66. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Samuela Vlčana, ktorého zastupujem. Ďakujem za položenú otázku a skúsim na ňu odpovedať čo najstručnejšie. Vzhľadom k tomu, že mi bola otázka položená trikrát budem odpovedať naraz na všetky tri otázky. Ja iba čítam.
V prvom rade si dovolím poznamenať, že som sa zúčastnil na stretnutí so všetkými stavovskými organizáciami v rezorte a vždy som sa snažil hľadať efektívne riešenia pre problémy, ktoré boli na stretnutiach predložené. Nie je pravda, že farmári a lesníci blokovali cestný prechod Dargov. Cestný prechod bol blokovaný šiestimi zástupcami jedinej stavovskej organizácie IPIF, ktorá sa domáhala stretnutia pred samotnou blokáciou.
Stretnutie sa uskutočnilo, o čom som informoval aj predsedu vlády Slovenskej republiky. Na stretnutie, bohužiaľ, táto organizácia predložila nesplniteľné požiadavky. Ich splnením by som porušil zákony Slovenskej republiky alebo vedome vytvoril konflikt záujmov. Len pre ilustráciu vyberiem tri požiadavky. Po prvé, byť nehlasujúcim členom vedenia ministerstva, porady vedenia ministerstva, byť nehlasujúcim členom porady PPA a byť členom Rady SPF.
Vážený pán poslanec, asi sám uznáte, že nebolo možné vyhovieť takto položeným požiadavkám a okrem toho, že nie je v kompetencii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka určovať generálnemu riaditeľovi PPA členov porady vedenia, určite nemôžme menovať za člena Rady Slovenského pozemkového fondu zástupcu žiadnej stavovskej organizácie, hlavne ak členov Rady schvaľuje vláda Slovenskej republiky a Národná rada, o čom iste viete.
Vedenie ministerstva tvorí minister, štátni tajomníci, GTSÚ a generálni riaditelia a riaditeľky sekcií. Ani najväčšia stavovská organizácia zriadená zákonom SPPK nie je členom porady vedenia. Ak mi táto skupina vyčítala nízku mieru intenzity pomoci v systémoch dotácií, musím povedať, že v Slovensku ho využíva horný strop miery intenzity pomoci, ktorý je definovaný úplne jasne v nariadení Európskej únie, a na rozdiel napríklad od Českej republiky, kde štát prepláca z druhého piliera výlučne úrokovú sadzbu a po treťom roku istú drobnú časť istiny, na Slovensku je preplácané od 50 do 75 % istiny a tento strop nie je možné na národnej úrovni zvýšiť. Toto je ďalší príklad nezmyselných požiadaviek bez základných znalostí práva Európskej únie, národného práva aj elementárnych podmienok dotačnej schémy.
Dovoľte mi pripomenúť, že som to bol práve ja ako jediný minister pôdohospodárstva, ktorý vymyslel a zaviedol a na pôde Európskej komisie obhájil tzv. cenové katalógy. Práve ich zavedením sa ruší pre poľnohospodárov najzložitejšia a administratívne najobsiahlejšia časť prípravy žiadosti o dotácie, a síce verejné obstarávanie, čím som zásadne nielen zjednodušil, ale aj zaviedol vysokú mieru transparentnosti a predvídateľnosti pri poskytovaní dotácií a zvýšil mieru hospodárnosti na maximum, za čo sme získali prejav uznania zo strany Európskej únie dokonca na zasadnutí Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu.
Ak tieto moje kroky vníma táto konkrétna organizácia, ktorej členmi sú aj aktuálne trestne stíhaní poberatelia dotácií za najtemnejšie doby rezortu, ako moje zlyhanie, je to, samozrejme, ich slobodná vôľa. Ja to ako zlyhanie nevidím, naopak, som na svoju prácu a na prácu svojich kolegov patrične hrdý, ale nepríde mi skutočne správne, aby tu na pôde zákonodarnej moci mali svojho zástupcu alebo hovorcu.
Vážený pán poslanec, som kedykoľvek pripravený s vami osobne prejsť ako nezmyselné požiadavky tejto organizácie, tak všetky aktivity, ktoré sme vykonali pre očistu rezortu a naplnenie cieľov programového vyhlásenia vlády.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Šudík má v tomto prípade doplňujúcu otázku, takže nech sa páči.

Ďakujem za odpoveď a je mi jasné, že mi nebudete vedieť odpovedať, tak ja sa už budem možno aj priamo pýtať ministra, keď sa s ním najbližšie stretnem, ale pravdepodobne s ním budete skôr, tak mu môžte tlmočiť, keby možno viac času venoval týmto všetkým stavovským organizáciám, ktoré sú, lebo sa cítia byť nevypočuté. A tam vzniká ten problém v komunikácii a potom vznikajú rôzne protesty. A si viem predstaviť, že znova začnú blokovať Dargov a potom to obmedzuje len šoférov a vodičov, ktorí sa prechádzajú. Tak lepšie tá komunikácia, aby potom ušetril nervy množstvu šoférov, ktorí sú potom blokovaní. Ďakujem.

Ďakujem, odovzdám.

