66. schôdza

Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi za výbor pre financie a rozpočet, aby podal správu o výsledku rokovania o materiáli, o tomto materiáli vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2022 až 2025, tlač 1013.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1061 zo dňa 10. mája 2022 pridelil program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania Programu stability Slovenskej republiky iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k programu stability Slovenskej republiky vyjadrených pod bodom III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade program stability zobrať na vedomie. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 352 zo dňa 14. júna 2022. Výbor ma zároveň určil za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, vážené panie poslankyne. Písomná prihláška nie je žiadna. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán spravodajca Viskupič ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegynky, kolegovia, vážený pán minister, predložený program stability Slovenska je programom na nasledujúce roky do roku 2025, a teda dokonca ide aj za horizont volebného obdobia tejto vlády a parlamentu v tomto zložení. Je to, samozrejme, základný dokument, od ktorého sa teda bude odvíjať alebo sa odvíjajú práce na najbližšom rozpočte verejnej správy.
Treba uviesť pár faktov. Žijeme veľmi turbulentnú a rýchlu a premenlivú dobu, preto treba povedať, že tak program, ako ho dnes máme predložený a čítame, už nevychádza z aktuálnych makroekonomických dát a údajov. Tie, ktoré sú v ňom uvedené, sú v dnešnej turbulentnej dobe staré a dnes už, samozrejme, máme k dispozícii nové údaje. To, prosím, nie je výtka, to je len teda upozornenie, aby sme to vnímali, aj keď to budete vy alebo aj občania čítať, tak, samozrejme, proste svet sa, ako som povedal, veľmi rýchlo mení. Bohužiaľ, nie úplne k dobrému v týchto časoch, ale teda treba vždy pracovať s najaktuálnejšími údajmi.
Hlavným z údajov, ktorý teda je veľmi premenlivý momentálne, je inflácia, o ktorej program pre tento rok, myslím, hovoril o 8,1 percentách. Dnes vidíme, že na 12-mesačnej báze sme už na viac ako 12 percentách a obávam sa aj pri pohľade na vývoj daňových príjmov z DPH a zo spotrebných daní, že to číslo môže byť ešte, ešte aj vyššie. Uvidíme, čím nás v podstate realita prekvapí v ďalších mesiacoch.
Len na vykreslenie uvediem, že rozpočet na rok 2022, čiže aktuálny rozpočet pracoval s údajom o inflácii pre tento rok so 4 percentami. V podstate rozdiel vidíme, že je značný a v podstate až tak veľký, že asi pred tú štvorku si musíme pridať ešte jednotku. Takto sa ten svet momentálne, momentálne hýbe a musíme, musíme na to, na to reagovať.
Čo hodnotím veľmi pozitívne aj v odborných diskusiách alebo či pred verejnosťou, čo sa týka verejného hrubého alebo čistého dlhu Slovenska a jeho vývoju pre najbližšie dva roky, resp. teda čo sa dosiahlo aj v roku 2021. Hrubý dlh bude vzhľadom na rast hrubého domáceho produktu a vysokú infláciu v pomere k hrubému domácemu produktu klesať. Vzhľadom na dostatočné a značné predzásobenie sa likviditou ku koncu roka 2021 máme, Slovensko, čistý dlh na úrovni 51,5 %, hrubý dlh je na úrovni 63,2 %, ale teda treba vnímať, že hotovosť vlastne predstavuje takmer 12 % hrubého domáceho produktu alebo nominálne približne 11 mld. eur. Toto je veľmi dobré, toto nám vie, samozrejme, v najbližšom období pomôcť a prosím takisto, treba rozlišovať, keď sa hovorí o tom, že hrubý dlh je veľmi vysoký, áno, ale teda tých, tých 12 % HDP je z toho hotovosť a vlastne čistý dlh je teda relatívne výrazne nižší.
