66. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegynky, kolegovia, vážený pán minister, predložený program stability Slovenska je programom na nasledujúce roky do roku 2025, a teda dokonca ide aj za horizont volebného obdobia tejto vlády a parlamentu v tomto zložení. Je to, samozrejme, základný dokument, od ktorého sa teda bude odvíjať alebo sa odvíjajú práce na najbližšom rozpočte verejnej správy.
Treba uviesť pár faktov. Žijeme veľmi turbulentnú a rýchlu a premenlivú dobu, preto treba povedať, že tak program, ako ho dnes máme predložený a čítame, už nevychádza z aktuálnych makroekonomických dát a údajov. Tie, ktoré sú v ňom uvedené, sú v dnešnej turbulentnej dobe staré a dnes už, samozrejme, máme k dispozícii nové údaje. To, prosím, nie je výtka, to je len teda upozornenie, aby sme to vnímali, aj keď to budete vy alebo aj občania čítať, tak, samozrejme, proste svet sa, ako som povedal, veľmi rýchlo mení. Bohužiaľ, nie úplne k dobrému v týchto časoch, ale teda treba vždy pracovať s najaktuálnejšími údajmi.
Hlavným z údajov, ktorý teda je veľmi premenlivý momentálne, je inflácia, o ktorej program pre tento rok, myslím, hovoril o 8,1 percentách. Dnes vidíme, že na 12-mesačnej báze sme už na viac ako 12 percentách a obávam sa aj pri pohľade na vývoj daňových príjmov z DPH a zo spotrebných daní, že to číslo môže byť ešte, ešte aj vyššie. Uvidíme, čím nás v podstate realita prekvapí v ďalších mesiacoch.
Len na vykreslenie uvediem, že rozpočet na rok 2022, čiže aktuálny rozpočet pracoval s údajom o inflácii pre tento rok so 4 percentami. V podstate rozdiel vidíme, že je značný a v podstate až tak veľký, že asi pred tú štvorku si musíme pridať ešte jednotku. Takto sa ten svet momentálne, momentálne hýbe a musíme, musíme na to, na to reagovať.
Čo hodnotím veľmi pozitívne aj v odborných diskusiách alebo či pred verejnosťou, čo sa týka verejného hrubého alebo čistého dlhu Slovenska a jeho vývoju pre najbližšie dva roky, resp. teda čo sa dosiahlo aj v roku 2021. Hrubý dlh bude vzhľadom na rast hrubého domáceho produktu a vysokú infláciu v pomere k hrubému domácemu produktu klesať. Vzhľadom na dostatočné a značné predzásobenie sa likviditou ku koncu roka 2021 máme, Slovensko, čistý dlh na úrovni 51,5 %, hrubý dlh je na úrovni 63,2 %, ale teda treba vnímať, že hotovosť vlastne predstavuje takmer 12 % hrubého domáceho produktu alebo nominálne približne 11 mld. eur. Toto je veľmi dobré, toto nám vie, samozrejme, v najbližšom období pomôcť a prosím takisto, treba rozlišovať, keď sa hovorí o tom, že hrubý dlh je veľmi vysoký, áno, ale teda tých, tých 12 % HDP je z toho hotovosť a vlastne čistý dlh je teda relatívne výrazne nižší.
Čistý dlh bude v najbližších dvoch-troch rokoch oscilovať mierne nad úrovňou 50 % hrubého domáceho produktu, čo si myslím, že je pre Slovensko veľmi dobrá správa. Parameter inflácie diktuje množstvo očakávaní obyvateľstva, ale aj podnikateľského sektora, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať. A samozrejme sú nad rámec toho, čo program stability v častiach pomoci zo strany štátu predpokladá. Nejasnosti v číslach sú pochopiteľné, ale, samozrejme, našou spoločnou ambíciou musí byť alebo malo by byť mať čo najjasnejšiu predstavu o tom, komu, koľko a kedy ide štát pomáhať. To je to, čo stále hovoríme, že nemáme priestor pomáhať každému, nemáme nekonečné množstvo financií a nie sme v situácii, že by sme boli v bode nula, že by sme si vedeli požičať čokoľvek. Práve preto je kľúčové, že pomáhať treba, ale treba pomáhať cielene a adresne práve tým, ktorí sú najviac postihnutí a najviac poškodení touto infláciou, o ktorej už vzhľadom na dvojciferné číslo hovoríme, že je cválajúca.
Čo teda treba jednoznačne povedať, že štát bude musieť prísť s razantnou pomocou strádajúcim skupinám obyvateľstva v najbližších mesiacoch a, samozrejme, aj v budúcom roku, či sa nám to páči alebo nie. Inflácia veľmi silne zasahuje do života našich občanov špeciálne ohrozených, zraniteľných skupín.
Dovolil by som si v podstate ešte dve, dva také konkrétnejšie úvahy ku samotným dvom častiam programu stability, pretože vždy tu musíme vážiť dve základné veci, a to je to, že zároveň musíme veľmi zodpovedne, veľmi obozretne a efektívne sa starať o zdravie verejných financií tak, aby sme ich rozbitím alebo ich rozvratom nespôsobili škody aleže úplne všetkým, celej krajine a jej občanom. Ale zároveň, samozrejme, musíme pozerať aj na tých, ktorí tú pomoc veľmi nutne potrebujú, a musíme skutočne pomôcť všetkým. Áno, aj rodinám, áno, aj deťom, ale nielen im, aj všetkým ostatným, ktorí sú v ťažkej situácii a pomoc potrebujú.
Takže poďme ku tomu, že k stráženiu alebo k zodpovednému správaniu sa ku verejným financiám. Čo hovorí program stability?
V čase veľkej neistoty ekonomického prostredia prechádza aj slovenský rámec rozpočtových pravidiel výraznými zmenami, ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Od roku 2023 bude numerické pravidlo v podobe viacročných výdavkových limitov ohraničovať maximálnu výšku výdavkov pod kontrolou vlády. Toto je veľmi kľúčová vec, ktorá sa nám teda spoločne podarila prijať, a je to ten, ten základný parameter, ktorý by mal strážiť verejné financie. Čo to v podstate znamená? Od budúceho roku si tak nové pravidlo vyžiada konsolidačné opatrenia približne v objeme pol miliardy eur, plus-mínus je to pol percenta hrubého domáceho produktu. To znamená aj prísnejší rámec, než aktuálne stanovujú európske fiškálne pravidlá, ktoré umožňujú pre rok 2023 približne neutrálnu fiškálnu politiku.
