66. schôdza

14.6.2022 - 30.6.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

14.6.2022 o 13:55 hod.

MBA

Vojtech Tóth

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 13:55

Vojtech Tóth
Skontrolovaný text
Áno. Budeme hlasovať dneska o sedemnástej.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

14.6.2022 o 13:55 hod.

MBA

Vojtech Tóth

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 13:55

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Asi najjednoduchšie, ako by sa dala táto novela zákona charakterizovať, je otcovská dovolenka. To znamená, v prípade, ak táto novela zákona prejde, tak môžeme počítať s tým, že otcovia čerstvo narodených detí od 1. októbra tohto roka budú môcť požiadať o dvojtýždňovú dovolenku, ktorú im preplatí Sociálna poisťovňa.
Pokiaľ legislatívny proces pôjde tak, ako predpokladáme, tak by to bolo tak, že to platí v prvých šiestich týždňoch od narodenia dieťaťa, si môže vybrať tieto dva týždne. Čiže zatiaľ, musím sa ešte presnejšie opýtať na legislatívny výklad, ale zatiaľ mám informáciu takú, že to, že by to teda platilo aj pre otcov tých detí, ktoré by sa narodili tesne pred účinnosťou zákona, ale v prípade, ak je tam ešte tá šesťtýždňová lehota, tak by si takisto mohli vybrať otcovskú dovolenku.
Myslím si, že je to pekná vec, že je to dobrá vec, je to právo, nie je to povinnosť, to znamená, verím, že s podporou tejto novely zákona nebude problém.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.6.2022 o 13:55 hod.

Bc.

Milan Krajniak

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 13:55

Jana Žitňanská

Vstup predsedajúceho 13:55

Jana Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len v krátkosti. Veľmi sa teším nielen z tohto návrhu, ale aj z predchádzajúcich troch návrhov, ktoré tu odzneli, pretože je to presne tým smerom, kvôli ktorému sme tu, aby sa ľuďom aj so zdravotným postihnutím, aj tým zraniteľným žilo lepšie a táto konkrétna vec, otcovská dovolenka, je taká moja srdcová záležitosť, keďže som pracovala na tej smernici v Európskom parlamente a som ju spolu vytvárala, tak som veľmi rada, že dnes môžem tu stáť pred vami a že ju môžeme takto spoločne prijať do našej legislatívy. A rovnako tak aj smernicu o dostupnosti tovarov a služieb, ktorú sme prerokovávali v tom predchádzajúcom bode, ale ku ktorej chcem obšírnejšie vystúpiť v druhom čítaní. Tiež som na nej pracovala v Európskom parlamente, takže pre mňa je to aj taká satisfakcia môcť dnes byť tu a byť súčasťou toho procesu, že tieto normy, ktoré sme nastavili v Európskom parlamente, môžeme presadiť aj do našej legislatívy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

