66. schôdza

Dobré popoludnie. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený poslanecký zbor, vážený pán minister, vážení občania, tak ako už spomenul aj pán poslanec Fecko, že by som mohol a mal vystúpiť, on aj vedel, že vystúpim. A chcem vystúpiť k jednému možno parciálnemu bodu tejto novely, ktorý v tom komplexe rôznych opatrení môže do istej miery aj zanikať, ale verím, že sa tak nestane. A nestane sa kvôli tomu, že naša krajina má obrovský ekologický dlh. A ja navyše mám aj takú rád vetičku, ktorú teraz použijem, že: Život je najlepší režisér, niekedy zariadi veci lepšie, ako keď sa budeme snažiť vymýšľať scenáre rôzne sami.
Oceňujem, že v tejto chvíli tu sedí aj pán minister životného prostredia Ján Budaj. Naozaj to nie je dohodnuté a naozaj to nie je vec, ktorá by nejakým spôsobom bola naplánovaná. Ale myslím si, že je to celkom dobre a verím, že títo dvaja páni ministri v tejto chvíli budú môcť vlastne potvrdiť niečo, na čom sa môžme zhodnúť, ako na veľmi potrebnom riešení.
Ak hovorím o veľkom ekologickom dlhu, tak musím ako lesník povedať, že pomerne dlho som si myslel, že najmä my lesníci máme voči krajine ekologický dlh, že je čo tam naprávať. Nieže by to nebola pravda, ale moja skúsenosť aj po hlbšom zoznámení sa s oblasťou pôdohospodárstva a špeciálne poľnohospodárstva mi umožnila načrieť do poznania, že ešte väčší dlh ako lesníci majú poľnohospodári voči krajine. Ak v tom lesníctve, by som povedal, od stredoveku vplyvom aj múdrych predchodcov, múdrych panovníkov sa kvalita hospodárenia o tých veľkých plôch vyrúbaných cez holoruby, podrastové hospodárenie až po dnešné prírode blízke hospodárenie, ktoré je prvýkrát súčasťou vládneho programu, a verím, že tak navždy sa už aj vždycky stane a bude to to tak zotrvávať, tak pri tom poľnohospodárstve práve došlo k opačnému postupu. My sme voči tej poľnohospodárskej krajine prejavili veľkú mieru nepochopenia, možno v zámere a v záujme výroby potravín. Rozorali sme medze, zlikvidovali sme remízky, pokazili sme krajinu a je našou povinnosťou ju teraz napraviť, lebo aj na prvý aj na druhý pohľad vidno, že tá krajina trpí.
Na ten prvý pohľad je to jasné, veľké pláne, sem tam nejaký strom solitér, možno to vyhovuje veľkej poľnohospodárskej technike, ale nemôže to vyhovovať nám všetkým a krajine. A na ten druhý pohľad potom vidíme popraskanú zem suchú alebo naopak prívalové dažde, ktoré berú vodnou eróziou pôdu preč a môžu byť aj také silné, že tá krajina dokonca berie nielen pôdu, ale aj ľudské životy. Spomeňme si na vlaňajší prípad z Rudna nad Hronom.
Takže áno, máme dôvod hovoriť o našej krajine ako o ekologicky dlžnej. A ja preto chcem oceniť túto novelu, ktorá okrem mnohých iných cieľov, ktoré chce zasiahnuť, hovorí aj o potrebe zvýšenia odolnosti krajiny a špeciálne hovorí o vode, o potrebe vodozádržných opatrení, o prvkoch zelenej infraštruktúry, a to sú všetko nesmierne dôležité veci, ktoré v tejto súvislosti treba osobitne zdôrazniť, že novela práve si zobrala aj takýto cieľ.
Avšak ja sa to spýtam. Prečo vlastne bolo potrebné do tejto novely zdôrazniť aj tento aspekt? Veď keď sa pozrieme od roku ´91 Martin? Platný zákon 330 o pozemkových úpravách, ten veľmi jasne hovorí už toľké roky, 31 rokov je to? 31? Dobre rátam. Že vlastne v tejto krajine je potrebné robiť pozemkové úpravy z dvoch dôležitých komplexov. Jedna časť toho dôležitého komplexu sa týka tých často už spomínaných komasácií, aby sme dedičstvo po Márii Terézii a ďalších v zákonných úpravách konečne zladili s tým, že by sme tú rozdrobenosť nemali takú mimoriadne silnú.