Zasa len na vysvetlenie. Európska komisia uvoľnila pakt stability aj pre rok 2023, nie už úplne tak ako celok, ako to bolo po minulé dva roky, ale krajinám so stredným zadlžením, to znamená tam, kam patrí aj Slovensko, nie je pre budúci rok požadovaná po nás konsolidácia. Tie pravidlá sú voľnejšie, nesmieme dekonsolidovať. Čiže preto je dôležité a som veľmi rád, že na národnej úrovni si stanovujeme vlastne pravidlá ešte prísnejšie, alebo povedzme radšej, že zodpovednejšie, ako po nás chce európska, Európska únia.
V aktuálnom programe stability sú limity výdavkov určené pre roky 2023 a 2024 zatiaľ indikatívne. Budú spresnené v júli na základe júnových prognóz a identifikovaného rizika dlhodobej udržateľnosti za minulý rok. Potom už teda jesenný návrh rozpočtu bude zostavený tak, aby plne rešpektoval záväzne vypočítaný výdavkový limit zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý schváli Národná rada Slovenskej republiky. Dovtedy má byť jasná aj podoba sankcií dlhovej brzdy z očakávanej novely zákona, ktoré musia výdavkové limity rovnako zohľadniť. Toto je ešte pred nami. Bez novelizácie dlhovej brzdy, ktorá sa očakáva v priebehu tohto roku, by musel byť na rok 2024 zostavený už nominálne vyrovnaný rozpočet, čo teda treba jasne povedať, aj rozpočtovo zodpovedná strana ako SaS hovoríme, že takto to je veľká, veľká výzva alebo bola by to veľká výzva.
Čo teda je tou hlavnou úlohou výdavkových limitov? Je navrátiť slovenské verejné financie z pásma vysokého rizika, kde sa momentálne nachádzame, k stavu dlhodobej udržateľnosti, pričom tento postoj by mal teda čo najviac zohľadniť aj ekonomický cyklus.
Nový rámec pravidiel bude alebo mal by v tomto prípade zároveň vo významnej miere internalizovať politiky vlád prejavujúce sa aj v dlhšom horizonte, teda najmä pozitívne a negatívne zmeny v dôchodkovom systéme. Toto nás tak isto ešte čaká.
Čiže tie ciele a tú zodpovednosť proste máme, máme to na papieri a dôležité je to vlastne prenášať do tej reality, do toho, aby sme teda mali nielen svetlé ciele, ale aby aj všetky naše kroky smerovali ku zodpovednému využívaniu verejných financií. A tu sa teda dostávam vlastne na tú druhú stranu trošku, že tak ako by to nemalo byť. Zasa čítam zo samotného programu stability:
"V reakcii na zvyšovanie inflácie boli ohlásené opatrenia, ktoré však program stability plne nezachytáva." To je v poriadku, ten svet sa akoby skutočne hýbe, i keď si myslím, že mohli a mali sme začať skôr, pretože zas tá inflácia bola, bola známa už od začiatku januára. Ale dobre, nevadí, veď pracujeme. "Tri koaličné strany v rámci opatrení na kompenzáciu cenovej hladiny v tomto roku ohlásili aj výrazné navyšovanie podpory rodín, najmä cez daňový bonus a prídavky na dieťa. Tieto opatrenia však nie sú zahrnuté v predloženom rozpočtovom rámci programu stability, keďže prišli tesne pred prerokovaním tohto dokumentu na vláde." Čiže máme ciele, máme všetko, ale zároveň štrukturálne výdavky vo výške 1,3 miliardy ročne nemáme zahrnuté vlastne v základnom dokumente, ktorým sa teda treba riadiť. Takže to je ten pohľad, že ciele jasné, len aj tá realizácia by mala byť, byť správna. Dobre, potom je tu teda popisované, čo by sa malo stať, že bonus na dieťa by sa mal zvýšiť. Toto všetko vieme, veď to teraz žijeme. A ešte: "Kompenzačné opatrenia k týmto návrhom budú ohlásené až po zverejnení programu stability." Čiže zasa, to, čo by malo zdrojovať tieto výdavky, už aleže vôbec nie je spomenuté. Čiže aj vláda, ktorá schvaľovala program stability a teda aj ho bez hlasov SaS schválila, vlastne schvaľovala zasa trošku akoby mačku vo vreci, pretože ako budú zdrojované, z čoho, to vlastne v tomto momente nie je jasné. Takže zasa toto všetko patrí do zodpovednej, zodpovednej rozpočtovej politiky.
Takže takto by som to uzavrel. Chcem poďakovať či už ministerstvu financií alebo samotným teda tvorcom. Áno, je to veľmi dobrý dokument zachytávajúci tú realitu, špeciálne časti, ktoré teda pozerajú dozadu, ako východisko pre budúcnosť sú veľmi pekne spracované a je to možno aj pre ostatných kolegov veľmi zaujímavé si prečítať. Zároveň však hovorím, veľký pozor na to, že máme síce program, ktorý nám hovorí až o roku 2025, ale už od rokovania na vláde prešli koľko, no hádam ani nie dva mesiace, možno mesiac a pol, tak už to, čo je tu napísané, vlastne z dôvodu meniaceho sa sveta neplatí. Takže toto aby sme mali vždy na pamäti, že treba vždy sa pozerať na najaktuálnejší vývoj, na najaktuálnejšie dáta.
A možno ešte čo je viacej, ani nepozerať teraz, čo je dnes, ale práve čo najpresnejšie pozerať vlastne, kam ten vývoj smeruje. Ja by som možno tuná povedal vlastne, že áno, rozpráva sa o tom, o nejakej forme opätovného zdanenia bánk, o nejakej forme bankového odvodu. Áno, lebo pozeráme, že teda tie zisky bánk sú v celku, vcelku robustné. Áno, ale treba tiež vnímať, že treba pozerať, kam smerujeme. Včera sme na výbore prerokovávali, prerokovali správu o finančnej stabilite ku máju 2022. To znamená veľmi aktuálne čísla, kde už Národná banka upozorňuje, že vlastne špeciálne podnikový sektor z dôvodu teda meniaceho sa sveta a zvyšujúcej sa inflácie a toho, čo spôsobuje, je už napríklad 17 % podnikových úverov hodnotených ako s relatívne vysokou mierou rizika nesplácania a z týchto 17 % je teda šesť, no proste až 6 % je takých, ktoré, kde hrozí výrazné riziko. To znamená, kde hrozí to, že úver nebude splatený a teda banky budú musieť toto zasanovať zo svojich rezerv. Takže tu aj chcem, chcem upozorniť, že vždy treba pri všetkých rozhodnutiach pozerať na to, kam ten vývoj smeruje, nielen taký ten aktuálny stav. Toľko asi v krátkosti.