14.6.2022 o 13:55 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 13:55

Jaroslav Karahuta
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní máme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým chceme po dlhých desiatich rokoch čakania zaviesť tzv. inštitút sezónnych prác. Chceme zaviesť trvalú formu dočasného zamestnávania v poľnohospodárstve a v sektore cestovného ruchu. Tých dôvodov je viacero.
V prvom rade je to požiadavka trhu. Situácia na trhu je veľmi zložitá. Väčším problémom ako dotácie sa stávajú, sa stáva nedostatok pracovníkov. Aj z tohto dôvodu sme sa dostali na takú úroveň, že dnes pokiaľ sa bavíme o ovocinárstve a zeleninárstve, sme hlboko pod päťdesiatimi percentami. A aj keď by firmy, ktoré majú viac peňazí, chceli by tú produkciu zvýšiť, jednoducho bez pracovníkov sa to nedá, a to preto, lebo 40 až 60 % podľa sortimentu tvorí v poľnohospodárstve ručná práca. Podobne je to v cestovnom ruchu, kde pomaly zlaté pravidlo je, že veľa, nielenže väčšina, ale veľa a nikto to nevie nejako kvantifikovať, pretože to nikto nejako nesleduje a sa odsledovať nedá. Veľa činností sa robí formou čiernej práce.
Čiže keď sa bavíme o nejakých ekonomických dopadoch, že bude tam nejaký výpadok s predpokladom vo výške 1,6 milióna na, na výbere, na výbere zo Sociálnej poisťovne, tak to je len kvapka v mori z toho, čo strácame tým, že či už zoberme si zimné športy alebo letné športy, či už zoberme to, že, že hlási meteorologická služba nejaké mrazy a príde na jeden lán dvesto ľudí, ktorí zapaľujú sviece. A tí ľudia robia to bez zmluvy, bez nejakého dokladu a robí sa načierno. Nie preto, že by to nechceli robiť oficiálne, ale v podstate ani nemôžu. Dnešná právna úprava ani neumožňuje sezónne zamestnať týchto ľudí.
Čo na tom, čo na tom štát získa a čo stratí, tak hovorím, ten, ten výpadok je rátaný tak, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny po zhodnotení všetkých možných, alebo všetky možnosti, ktoré nám dáva zriadiť inštitút sezónnych prác v zmysle nejakých, nejakej platnej európskej legislatívy, tak sme sa dohodli, že tieto sezónne práce budú uplatňované na maximálne 520 hodín ročne alebo 10 hodín týždenne s tým, že do 50 % priemeru mesačnej mzdy za posledné dva roky sa bude, bude ponížená odvodová povinnosť na úroveň, na, o 20 percentuálnych bodov, čiže namiesto 48 % budú platiť odvody 28 %. Možno to nie je veľa, ale môže to, robí to zhruba tých 63 centov na hodinu. Takže robí to nejakých 300 eur na rok, ale pre ľudí, ktorí si chcú privyrobiť, a pozor, tá sezónna práca nie je, nie je cielená len na nezamestnaných, ale je cielená aj na bežne zamestnaných a, a asi každý z nás má niekoho v svojom okolí, ktorý chodí zbierať jablká do Talianska, do Rakúska, do iných štátov. A to je presne preto, lebo tie odvody sú nižšie a vedia si viac zarobiť.
Čiže nie je to pomoc zamestnávateľom, je to pomoc ľuďom, pracujúcich v tomto sektore pôdohospodárstva a cestovného ruchu, aby tie príjmy mohli byť vyššie tým, že bude mierne znížená odvodová, odvodová povinnosť.
Čo sa týka nejakej výhody pre štát, tak len zo sektoru pôdohospodárstva, keď si zoberieme, že máme záporné saldo u ovocia a zeleniny 400 miliónov. A pokiaľ, pokiaľ iba zľahka prepočítame, že 20 % je pridaná hodnota a 8 % je podiel na mzdách, tak 112 miliónov ročne, ročne dáme do zahraničia, z vlastných vrecák dáme za, za bežné ovocie a zeleniny mierneho klimatického pásma, ktoré dovezieme od našich susedných štátov.
Po druhé, je to DPH. Minulý rok, ale aj predminulý rok, to sa pravidelne opakuje, u ovocia a zeleniny je výpadok v zbere z dôvodu nedostatku pracovníkov asi na úrovni 15 miliónov eur. To je to, čo ostane na koreňoch, na stromoch alebo tie plody, ktoré sa nepozbierajú. A keď si zoberiem, že máme 10 a 20-percentnú DPH a budem rátať len 10 %, tak to máme jeden a pol, čiže je to, zhruba 2 milióny strácame len na DPH na ovocí, ktoré, ktoré nedovezieme.
Ďalšia vec, pri 35-percentnej sebestačnosti v ovocí a keď rátame, že potrebujeme jedného človeka na hektár a potrebujeme ďalších zhruba tri, štyritisíc hektárov len preto, aby sme boli produktovo sebestační, tu máme ďalších tri-štyritisíc ľudí do, do ovocinárstva a dva-tritisíc ľudí do, do zeleninárstva, čiže sa jedná o okolo desaťtisíc ľudí spolu s cestovným ruchom, ktorých by sme normálne oficiálnym spôsobom viedli, vedeli zaviesť do, do evidencie pracovníkov. Čiže je to vytvorenie aj nových pracovných miest.
Na záver chcem povedať iba jedno, že pôdohospodárstvo je dosť podceňované, a to aj preto, lebo dnes tvorí nejakých 2 %, myslím, HDP. Dnes pracuje 2 % ľudí, produkuje potraviny, výživu pre 98 % ľudí. Jasné, že sa nemôžme počítať s obdobím pred šesťdesiatimi, sedemdesiatimi rokmi, alebo pred možno sto rokmi, kedy to bolo opačne, kedy 60-70 % ľudí pracovalo pre 40. Dnes je tá produkcia, je niekde inde.
Lenže pôdohospodárstvo má úplne, ale úplne inú pozíciu, ako to, čo sa deklaruje. Nie je to 2,0 alebo 2,8 % HDP, pretože my nerátame to, čo sa predá v našich marketoch. To dovezené, ktoré by sa nie teoreticky, ale prakticky mohlo vyprodukovať v oblasti mierneho klimatického pásma, kde sa nachádzame, a to je hodnota 6 až 7 miliárd ročne, ktoré naše super a hypermarkety predávajú zo zahraničia potraviny, pretože tie jednoducho u nás nie sú. Takže tá skutočná produkčná výkonnosť pôdohospodárstva a potravinárstva je niekde okolo 6-7 miliárd eur. Nie v tých hodnotách, ako sa píše.
Sme najviac potravinovo závislý štát a dopad je ten, že dnes teraz, keď sme pred chvíľočkou rokovali o nejakých sociálnych opatreniach, tak tie sociálne opatrenia kvôli, aj kvôli potravinám sú preto tak potrebné, pretože vďaka našej závislosti občan Slovenskej republiky, priemerný občan vydá už pomaly 25 % zo svojich príjmov na potraviny. Sme druhí najhorší po Rumunsku, ktorí majú dvadsaťšesť. A prečo v Rakúsku nie je, nie je taký nepokoj kvôli potravinám? Lebo tam dajú na potraviny iba 8,9 %. Takže to je, to jedno s druhým, keď to poskladáme dohromady. Tak vás chcem poprosiť o podporu toho zákona, pretože podporou špeciálnej rastlinnej výroby nieže zvyšujeme počet pracovných miest, ale, samozrejme, vieme aj v rámci konkurenčného trhu znížiť ceny, znížiť našu závislosť a nebyť závislý na sociálnych podporách, ale na skutočne vyprodukovaných peniazoch.
Takže chcem vás poprosiť o podporu a ďakujem veľmi pekne za slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