No ale na druhej strane hovorí ako o absolútne vyváženej druhej časti tohto komplexu, o potrebe vybudovania spoločných zariadení. A tam sa opäť hovorí ako keby podobným jazykom, ak nie celkom tým istým o tom, že je potrebné mať. A ja to zopakujem z tohto miesta, viem, že často to bolo aj dôvodom na úsmev, keď som ešte sedel na ministerstve, že stále o tom hovorím, ale to neni otázka rétoriky, to je otázka života, prosím. Že nám hovorí ten zákon o tom, že musia byť v spoločných zariadeniach vetrolamy, remízky, poldre, zasakovacie pásy a množstvo ďalších prvkov, ktoré práve stabilizujú krajinu na to, aby sme zvýšili, tak ako to voľakedy hovorieval v blahej pamäti profesor Stolina v súvislosti s lesom, ale platí to aj na poľnohospodársku krajinu, aby sme zvýšili odolnostný potenciál krajiny. Lebo my v tej krajine chceme žiť komplexný život, nielen produkovať potraviny a drevo, ale produkovať kvalitné životné prostredie pre nás všetkých.
Tak a táto úvaha ako úvodná a nebudem ju veľmi rozširovať, bola aj takým motívom k tomu, aby sme si povedali, že ak teda komasácie sú len rovnocennou časťou spoločných zariadení, ktoré musíme dostať do tej krajiny, tá krajina sa musí fragmentovať práve takýmito prvkami, tak potom musíme asi povedať, že doterajšie úpravy nestačili. Ani § 12 nebol dostatočne silný a obávam sa, že ani súčasná úprava nemá takú silu, aby donútila reálne v našej krajine tie zelené prvky vybudovať. Lebo číslo 3 557 si pamätám veľmi dobre, to je počet katastrálnych území na Slovensku, a práve takýto počet katastrálnych území máme dnes s tým, že ani v jednom, to znamená veľká nula, sa nedosiahli ešte komplexné pozemkové úpravy tak, aby sme tu mali vybudované aj spoločné zariadenia. Lebo ono sa to robia tie pozemkové úpravy tak, že nejde najprv do terénu geodet, ale najprv musí doňho vstúpiť krajinný architekt, ktorý sa pozrie okom múdrym a chápavým voči krajine aj voči ľuďom, ktorí tam majú žiť. Čo, kde by malo byť naprojektované, kde remízka, kde vetrolam, kde polder, kde cesta, on povie, že takto by tá krajina mala vypadať. Ľudia by sa mali na tom zhodnúť nie ako, že im tam niekto chce nariadiť čosi neželané, ale že im niekto chce povedať, že za humnami musíte mať zdravý životný priestor, no až keď ten krajinný architekt toto nielen vysloví, ale naprojektuje, potom prichádza geodet, aby to naplánoval z hľadiska sceľovania pozemkov. A potom prichádza na rad realizácia, údržba a vlastne trvalý proces krajinného zušľachťovania, pretože to nemôže skončiť, to musí byť kontinuálna záležitosť.
No a keďže toto sa nedeje, tak sme sa dohodli s pánom poslancom Feckom, že ešte doplníme o jeden pozmeňovací návrh túto novelu. A ten pozmeňovací návrh mal byť tak trošinka, už nieže hovoríme o pekných zelených prvkoch, ale mal povedať, ale budú tie zelené prvky a vynútime si ich spôsobom zákonným. Teda hodným tejto siene. A ten pozmeňovací návrh je zameraný alebo poviem hneď, aby som zmiernil túto rétoriku, mal byť zameraný na to, že nech už štát bude vyčleňovať na pozemkové úpravy státisíce, milióny či desiatky miliónov, vieme, že vždy za každej vlády je to problém. Dokonca vieme, že to bol obrovský problém aj za súčasnej vlády, keď som dostával zľava, sprava úplne zaslúžene za to, že som ako minister pôdohospodárstva nevybojoval ani cent z fondu obnovy, kde sme klesli z predstavy vyše jednej miliardy cez nejakých 600 000 až napokon po aspoň 50 000 na 50 000 000 na pozemkové úpravy. Nepodarilo sa, nuž tak či už budú tie peniaze zo štátneho rozpočtu, alebo budú iné verejné zdroje, chceme s pánom poslancom Feckom, a verím, že aj v súlade so záujmom poslaneckého zboru a všetkých občanov tejto krajiny povedať, že vždy z týchto prostriedkov, tak ako to život ukáže, že je možné ich použiť, sa nejaká časť povinne použije aj na spoločné zariadenia.