Veľmi pekne ďakujem a, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne.
Kolegovia, kolegyne, schodok verejnej správy v metodike ESA za rok ´21 dosiahol 6,2 % HDP, čo predstavuje približne 5,9 miliardy eur. Deficit je výrazne nižší, ako novelizovaný rozpočet na rok ´21, ktorý počítal s úrovňou až 10,5 % HDP. Je nižší ako pôvodne schválený rozpočet, ktorý predpokladal schodok 7,4 % HDP.
Výdavky na COVID dosiahli približne 3 % HDP a medziročne vzrástli o 1,4 miliardy eur. Pôvodná rezerva vo výške 1 miliarda eur sa musela v rámci novely rozpočtu zvýšiť o 2,7 miliardy. Približne polovicu celkových výdavkov na COVID, polovicu celkových výdavkov na COVID smerovalo na podporu udržania zamestnanosti. To boli takzvaná Prvá pomoc, SOS dotácia, ale aj nové schémy podpory gastro, v priemysle, v oblasti kultúry a cestovného ruchu. Časť z rozpočtovaných výdavkov sa nevyčerpala a to bolo 946 miliónov a bola presunutá do roku ´22, napríklad 500 miliónov na záručné schémy za podnikateľské úvery, transfer Sociálnej poisťovne bol nižší o 143 miliónov eur a podobne.
Oproti novelizovanému rozpočtu sa vyvíjali lepšie daňové a odvodové príjmy o 1,7 miliardy eur, čo predstavuje 1,8 % HDP. Pozitívne sa vyvíjala daň z príjmov právnických osôb, aj daň alebo teda príjem z dane z pridanej hodnoty, ktorej výnos prekročil predpoklady rozpočtu o 0,4 % HDP vďaka rastu úspešnosti výberu tejto dane.
K lepšiemu výsledku deficitu výrazne prispelo lepšie hospodárenie obcí o 0,3 % HDP. Obce hospodárili nakoniec s miernym prebytkom namiesto očakávaného deficitu až na úrovni 0,4 % HDP. Dôvodom je najmä slabšie čerpanie poskytnutých transferov zo štátneho rozpočtu vo výdavkoch obcí.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne dosiahlo prebytok 316 miliónov eur, a to jednak lepším hotovostným výsledkom na úrovni 205 miliónov, ako aj akroáciou poistného, akroalizáciou poistného 82 miliónov eur. Transfer do Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu bol vzhľadom na reálny vývoj príjmov a výdavkov v poisťovni nižší o 143 miliónov eur. Vplyv zelenej energie za rok ´21 dosiahol opačný efekt ako v roku 2020. Schéma za rok ´21 dosiahla prebytok 158 miliónov eur najmä z dôvodu vyšších cien elektrickej energie a tým nižšou spotrebou dotovania cien pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov. Nový dlh z tejto podpornej schémy nevznikol. Starý dlh je na úrovni 209 miliónov eur.
Príjmy z ESA, dividend a odvodov zo zisku zaznamenali zlepšenie o 60 miliónov oproti rozpočtu. Dlh verejnej správy k ultimu roku ´21 dosiahol 63,1 % HDP, je to teda ten hrubý dlh. Očakávaná výška dlhu po novele rozpočtu v lete ´21 bola na úrovni 65. K nižšiemu dlhu prispel hlavne nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu, nižší nárast zadlženosti ostatných subjektov verejnej správy a priaznivejší vývoj ekonomiky. V prípade hodnoty čistého dlhu ide o 51,3 % HDP.
V tejto súvislosti si dovolím upriamiť pozornosť práve na tento rozdiel medzi hrubým a čistým dlhom, kedy niektorí populistickí politici, ktorí tu dvanásť rokov Slovensko vo veľkom rozkrádali, snažia sa ohlupovať ľudí tým, že joj, máme rekordný, rekordný dlh. Nehovoria o tom, že to je rekordný hrubý dlh a nehovoria o tom, že sme ku koncu roku mali 11 miliárd predfinancovanie na splátky budúcich dlhov. A tých 11 miliárd sme si zabezpečili viac-menej veľmi zjednodušene za nulové úroky. Už dnes, ak by sme si chceli zabezpečiť 11 miliárd na splátky budúcich dlhov, tak by sme sa pohybovali niekde okolo 2,5 % ročného úroku. Pri tej sume a pri približne desiatich rokoch priemerne zabezpečených prostriedkov ide o úsporu približne 3 miliárd eur. Čiže to, čo tu niekto prezentuje ako chybu tejto vlády a chybu ministerstva financií alebo Agentúry pre riadenie dlhu, ARDAL, tak je presne na chválu, lebo jednoducho v čase, kedy boli nízke úroky alebo nulové úroky, sme si požičali veľmi zaokrúhlene desať miliárd eur a nemusíme si požičiavať teraz, kedy by tie úroky boli ročne 2,5 %. Mrzí ma to, ale v podstate svedčí to len a len o tom, že tí ľudia, ktorí tu dvanásť rokov Slovensko rozkrádali, si myslia, že ich voliči sú hlúpi a vôbec si nedokážu naštudovať možno podrobnosti alebo vôbec, vôbec sa nevyznajú, alebo jednoducho objektívne títo ľudia zneužívajú nevedomosť svojich voličov, lebo nie je úplne legitímne očakávať od ľudí, ktorí si žijú bežným životom a v týchto veciach sa nepohybujú, aby vedeli, aká pravda v skutočnosti je.
Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze. Štátny rozpočet dosiahol deficit 7 miliárd eur, čo je oproti predchádzajúcemu roku menej o 744 miliónov eur. Novelizovaný rozpočet predpokladá schodok až na úrovni 11,8 miliardy eur. A konečné hospodárenie bolo ovplyvnené lepšími príjmami o 1,4 miliardy, z toho daňové príjmy štátu dosiahli v hotovostnom plnení +1,7 miliardy. Nedaňové príjmy boli lepšie o 154 miliónov, v tom dividendy +57, vratky 61. Naopak prostriedky z rozpočtu EÚ za tretie programové obdobie boli v skutočnosti nižšie o 510 miliónov eur. Výdavky boli v skutočnosti nižšie o 3,3 miliardy eur, z toho kapitálové výdavky boli nižšie o 466 miliónov eur. V rámci bežných výdavkov bola dosiahnutá úspora pri štátnom dlhu, a to 454 miliónov eur vplyvom poklesu úrokových sadzieb a nákupu slovenských dlhopisov zo strany ECB. Nižšie čerpanie výdavkov bolo spôsobené aj viazaním prostriedkov do ďalšieho obdobia, napríklad presun 500 miliónov na záručné schémy, ktoré môžu byť použité podľa aktuálnej potreby vývoja poskytnutých bankových úverov a záruk.
Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu.

Ďakujem pekne. Hlasovať budeme dnes o 17.00. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v prvom rade dovoľte, aby som po prvýkrát na pôde Národnej rady vám všetkým poďakoval za dôveru, ktorú ste mi pred necelým mesiacom dali. Nielen aby som poďakoval tým, ktorí hlasovali za moje zvolenie za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ale chcem poďakovať aj tým, ktorí sa hlasovaním vyjadrili proti mojej osobe alebo sa zdržali a chcem vám všetkým povedať, že či už kladné alebo negatívne hlasovanie beriem ako záväzok, ako záväzok pre nielen kvalitné a kompetentné napĺňanie poslania Najvyššieho kontrolného úradu, ale beriem to aj ako záväzok vyššej a aktívnejšej spolupráce medzi NKÚ a medzi poslaneckým zborom.
Teraz dovoľte, aby som vám predložil stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za predchádzajúci rok a musím skonštatovať, že toto stanovisko bolo vypracované v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a pri vypracovaní tohto stanoviska zo strany ministerstva financií boli dodržané všetky zákonné povinnosti, povinnosti, ktoré definuje zákon o rozpočtových pravidlách vo verejnej správe. Nechcem hovoriť detailne, pretože to hovoril už pán minister, čo sa týka makroekonomických čísiel, ale len potvrdím, že v roku 2020 a v roku 2021 sme fungovali a plnili sme si povinnosti voči verejným štátnym inštitúciám, ale aj občanom za sťaženej situácie, ktorá bola ovplyvnená pandémiou COVID-19.
Podľa predbežných výsledkov dosiahlo hospodárenie rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 deficit 6,2 % HDP. Dôvodom zvýšeného dlhu bola aj potreba financovať vysoký očakávaný schodok štátneho rozpočtu, ktorý bol na maximálnej výške 11,8 miliardy eur, pričom v priebehu roka sa tento deficit znižoval a aj vďaka aktivitám ministerstva financií sa podarilo zabezpečiť finančné zdroje pre riešenie tých mimoriadnych alebo kritických situácií, ktoré nastávajú v tomto období. Z hľadiska výdajov na pandémiu COVID-19 boli predbežné náklady vyčíslené na úrovni 3,4 miliardy eur, čo je medziročne nárast o 1,6 miliardy. Najväčší objem finančných prostriedkov bol použitý na podporu zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ale aj na fungovanie a aktivity realizované z pozícií ministerstva zdravotníctva. Napríklad len na podporu zamestnanosti bolo v minulom roku použitých z tejto pomoci 1,3 miliardy eur, a to najviac financií smerovalo do podpory zamestnancov mikropodnikov a teda tých, ktorí zamestnávajú občanov. Pri tejto téme mi nedá spomenúť, že v tomto roku Najvyšší kontrolný úrad vykonáva kontrolu štyroch ústredných orgánov štátu v rámci štyroch rozpočtových kapitol, ako boli použité finančné prostriedky v rámci tejto prvej pomoci, že či sa dodržali nielen pravidlá zákonnosti a hospodárnosti, ale či boli dodržané aj princípy účelnosti použitia týchto finančných prostriedkov.
Z hľadiska kapitálových výdajov musím skonštatovať, že bezmála 60 % zo všetkých týchto zdrojov smerovalo do dvoch rezortov, smerovalo do podpory oblasti projektov v rezorte dopravy a v rezorte ministerstva obrany. Rezort hospodárstva a životného prostredia nedokázal počas roka vyčerpať naplánované finančné prostriedky, nielen čo sa týka prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale ani prostriedkov, ktoré mu poskytujú fondy Európskej únie. Najvyšší kontrolný úrad preto konštatuje, že ich výška dlhodobo neumožňuje znižovať modernizačný dlh a tak rekonštrukcie modernizácie a nákupy objektov v správe štátu alebo verejnej správy budú naďalej zaostávať.
Najvyšší kontrolný úrad v rámci svojho stanoviska k návrhu štátneho záverečného účtu identifikoval tiež nedostatky v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva. Zistili sme v rámci kontrolnej akcie skutočnosť, že bezmála 141 miliónov eur nesmerovalo do podpory všeobecného zdravotného poistenia. Tento objem finančných prostriedkov, ktorý bol naplánovaný, nebol poskytnutý napriek tomu, že zdravotníctvo dlhodobo bojuje s podfinancovaním a so zadlžovaním koncových nemocníc. Podľa dostupných medzinárodných ukazovateľov však treba skonštatovať, že slovenské zdravotníctvo v roku 2021 dosahovalo veľmi slabé výsledky. Ich nízku úroveň v porovnaní s inými krajinami nemožno ospravedlňovať ani pandémiou alebo inými externými vplyvmi, keďže tieto boli rovnako prítomné aj v iných európskych krajinách. Jedným z nich je aj chronický problém zadlžovania zdravotníckych zariadení, ktorý je ovplyvnený nedostatočným pokrokom pri optimalizácii sietí nemocníc pri zavedení úhradového mechanizmu DRG a zefektívnení prevádzky nemocníc.
Vážny problém sme identifikovali aj v rámci programového rozpočtu a napĺňania cieľov, ktoré má zadefinované rezort školstva, pričom v rezorte školstva sme identifikovali problém vo využití takmer 100 miliónov eur na zvyšovanie motivácie pedagogických zamestnancov a zvyšovanie záujmu budúcich učiteľov pracovať v regionálnom školstve. Z tejto sumy 100 miliónov eur bolo použitých len 31 % na ten skutočný účel, pre ktoré, pre ktorý boli do rezortu školstva tieto peniaze nasmerované, a to je k podpore a k motivácii pedagogických zamestnancov. Na ostatné finančné prostriedky boli urobené rozpočtové opatrenia a viac ako 69 miliónov eur bolo použitých na prevádzkovo administratívno-technické aktivity, nie na účely, ktoré by mali znamenať finančnú motiváciu mladých pedagógov alebo pedagógov v regiónoch, kde je ich nedostatok.
V rámci nášho stanoviska k štátnemu záverečnému účtu chceme upozorniť na problematiku čerpania európskych fondov a najmä na finalizáciu programu rokov 2014 - 2020, kde v záveru minulého roku sme dosiahli čerpanie len na úrovni 49,7 %, teda zostáva nám v tomto a budúcom roku dočerpať takmer polovicu z alokovanej sumy 14,4 miliardy.
