6. schôdza

Pán poslanec, takto. Národnostné menšiny už sčasti vyriešil bývalý pán premiér Pellegrini, keď tesne pred odchodom zo svojej funkcie poslal folklórnemu súboru Ifjú Szivek zo svojej rezervy predsedu vlády jeden a pol milióna. Takže čiastočne to máme vyriešené, pevne verím, že týchto jeden a pol milióna nám ako keby pridá k tomu, aby sme pomohli niekomu inému.
Čo sa týka výmeny riaditeľa televízie, iste je to vždy tá istá téma a je to pri každej vláde, ale skutočne si nemyslím, že pán riaditeľ, ktorý tam momentálne je, že to je najlepší. Môžeme sa baviť o, o tom, že najlepší zatiaľ nebol ešte nikto, a ako si presne poznamenal, od čias pána Hlinického.
Ale musím upozorniť na to, že sú tam diskrepancie a Slovenská televízia taká, ako je v súčasnosti, tak úplne neplní svoju verejnoprávnu funkciu. A ty si spomenul detskú redakciu. Ja ťa chcem upozorniť, že detská redakcia už zopár rokov v Slovenskej televízií neexistuje, pretože ju zrušili a to je podľa mňa presne tá tragédia, ktorá sa tejto verejnoprávnej, verejnoprávnemu médiu stala. Zrušenie detskej redakcie je podľa mňa absolútne bezprecedentné a malo by sa vrátiť. A nielen že by sa malo vrátiť, ale Slovenská televízia má niekoľko vysielacích kanálov a jeden z tých kanálov by sa mal venovať deťom, to znamená, mal by byť ako bola kedysi redakcia vzdelávania, a mal by suplovať v podstate dve redakcie, redakcia vzdelávania, ktorá tiež zanikla, a detská redakcia.

Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie, pán kolega. To vystúpenie bolo prednesené so znalosťou veci a ja absolútne súhlasím, že keď hovorí, keď sa hovorí v programovom vyhlásení vlády o reforme fondov, tak treba povedať, akým spôsobom, aký je cieľ, aké sú prostriedky na ich dosiahnutie. Absencia nástrojov a prostriedkov, o ktorej ste hovorili vo svojom vystúpení, nie je problém len časti, ktorá sa dotýka kultúry, ale je to problém, ktorý sa vinie naprieč programovým vyhlásením vlády, takže ani v tejto oblasti to nie je nič nové.
Čas svojho vystúpenia ste venovali rekodifikácii mediálneho práva. No, tu by možno moja otázka bola, že čo je účelom rekodifikácie mediálneho práva. Zaviesť vedúcu úlohu vládneho plátku, ktorý je pomenovaný v programovom vyhlásení vlády? Hovorí sa úplne otvorene v kruhoch terajšej vládnej koalície o potrebe personálnych výmen, ktoré ste aj vy spomenuli, či je cieľom rekodifikácie výmena na poste riaditeľa, a preto potrebujeme zmeniť právo. No, zjavne, zjavne o tento krok ide.
A pýtam sa, a čo vás tak veľmi irituje, predstavitelia vládnej koalície, na verejnoprávnej televízii, keď aj tak budete mať svoj komunikačný kanál smerom k svoju voličovi? Prosím vás, keď budete robiť všetky tieto zmeny, skúste sa zamyslieť, skúste sa dvakrát alebo trikrát nadýchnuť a potom robiť tieto zmeny, lebo, tak ako povedal pán kolega Jarjabek, tieto zmeny doteraz nikomu nepomohli.
Ďakujem.

Pán Jarjabek, vyjadrili ste rôzne obavy, ja sa pýtam, z čoho? Za posledné roky počas vášho vládnutia kleslo Slovensko v rebríčku slobody tlače z 12. na 33. miesto. Našou ambíciou je dostať sa medzi najlepších, urobíme pre to všetko, aby sme po udalostiach posledných dvoch rokov posilnili postavenie novinárov, aby sa už nestalo, že ak novinár oznámi vyhrážanie zo strany mafiána, tak sa s tým nič nerobí, pretože všade boli a, žiaľ, ešte stále sú vaši ľudia. A napokon to skončí tak, ako to skončilo.
Dovolím si povedať, že prichádza doba, keď sa novinári postupne dostanú k informáciám, ktoré ste vy urputne tajili, či už cez infozákon, ktorý zefektívnime tak, aby úrady odpovedali novinárom na otázky, toto všetko máme v programovom vyhlásení vlády a je to v protiklade s tým, čo ste robili, napríklad keď ste sa snažili presadiť, aby médiá zverejňovali všetky odpovede politikov, aj keby o nich novinári nepísali pravdu, teda, pardon, napísali pravdu, teda takzvaný náhubkový zákon.