Opäť, pán poslanec, aj vás chcem poprosiť, priestor je na doplňujúcu otázku nie konštatovania. Otázka č. 8 sa zhoduje so 7, takže bola zodpovedaná.
Deviatu otázku položil pán poslanec Šudík podpredsedníčke vlády a ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Veronike Remišovej a otázka znie:
"Pani ministerka, ešte 13. októbra minulého roka bolo ukončené podávanie žiadosti o poskytnutie príspevku z výzvy IROP-PO7-SC72-2021-74, ktorá bola vyhlásená 13. augusta minulého roka. Pokiaľ viem, do dnešného dňa nie je táto výzva vyhodnotená. Chcem sa opýtať, kedy dôjde k vyhodnoteniu výzvy, čo vyhodnotenie brzdí a zároveň či pripravuje ministerstvo ďalšie výzvy súvisiace s budovaním cyklotrás."

Vážený pán poslanec, v priebehu roka 2021 vyhlásil riadiaci orgán pre integrovaný regionálny operačný program 19 výziev v objeme viac ako 264 mil. eur. IROP súčasná vláda prevzala v dezolátnom stave. Po prechode IROP na ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie k 1. 10. 2020 sme vykonali finančnú inventúru IROP. Nebolo zazmluvnených viac ako 200 mil. eur a 741 projektov bolo spiacich bez akéhokoľvek čerpania od roku 2017 a 2018.
Veľký počet bol nerealizovateľný do konca programového obdobia, teda sme pristúpili k vyhláseniu 39 výziev počas 16 mesiacov. Pre porovnanie, predtým bolo vyhlásených 56 výziev za 4 roky. Výzva na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy bola vyhlásená dňa 13. augusta 2021. Žiadatelia mohli predkladať svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok až do 27. decembra 2021, to je do uzavretia druhého hodnotiaceho kola.
Do tejto výzvy predložilo svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok až 85 žiadateľov. Po uzavretí výzvy sa následne začína schvaľovací proces žiadostí o NFP. Nakoľko vyhodnotenie výzvy je celoslovenské, jednotlivé regióny musia na seba čakať, kým všetky sprostredkovateľské orgány vyhodnotia žiadosti o NFP. V takto nastavenom systéme kladieme o to väčší dôraz na zefektívnenie procesov na riadiacom orgáne pre integrovaný regionálny operačný program, ale najmä na sprostredkovateľské orgány tak, aby vyhodnotenie výzvy nebolo zdržiavané a projekty mohli prejsť do realizačnej fázy čo najskôr. Predpokladané vyhodnotenie predmetnej výzvy je v polovici júla 2022.
V rámci programov cezhraničnej spolupráce je aktuálne vyhlásená výzva Interreg, v programe spolupráce Interreg Slovenská republika, Česká republika v rámci špecifického cieľa 2.1 Zvýšenia atraktívnosti kultúrneho a prírodného dedičstva pre obyvateľov a návštevníkov cezhraničného regiónu.
Výzva, ktorá bola vyhlásená 31. mája 2022, má ambíciu podporiť rozvoj cestovného ruchu a tvorbu komplexných produktov pre návštevníkov, ktoré sú zamerané na propagáciu spoločného územia. Zámerom je podporiť také projekty, ktoré by prispeli k vybudovaniu nových turistických produktov alebo by vylepšili existujúce produkty, a tým by prispeli k rozvoju turisticky zaujímavých lokalít a ich prepojenosti do funkčných celkov, a to aj prostredníctvom vybudovania alebo zmodernizovania cyklistických ciest, resp. cyklotrás a turistických chodníkov, ktoré prepoja prírodné a kultúrne pamiatky v cezhraničnom regióne.
V rámci tejto výzvy bude podporené budovanie, modernizovanie nemotorových komunikácií určených výlučne pre pohyb chodcov a cyklistov. Zároveň je vítaná aj podpora prírodných a kultúrnych pamiatok, ktoré sú menšie alebo neznáme pre širšiu verejnosť, ale sú rovnako významné pre územie z pohľadu cezhraničného dopadu a podpory turizmu. Každý kút podporovaného územia je pre cezhraničnosť dôležitý a má svoj význam. Dôležité je to, aby bola zachovaná hlavná myšlienka cezhraničných projektov, a to cezhraničný dopad a cezhraničná spolupráca.
V rámci žiadostí o NFP sú vítané aktivity typu - investičné aktivity na zlepšenie technického stavu prírodných a kultúrnych pamiatok cezhraničného významu s cieľom ďalšieho využitia prírodného a kultúrneho dedičstva, investičné a neinvestičné aktivity na zlepšenie prístupu k prírodným a kultúrnym pamiatkam, napríklad značenia alebo oddychové zóny realizované vo forme doplnkových aktivít, plánovanie, príprava a budovanie cyklistických ciest a turistických chodníkov, spájanie viacerých objektov kultúrneho a prírodného dedičstva ako ucelených produktov pre návštevníkov, povinná aktivita pre každého projektového partnera.
Oprávnenými žiadateľmi sú štát a jeho organizačné zložky, územná samospráva a jej organizačné zložky, organizácie zriaďované štátom, krajom, obcou, mestskou časťou a združením obcí, mimovládne neziskové organizácie, záujmové združenia právnických osôb, okresné a krajské organizácie cestovného ruchu, európske zoskupenie územnej spolupráce oprávnenými cieľovými skupinami v rámci vyhlásenej výzvy sú obyvatelia cezhraničného regiónu a návštevníci cezhraničného regiónu.