Obzvlášť problematická situácia je v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra, kde doposiaľ bolo vyčerpaných len necelých 45 % všetkých zdrojov, ktoré sú v rámci tohto operačného programu k dispozícii. Za posledný rok stúpa, však stúpa aj výška finančných opráv z titulu nezrovnalostí a v minulom roku sa táto suma navýšila o ďalších 100 miliónov eur. Najvyššie nezrovnalosti dosahuje práve operačný program Integrovaná infraštruktúra a Integrovaný regionálny operačný program.
Vážnosť tejto situácie chcem zvýrazniť aj tým, že v tomto roku stojíme pred naštartovaním plánu obnovy a odolnosti. Štartuje sa nový operačný program Slovensko a v rámci týchto nových finančných pomocí, nových finančných programov, ktoré poskytuje Európska únia Slovensku, hovoríme o alokácii takmer 13 miliárd eur v rámci operačného programu a takmer 6,7 miliardy eur v rámci programu obnovy a odolnosti. Teda kompetentné ministerstvá, kompetentní štátni zamestnanci budú musieť v jednom roku realizovať nielen projekty, ktoré súvisia s končiacim programovým obdobím, ale aj s naštartovaním programu obnovy a odolnosti a naštartovaním nového programového obdobia rokov ´20 - ´21, ´20 - ´27. Bližšie o čerpaní fondov Európskej únie a odporúčania pre zrýchlené čerpanie Európskej únie preklápame do prípravy stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok v záujme toho, aby sme pomohli štátnym inštitúciám v čerpaní a v zdravom čerpaní európskych fondov. Prihlásili sme sa k memorandu a spoločne s ministerstvom regionálneho rozvoja a investícií a aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie sme vstúpili do memorandovej spolupráce, aby sme zachytili nedostatky pri čerpaní eurofondov už v začiatkoch, teda pri plánovaní výziev projektov a nastavovaní kritérií verejného obstarávania.
Dámy a páni, toľko z mojej strany. Ešte raz chcem zdôrazniť to kľúčové z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu, že záverečný účet predkladaný ministrom financií spĺňa všetky zákonné náležitosti pre to, aby bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021.
Návrh štátneho záverečného účtu za rok 2021 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1071 z 27. mája 2022 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a kapitoly štátneho záverečného účtu pridelil na prerokovanie príslušným výborom. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021 v súlade s rozhodnutím predsedu uvedený návrh určené výbory prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky po
A. návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok, pardon,
Po A.) schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021, podľa ktorého, po
A. hospodárenie verejnej správy za rok 2021 (rečník si odkašľal), prepáčte, v jednotnej metodike ESA 2010 platnej pre Európsku úniu dosiahlo
a) schodok vo výške 6 miliárd eur, čo predstavuje 6,2 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách a po
b) konsolidovaný dlh k 31. decembru 2021 sumu 61,3 miliardy eur, čo predstavuje 63,1 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách.
B. hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hodnotovom princípe dosiahlo príjmy 17,2 miliardy eur, výdavky 24,2 miliardy eur a schodok 7 miliárd eur.
Po B.) vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2021 vo výške 7 miliárd eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 6,6 miliardy eur a prijatými zahraničnými bankovými úvermi v hodnote 0,4 miliardy eur.
Návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných kapitol prerokovali a vzali na vedomie všetky výbory bez pripomienok s výnimkou zahraničného výboru a výboru pre kultúru a médiá, ktoré neboli uznášaniaschopné.
Gestorský výbor uznesením č. 354 zo dňa 14. júna 2022
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Ľubomír Andrassy uviedol stanovisko NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021 a
3. ma určil za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ešte raz.
Vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi pár slovami okomentovať teda záverečný účet Slovenskej republiky.
Možno si už nepamätáme, ale niečo vyše pred rokom, takto v roku 2021 v máji sme tu mali súboj s pánom ministrom financií pri úprave vlaňajšieho štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu verejnej správy, ktorý teraz vlastne hodnotíme, a myslím si, že práve tento záverečný účet a priamo úvodné slovo pána ministra, ktorý spomenul teda všetky tie základné parametre, prinieslo také to rozsúdenie toho, toho vtedajšieho súboja. S radosťou konštatujem, že sa moje vtedajšie slová potvrdili a vtedajšie stanoviská ministerstva financií a teda pána ministra sa nepotvrdili. Poviem našťastie, pretože by to znamenalo, že ten vývoj, finančný, by bol horší.
A už som to dnes spomínal, zmena rozpočtu bola vtedy robená na základe prognóz, či už daňovej alebo ďalších prognóz, z marca 2021, čo takisto už vlastne v tej dobe po, po necelých dvoch mesiacoch bola vlastne prognóza, ktorá už bola absolútne zastaralá, ktorá veľmi reflektovala vplyv koronakrízových lockdownov, ale, samozrejme, to už bolo za nami a ten vývoj ekonomiky bol úplne iný a už bolo teda vidno aj na daňových príjmoch, že sa výrazne zvyšovali. Napriek tomu vlastne sme tu, tu v máji prijali zmenu rozpočtu, ja poviem len pár čísiel. Ten pôvodný rozpočet mal deficit verejnej správy na úrovni 7,44 % hrubého domáceho produktu a teda na základe tej reality, ako sa ukazovala v marci, a čo sme tu, teda čo som tu aj ja osobne, aj moji kolegovia z SaS, sme hovorili, že ten vývoj je už iný, že to pôjde inak, tak sa teda napriek tomu a teda bez hlasov SaS prijala novela rozpočtu, ktorá vlastne urobila ten deficit až 10,2 %. Čiže sa to vlastne o vyše, vyše 3 % HDP zvyšovalo, pričom my sme už vtedy hovorili, že áno, treba urobiť novelu rozpočtu, bolo treba, pretože ten, ten vývoj bol dynamický a bolo treba akoby upratať, ale bolo treba reflektovať tú situáciu, to znamená zapojiť tie príjmy, ktoré sa ukazovali. A ja už teraz poviem, pán minister to hovoril, tie príjmy skutočne boli o 1,7 miliardy vyššie, ako boli rozpočtované, čo je teda vtedy akoby chyba, ale teda, samozrejme, veľká pochvala, že to tak bolo, hlavne teda ekonomike a daňovým poplatníkom, ktorí to platili. A tiež som vtedy hovoril, že treba to takto upratať, ale nezvyšujme deficit, nezvyšujme schodok, pretože ten schodok sa ukazoval, že ani nebude ani taký, ako bol, ako bol teda v základnej verzii rozpočtu, to znamená tých 7,44, a zasa použijem slová pána ministra financií, ktorý teda potvrdil, realita vlaňajšia je 6,2 % hrubého domáceho produktu ako deficit verejnej správy za rok 2021.