Čistý dlh bude v najbližších dvoch-troch rokoch oscilovať mierne nad úrovňou 50 % hrubého domáceho produktu, čo si myslím, že je pre Slovensko veľmi dobrá správa. Parameter inflácie diktuje množstvo očakávaní obyvateľstva, ale aj podnikateľského sektora, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať. A samozrejme sú nad rámec toho, čo program stability v častiach pomoci zo strany štátu predpokladá. Nejasnosti v číslach sú pochopiteľné, ale, samozrejme, našou spoločnou ambíciou musí byť alebo malo by byť mať čo najjasnejšiu predstavu o tom, komu, koľko a kedy ide štát pomáhať. To je to, čo stále hovoríme, že nemáme priestor pomáhať každému, nemáme nekonečné množstvo financií a nie sme v situácii, že by sme boli v bode nula, že by sme si vedeli požičať čokoľvek. Práve preto je kľúčové, že pomáhať treba, ale treba pomáhať cielene a adresne práve tým, ktorí sú najviac postihnutí a najviac poškodení touto infláciou, o ktorej už vzhľadom na dvojciferné číslo hovoríme, že je cválajúca.
Čo teda treba jednoznačne povedať, že štát bude musieť prísť s razantnou pomocou strádajúcim skupinám obyvateľstva v najbližších mesiacoch a, samozrejme, aj v budúcom roku, či sa nám to páči alebo nie. Inflácia veľmi silne zasahuje do života našich občanov špeciálne ohrozených, zraniteľných skupín.
Dovolil by som si v podstate ešte dve, dva také konkrétnejšie úvahy ku samotným dvom častiam programu stability, pretože vždy tu musíme vážiť dve základné veci, a to je to, že zároveň musíme veľmi zodpovedne, veľmi obozretne a efektívne sa starať o zdravie verejných financií tak, aby sme ich rozbitím alebo ich rozvratom nespôsobili škody aleže úplne všetkým, celej krajine a jej občanom. Ale zároveň, samozrejme, musíme pozerať aj na tých, ktorí tú pomoc veľmi nutne potrebujú, a musíme skutočne pomôcť všetkým. Áno, aj rodinám, áno, aj deťom, ale nielen im, aj všetkým ostatným, ktorí sú v ťažkej situácii a pomoc potrebujú.
Takže poďme ku tomu, že k stráženiu alebo k zodpovednému správaniu sa ku verejným financiám. Čo hovorí program stability?
V čase veľkej neistoty ekonomického prostredia prechádza aj slovenský rámec rozpočtových pravidiel výraznými zmenami, ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Od roku 2023 bude numerické pravidlo v podobe viacročných výdavkových limitov ohraničovať maximálnu výšku výdavkov pod kontrolou vlády. Toto je veľmi kľúčová vec, ktorá sa nám teda spoločne podarila prijať, a je to ten, ten základný parameter, ktorý by mal strážiť verejné financie. Čo to v podstate znamená? Od budúceho roku si tak nové pravidlo vyžiada konsolidačné opatrenia približne v objeme pol miliardy eur, plus-mínus je to pol percenta hrubého domáceho produktu. To znamená aj prísnejší rámec, než aktuálne stanovujú európske fiškálne pravidlá, ktoré umožňujú pre rok 2023 približne neutrálnu fiškálnu politiku.
Zasa len na vysvetlenie. Európska komisia uvoľnila pakt stability aj pre rok 2023, nie už úplne tak ako celok, ako to bolo po minulé dva roky, ale krajinám so stredným zadlžením, to znamená tam, kam patrí aj Slovensko, nie je pre budúci rok požadovaná po nás konsolidácia. Tie pravidlá sú voľnejšie, nesmieme dekonsolidovať. Čiže preto je dôležité a som veľmi rád, že na národnej úrovni si stanovujeme vlastne pravidlá ešte prísnejšie, alebo povedzme radšej, že zodpovednejšie, ako po nás chce európska, Európska únia.
V aktuálnom programe stability sú limity výdavkov určené pre roky 2023 a 2024 zatiaľ indikatívne. Budú spresnené v júli na základe júnových prognóz a identifikovaného rizika dlhodobej udržateľnosti za minulý rok. Potom už teda jesenný návrh rozpočtu bude zostavený tak, aby plne rešpektoval záväzne vypočítaný výdavkový limit zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý schváli Národná rada Slovenskej republiky. Dovtedy má byť jasná aj podoba sankcií dlhovej brzdy z očakávanej novely zákona, ktoré musia výdavkové limity rovnako zohľadniť. Toto je ešte pred nami. Bez novelizácie dlhovej brzdy, ktorá sa očakáva v priebehu tohto roku, by musel byť na rok 2024 zostavený už nominálne vyrovnaný rozpočet, čo teda treba jasne povedať, aj rozpočtovo zodpovedná strana ako SaS hovoríme, že takto to je veľká, veľká výzva alebo bola by to veľká výzva.