A v pozmeňujúcom návrhu hovoríme o tom, že to musí byť 40 %. Štyridsať percent, ktoré nie v katastrálnom území každom, ale v ročnom objeme prostriedkov, ktoré budú priznané pozemkovým úpravám, sa nedá na nič iné, ale minimálne 40 % na spoločné zariadenia, na tie zelené a vodné prvky, ktoré rozhodujú a budú čoraz viac v klimatických zmenách rozhodovať o kvalite života našej krajiny.
Ja ten pozmeňovák mám tu. Nevytiahnem ho, pretože, aj keď ďakujem všetkým, ktorí sa ku mne pridali, môj politický výtlak je taký slabší. Musím viacej chodievať a prosiť o to, aby niekto mi podpísal, pretože na tú stranu patriť nechcem, tu už nepatrím, takže vlastne som tak trocha do istej miery taký prvok, ktorý sa musí, hej, prispôsobiť tejto situácii. Ale to nevadí, ak aj politický výtlak nie je taký vysoký, ochota slúžiť tejto krajine z miesta, ktoré mi bolo voľbami priznané, ja ho s pokorou vykonávam, chcem naďalej tak aj to robiť, čo sa bude dať, takže pozmeňujúci návrh preto nepodám, lebo pán minister Vlčan bol, keď sa zoznámil s týmto zámerom, povedal, že by to možno v tejto chvíli nebolo už v súlade s tou takou kontinuitou, ktorá je na ministerstve robená. Chápem, vládny návrh má, aj keď nemá formálne prednosť, ale je určite robený komplexnejším pohľadom a viacej súvislostí sa do neho zakomponuje, ako keď ja ako poslanec alebo my dvaja ako dvaja poslanci si povieme a dáme to tam.
Nebolo by to múdre, aby som to teraz tvrdohlavo presadzoval, takže som sa tak dohodol džentlmensky s pánom ministrom Vlčanom, že túto záležitosť - a ja to len veľmi stručne prečítam, lebo je to veľmi kratučké a odôvodnenie nebudem k tomu dávať - posunieme do vládneho návrhu, ktorý bude zhotovený a uzrie svetlo sveta na jeseň tohto roku. Ten návrh bude naozaj toľko riadkový, že ešte zneužijem vašu ochotu počúvať. Hovorí, že do článku toho a toho, tam a tam, teraz to neni dôležité... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, idete už čítať pozmeňujúci návrh?

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Nie, nie, nie. Ja to len hovorím, že je tu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Dobre.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
... ale ho nepredkladám, len oboznamujem, ctené kolegyne a kolegov, že by znel takto, keby bol predložený a verím, že veľmi podobne bude znieť ako súčasť vládneho návrhu. Pán kolega sa smeje, zrejme vychádza z toho, že (reakcie z pléna), ale to je tak kratučké. Ide o podstatu. Nejde o formu, ale o podstatu. Obsah je rovnocenný s formou, ale v tejto chvíli by som mu dal navrch. Tak ako ste sa pred chvíľočkou bavili o priorite užívacích a vlastníckych práv navzájom dvaja právnici.
Z celkového objemu nákladov spojených s pozemkovými úpravami vykonanými podľa predchádzajúceho odseku štát vynaloží minimálne 40 % na vyhotovenie projektovej dokumentácie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení a opatrení. Podiel podľa predchádzajúcej vety musí byť dodržaný na celom území Slovenskej republiky za obdobie každého kalendárneho roka. A odôvodnenie, ktoré bude hovoriť o týchto veciach. Ja som to konzultoval aj s pani rektorkou Halászovou z Nitrianskej univerzity, lebo viem, že tam je kopu skvelých ľudí, ktorí majú k tomu vzťah a ktorí vlastne, nechcem, že trpia, ale poukazujú na to, že stále sa len pozemkové úpravy hovoria, stále sa hovorí, koľko peňazí na ne treba, stále sa hovorí, aký máme veľký dlh a tá potreba zelených a vodných prvkov stále zaniká. Nuž, ja si myslím, že je veľmi pekné, keď budeme mať pozemky scelené a každý bude vlastníkom len jednej jedniny a určite je to aj veľmi správne a potrebné, ale ak by sme sa mali rozhodnúť, či pre konkrétne obdobie nášho života je dôležité až tak, aby bolo všetko scelené, nechcem to spochybňovať, alebo či je dôležité to, aby sme mali neodviatu pôdu, aby sme mali primerané množstvo vody, aby sme nemali zničenú krajinu, asi by sme sa rozhodovali pomerne ľahko.