14.6.2022 o 13:55 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:10

Mária Šofranko

Vystúpenie v rozprave 14:10

Petra Hajšelová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, budem predkladať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a to vzhľadom na potrebu implementácie legislatívnych zmien obsiahnutých v poslaneckom návrhu do aplikačnej praxe, ktorá si podľa stanoviska Sociálnej poisťovne vyžaduje úpravy vo viacerých informačných systémoch a na ich zapracovanie a overenie je potrebný dostatočný časový priestor a sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023. Súčasne je potrebné vykonať aj legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z ostatnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona 125/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Teraz pristúpim k samotnému čítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 852.
1. V čl. II sa vypúšťajú body 2, 4, 6 až 9, 11, 12, 15, 17, 19 a 21. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. II bod 10 znie:
„10. V § 60 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4b na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ďalej len „odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci")."
3. V čl. IV sa vypúšťajú slová „15. apríla 2022 okrem čl. II bodov 5, 7, 10, 12, 14, 18 a 20 až 22, ktoré nadobúdajú účinnosť".
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.6.2022 o 14:10 hod.

JUDr.

Petra Hajšelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:10

Jaroslav Karahuta
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som tiež predniesol pozmeňujúci návrh k predkladanému zákonu, jeho odôvodnenie je veľmi jednoduché a dôvodom úpravy prílohy č. 1 bez zákona je najmä formálna úprava navrhovaného textu vzhľadom na terminológiu používanú v zmysle strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 10. 2. 2022.
Vzhľadom k tomu, vzhľadom na to, že kastrácie o svojej kukurici a zakladanie lesa sa vykonáva ručnou prácou, rozširujeme okruh uvedených činností. Taktiež sa navrhuje medzi sezónne práce zaradiť aj potravinárstvo pri spracovaní vymedzených poľnohospodárskych produktov. Teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení, menia a dopĺňajú niektoré zákony, v úvodzovkách, tlač 852.
V čl. I bod 5 znie:
„5. Za prílohu č. 1a sa vkladá príloha č. 1b, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 1b k zákonu č. 311/2001 Z. z.
SEZÓNNE PRÁCE
Sezónnou prácou na účely dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) je pracovná činnosť, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje osem mesiacov v kalendárnom roku, v
a) poľnohospodárstve pri pestovaní, zbere, triedení a skladovaní
1. vybraných druhov ovocia, najmä jahôd, liesky obyčajnej, bazy čiernej, egrešov, malín, ríbezlí, ruže jabÍčkovej, broskýň, čerešní, marhúľ, nektáriniek, ringlôt, sliviek, jabĺk, hrušiek a višní,
2. viniča,
3. vybraných druhov zeleniny, najmä šalátu, špenátu, cibule, cesnaku, póru, kapusty, kelu, karfiolu, kalerábu, ružičkového kelu, cvikly, mrkvy, reďkvy a reďkovky, petržlenu, špargle, baklažánu, cukety, dyne, kukurice cukrovej, melónu, papriky, tekvice okrem tekvice určenej pre produkciu semien na konzum a lisovanie, uhorky nakladačky, uhorky šalátové a rajčiakov,
4. zemiakov,
5. chmeľu,
6. osivovej kukurice určenej na kastráciu,
7. rastlinného množiteľského materiálu uvedených v prvom až šiestom bode,
b) cestovnom ruchu pri
1. preprave osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc,
2. prenájme a lízingu rekreačných potrieb alebo športových potrieb,
3. prevádzkovaní táborov,
4. prevádzke umelých vodných plôch,
5. prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov,
6. prevádzke reštaurácií a pohostinstiev, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvom bode až piatom bode,
7. prevádzke ubytovacích zariadení, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvom bode až piatom bode,
c) potravinárstve pri spracovaní poľnohospodárskych produktov uvedených v písmene a),
d) lesnom hospodárstve pri
1. produkcii lesného reprodukčného materiálu,
2. zakladaní, obnove a výchove lesa s cieľom zabezpečiť trvalé plnenie funkcií lesa.".".
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.6.2022 o 14:10 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:25