No a v závere, čo sa týka RTVS, hovoríte, že zmena riaditeľa by nám nepomohla. Neviem, s akými úmyslami ste menili riaditeľov vy, ale my to ani neočakávame. Viete, čo by som bol najradšej, keby som v budúcnosti riaditeľa RTVS ani nepoznal, nechcem vedieť, kto to je, hlavne nech pracuje v prospech ľudí, kvalita programu, nezávislé spravodajstvo a nesťahuje inštitúciu do finančných problémov.
Takže ak sa píše v programovom vyhlásení vlády o zmene voľby riaditeľa v budúcnosti, tak, tak v podstate určite si zoberieme príklad z toho, čo, aby sme, aby sme to nastavili tak, máme aj z minulosti dostatok príkladu, aby sme to sprofesionalizovali.
No a ešte by som rád možno, ak stihnem, k financiám. Dnes je situácia taká, že, že časť peňazí dostáva verejnoprávna inštitúcia od štátu, čo vytvára priestor na polit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobre. Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom.
Pani Kozelová, veľmi v krátkosti, áno, má pravdu, detská relácia patrí do Slovenskej televízie, určite je chybou, že tam nie je.
Pán Čekovský, tie politické floskule si nechajte na nejaké iné fórum, ja teraz hovorím o kultúre a hovorím o vzťahu ku kultúre a na čom by sme sa teda mohli dohodnúť.
Ja sa teda budem pýtať inak. Viete, každé programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúra, nemá zmysel, keď ten vzťah ku kultúre neexistuje. A preto sa pýtam svojich ctených kolegov, aký máte vzťah, vzťah ku kultúre? Kedy ste poslednýkrát, a ruku na srdce, boli v divadle na nejakom baletnom predstavení? Kedy ste poslednýkrát boli, ja neviem, v Redute na nejakom symfonickom orchestri sa pozrieť, na nejakom symfonickom koncerte? Koľkí z vás tam neboli, ja viem, že mnohí boli, koľkí z vás tam neboli?
Ja som si robil prieskum kedysi dávno. Vyše sto poslancov Národnej rady nebolo nikdy v živote v divadle, dámy a páni. Taká je pravda. Ja neviem, ako by to vyzeralo teraz, keby som položil tú istú otázku, ktorú som položil vtedy cteným poslancom, a som bol šokovaný. Nehovoriac o menšinových žánroch. Kto z vás vie, aký je rozdiel medzi operou a operetou? Kto z vás vie, čo je komorná opera? Lebo tieto žánre u nás jednoducho neexistujú.
O tom ja hovorím, nie o politických nejakých floskulách. Ja hovorím o vzťahu ku kultúre, ktorý by mal mať každý z vás a na základe toho by sme mohli napĺňať toto programové vyhlásenie vlády, ktoré vy tu máte. Preto, lebo to programové vyhlásenie vlády sa dá aj naplniť, aj nenaplniť, aj úplne zošrotovať. Z tohto tuná napísané nič nie je. O tom hovorím.
A na záver. Koľko divadiel zavriete? O toľko viacej väzníc, dámy a páni, budete musieť postaviť. To povedal alebo pán Jaroš, spisovateľ, alebo pán Jurík, spisovateľ, už si to presne nepamätám, ale je to presne tak.
A ďakujem za pozornosť všetkým tým, ktorí to s tou kultúrou myslia naozaj vážne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv by som chcel charakterizovať toto programové vyhlásenie vlády a potom konkrétne ku niektorým bodom.
Pozorne som si prečítal predložené programové vyhlásenie vlády, veľakrát, poviem vám pravdu, čo ma napadlo. Toto nie je programové vyhlásenie vlády, toto je sen noci svätojánskej.
Prečo? Mám 56 rokov, ale v živote som nečítal toľko prázdnych utopistických fráz, toľko floskulí, toľko slovnej vaty v jednom dokumente, čítajúcom 121 strán. Však to je utópia Thomasa Moora, toto je Marx, Engels, toto je budovanie svetlých zajtrajškov, toto je spis kovaných fantastov.
Premiér vyhlásil, že je to ambiciózny plán. Táto ambiciózna utopistická nereálnosť má však jednu strašne temnú stránku, táto utopistická nereálnosť má v sebe obrovské množstvo indícií, ktoré budú obmedzovať slobodu. Tento plán, toto vyhlásenie je len modrá strana mince, ktorej druhá strany je červená. Je to minca neslobody a ovládania občanov Slovenskej republiky.