Takže, pán minister, ja očakávam, že sa toto podarí a zároveň aj dodávam, že my sme tu nie na to, aby sme hovorili o nejakých osobných rozporoch, lebo ja sa priznám, s pánom ministrom, neviem, či on so mnou, ale ja s ním mám vážny problém, ja keď mu odovzdával stoličku, tak som to odovzdával s plnou dôverou, že prichádza lepší ako ja a zrejme je aj lepší, áno, prosím, prečo nie. Je to šikovný človek, ktorý prešiel svetom, ale, pán minister, to, čo si spôsobil v personálnom uragáne, tak nachádzam taký antipríklad toho, že mňa sem dostal protikorupčný zápal a zápas a mnohé tie veci, ktoré sa udiali personálne na ministerstve po mojom odchode, sú ako keby zo zlého románu, keď ten protikorupčný étos bol premenený na niečo iné, ale uznám, to sem nepatrí. Takže aj keď osobne možno my k sebe blízko nemôžeme mať, ale verím, že sme tu nie na vybavenie si, vybavovanie si osobných účtov, ale na to, aby sme hovorili o službe tejto krajine a verím, že na jeseň teda takýto návrh uzrie svetlo sveta.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem, skončil som.

Pán Mičovský, asi ten protikorupčný étos na ministerstve pôdohospodárstva zomrel. Asi tak si to zavŕšil, to svoje vystúpenie v tej rozprave.
K tým pozemkovým úpravám, ktoré si ako spomínal, a je tu aj pán minister, strašne veľa peňazí, poviem takto, nie sme minuli na tie pozemkové úpravy, ale vyhodili, lebo veľakrát sú to vyhodené peniaze. Tuná hovoríme o drobení pozemkov a veľakrát to tu zaznelo a že či ten, tí dediči budú viacerí alebo jeden dedič, aby sa nedrobili tie pozemky. Myslím si, že na Slovensku, ak by ste mali ambíciu do budúcna raz zavádzať zákon taký, že by dedil napríklad najstarší v rodine, či už je to syn a keď nemajú syna, tak potom je to dcéra, nemyslím si, že by sa to celkom ujalo, lebo ten rakúsko-uhorský model, ktorý tuná za tie desiatky rokov alebo stáročia je tuná, myslím si, že ľudia sú veľmi ako na to nastavení.
Ale k tým pozemkovým úpravám chcem povedať takúto vec, pán minister, viete, aj tuto padlo aj v rámci tých rozpráv tie katastrálne cesty, predrečníci tu spomínali, že každý pozemok musí byť v podstate prístupný, veď to je cieľom pozemkových úprav. No ale ja sa pýtam, no na čo sú nám pozemkové úpravy, keď reálne my v teréne a v praxi my tie prístupové cesty nemáme. Sú agrobaróni tak drzí a arogantní stále na východnom Slovensku, nielen vám katastrálne cesty rozorú, ale aj váš pozemok bez, vy zaplatíte daň, zaplatíte nájomné, oni zhrabnú dotáciu. To je úplne strašné toto, čo sa deje. A vy na vlastný pozemok a k vlastným pozemkom sa neviete dostať. Na čo sú nám také pozemkové úpravy, ktoré katastrálne cesty sú len virtuálne? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda aj vážený kolega Štefan Kuffa. Ak by som zareagoval práve na tú časť, keď si hovoril o cestách, tak ak som ja zdôrazňoval spoločné zariadenia, tak ich súčasťou je práve aj budovanie cestnej siete, ktorá umožňuje primerané efektívne obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov, napokon aj lesných, kde lesnými cestami máme tiež svoje skúsenosti. Takže by to nemal byť problém. Je to naopak dôležité, aby sme podporili túto stránku realizácie pozemkový úprav, kde sa povinne zabezpečí, aby tá cestná sieť, o ktorej hovorí, že niektorí sa tomu bránia, bola zrealizovaná.
Moja skúsenosť je taká, že niektorí aj tí veľkí, tí oligarchovia pochopili, o čom to je a možno v istej fáze, keď už majú za sebou nejaké to politické harašenie a blíži sa ich vek k vyššiemu, tak robia takéto veci. No ja to možno teraz spomeniem tak trocha až paradoxne, pán minister Becík bol človek, s ktorým som mal veľmi vážne rozpory a myslím, že aj svojím spôsobom skončil vďaka tomu, že sme ostro sa postavili proti praktikám vtedajšieho mečiarizmu, ale ak navštívime dneska jeho pozemky, nepoznám súvislosti, ale jeho hospodárenie z hľadiska aj cestnej siete, z hľadiska zelených prvkov, musím paradoxne povedať, že tento človek, ktorý doplatil kedysi možno na to, čo sme v lesoch urobili, ponúka istý vzor, ako sa dajú pozemkové úpravy urobiť.