Čo teda je tou hlavnou úlohou výdavkových limitov? Je navrátiť slovenské verejné financie z pásma vysokého rizika, kde sa momentálne nachádzame, k stavu dlhodobej udržateľnosti, pričom tento postoj by mal teda čo najviac zohľadniť aj ekonomický cyklus.
Nový rámec pravidiel bude alebo mal by v tomto prípade zároveň vo významnej miere internalizovať politiky vlád prejavujúce sa aj v dlhšom horizonte, teda najmä pozitívne a negatívne zmeny v dôchodkovom systéme. Toto nás tak isto ešte čaká.
Čiže tie ciele a tú zodpovednosť proste máme, máme to na papieri a dôležité je to vlastne prenášať do tej reality, do toho, aby sme teda mali nielen svetlé ciele, ale aby aj všetky naše kroky smerovali ku zodpovednému využívaniu verejných financií. A tu sa teda dostávam vlastne na tú druhú stranu trošku, že tak ako by to nemalo byť. Zasa čítam zo samotného programu stability:
"V reakcii na zvyšovanie inflácie boli ohlásené opatrenia, ktoré však program stability plne nezachytáva." To je v poriadku, ten svet sa akoby skutočne hýbe, i keď si myslím, že mohli a mali sme začať skôr, pretože zas tá inflácia bola, bola známa už od začiatku januára. Ale dobre, nevadí, veď pracujeme. "Tri koaličné strany v rámci opatrení na kompenzáciu cenovej hladiny v tomto roku ohlásili aj výrazné navyšovanie podpory rodín, najmä cez daňový bonus a prídavky na dieťa. Tieto opatrenia však nie sú zahrnuté v predloženom rozpočtovom rámci programu stability, keďže prišli tesne pred prerokovaním tohto dokumentu na vláde." Čiže máme ciele, máme všetko, ale zároveň štrukturálne výdavky vo výške 1,3 miliardy ročne nemáme zahrnuté vlastne v základnom dokumente, ktorým sa teda treba riadiť. Takže to je ten pohľad, že ciele jasné, len aj tá realizácia by mala byť, byť správna. Dobre, potom je tu teda popisované, čo by sa malo stať, že bonus na dieťa by sa mal zvýšiť. Toto všetko vieme, veď to teraz žijeme. A ešte: "Kompenzačné opatrenia k týmto návrhom budú ohlásené až po zverejnení programu stability." Čiže zasa, to, čo by malo zdrojovať tieto výdavky, už aleže vôbec nie je spomenuté. Čiže aj vláda, ktorá schvaľovala program stability a teda aj ho bez hlasov SaS schválila, vlastne schvaľovala zasa trošku akoby mačku vo vreci, pretože ako budú zdrojované, z čoho, to vlastne v tomto momente nie je jasné. Takže zasa toto všetko patrí do zodpovednej, zodpovednej rozpočtovej politiky.
Takže takto by som to uzavrel. Chcem poďakovať či už ministerstvu financií alebo samotným teda tvorcom. Áno, je to veľmi dobrý dokument zachytávajúci tú realitu, špeciálne časti, ktoré teda pozerajú dozadu, ako východisko pre budúcnosť sú veľmi pekne spracované a je to možno aj pre ostatných kolegov veľmi zaujímavé si prečítať. Zároveň však hovorím, veľký pozor na to, že máme síce program, ktorý nám hovorí až o roku 2025, ale už od rokovania na vláde prešli koľko, no hádam ani nie dva mesiace, možno mesiac a pol, tak už to, čo je tu napísané, vlastne z dôvodu meniaceho sa sveta neplatí. Takže toto aby sme mali vždy na pamäti, že treba vždy sa pozerať na najaktuálnejší vývoj, na najaktuálnejšie dáta.