Toto programové vyhlásenie vlády vyzerá ako mrakodrap. Napríklad ako mrakodrap Donalda Trumpa. Zvonku lesklé okná, vnútri preexponovaný americký gýčizmus. Ale má to háčik, takýto mrakodrap chce súčasná vláda postaviť na základoch nášho slovenského klasického dvojgeneračného dvojposchodového domu. No môže takýto mrakodrap stáť? No nemôže. Súčasná koronakríza, riešenie jej následkov úzko súvisí s prepadom ekonomiky. A toto sú základy toho mrakodrapu.
A možno som ako príklad použil veľmi zlý mrakodrap, potrebujem väčší. Programové vyhlásenie skôr pripomína mrakodrap Burj Khalifa. Igor Matovič, ktorý vyhlásil, že kresťanstvo je podmnožinou islamu, chce obrazne prekonať arabských šejkov. Ale má to dva zásadné nedostatky. Náš Igor nemá ropu a dokonca nepozná ani množinovú matematiku. Nepozná De Morganove pravidlá, nepozná problém disfunkcia.
Keďže som učiteľ a súčasne som vo výbore pre kultúru a médiá, vypichnem dva čriepky z tohto programu. Nebaví ma hovoriť o všetkom, mám aj málo času. Aj tak to nemá finančné krytie.
Prvý čriepok z týchto utopistických predstáv. Vláda chce podporovať opatrenia, ktoré zamedzenia predčasnému ukončeniu školskej dochádzky či opakovaniu ročníkov a následné opustenie školského systému bez vzdelania a bez potrebnej kvalifikácie. Ja mám taký zvyk, že keď s niečím nesúhlasím, dám príklad z praxe. Takže dám príklad z praxe. Po prvé, toto je priam dehonestácia práce učiteľov. Ja sa absolútne čudujem, čo si ten tvorivý kaviarenský povaľač myslel, kto vlastne tento bod programu tam dal? Desaťročia som učil na škole s takzvanými marginalizovanými menšinami. Ak to už, to už nebola ani menšina, ale väčšina. Čo sme sa s kolegami natrápili, aby sa len dostali z ročníka do ročníka, pri niektorých sa to podarilo. Ale bolo to veľmi ťažké.
Tiež príklad. Riaditeľ poľnohospodárskej školy spolu s mojou manželkou, s výchovnou poradkyňou, predostreli unikátnu víziu, na vlastné náklady zobrali deti na exkurziu do danej školy. Čo im tá škola ponúkla? Dobre počúvajte. Všetky typy vodičákov skoro zadarmo, perfektné bývanie na internáte pre deti z osád, štipendium, strava, nezabudnime na zadarmo na pílčický kurz a tak ďalej. No ale niektorým sa to málilo. Lepšie sa im žije v polorozpadnutom váľkovom dome, vodu vláčia dva kilometre, pretože železnú pumpu priamo pri dome bolo treba zničiť.
A ešte jedna vec je tu charakteristická, veľmi. Čakajú častokrát na bolestné svojej 15-16-ročnej družky. Viete niekto, čo to je bolestné v niektorých regiónoch? Ja vám to poviem. Je to príspevok pri narodení dieťaťa. Tak to volajú. Myslite si, že paušalizujem? Vôbec nepaušalizujem, neurážam, nedehonestujem túto menšinu. Popisujem realitu, ktorá existuje.
A iné školy v mojom regióne sú na tom podobne takisto. Ale my sme šťastní v mojom regióne, akú máme dobrú marginalizovanú väčšinu v porovnaní s lokalitami, ako sú Sečovce, Veľká Ida a množstvo iných lokalít, napríklad na Spiši. U nás si len zašúľajú cigaretku, kým inde šup-šup handrička do sáčka. Naliatie toluénu či inej chemikálie na tú handričku a sáčok s touto čarovnou zmesou priložiť k ústam a zhlboka dýchať. Tolerujú to aj rodičia, to je absolútny fakt.
Vidím ten priepastný rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou. Moje prvé učiteľské miesto bolo na Luníku IX. Žiaci mali rešpekt pred učiteľmi, rodičia pred príslušníkmi VB. Pre niektorých mladých poslancov, VB, to nebola bratislavská taxislužba, VB bola polícia, Verejná bezpečnosť. Môj otec bol riaditeľom špeciálnej učňovky, čuduj sa svete, bola plná takejto mládeže. Drvivá väčšina získala výučný list a potom pracovali v správe mestských komunikácií, v záhradníctvach rôznych a tak ďalej. Bol to iný svet, kde neboli žiadne darmožráčke mimovládky, všelijakí splnomocnenci, ktorých výsledok práce je obyčajne jedna takáto (rečník to naznačil rukami) veľká, obrovská nula. Stačili dvaja príslušníci VB, vek cca 55 rokov, kolty, pištole veľmi nízko od pása kvôli obrovským bruchám, ale rešpekt bol.
