6. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Mizík je prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv by som chcel charakterizovať toto programové vyhlásenie vlády a potom konkrétne ku niektorým bodom.
Pozorne som si prečítal predložené programové vyhlásenie vlády, veľakrát, poviem vám pravdu, čo ma napadlo. Toto nie je programové vyhlásenie vlády, toto je sen noci svätojánskej.
Prečo? Mám 56 rokov, ale v živote som nečítal toľko prázdnych utopistických fráz, toľko floskulí, toľko slovnej vaty v jednom dokumente, čítajúcom 121 strán. Však to je utópia Thomasa Moora, toto je Marx, Engels, toto je budovanie svetlých zajtrajškov, toto je spis kovaných fantastov.
Premiér vyhlásil, že je to ambiciózny plán. Táto ambiciózna utopistická nereálnosť má však jednu strašne temnú stránku, táto utopistická nereálnosť má v sebe obrovské množstvo indícií, ktoré budú obmedzovať slobodu. Tento plán, toto vyhlásenie je len modrá strana mince, ktorej druhá strany je červená. Je to minca neslobody a ovládania občanov Slovenskej republiky.
Toto programové vyhlásenie vlády vyzerá ako mrakodrap. Napríklad ako mrakodrap Donalda Trumpa. Zvonku lesklé okná, vnútri preexponovaný americký gýčizmus. Ale má to háčik, takýto mrakodrap chce súčasná vláda postaviť na základoch nášho slovenského klasického dvojgeneračného dvojposchodového domu. No môže takýto mrakodrap stáť? No nemôže. Súčasná koronakríza, riešenie jej následkov úzko súvisí s prepadom ekonomiky. A toto sú základy toho mrakodrapu.
A možno som ako príklad použil veľmi zlý mrakodrap, potrebujem väčší. Programové vyhlásenie skôr pripomína mrakodrap Burj Khalifa. Igor Matovič, ktorý vyhlásil, že kresťanstvo je podmnožinou islamu, chce obrazne prekonať arabských šejkov. Ale má to dva zásadné nedostatky. Náš Igor nemá ropu a dokonca nepozná ani množinovú matematiku. Nepozná De Morganove pravidlá, nepozná problém disfunkcia.
Keďže som učiteľ a súčasne som vo výbore pre kultúru a médiá, vypichnem dva čriepky z tohto programu. Nebaví ma hovoriť o všetkom, mám aj málo času. Aj tak to nemá finančné krytie.
Prvý čriepok z týchto utopistických predstáv. Vláda chce podporovať opatrenia, ktoré zamedzenia predčasnému ukončeniu školskej dochádzky či opakovaniu ročníkov a následné opustenie školského systému bez vzdelania a bez potrebnej kvalifikácie. Ja mám taký zvyk, že keď s niečím nesúhlasím, dám príklad z praxe. Takže dám príklad z praxe. Po prvé, toto je priam dehonestácia práce učiteľov. Ja sa absolútne čudujem, čo si ten tvorivý kaviarenský povaľač myslel, kto vlastne tento bod programu tam dal? Desaťročia som učil na škole s takzvanými marginalizovanými menšinami. Ak to už, to už nebola ani menšina, ale väčšina. Čo sme sa s kolegami natrápili, aby sa len dostali z ročníka do ročníka, pri niektorých sa to podarilo. Ale bolo to veľmi ťažké.
Tiež príklad. Riaditeľ poľnohospodárskej školy spolu s mojou manželkou, s výchovnou poradkyňou, predostreli unikátnu víziu, na vlastné náklady zobrali deti na exkurziu do danej školy. Čo im tá škola ponúkla? Dobre počúvajte. Všetky typy vodičákov skoro zadarmo, perfektné bývanie na internáte pre deti z osád, štipendium, strava, nezabudnime na zadarmo na pílčický kurz a tak ďalej. No ale niektorým sa to málilo. Lepšie sa im žije v polorozpadnutom váľkovom dome, vodu vláčia dva kilometre, pretože železnú pumpu priamo pri dome bolo treba zničiť.
A ešte jedna vec je tu charakteristická, veľmi. Čakajú častokrát na bolestné svojej 15-16-ročnej družky. Viete niekto, čo to je bolestné v niektorých regiónoch? Ja vám to poviem. Je to príspevok pri narodení dieťaťa. Tak to volajú. Myslite si, že paušalizujem? Vôbec nepaušalizujem, neurážam, nedehonestujem túto menšinu. Popisujem realitu, ktorá existuje.
A iné školy v mojom regióne sú na tom podobne takisto. Ale my sme šťastní v mojom regióne, akú máme dobrú marginalizovanú väčšinu v porovnaní s lokalitami, ako sú Sečovce, Veľká Ida a množstvo iných lokalít, napríklad na Spiši. U nás si len zašúľajú cigaretku, kým inde šup-šup handrička do sáčka. Naliatie toluénu či inej chemikálie na tú handričku a sáčok s touto čarovnou zmesou priložiť k ústam a zhlboka dýchať. Tolerujú to aj rodičia, to je absolútny fakt.
Vidím ten priepastný rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou. Moje prvé učiteľské miesto bolo na Luníku IX. Žiaci mali rešpekt pred učiteľmi, rodičia pred príslušníkmi VB. Pre niektorých mladých poslancov, VB, to nebola bratislavská taxislužba, VB bola polícia, Verejná bezpečnosť. Môj otec bol riaditeľom špeciálnej učňovky, čuduj sa svete, bola plná takejto mládeže. Drvivá väčšina získala výučný list a potom pracovali v správe mestských komunikácií, v záhradníctvach rôznych a tak ďalej. Bol to iný svet, kde neboli žiadne darmožráčke mimovládky, všelijakí splnomocnenci, ktorých výsledok práce je obyčajne jedna takáto (rečník to naznačil rukami) veľká, obrovská nula. Stačili dvaja príslušníci VB, vek cca 55 rokov, kolty, pištole veľmi nízko od pása kvôli obrovským bruchám, ale rešpekt bol.
Druhá črepinka. Toto je už veľmi vážne, toto zaváňa niečím temným. Vláda vraj so znepokojením sleduje nárast dezinformácií v médiách a sociálnych sieťach, ktoré vraj účelovo vyvolávajú strach a nedôveru v štátne zriadenie a liberálnu demokraciu. Vláda preto podporí iniciatívy bojujúce proti hoaxom, falošným správam a iným deformáciám a vytvorí mechanizmy na boj proti hoaxom, falošným správam a iným deformáciám.
No čo to už znamená? Každý, kto má rozum, pochopí, že to bude prenasledovanie každého, kto nebude mať tie správne liberálne, proatlantické, merkelovské, európske názory.
Je tu taká zvláštna skutočnosť. Martin Klus, štátny tajomník ministerstva zahraničia, dokonca zvažuje boj proti konšpirátorom. A čo ide urobiť? Chce povolať adminov tej najväčšej župy, ktorá funguje na internete, adminov ZOMRI. Toto je ten boj proti hoaxom. Špinavé mechy na hlavách ľudí, ktorí sa neštítia dehumanizovať svojich politických oponentov. Ale, ale, čo sa deje? Však tí odporní mecháči nakladajú v poslednom čase už aj premiérovi Matovičovi a Klus je súčasťou jeho vlády. Zaujímavé.
Rozdiel medzi hoaxom a konšpiráciou a realitou je veľakrát možno dva-tri roky. V tomto štáte sa všetko sleduje. Za komunistov stačila jedna ŠtB a vojenskí kontráši. Teraz máme SIS-ku, NAKU, Národnú ústredňu informácií, Vojenské spravodajstvo, Interpol, kamera na každej ulici. No ešte aké ďalšie ústredne budú vymyslené? Národná ústredňa o myslení? O hoaxoch? Či Národná ústredňa pre veľkosť čínskych tenisiek? A v rámci týchto úradov, ústrední budú ešte komisie a ďalšie kontrolné komisie, ktoré budú kontrolovať tie prvé komisie?
Toto programové vyhlásenie vlády je zmätočné. Nie je to štíhly štát, ako to stojí v programovom vyhlásení vlády. Je to 150 kilový, meter päťdesiat vysoký chlap, aj ten je blízko k smrti. Toto rozpočet nemôže zniesť.
Ďakujem.