Takže to je len možno taká dokresľujúca poznámka skôr na také ukázanie toho, že aj oligarchovia v istej chvíli vedia, takže možno aj tam treba rozlišovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Je mi naozaj ľúto, pán poslanec, že sa tak ťažko vyrovnávaš so zmenou pozície z ministerstva do Národnej rady. Ja nechcem byť osobný a nebudem ani rozprávať o tom, že kto zamestnal v protikorupčnej jednotke bývalého vyšetrovateľa NAKA, ktorý zastavil vyšetrovanie Kožucha. Ale môžme sa niekedy pobaviť o tých detailoch, lebo pravda je to, čo rozhoduje. A pravda je to, že za môjho vedenia ministerstva naozaj sa rezort upratuje a očisťuje. Naozaj podávame účinné trestné oznámenia, naozaj sú ľudia stíhaní, sú stíhaní mnohí, ktorí jednoducho boli preferovaní, keď ty si bol ministrom, nejakí bývalí predsedovia neúspešných mimoparlamentných strán a ich skupina. Verejnosť sa možnože už v blízkom čase dozvie, aké rôzne prešľapy sa udiali, ale mne ide o to, aby sme naozaj ministerstvo viedli na prospech krajiny. Ja budem veľmi rád, keď aj v budúcnosti podporíte legislatívu, ktorá bude realizovať projekt pôdy ako vodnej a uhlíkovej banky. V rámci tohto projektu predložíme v tomto roku do parlamentu alebo teda najneskôr začiatkom budúceho roku aj zákon o nezistených vlastníkoch pôdy, lebo ako vieme, až 8 % pôdy na Slovensku je nezistených vlastníkov a práve táto pôda, pokiaľ sa budeme snažiť zistiť, že kto sú vlastníci a tam, kde sa tí vlastníci nezistia, keď prejde do vlastníctva štátu, môže byť podkladom na vytváranie tých prvkov zelenej a modrej infraštruktúry. A tak si dovolím aj teraz v prítomnosti pána kolegu Budaja povedať, že možnože to bude najzelenší zákon tejto vládnej koalície, keď teda prejde zákon o nezistených vlastníkoch pôdy, lebo naozaj na ministerstve máme záujem pripraviť serióznu právnu úpravu, ktorá nám zlepší stav pôdy, lebo súhlasíme s tým, že posledných tridsať rokov sa stav pôdy zhoršuje, klesá podiel organického uhlíka, tá pôda je stále ubitejšia, znižuje sa vodozádržná funkcia, tie sprašové situácie sú z roka na rok horšie a naozaj to budeme riešiť a ja som pripravený s tímom odborníkov tú situáciu zlepšiť.
Ďakujem.

Pán minister, ja naozaj úprimne s odchodom z ministerstva sa vyrovnávam veľmi ľahko a ty sám vieš, že to neni až také ťažké uveriť, pretože stolička, na ktorej sedíš, je naozaj náročná. A čo je ale problém, s čím sa vyrovnávam oveľa ťažšie, ale naozaj to sem nepatrí, tak iba jednou vetou, ťažko sa vyrovnávam s tým, že ľudia, ktorí uverili, že sa dá robiť robota čisto, statočne a veľmi efektívne, morálne, sú dnes chránení oznamovatelia za to, že poukázali na veci, ktoré sme riešili ako veľké diery v štátnom mešci, v ktorom unikali veľké milióny. To je rezort, cez ktorý sa valia miliardy, nie milióny, a že tí ľudia dnes požívajú štatút chránených oznamovateľov. To je niečo, čo som si nevedel predstaviť v rokoch minulých, ale naozaj to sem nepatrí.
Ja ti prajem, pán minister, aby všetky tie ciele, ktoré aj dnes súvisia s 330-kou, s novelou tohto zákona, aby sa naplnili, pretože my dvaja nie sme dôležití. Dôležití sú občania tejto krajiny, pre ktorých tu pracujeme.
Ďakujem.

Zaujalo ma, pán minister, keď ste tuná spomenuli, že chystáte pripraviť zákon o nezistených vlastníkoch a že by tie v podstate pozemky prešli do vlastníctva štátu, aby ste mohli robiť zelené alebo modré oázy a že to bude vlastne ten environmentálny najzelenší zákon.