Druhá črepinka. Toto je už veľmi vážne, toto zaváňa niečím temným. Vláda vraj so znepokojením sleduje nárast dezinformácií v médiách a sociálnych sieťach, ktoré vraj účelovo vyvolávajú strach a nedôveru v štátne zriadenie a liberálnu demokraciu. Vláda preto podporí iniciatívy bojujúce proti hoaxom, falošným správam a iným deformáciám a vytvorí mechanizmy na boj proti hoaxom, falošným správam a iným deformáciám.
No čo to už znamená? Každý, kto má rozum, pochopí, že to bude prenasledovanie každého, kto nebude mať tie správne liberálne, proatlantické, merkelovské, európske názory.
Je tu taká zvláštna skutočnosť. Martin Klus, štátny tajomník ministerstva zahraničia, dokonca zvažuje boj proti konšpirátorom. A čo ide urobiť? Chce povolať adminov tej najväčšej župy, ktorá funguje na internete, adminov ZOMRI. Toto je ten boj proti hoaxom. Špinavé mechy na hlavách ľudí, ktorí sa neštítia dehumanizovať svojich politických oponentov. Ale, ale, čo sa deje? Však tí odporní mecháči nakladajú v poslednom čase už aj premiérovi Matovičovi a Klus je súčasťou jeho vlády. Zaujímavé.
Rozdiel medzi hoaxom a konšpiráciou a realitou je veľakrát možno dva-tri roky. V tomto štáte sa všetko sleduje. Za komunistov stačila jedna ŠtB a vojenskí kontráši. Teraz máme SIS-ku, NAKU, Národnú ústredňu informácií, Vojenské spravodajstvo, Interpol, kamera na každej ulici. No ešte aké ďalšie ústredne budú vymyslené? Národná ústredňa o myslení? O hoaxoch? Či Národná ústredňa pre veľkosť čínskych tenisiek? A v rámci týchto úradov, ústrední budú ešte komisie a ďalšie kontrolné komisie, ktoré budú kontrolovať tie prvé komisie?
Toto programové vyhlásenie vlády je zmätočné. Nie je to štíhly štát, ako to stojí v programovom vyhlásení vlády. Je to 150 kilový, meter päťdesiat vysoký chlap, aj ten je blízko k smrti. Toto rozpočet nemôže zniesť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Mizík, ak by tu bol pán Štepka z Radošinského naivného divadla, myslím, že by vás tam určite prijal aj bez prijímacích pohovorov po tomto vašom výkone.
Spomínali ste aj stránku ZOMRI. Ja si myslím, že to stránka momentálne aj celkom odborne a vecne občas informuje ľudí. A ak by nebolo ZOMRI, tak ľudia ani nevedia, kto je Mizík.
Ďakujem krásne.

Stano, ja som pozorne počúval tvoje vystúpenie a ja musím povedať, že najcennejšie na ňom bolo to, že ty si rozprával z vlastnej skúsenosti, a to jednoducho mnohí títo aktivisti veľmi ťažko budú prežúvať a prežívať a ťažko sa im bude na to reagovať.
Pretože ja veľmi dobre viem, aj na akej škole si učil v čase, keď si bol prvýkrát zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a na akej škole ešte stále učí tvoja zlatá manželka. A mnohí títo aktivisti, mimovládkari, ktorí majú veľké reči o tom, aká inklúzia je dôležitá a neviem čo všetko, keby išli na takú školu sa len pozrieť, nieže tam učiť, tak by ušli po týždni. Ušli by po týždni. Pretože to sú školy, kde sa veľmi tvrdo zráža realita s predstavami bratislavskej kaviarne. Tam by ste, kolegovia, kolegyne, sa mali ísť pozrieť a zistiť, že tie zákonitosti vzdelávacieho procesu, výchovného procesu sú úplné iné ako tieto vaše teoretické, draho zaplatené, vymyslené školenia z mimovládok a z rôznych pochybných organizácií.