Doplňujúca otázka je? Pán poslanec nie je. Ďakujeme pekne.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Romana Tabák ministerke kultúry Slovenskej republiky Natálii Milanovej:
"Vážená pani ministerka, mala by som otázku týkajúcu sa rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky. Chcem sa opýtať, ako je potrebné postupovať v prípade, že je poškodená, avšak jej vlastník nemá záujem ju opravovať."

Vážená pani poslankyňa, ja by som chcela najprv úplne stručne odpovedať na tú časť kladenej otázky, kde sa pýtate, ako je potrebné postupovať v prípade, že je poškodená alebo vlastník nemá záujem opravovať, alebo teda dôvod môže byť akýkoľvek - vždy v súlade so zákonom. Už teraz máme platný zákon, podľa ktorého sa môžu udeľovať pokuty tým vlastníkom, ktorí sa nestarajú o svoju pamiatku tak, ako by sa mali. Ale ja aj konkrétne teraz poviem, o ktoré paragrafy pamiatkového zákona ide, aby ste mali aj oporu potom v tej legislatíve.
Práva a povinnosti vlastníka národnej kultúrnej pamiatky sú upravené v § 28 pamiatkového zákona. Podľa § 28 ods. 2 písm. a) pamiatkového zákona vlastník národnej kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky.
Podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona základná ochrana národnej kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaný na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu národnej kultúrnej pamiatky na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia národnej kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. n) pamiatkového zákona sa priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu dopustí ten, kto nezabezpečuje základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky podľa § 27 pamiatkového zákona, neudržiava ju v dobrom stave a využíva ju spôsobom, ktorý ju ohrozuje, poškodzuje, znehodnocuje alebo ničí, alebo ju nechráni pred odcudzením, alebo iným spôsobom poruší povinnosť podľa § 28 ods. 2 pamiatkového zákona.
Podľa § 42 ods. 2 písm. c) pamiatkového zákona môže krajský pamiatkový úrad uložiť fyzickej osobe pokutu vo výške do 200 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v odseku 1 písm. l) až q) pamiatkového zákona.
Podľa § 43 ods. 2 písm. c) krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške od 300 do 1 000 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1, písm. l až q) pamiatkového zákona. Ak niekto čo i len z nedbanlivosti poškodí, znehodnotí alebo zničí nehnuteľnú vec, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, pričom spôsobí značnú škodu, dopustí sa naplnenia podstaty trestného činu poškodzovania a znehodnocovania národnej kultúrnej pamiatky. Rovnako je trestné aj zmarenie konania o vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku, ak spôsobí značnú škodu.
Z pohľadu ochrany verejného záujmu nemôžeme hodnotiť, či vlastník má, alebo nemá záujem opraviť, resp. obnoviť národnú kultúrnu pamiatku, ale vlastník je povinný v zmysle dikcie pamiatkového zákona udržiavať ju v dobrom stave, zabezpečovať vykonávanie základnej ochrany na vlastné náklady. Túto povinnosť má aj každý vlastník stavby v zmysle platného stavebného zákona. V prípade ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na obnovu alebo na reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, môže požiadať o finančný príspevok ministerstva kultúry. Máme tam dobre fungujúci, niekoľko rokov fungujúci, dotačný program Obnovme si svoj dom, ktorý je rozčlenený na päť podprogramov, a každý majiteľ národnej kultúrnej pamiatky má možnosť požiadať si o dotáciu, v tom ktorom zodpovedajúcom programe. Aj takto chceme motivovať majiteľov národných kultúrnych pamiatok, aby stav tej národnej kultúrnej pamiatky udržiavali, aby národné kultúrne pamiatky postupne, postupnými krokmi sa stále viac a viac obnovovali.
Asi každý z nás má vo svojom okolí alebo vzdialenejšom okolí národnú kultúrnu pamiatku, ktorá, žiaľ, z nejakých dôvodov chátra a predpokladám, že aj pani poslankyňa asi má na mysli nejakú konkrétnu. Ja za všetky tie asi dobré a úspešné príbehy poviem jeden, a to je zámok Kunerad, kde predchádzajúci majiteľ sa choval veľmi barbarsky. Momentálne, keď do Kuneradu prídete, tak vidíte ten až taký rozprávkový záver alebo pokračovanie príbehu tej pamiatky.

Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Pani ministerka, ďakujem vám veľmi pekne za vašu odpoveď. Táto otázka bola na podnet našich občanov. Takže chcela by som im poďakovať, že mi posielajú tieto otázky a takto ich vždy podám na hodine otázok a vždy vám takto pani ministerka odpovie. Takže ďakujem veľmi pekne.