Takže a teda ďalšia vec bolo, že takisto sme hovorili, že nepridávajme tam tie ďalšie výdavky, nebude ich treba, nebudú v takom rozsahu, ten vývoj či už covidu alebo aj ďalších je ďaleko lepší, takže tak isto bolo potvrdené, výdavky boli o 3,3 miliardy menej ako teda v tom zmenenom rozpočte. Takže aj preto som tu vlastne pri programe stability hovoril, že pozerajme na aktuálne dáta a pozerajme na vývoj, kam smerujeme. To sú dve kľúčové veci, minulosť, nič nie je staršie ako minulosť, špeciálne v dnešnej inflačnej dobe, alebo aj teda s ďalšími problémami, či už ako je vojna alebo, alebo ešte, ešte aj teda dozvuky covidu.
Čiže máme za sebou rok ´21, ja si myslím, že niečo sme sa naučili, našťastie, ešte raz to poviem, výsledný deficit, výsledné hospodárenie Slovenskej republiky bolo teda vo finále ešte lepšie, ako bolo, ako bolo rozpočtované, pričom, samozrejme, treba mať ale na pamäti, že hovoríme o tom, že dobre-lepšie. Stále sme v stave, kedy našej krajine chýbalo vlani 6 miliárd eur. Minuli sme približne o 6 miliárd eur viac, ako sme dokázali vybrať na daniach, resp. na iných príjmoch. Takže toto, prosím, majme na pamäti a aj pre toto a aj pre tento rok máme deficit plánovaný na úrovni takmer 5 %, bude nám chýbať ďalších asi 5 miliárd, preto, prosím, buďme veľmi zodpovední pri prijímaní ďalších výdavkov, ešte špeciálne pri prijímaní štrukturálnych výdavkov.
A už to len dokončím, že áno, potrebujeme pomôcť našim obyvateľom, čo sa týka inflačnej doby, inflačnej krízy, ale potrebujeme pomôcť adresne a zmysluplne a presne tým, ktorí to potrebujú, pretože verejných financií je konečné množstvo a preto toto konečné množstvo musíme rozdeliť presne tam, kde to, kde to najviac pomôže.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Takisto vás ešte, pardon, kolegynky, kolegovia, poprosím, o podporu štátneho záverečného účtu za minulý rok.
Ďakujem pekne.

Hlasovať budeme dnes o 17.00 h. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, ale aj panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil úvodným slovom správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za predchádzajúci rok, teda za rok 2021.
Dovoľte, aby z tohto miesta som za prácu, pretože táto správa je výsledkom práce hlavne bývalého predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Karola Mitríka, poďakoval v jeho mene vám za podporu, za spoluprácu za to, že v minulom roku to bol celý rok prvýkrát systém nastavený tak, že sme predkladali správy z výsledku kontrol do príslušných parlamentných výborov a teda intenzita spolupráce medzi Najvyšším kontrolným úradom a parlamentom bola úplne iná a aj preto moje úvodné slovo sa budem snažiť koncentrovať len do tých oblastí, ktoré považujem z hľadiska parlamentu za kľúčové, pretože aj v našej správe, aj v sumáre všetkých správ z kontrolnej činnosti sa môžete dočítať oveľa viac.
Chcem povedať, že v uplynulom roku sme vykonali 42 kontrolných akcií a skontrolovali sme 119 subjektov štátnej a verejnej správy. V rámci týchto kontrolných akcií sme zistili takmer 800 prípadov porušenia všeobecne platných predpisov a interných postupov. Na ich odstránenie, teda týchto zistení, prijali subjekty viac ako 460 opatrení, ktoré priebežne sledujeme a aj v rámci kontrol, ktoré nastavujeme do budúcich rokov, tak máme nastavený systém tzv. follow-up, preverovania opodstatnenosti a účelnosti prijatia týchto opatrení.
Nechýbali však ani zistenia, ktoré sme my vyhodnotili ako vážne a kde by mohlo byť vedené trestné konanie aj preto päť najzávažnejších zistení, päť záverov z kontrolných akcií sme odstúpili orgánom činným v trestnom konaní na ďalšie konanie. Ak (zaznel gong) hovorím o trestných veciach, tak sme odstúpili zistenia z Národnej diaľničnej spoločnosti, zo spoločnosti NASES v súvislosti s nielen kyberochranou a projektmi okolo kyberochrany, ale aj vo vzťahu k prevádzke a k správe ústredného portálu verejnej správy. Odstúpili sme veľmi vážne zistenia orgánom činným v trestnom konaní aj v spojitosti s fungovaním či nedodržiavaním základných princípov zákonného a hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami pri vojenskom spravodajstve, ale taktiež sme odstúpili podania OČTK v súvislosti so zisteniami v Múzeu Slovenského národného povstania. V roku 2021 sme desiatim výborom Národnej rady zaslali celkovo 42 správ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán predseda. Kolegovia, poprosím vás. Ďakujeme.

Andrassy, Ľubomír, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR
... z ktorých sa niektoré prerokovali ešte v minulom roku a niektoré rokovania prebiehali napríklad aj dnes. Na rokovaní zdravotníckeho výboru sme diskutovali o rezidentskom programe alebo o nastavení systému fungovania stredných zdravotných škôl.
Predložená správa, ktorú máte k dispozícii, dokumentuje nielen rôznorodosť kontrolnej činnosti nášho úradu, ale i rôznorodosť zistení, pričom nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov sme identifikovali takmer v každom kontrolovanom subjekte. Niektoré príčiny súvisia s objektívnymi faktormi, vyplývajú z nedostatku zdrojov nedostatočnej legislatívy, ale mnohé súvisia aj s tým, že zlyháva ľudský faktor, nerešpektujú sa princípy a pravidlá vyvodzovania osobnej zodpovednosti k tým, ktorí nakladajú s verejnými prostriedkami alebo s verejným majetkom.
Najvyšší kontrolný úrad pri pohľade na rozpočtovanie výdavkov často poukazuje na nedostatočné zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy na samosprávu. Najvýraznejšie sa to prejavuje na úseku školstva, ale aj v oblasti sociálnych služieb, civilnej ochrany či životného prostredia. Moji kolegovia kontrolóri zistili, že v 58 percentách kontrolovaných obcí a miest príjmy zo štátneho rozpočtu určené na úhradu preneseného výkonu štátnej správy nepostačovali ani na základný výkon týchto prenesených kompetencií. Skutočné výdavky boli u kontrolovaných subjektov kryté dotáciou zo štátneho rozpočtu na úhradu súvisiacich nákladov, ktoré boli na úrovni od 35 do 100 %.