Viete, pán minister, prepáčte, no, prepáčte mi, ale keď budeme o tomto hlasovať a to, čo ste povedali v takej skratke, ja budem keď aj jeden z mála, ale budem prvý z tých, ktorý bude proti tomu.
Pán minister, vy tu sa postavíte a poviete, inými slovami, ja to poviem v ľudskej reči, že chystáte sa ukradnúť za štát pôdu vlastníkom. No veď vy si dajte námahu, máte milión päťstotisíc tých štátnych úradníkov, nech tých vlastníkov zistia. A treba im pôdu vrátiť. Tento štát málo ukradol pôdu vlastníkom? Vy nemáte dostatok štátnej pôdy? Však za desiatky rokov štát má pôdu a vy len teraz ste na to prišli, že idete robiť zelené a modré oázy. Prosím vás pekne, to čo to má znamenať? No ja nebudem hlasovať za takýto návrh zákona. To, že sú nezistení vlastníci, to neznamená, že oni aj reálne neexistujú. To neni, to neni pravda, pretože takých je mizivé percento a nie je to 8 %, ako ste to povedali. To je naozaj minimum, že nemali úplne žiadneho dediča. A vy zrovna na tomto budete ako zriaďovať tieto veci. Veď vy povoľte aj na súkromných pozemkoch, aby sa mohli tieto zelené a modré oázy zriaďovať a nešikanujte ľudí. Veď tuná stavebný zákon, vy chcete zriadiť jazierko, remisky, ja neviem, kde čo všetko, príde PPA-čka, tá vám bude obvod stromov ešte merať, že a vám odratáva z celkovej výmery pozemku, prosím vás pekne, to je aká šikana? My tu plačeme nad remiskami, že nemáme. My máme vytvorené takéto biotopy aj prirodzene, ale si ich udržujme! Podporme tuná súkromný sektor! A nie štát ide kradnúť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kuffa, budem rád, keď sa zapojíte do odbornej diskusie prípravy tohto zákona. Možnože ste nepostihli, je už dávno zverejnený legislatívny zámer. My v najbližších mesiacoch predstavíme paragrafované znenie toho zákona a verím, že keď sa s ním oboznámite, budete jeden z tých poslancov a verím, že ich bude väčšina v parlamente, ktorí ho podporia, lebo my chceme predovšetkým v prvom období aktívne vyhľadávať vlastníkov, len tam, kde sa jednoducho vlastníci nenájdu, tak táto pôda prejde na štát práve preto, aby sa mohli realizovať prvky zelenej a modrej infraštruktúry a, samozrejme, ak by aj za, celý proces bude trvať minimálne 10 rokov a kebyže sa ale v budúcnosti niekto nájde, ja neviem, o dva o tri roky a preukáže, že je novonájdený dedič, tak, samozrejme, ten návrh už vo svojom legislatívnom zámere počíta s tým, že všetci takíto novoobjavení dediči budú odškodnení v zmysle platného práva. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ako už som reagoval pred tým faktickými poznámkami, mám zásadný problém s bodom 8 tohto pozmeňujúceho návrhu, preto požadujem, aby tento bod vyčlenený na samostatné hlasovanie. Bod 8 hovorí, že sa vkladá nová veta, ktorá uvádza v zákone, má uvádzať v zákone dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom.
Teraz ako som už naznačil, toto nie je pravda, že sa tu jedná o nejaké uplatňovanie nadradenosti nájomných vzťahov nad vzťahy vlastnícke. Presný opak. Hádam mňa, neviem, či niekto o mne niečo vie, ale ťažko by niekto obviňoval, že ja tu obhajujem nejaké socialistické maniere. To by som si mohol veľmi ľahko aj vyprosiť. Tu ide o to, že zmluvy sa musia dodržiavať. A základný prameň občianskeho práva, to znamená Občiansky zákonník, hovorí jasne, že zmenou vlastníka nehnuteľnej veci je nájomná zmluva nedotknutá, ibaže by nájomca chcel na tom základe takú nájomnú zmluvu ukončiť, vypovedať.