Môžte si o Stanovi Mizíkovi myslieť, čo chcete, ale je to človek z praxe, ktorý má desiatky rokov odučených v prostredí, ktoré sa viac ako ku škole dá prirovnávať k nápravnému nejakému zariadeniu. A tá situácia, žiaľ, aj pôsobením tých tzv. ľudskoprávnych organizácií sa z roka na rok nezlepšuje, ale, naopak, zhoršuje.

Pán Mizík, v prvom rade sú to dezinformácie, nie deformácie. I keď, áno, ľudia dlhodobo vystavení dezinformáciám môžu byť určitým spôsobom aj deformovaní. Vy sa obávate sledovania a potom s láskou spomínate na Verejnú bezpečnosť. Ja žasnem. Ako som vám už vysvetľoval na výbore pre kultúru a médiá, boj proti defor..., boj proti, vidíte, je to, zaviedli ste to do slovníka, takže boj proti dezinformáciám môže mať viacero úrovní, od mediálnej výchovy na školách, ktorú spomíname v programovom vyhlásení vlády, až po reguláciu sociálnych sietí. Áno, to sú aj tie korporácie ako Facebook či YouTube, aby museli informovať o tom, odkiaľ dostávajú peniaze, kto si platí reklamu, napríklad počas predvolebnej kampane, veď to už poznáme aj dnes, je to tam zverejnené, ale aby tých informácií bolo viac, aby, aby ten systém na sociálnych sietiach bol transparentný.
A povedzme aj v konečnom dôsledku, aby sme vedeli, kto písal nejaký príspevok, nejaký status, ak následne tvrdí, že ho nepísal on. Takže toto všetko spočíva a obnáša boj proti dezinformáciám.
Vďaka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, ja som si pozorne vypočul stanovisko a názor pána poslanca Mizíka. No napriek tomu, že niektorí, ktorí ste tu vystúpili, vo vzťahu konkrétne kritizovali, ale mám taký pocit, že je to človek skúsený, hovorí z praxe, ktorý už má nejaké roky za sebou.
Páni, vy, ktorí ho kritizujete, v podstate máte ešte menej, oveľa menej skúseností ako pán Mizík. Pán Mizík rozobral situáciu v prvom rade na úseku školstva.
Vážení priatelia, pochádzam z okresu Rimavská Sobota a zhodou okolností aj pán Mizík je z okresu Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to veľmi ťažko skúšaný okres. Vy všetci veľmi dobre viete, že Rimavská Sobota dlhé roky sa nachádzala na prvom mieste na úseku miera nezamestnanosti a práve bývalá vláda Slovenskej republiky dala okres Rimavskú Sobotu na prvé miesto medzi menej rozvinuté okresy v rámci Slovenskej republiky. Áno, je tam skutočne ťažký život, pretože vy možno niektorí si ani neuvedomujete, že my máme dediny, dámy a páni, kde je, dovolím si otvorene povedať, nie 50-, 60-, ale 100-percentná miera nezamestnanosti. A je to, poviem teraz obrazne, kde pracuje skutočne v tých dedinách len starosta a jeho sekretárka.
Samozrejme, sú problémy aj s marginalizovanými skupinami ľudí, teda s občanmi, ktorí v podstate žijú v našom okrese. Áno, dámy a páni, ja tiež pochádzam z istej dediny, kde momentálne je 97 % občanov rómskeho pôvodu. Ja poznám život Rómov, poznám situáciu aj v samotnom meste Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to ťažké. Len v samotnom meste Rimavská Sobota z 23-tisíc eur, á, 23-tisíc občanov žijúcich v meste Rimavská Sobota, dámy a páni, je viac ako 27 % občanov rómskeho pôvodu. Takže ten problém skutočne veľmi dobre poznám.
Jasné. Viete veľmi dobre, čas mi uteká, áno, máme to nešťastné sídlisko, tam to je niečo obdobné ako Luník IX v Košiciach, s ktorými sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Mizík, rómsku tému kritizujete, rozumiem, vy nastoľujete témy v rómskej otázke, hovoríte o Rómoch ako o tom najhoršiom, najhoršom. No a kým vy budete o tom hovoriť, my budeme pracovať na tom, aby sme Rómov a tendenčne aj našu krajinu posunuli dopredu. Vy môžte byť radi vlastne, že existujeme, lebo asi by ste nemali inú tému, s čím predstúpiť tu pred ten kecpult.
Opisujete sa tu ako učiteľ, ktorý pomáhal mladým Rómom dostať sa do ďalších ročníkov. Vy ako učiteľ ste boli určitým vzorom pre tie deti. Ja radšej nechcem poznať a vidieť tie deti, ktorým ste boli vzorom a chceli sa vám v tom čase podobať.