A možno ešte čo je viacej, ani nepozerať teraz, čo je dnes, ale práve čo najpresnejšie pozerať vlastne, kam ten vývoj smeruje. Ja by som možno tuná povedal vlastne, že áno, rozpráva sa o tom, o nejakej forme opätovného zdanenia bánk, o nejakej forme bankového odvodu. Áno, lebo pozeráme, že teda tie zisky bánk sú v celku, vcelku robustné. Áno, ale treba tiež vnímať, že treba pozerať, kam smerujeme. Včera sme na výbore prerokovávali, prerokovali správu o finančnej stabilite ku máju 2022. To znamená veľmi aktuálne čísla, kde už Národná banka upozorňuje, že vlastne špeciálne podnikový sektor z dôvodu teda meniaceho sa sveta a zvyšujúcej sa inflácie a toho, čo spôsobuje, je už napríklad 17 % podnikových úverov hodnotených ako s relatívne vysokou mierou rizika nesplácania a z týchto 17 % je teda šesť, no proste až 6 % je takých, ktoré, kde hrozí výrazné riziko. To znamená, kde hrozí to, že úver nebude splatený a teda banky budú musieť toto zasanovať zo svojich rezerv. Takže tu aj chcem, chcem upozorniť, že vždy treba pri všetkých rozhodnutiach pozerať na to, kam ten vývoj smeruje, nielen taký ten aktuálny stav. Toľko asi v krátkosti.
Veľmi pekne ďakujem a, pán predsedajúci, skončil som.

To bol jediný vystupujúci v rozprave, pán spravodajca. Vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ v záverečnom slove? Nie. Pán spravodajca? Hlasovanie predpokladám.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Kolegovia, kolegyne, schodok verejnej správy v metodike ESA za rok ´21 dosiahol 6,2 % HDP, čo predstavuje približne 5,9 miliardy eur. Deficit je výrazne nižší, ako novelizovaný rozpočet na rok ´21, ktorý počítal s úrovňou až 10,5 % HDP. Je nižší ako pôvodne schválený rozpočet, ktorý predpokladal schodok 7,4 % HDP.
Výdavky na COVID dosiahli približne 3 % HDP a medziročne vzrástli o 1,4 miliardy eur. Pôvodná rezerva vo výške 1 miliarda eur sa musela v rámci novely rozpočtu zvýšiť o 2,7 miliardy. Približne polovicu celkových výdavkov na COVID, polovicu celkových výdavkov na COVID smerovalo na podporu udržania zamestnanosti. To boli takzvaná Prvá pomoc, SOS dotácia, ale aj nové schémy podpory gastro, v priemysle, v oblasti kultúry a cestovného ruchu. Časť z rozpočtovaných výdavkov sa nevyčerpala a to bolo 946 miliónov a bola presunutá do roku ´22, napríklad 500 miliónov na záručné schémy za podnikateľské úvery, transfer Sociálnej poisťovne bol nižší o 143 miliónov eur a podobne.
Oproti novelizovanému rozpočtu sa vyvíjali lepšie daňové a odvodové príjmy o 1,7 miliardy eur, čo predstavuje 1,8 % HDP. Pozitívne sa vyvíjala daň z príjmov právnických osôb, aj daň alebo teda príjem z dane z pridanej hodnoty, ktorej výnos prekročil predpoklady rozpočtu o 0,4 % HDP vďaka rastu úspešnosti výberu tejto dane.
K lepšiemu výsledku deficitu výrazne prispelo lepšie hospodárenie obcí o 0,3 % HDP. Obce hospodárili nakoniec s miernym prebytkom namiesto očakávaného deficitu až na úrovni 0,4 % HDP. Dôvodom je najmä slabšie čerpanie poskytnutých transferov zo štátneho rozpočtu vo výdavkoch obcí.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne dosiahlo prebytok 316 miliónov eur, a to jednak lepším hotovostným výsledkom na úrovni 205 miliónov, ako aj akroáciou poistného, akroalizáciou poistného 82 miliónov eur. Transfer do Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu bol vzhľadom na reálny vývoj príjmov a výdavkov v poisťovni nižší o 143 miliónov eur. Vplyv zelenej energie za rok ´21 dosiahol opačný efekt ako v roku 2020. Schéma za rok ´21 dosiahla prebytok 158 miliónov eur najmä z dôvodu vyšších cien elektrickej energie a tým nižšou spotrebou dotovania cien pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov. Nový dlh z tejto podpornej schémy nevznikol. Starý dlh je na úrovni 209 miliónov eur.