A teraz obdobne k tomu hovorí aj zákon o prenájme poľnohospodárskych pozemkov. Predsa predstava, že niekto si vezme do nájmu poľnohospodársky pozemok, urobí tam doňho investície a potom ten vlastník sa vyhne svojim záväzkom tým, že zahrnie tento pozemok do pozemkových úprav a zamachlí sa to nejako tak, že ten nájomca zostane oholený, to predsa nemôžete myslieť vážne, že toto je v poriadku. Veď preto zákon o prenajímaní poľnohospodárskych pozemkov stanovuje minimálne limity na jednotlivé spôsoby využitia poľnohospodárskych pozemkov či už 30 rokov pri sadoch, alebo 15 rokov pri povedzme nejakej špargli a tak. Čiže to má všetko hlboký význam.
A chcem povedať, že sa tu veľmi ľahko zamieňa pojem pozemok a pojem parcela. Predsa nikde nie je napísané, že predmetom nájmu a prenájmu je parcela. To nie je pravda. Môže byť 10 ha alebo 100 ha parcela, z ktorej si niekto prenájme tretinu alebo nejakú časť. Alebo si prenájme pozemok, ktorý zasahuje do viacerých parciel. No a to je zakázané podľa vás? Nie, nie. Povie, že tu od tohto miesta si vrazíme kolík alebo od tohto stromu, ktorý je na okraji tejto parcely, sa pôjde kus a toto ti ja prenajmem ako vlastník a nič tomu nebráni.
A ešte dokonca, ešte dokonca tu uvádza sa taká, taký čistý nezmysel, to je, prepáčte, páni, že vás tu execírujem takto, ale to je úplne základná vec právnická, že zanikne pozemok tu uvádzate. Čo? Pozemok nemôže zaniknúť. Mohol, keby povedzme sa zrazí zemeguľa s meteoritom, tak asi zanikne, možno. Ale zanikneme všetci, potom to nebudeme riešiť. Ale pozemok nemôže zaniknúť. To každý vie, kto sa tým zaoberá. Čiže jednoducho a teraz ešte vám poviem, prečo sa nad týmto vzrušujem. Lebo túto tému sme preberali na ústavnoprávnom výbore, vaši pracovníci, pán minister, potvrdili, že mám pravdu a že vítajú túto moju pripomienku a že tomu zodpovedajúcim spôsobom ten návrh upravia. Nič, buf. Teraz príde kolega Fecko a vrazí to do pozmeňováku s tým, že nebyť toho, že tu sedím vonku a že ho počúvam, tak kľudne to prejde a my tu odhlasujeme zbavenie práv nájomcov. Predsa tí majú z ústavy, z našich medzinárodných záväzkov právo na to, aby ich oprávnenia podľa zmluvy, ktorú uzavreli, aby boli splnené. To je ich právo. Oni majú oprávnené, tzv. oprávnené očakávania, to je právnický termín na to, že tá zmluva sa bude plniť. A to, že ten pozemok zmenil vlastníka, koho to zaujíma? Koho to zaujíma? To znamená, ten pozemok môže zmeniť vlastníka stokrát za život tej zmluvy. On predsa plní svoju časť tej zmluvy, platí nájom, dodržiava to, čo bolo dohodnuté, a tým to hasne. Ma prekvapujete, že s týmto prídete a ešte k tomu takýmto spôsobom, že si myslíte, akože to, čo bolo dohodnuté na ústavnoprávnom výbore za to, že to povedal nejaký SaS-kár, že na tom nezáleží, že to si vy upečiete? Toto je typický prístup OĽANO. (Reakcia z pléna.) Proste celá, ale nehovor, Monika, to je proste prístup, že na, že všetok rozum sa zhromaždil v OĽANO. Je to tak. Dajte si pokoj s tým. Proste toto bolo dohodnuté.
Vysvetlite mi, nech mi pán minister vysvetlí, že ako sa vysporiadal s tým, ako prebiehal ústavnoprávny výbor, že tam to bolo dohodnuté, že toto odtiaľ vypadne a vy ste im to tam vrátili ešte k tomu takýmto pokútnym spôsobom, že hodinu pred hlasovaním to uvediete do pozmeňováku. Proste ja sa cítim nieže dotknutý, jednoducho si myslím, že v slušnej spoločnosti sa toto nerobí a, samozrejme, považujem vás za slušných, ale toto bolo, pardon, možno, že to bol úlet, ale bolo to povýšenecké od vás.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážený pán minister, ja teda budem stručná, k tomuto zisteniu ústavnoprávneho výboru sa asi nebudem vyjadrovať, to si musíte vyriešiť medzi sebou. V zásade ja vítam ako novelu zákona o pozemkových úpravách a v každom prípade za ňu aj zahlasujem a mrzí ma teda, že vôbec musíme k takémuto zákonu tu sedieť a prerokovávať ho, pretože za tridsať pomaly troch rokov od revolúcie sa nedokázali predchádzajúce vlády vysporiadať a usporiadať vlastnícke práva k pozemkom. Pretože ak si zoberieme celú tú genézu, že ´48 roku boli zoštátnené pozemky, v ´89 sa akože vrátili pozemky, ale vrátili sa v takom rozdrobenom stave, že teda naozaj tam boli spoluvlastnícke podiely a po 30 rokoch sa to ešte znásobilo a vízia, že pozemkové úpravy sa majú ukončiť o ďalších 30 rokov, tak si zoberme, že to spolu, keď to zrátam, je 104 rokov. Za 104 rokov môj syn bude mať 64, takže možnože sa dočká, že dostane scelené pozemky. Veď to je nonsens.