Podľa našich zistení štát dlhodobo nerešpektuje zákon o rozpočtových pravidlách, ale aj Ústavu Slovenskej republiky tým, že si objednáva prenesený výkon štátnej správy u samosprávy, pričom s touto legislatívnou objednávkou neprichádza adekvátny objem financií, ale presúva svoju úlohu, svoje kompetencie na samosprávu bez finančného krytia, čo je podľa nášho názoru naozaj v rozpore s princípmi, ktoré sú ukotvené v Ústave Slovenskej republiky. Takýto stav prináša množstvo problémov v jednotlivých regiónoch a vyvoláva nežiaduce sociálne i politické napätie. Najvyšší kontrolný úrad preto opätovne upozorňuje vás, poslancov Národnej rady, na potrebu urýchleného a komplexného riešenia účinného mechanizmu financovania preneseného výkonu štátnej správy na obce, ale aj na vyššie územné celky.
Veľký problém, na ktorý v tomto, veľkým problémom, na ktorý v kontrole často narážajú moji kolegovia, je nízka úroveň strategického plánovania, jeho komplexnosť, zdrojové zabezpečenie a hodnotenie dosiahnutých výsledkov. Aj keď plán obnovy a odolnosti má ambíciu mnohé z týchto problémov riešiť, nevyrieši nízku kvalitu strategického plánovania Slovenskej republiky ako systému. Aj z minuloročných kontrol zameraných na oblasť životného prostredia, zdravotníctva či vzdelávania sa nemožno vyhnúť pocitu, akoby sme stále nevedeli, ako má vyzerať naša krajina v strednodobom, ale najmä v dlhodobom horizonte a potom tejto predstave nastaviť cieľ verejných politík dlhodobo a udržateľne ich zdrojovo zabezpečiť a stanoviť ciele, tak to je v rámci fungovania ústredných orgánov štátu veľmi zriedkavé. V rezortoch máme síce desiatky a možno aj stovky koncepcií stratégií, ale bez jasnej predstavy, ako ich dosiahneme, s akými nákladmi musíme počítať, ako ich zabezpečíme finančne, ale aj ľudsky. Stratégie štátnych inštitúcií zriedka akceptujú fakt, že samospráva vykonáva množstvo prenesených úloh štátu a preto musí byť samospráva súčasťou tohto strategického plánovania a nastavovania strategických dokumentov.
Pri našej kontrolnej činnosti sme identifikovali aj významný spoločenský problém, ktorého riešenie nie je obsahom žiadneho strategického dokumentu v štáte a strategického riadenia. Ide o problematiku sucha, ktoré významne ovplyvňuje bežný život veľkej časti obyvateľov a má dopad na rôzne oblasti hospodárskeho života. Manažment sucha nemá vytvorenú žiadnu stratégiu a Slovensko dnes nie je na základe záverov našej kontroly pripravené eliminovať hrozby sucha pre životné prostredie i pre celú spoločnosť. Nie je to iba záležitosť rezortu životného prostredia, ale aj mnohých ďalších rezortov, čo vyžaduje efektívnu koordináciu pri formulovaní stratégie v danej oblasti a taktiež jej manažmentu. Najvyšší kontrolný úrad preto odporúča vláde Slovenskej republiky a obrátili sme sa v našej správe aj na vás poslancov, aby ste zaviazali vládu Slovenskej republiky k tomu, aby prijala dokument, ktorý určí a vytvorí orgán so silným mandátom nielen rezortnej pozície, ale mandátom vlády, ktorý by politiku manažmentu sucha manažoval a riadil.
So suchom a dôsledkami úzko súvisí aj manažment vody. Je to ďalší problém, ktorý sa dlhodobo, ktorému sa dlhodobo venujú moji kolegovia, a venujú sa aj pôsobeniu vodárenských spoločností, ktoré boli transformované na akciové spoločnosti pod kontrolou miestnej samosprávy. Nielen kontrola vo vodárenských spoločnostiach po celom Slovensku, ale aj kontrola Bratislavskej vodárenskej spoločnosti z roku 2019 nás utvrdila, že stále existuje riziko skrytej privatizácie týchto strategických podnikov, ktoré majú zásadný vplyv na fungovanie regiónov obcí a miest. Za mimoriadne vážne zistenie považujeme fakt, že štát a jeho administratíva ako keby rezignovali na kontrolu vodárenských spoločností, ktorá je nedostatočná nielen z hľadiska kompetenčného, ale aj personálneho. Vláda, ale ani vy poslanci nemáte detailné informácie o tom, ako vodárenské spoločnosti si plnia verejný záujem, ako zabezpečujú rozvoj a kvalitu siete z hľadiska vodovodov a kanalizácií a len z hľadiska dát, ktoré má k dispozícii Najvyšší kontrolný úrad z kontrolovaných vodárenských spoločností, odhadujeme investičný dlh v tejto oblasti až na úrovni 5,2 miliardy eur a tento investičný dlh určite nie sú schopné samosprávy z hľadiska svojich rozpočtov reálne vykryť a zabezpečiť kvalitný rozvoj vodnej a kanalizačnej infraštruktúry.
Druhá oblasť, kde upozorňujeme naozaj na výrazný modernizačný dlh, to je problematika opravy, rekonštrukcie a údržby ciest I. II. a III. triedy, ale aj mostných objektov, ktoré sa na cestách nachádzajú. Žalostný je fakt, že počet mostov v najhorších stupňoch, teda v piatom a šiestom stupni kvality, klesol alebo stúpol od roku 2017 až o 2,5-násobne. Teda za ostatných päť rokov sa zvýšil počet tých kľúčových dopravných stavieb, ktoré sa nachádzajú na infraštruktúre, to sú cesty I. II. a III. triedy, o viac ako 2,5-násobok, čo ohrozuje život v regiónoch, čo ohrozuje fungovanie kľúčovej cestnej infraštruktúry v rámci celej Slovenskej republiky.
