.) A pokiaľ, odpúšťame vám, a pokiaľ to nie je nutné a tých prípadov nie je naozaj veľa, ani nie je možné to nejakým spôsobom inak riešiť, tak by som bol v tejto otázke zdržanlivý, aby sme nedehonestovali Národnú radu ako takú a nevyslali do spoločnosti signál, že ešte aj v Národnej rade musí byť stráž a musia byť zložky, ktoré poslancov musia takýmto spôsobom umravňovať, to je môj názor. Myslí si, že v praxi to nebude využívané a myslím, že pokiaľ to niekto využije, tak pokiaľ to niekto využije, tak to bude zneužité tým exhibicionistom. Ďa ...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)