Príjmy z ESA, dividend a odvodov zo zisku zaznamenali zlepšenie o 60 miliónov oproti rozpočtu. Dlh verejnej správy k ultimu roku ´21 dosiahol 63,1 % HDP, je to teda ten hrubý dlh. Očakávaná výška dlhu po novele rozpočtu v lete ´21 bola na úrovni 65. K nižšiemu dlhu prispel hlavne nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu, nižší nárast zadlženosti ostatných subjektov verejnej správy a priaznivejší vývoj ekonomiky. V prípade hodnoty čistého dlhu ide o 51,3 % HDP.
V tejto súvislosti si dovolím upriamiť pozornosť práve na tento rozdiel medzi hrubým a čistým dlhom, kedy niektorí populistickí politici, ktorí tu dvanásť rokov Slovensko vo veľkom rozkrádali, snažia sa ohlupovať ľudí tým, že joj, máme rekordný, rekordný dlh. Nehovoria o tom, že to je rekordný hrubý dlh a nehovoria o tom, že sme ku koncu roku mali 11 miliárd predfinancovanie na splátky budúcich dlhov. A tých 11 miliárd sme si zabezpečili viac-menej veľmi zjednodušene za nulové úroky. Už dnes, ak by sme si chceli zabezpečiť 11 miliárd na splátky budúcich dlhov, tak by sme sa pohybovali niekde okolo 2,5 % ročného úroku. Pri tej sume a pri približne desiatich rokoch priemerne zabezpečených prostriedkov ide o úsporu približne 3 miliárd eur. Čiže to, čo tu niekto prezentuje ako chybu tejto vlády a chybu ministerstva financií alebo Agentúry pre riadenie dlhu, ARDAL, tak je presne na chválu, lebo jednoducho v čase, kedy boli nízke úroky alebo nulové úroky, sme si požičali veľmi zaokrúhlene desať miliárd eur a nemusíme si požičiavať teraz, kedy by tie úroky boli ročne 2,5 %. Mrzí ma to, ale v podstate svedčí to len a len o tom, že tí ľudia, ktorí tu dvanásť rokov Slovensko rozkrádali, si myslia, že ich voliči sú hlúpi a vôbec si nedokážu naštudovať možno podrobnosti alebo vôbec, vôbec sa nevyznajú, alebo jednoducho objektívne títo ľudia zneužívajú nevedomosť svojich voličov, lebo nie je úplne legitímne očakávať od ľudí, ktorí si žijú bežným životom a v týchto veciach sa nepohybujú, aby vedeli, aká pravda v skutočnosti je.
Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze. Štátny rozpočet dosiahol deficit 7 miliárd eur, čo je oproti predchádzajúcemu roku menej o 744 miliónov eur. Novelizovaný rozpočet predpokladá schodok až na úrovni 11,8 miliardy eur. A konečné hospodárenie bolo ovplyvnené lepšími príjmami o 1,4 miliardy, z toho daňové príjmy štátu dosiahli v hotovostnom plnení +1,7 miliardy. Nedaňové príjmy boli lepšie o 154 miliónov, v tom dividendy +57, vratky 61. Naopak prostriedky z rozpočtu EÚ za tretie programové obdobie boli v skutočnosti nižšie o 510 miliónov eur. Výdavky boli v skutočnosti nižšie o 3,3 miliardy eur, z toho kapitálové výdavky boli nižšie o 466 miliónov eur. V rámci bežných výdavkov bola dosiahnutá úspora pri štátnom dlhu, a to 454 miliónov eur vplyvom poklesu úrokových sadzieb a nákupu slovenských dlhopisov zo strany ECB. Nižšie čerpanie výdavkov bolo spôsobené aj viazaním prostriedkov do ďalšieho obdobia, napríklad presun 500 miliónov na záručné schémy, ktoré môžu byť použité podľa aktuálnej potreby vývoja poskytnutých bankových úverov a záruk.
Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu.

Ďakujem pekne. Hlasovať budeme dnes o 17.00. Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A môžeme pristúpiť k ďalšiemu podľa schváleného programu, ktorým je návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021. Tento návrh je pod parlamentnou tlačou 1024, spoločná správa výborov má tlač 1024a. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu je pod parlamentnou tlačou 1031.
Teraz najskôr udeľujem k tomuto návrhu záverečného účtu slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií Igorovi Matovičovi, aby on uviedol najskôr stanovisko za ministerstvo financií a potom bude pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021, tlač 1024.)

Ďakujem, pán minister. Teraz udeľujem slovo pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírovi Andrassymu, aby uviedol stanoviská Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu a potom udelím slovo pánovi spravodajcovi, ktorým je predseda výboru pre financie, aby podal informáciu o výsledku rokovania vo výboroch.