Čiže ja preto vítam aj tento zákon, že konečne začne riešiť expresnejším spôsobom vysporiadanie vlastníckych práv a vítam aj ten návrh, že konečne by sme sa mali vysporiadať aj s pôdou tzv. nezistených vlastníkov, pretože tí nezistení vlastníci, resp. vlastníci oni už dávno nemusia žiť a ich potomkovia ani nemusia tušiť o tom, že majú tu na Slovensku, pretože roky rokúce žijú niekde v zahraničí, že majú tu nejaké drobné pozemky.
Takže áno, ja som presvedčená, že sa treba vysporiadať s týmito vlastníckymi právami a ja tento zákon podporím. Otázka je, predpokladám, že tento bod 8 si vyriešite.
Prečo som si ale zobrala aj slovo k tomuto zákonu, chcem predložiť jeden veľmi krátky pozmeňujúci návrh. Na vysvetlenie, je to návrh, pozmeňujúci návrh, k nedávno schválenému zákonu o potravinách, kde teda sa stala chyba a, žiaľ, teda neprišla na to ani pani prezidentka, a síce teda ide o to, že tým cieľom pozmeňujúceho návrhu je zabezpečenie ústavného princípu právnej istoty, ktorým sa odstraňuje v platnom znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 o potravinách v znení neskorších predpisov dvojitá sankcia za nesplnenie povinnosti ustanovenej v paragrafe 12 ods. 1 písm. g), ktorá súvisí s pravidlami propagácie a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Stalo sa to nedorozumením.
Preto dovoľte, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch v pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 945.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch a pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 945, sa dopĺňa takto:
Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z.. zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 472/2003 Z., zákona č. 546/2004 Z. z., zákona č. 195/2007 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z. zákona č. 349/2011 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 42/2013 Z. z., zákona č. 336/2014 Z. z., zákona č. 101/2014 Z. z., zákona č. 30/2015 Z. z., zákona č. 376/2016 Z. z., zákona č. 91/2019 Z. z., zákona č. 303/2019 Z. z., zákona č. 478/2019 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 69/2021 Z. z., zákona č. 83/2021 Z. z. a zákona č. 211/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 28 ods. 4 sa vypúšťa písm. j).
2. Za § 31ai sa vkladá § 31aj, ktorý vrátanie nadpisu znie:
"§ 31aj
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Konanie začaté po 30. júni 2022 a právoplatne neskončené do dňa vyhlásenia tohto zákona, sa dokončia podľa znenia zákona účinného od dňa vyhlásenia tohto zákona."
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
Nový čl. III nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Aby bolo jasné, ja tento zákon podporujem, o to nič, veď to je oblasť, ktorou som sa zaoberal, ja viem, že čo to je rozrobené z pozemkov a viem, že čo to spôsobuje.
Tiež by som si dovolil korigovať to, čo tu bolo povedané už aj predtým, ale aj teraz. Toto nie je problém ani Márie Terézie, ani problém revolučný. Toto je problém uhorského práva, samozrejme, ktoré narodilo od občianskeho zákonníka rakúskeho, neuznáva to, že pôda nad určitú výmeru alebo pod určitú výmeru sa nesmie deliť a že musí z dedičov vždycky najstarší syn, v danom prípade teda najstarší potomok, získať vlastníctvo zdedenej pôdy a musí svojich súrodencov alebo prípadne iných dedičov vyplatiť.
Čiže ja tento zákon podporujem, o to nič, ale si myslím, že tu máme zásadný problém, ktorý musíme vyriešiť, a to v bode 8 a verím, že ho vyriešime tak, že nebude to, že bude tento zákon odhlasovaný tým nejako dotknuté. Takže tak.