Poslednú oblasť, na ktorú by som chcel upozorniť, je oblasť fungovania a správy pôdy, fungovanie Slovenského pozemkového fondu, kde sme vykonali kontrolu aj na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Treba povedať, že v roku 2020 a v 2021 nakladal Slovenský pozemkový fond s pôdou, ktorá mala výmeru viac ako 700 000 hektárov. Na základe výsledkov tejto kontroly a po prerokovaní správy aj v príslušnom výbore chcem skonštatovať a vás chcem upozorniť, že právna úprava v oblasti pozemkového vlastníctva vrátane postavenia a činnosti Slovenského pozemkového fondu je neprehľadná, roztrieštená, nesystémová a nakladanie so štátnymi pozemkami, nakladanie aj s pozemkami neznámych vlastníkov je dnes v rukách jedného alebo dvoch predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu, pritom pôda je to najcennejšie, čo slovenská spoločnosť má. Sme presvedčení, že oblasť pozemkového práva aj na základe výsledkov našej kontroly potrebuje reformu.
Vážené dámy, vážení páni, vo svojom úvodnom slove som zhrnul niektoré dlhodobé a systémové problémy pri využívaní verejných zdrojov, na ktoré poukazovala nielen minuloročná kontrolná činnosť nášho úradu. Výsledky kontrol sú obsahom predloženej výročnej správy a väčšinu z nich už prerokovali, tak ako som povedal v úvode, gestorské výbory Národnej rady.
Ja sa vám chcem nielen v mojom mene, ale hlavne v mene bývalého predsedu Karola Mitríka ešte raz poďakovať za cennú spoluprácu, za cenné pripomienky k jednotlivým správam a za najmä intenzívnejšiu, oveľa intenzívnejšiu komunikáciu, ako bola v minulosti. Chcem vám taktiež poďakovať za to, že vďaka vašim iniciatívam, vďaka tomu, že pracujete s našimi správami, sa nám pomáha preklápať naše odporúčania do praxe a spoločne s vami sa nám darí meniť legislatívu tak, aby správa vecí verejných na Slovensku bola lepšia, ako bola v minulosti.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca výboru predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2021. Správu pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie do 25. apríla 2022. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedenú správu prerokoval výbor a prijal k nej uznesenie č. 314 zo dňa 21. apríla 2022. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2021 vziať na vedomie. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 326 zo dňa 26. apríla 2022. Určil ma za spravodajcu výboru, zároveň ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vtedy ešte Karol Mitrík, správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené pani kolegyne, páni poslanci, ja sa chcem dotknúť tej pasáži, ktorá sa týka rekonštrukcie, modernizácie a obnovy ciest II. a III. triedy a najmä mostov. Som veľmi rád, že Najvyšší kontrolný úrad sa na to pozrel, lebo je to problematika, ktorá trápi všetky samosprávne kraje a tento problém je veľmi vážny, pretože v rámci Slovenska máme viac ako 5 000 mostov, ktoré spravujú samosprávne kraje, osem samosprávnych krajov, a ten stav mostov za posledných šestnásť rokov sa radikálne zhoršil. Od roku 2004 do roku 2020 vlastne NKÚ mapoval túto situáciu a máme vlastne sedem stupňov stavebno-technického stavu mostov a z tých 5 000 mostov v podstate až 1 763 mostov je v tom, klesol počet z 3 498 na 1 763 v dobrom stave a vzrástol až dvojnásobne počet mostov, ktoré sú vo veľmi zlom, najhoršom technicko-stavebnom stave, je to až 1 154 mostov.
NKÚ konštatuje, že nielen je zlý stav mostov, ale vlastne samosprávne kraje roky zanedbávali aj diagnostiku a údržbu týchto mostov, vlastne tá evidencia a kontrola bola v mnohých krajoch aj odfláknutá, čo konštatuje táto správa. Samozrejme, keď nie je včasná diagnostika a údržba, tie náklady na rekonštrukciu mostu sa potom predražujú výrazným spôsobom, pretože kraje si musia platiť aj náhradné premostenie. Najhorší stav je najmä na východnom Slovensku v Prešovskom a Košickom kraji, pretože v Bratislavskom kraji z tých 5 000 mostov je len nejakých 120, v Košickom kraji ich máme vyše 600, v Prešovskom kraji je až vyše tisíc. Len v regióne, kde ja pochádzam, v Michalovciach samosprávny kraj musí opravovať most v meste, potom na Zemplínskej Šírave, pri obci Vojany, pri obci Palovce nad Uhom, Senné a tak ďalej. Samozrejme, tento stav spôsobuje to, že obyvatelia východného Slovenska musia potom využívať obchádzky, čo im to predražuje či už cestu do školy, do práce, k lekárovi, no častokrát sú to obchádzky až 60 kilometrov. Takže je to, je to veľmi závažné.
Problém je v tom, že tento stav NKÚ veľmi dobre zmapoval, ale zároveň konštatuje, že tie financie na rekonštrukciu tých mostov, ktoré sú radovo v stovkách miliónov eur, by vlastne mali hľadať samosprávne kraje buď vo vlastných rezervách, ale vieme, že tie peniaze tam nie sú. To znamená, že malo by sa to možno podobne riešiť, ako je v Čechách, že by sa vytvoril nejaký špeciálny fond, do ktorého by prispieval aj štát na opravu týchto mostov, pretože kým tu riešime situáciu, že nie je diaľnica na východ a do, na východ do Michaloviec na slovensko-ukrajinskú hranicu, máme v zlom stave mosty, ktoré nám padajú doslova pred očami a sú v kolapse.
Takže ja chcem len poďakovať NKÚ, že tiež poukázal na tento závažný problém, ktorý sa týka samosprávnych krajov, a teraz bude na nás všetkých hľadať riešenie, pretože ak sa pozrieme na tú situáciu, NKÚ mapoval situáciu od roku 2004 do roku 2020. Bolo to obdobie, kedy samosprávne kraje ovládali nominanti SMER-u, bolo to obdobie, kedy vládol SMER a tento problém neriešili. Naozaj nechali ho vyhniť a preto tie mosty sú v takom stave, ako sú. Vlastne aj správa NKÚ konštatuje, že pre kraje a pre tých županov nebolo populárne opravovať mosty, pretože je to veľmi nákladná oprava, na jeden most potrebujete až dva milióny eur. Za tento, za túto finančnú čiastku radšej župani opravili nejaký päťkilometrový úsek cesty, ktorý je viditeľný, bolo to také ľúbivé, ale dostali sme sa vlastne do stavu, kedy tie polstoročné mosty, 70-ročné mosty, tých je ich až okolo 27 %, je mostov, ktoré majú viac ako 70 rokov, nám začínajú padať.
Takže ešte raz ďakujem za túto správu, ktorá je veľmi podrobná, a potvrdila to, čo vlastne sa aj reálne deje v tých regiónoch, že nám mosty padajú. Teraz vlastne bude potrebné nadviazať na tú správu a hľadať spoločné riešenie, nielen samosprávne kraje, ale aj štát.
Ďakujem pekne.