Nech sa páči, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v prvom rade dovoľte, aby som po prvýkrát na pôde Národnej rady vám všetkým poďakoval za dôveru, ktorú ste mi pred necelým mesiacom dali. Nielen aby som poďakoval tým, ktorí hlasovali za moje zvolenie za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ale chcem poďakovať aj tým, ktorí sa hlasovaním vyjadrili proti mojej osobe alebo sa zdržali a chcem vám všetkým povedať, že či už kladné alebo negatívne hlasovanie beriem ako záväzok, ako záväzok pre nielen kvalitné a kompetentné napĺňanie poslania Najvyššieho kontrolného úradu, ale beriem to aj ako záväzok vyššej a aktívnejšej spolupráce medzi NKÚ a medzi poslaneckým zborom.
Teraz dovoľte, aby som vám predložil stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za predchádzajúci rok a musím skonštatovať, že toto stanovisko bolo vypracované v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a pri vypracovaní tohto stanoviska zo strany ministerstva financií boli dodržané všetky zákonné povinnosti, povinnosti, ktoré definuje zákon o rozpočtových pravidlách vo verejnej správe. Nechcem hovoriť detailne, pretože to hovoril už pán minister, čo sa týka makroekonomických čísiel, ale len potvrdím, že v roku 2020 a v roku 2021 sme fungovali a plnili sme si povinnosti voči verejným štátnym inštitúciám, ale aj občanom za sťaženej situácie, ktorá bola ovplyvnená pandémiou COVID-19.
Podľa predbežných výsledkov dosiahlo hospodárenie rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 deficit 6,2 % HDP. Dôvodom zvýšeného dlhu bola aj potreba financovať vysoký očakávaný schodok štátneho rozpočtu, ktorý bol na maximálnej výške 11,8 miliardy eur, pričom v priebehu roka sa tento deficit znižoval a aj vďaka aktivitám ministerstva financií sa podarilo zabezpečiť finančné zdroje pre riešenie tých mimoriadnych alebo kritických situácií, ktoré nastávajú v tomto období. Z hľadiska výdajov na pandémiu COVID-19 boli predbežné náklady vyčíslené na úrovni 3,4 miliardy eur, čo je medziročne nárast o 1,6 miliardy. Najväčší objem finančných prostriedkov bol použitý na podporu zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ale aj na fungovanie a aktivity realizované z pozícií ministerstva zdravotníctva. Napríklad len na podporu zamestnanosti bolo v minulom roku použitých z tejto pomoci 1,3 miliardy eur, a to najviac financií smerovalo do podpory zamestnancov mikropodnikov a teda tých, ktorí zamestnávajú občanov. Pri tejto téme mi nedá spomenúť, že v tomto roku Najvyšší kontrolný úrad vykonáva kontrolu štyroch ústredných orgánov štátu v rámci štyroch rozpočtových kapitol, ako boli použité finančné prostriedky v rámci tejto prvej pomoci, že či sa dodržali nielen pravidlá zákonnosti a hospodárnosti, ale či boli dodržané aj princípy účelnosti použitia týchto finančných prostriedkov.
Z hľadiska kapitálových výdajov musím skonštatovať, že bezmála 60 % zo všetkých týchto zdrojov smerovalo do dvoch rezortov, smerovalo do podpory oblasti projektov v rezorte dopravy a v rezorte ministerstva obrany. Rezort hospodárstva a životného prostredia nedokázal počas roka vyčerpať naplánované finančné prostriedky, nielen čo sa týka prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale ani prostriedkov, ktoré mu poskytujú fondy Európskej únie. Najvyšší kontrolný úrad preto konštatuje, že ich výška dlhodobo neumožňuje znižovať modernizačný dlh a tak rekonštrukcie modernizácie a nákupy objektov v správe štátu alebo verejnej správy budú naďalej zaostávať.