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, na rokovaní Národnej rady v prvom čítaní uvádzam vládny návrh zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Návrh zákona má za cieľ vytvoriť účinný ekonomický a motivačný nástroj na dosiahnutie cieľov stanovených v oblasti ochrany ovzdušia podľa princípu ´znečisťovateľ platí´, tak ako to deklaruje environmentálna stratégia Slovenskej republiky do roku 2030. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia podľa platného zákona sú dnes neprimerane nízke a už 23 rokov nezohľadňujú ani rast inflácie. Dvadsať tri rokov, to je život celej jednej generácie. Toľko rokov u nás boli zvýhodňovaní znečisťovatelia a zatiaľ, čo tým, ktorých poškodzovali svojím znečisťovaním, ceny rástli, aj náklady na život rástli. Títo podnikatelia, ktorí znečisťovali, boli vtedajšími vládnucimi chránení aj pred rastom inflácie. Slovensko ale potrebovalo oveľa silnejšie páky na zníženie znečistenia, pretože patríme ku krajinám, kde zomiera okolo 5-tisíc ľudí na nevynútené dôvody, súvisiace práve so znečisteným ovzduším. Sme po stránke znečistenia ovzdušia terčom infringementu, a to najmä pre prachové častice PM10, ale aj z iných ohľadov patríme k znečistenejším štátom Európy.
Okrem aktualizácie výšky sadzieb za znečisťujúce látky a určenie nábehového kompenzačného koeficientu, ktorý sme ustanovili veľmi mäkko aj s ohľadom na súčasné ekonomické problémy, ktorými sa podnikatelia potýkajú, čiže celý, celá, celé zvýšenie sa bude odohrávať len veľmi postupne. Okrem tohoto navrhujeme aj veci, ktoré pomôžu najmä drobným alebo rodinným firmám, pretože zvyšujeme hranicu minimálnej sadzby na vznik poplatkovej povinnosti, a to na 500 eur. Doteraz to bolo 50 eur. A to znamená, že je očividné, že týmto opatrením sa počet poplatníkov výrazne zníži. Dokonca v prvej fáze, pokiaľ ide o tento rok, sa dokonca zníži príjem štátu, ale myslím, že, zopakujem to znovu, že s ohľadom na ekonomickú krízu, ktorú, ktorá dopadá práve aj na týchto menších podnikateľov, rodinných podnikateľov, že je to na mieste a že týmto sa znížia, samozrejme, aj administratívne náklady ministerstva a príslušných orgánov, čiže štát ušetrí. Ušetria aj títo živitelia rodín.
Zároveň navrhujeme upustenie od poplatku za oxid uhoľnatý pre tie zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sú tak či tak zaradené do schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, známej pod skratkou ETS. Nechceme pokračovať v dvojitom spoplatňovaní fosílneho uhlíka, ktorý, ktoré bolo doteraz. Čiže návrh zákona obsahuje hneď dve opatrenia na podporu oživenia hospodárstva napriek tomu, že je to zákon, ktorý je, ktorý je regulačný proti znečisťovateľom. Dokázali sme ho navrhnúť tak, aby naozaj dával zároveň aj rozvojové podnety aj na drobné podnikanie, ale aj na veľké firmy, ktoré do dnešného dňa platili dvojitú platbu za CO, za oxid uhoľnatý, a to aj v schéme ETS a potom takisto poplatok za znečisťovanie podľa tohoto zákona.
Ako som povedal, bol síce 23 rokov nenovelizovaný a 23 rokov rovnaký, ale nebol bagateľný a aj tento, odpustenie tohoto poplatku, ktoré de facto týmto schválite, je istým pozitívnym signálom aj pre veľké firmy, ktoré síce spôsobujú klimatické plyny, ale sú zaradené do schémy ETS.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že tento vládny návrh zákona podporíte a pomôžete tak postupnému potláčaniu znečisťovania ovzdušia.
Ďakujem.
Skryt prepis

14.6.2022 o 14:25 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:25

Tomáš Šudík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1040. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

14.6.2022 o 14:25 hod.

Bc.

Tomáš Šudík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video