Najvyšší kontrolný úrad v rámci svojho stanoviska k návrhu štátneho záverečného účtu identifikoval tiež nedostatky v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva. Zistili sme v rámci kontrolnej akcie skutočnosť, že bezmála 141 miliónov eur nesmerovalo do podpory všeobecného zdravotného poistenia. Tento objem finančných prostriedkov, ktorý bol naplánovaný, nebol poskytnutý napriek tomu, že zdravotníctvo dlhodobo bojuje s podfinancovaním a so zadlžovaním koncových nemocníc. Podľa dostupných medzinárodných ukazovateľov však treba skonštatovať, že slovenské zdravotníctvo v roku 2021 dosahovalo veľmi slabé výsledky. Ich nízku úroveň v porovnaní s inými krajinami nemožno ospravedlňovať ani pandémiou alebo inými externými vplyvmi, keďže tieto boli rovnako prítomné aj v iných európskych krajinách. Jedným z nich je aj chronický problém zadlžovania zdravotníckych zariadení, ktorý je ovplyvnený nedostatočným pokrokom pri optimalizácii sietí nemocníc pri zavedení úhradového mechanizmu DRG a zefektívnení prevádzky nemocníc.
Vážny problém sme identifikovali aj v rámci programového rozpočtu a napĺňania cieľov, ktoré má zadefinované rezort školstva, pričom v rezorte školstva sme identifikovali problém vo využití takmer 100 miliónov eur na zvyšovanie motivácie pedagogických zamestnancov a zvyšovanie záujmu budúcich učiteľov pracovať v regionálnom školstve. Z tejto sumy 100 miliónov eur bolo použitých len 31 % na ten skutočný účel, pre ktoré, pre ktorý boli do rezortu školstva tieto peniaze nasmerované, a to je k podpore a k motivácii pedagogických zamestnancov. Na ostatné finančné prostriedky boli urobené rozpočtové opatrenia a viac ako 69 miliónov eur bolo použitých na prevádzkovo administratívno-technické aktivity, nie na účely, ktoré by mali znamenať finančnú motiváciu mladých pedagógov alebo pedagógov v regiónoch, kde je ich nedostatok.
V rámci nášho stanoviska k štátnemu záverečnému účtu chceme upozorniť na problematiku čerpania európskych fondov a najmä na finalizáciu programu rokov 2014 - 2020, kde v záveru minulého roku sme dosiahli čerpanie len na úrovni 49,7 %, teda zostáva nám v tomto a budúcom roku dočerpať takmer polovicu z alokovanej sumy 14,4 miliardy.
Obzvlášť problematická situácia je v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra, kde doposiaľ bolo vyčerpaných len necelých 45 % všetkých zdrojov, ktoré sú v rámci tohto operačného programu k dispozícii. Za posledný rok stúpa, však stúpa aj výška finančných opráv z titulu nezrovnalostí a v minulom roku sa táto suma navýšila o ďalších 100 miliónov eur. Najvyššie nezrovnalosti dosahuje práve operačný program Integrovaná infraštruktúra a Integrovaný regionálny operačný program.
Vážnosť tejto situácie chcem zvýrazniť aj tým, že v tomto roku stojíme pred naštartovaním plánu obnovy a odolnosti. Štartuje sa nový operačný program Slovensko a v rámci týchto nových finančných pomocí, nových finančných programov, ktoré poskytuje Európska únia Slovensku, hovoríme o alokácii takmer 13 miliárd eur v rámci operačného programu a takmer 6,7 miliardy eur v rámci programu obnovy a odolnosti. Teda kompetentné ministerstvá, kompetentní štátni zamestnanci budú musieť v jednom roku realizovať nielen projekty, ktoré súvisia s končiacim programovým obdobím, ale aj s naštartovaním programu obnovy a odolnosti a naštartovaním nového programového obdobia rokov ´20 - ´21, ´20 - ´27. Bližšie o čerpaní fondov Európskej únie a odporúčania pre zrýchlené čerpanie Európskej únie preklápame do prípravy stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok v záujme toho, aby sme pomohli štátnym inštitúciám v čerpaní a v zdravom čerpaní európskych fondov. Prihlásili sme sa k memorandu a spoločne s ministerstvom regionálneho rozvoja a investícií a aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie sme vstúpili do memorandovej spolupráce, aby sme zachytili nedostatky pri čerpaní eurofondov už v začiatkoch, teda pri plánovaní výziev projektov a nastavovaní kritérií verejného obstarávania.
Dámy a páni, toľko z mojej strany. Ešte raz chcem zdôrazniť to kľúčové z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu, že záverečný účet predkladaný ministrom financií spĺňa všetky zákonné náležitosti pre to, aby bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.