No. Na vystúpenie pána poslanca Mizíka šesť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Šudík ako prvý.

Ďakujem za slovo. Pán Mizík, ak by tu bol pán Štepka z Radošinského naivného divadla, myslím, že by vás tam určite prijal aj bez prijímacích pohovorov po tomto vašom výkone.
Spomínali ste aj stránku ZOMRI. Ja si myslím, že to stránka momentálne aj celkom odborne a vecne občas informuje ľudí. A ak by nebolo ZOMRI, tak ľudia ani nevedia, kto je Mizík.
Ďakujem krásne.

Pán poslanec Kotleba.

Stano, ja som pozorne počúval tvoje vystúpenie a ja musím povedať, že najcennejšie na ňom bolo to, že ty si rozprával z vlastnej skúsenosti, a to jednoducho mnohí títo aktivisti veľmi ťažko budú prežúvať a prežívať a ťažko sa im bude na to reagovať.
Pretože ja veľmi dobre viem, aj na akej škole si učil v čase, keď si bol prvýkrát zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a na akej škole ešte stále učí tvoja zlatá manželka. A mnohí títo aktivisti, mimovládkari, ktorí majú veľké reči o tom, aká inklúzia je dôležitá a neviem čo všetko, keby išli na takú školu sa len pozrieť, nieže tam učiť, tak by ušli po týždni. Ušli by po týždni. Pretože to sú školy, kde sa veľmi tvrdo zráža realita s predstavami bratislavskej kaviarne. Tam by ste, kolegovia, kolegyne, sa mali ísť pozrieť a zistiť, že tie zákonitosti vzdelávacieho procesu, výchovného procesu sú úplné iné ako tieto vaše teoretické, draho zaplatené, vymyslené školenia z mimovládok a z rôznych pochybných organizácií.
Môžte si o Stanovi Mizíkovi myslieť, čo chcete, ale je to človek z praxe, ktorý má desiatky rokov odučených v prostredí, ktoré sa viac ako ku škole dá prirovnávať k nápravnému nejakému zariadeniu. A tá situácia, žiaľ, aj pôsobením tých tzv. ľudskoprávnych organizácií sa z roka na rok nezlepšuje, ale, naopak, zhoršuje.

Pán poslanec Čekovský, nech sa páči.

Pán Mizík, v prvom rade sú to dezinformácie, nie deformácie. I keď, áno, ľudia dlhodobo vystavení dezinformáciám môžu byť určitým spôsobom aj deformovaní. Vy sa obávate sledovania a potom s láskou spomínate na Verejnú bezpečnosť. Ja žasnem. Ako som vám už vysvetľoval na výbore pre kultúru a médiá, boj proti defor..., boj proti, vidíte, je to, zaviedli ste to do slovníka, takže boj proti dezinformáciám môže mať viacero úrovní, od mediálnej výchovy na školách, ktorú spomíname v programovom vyhlásení vlády, až po reguláciu sociálnych sietí. Áno, to sú aj tie korporácie ako Facebook či YouTube, aby museli informovať o tom, odkiaľ dostávajú peniaze, kto si platí reklamu, napríklad počas predvolebnej kampane, veď to už poznáme aj dnes, je to tam zverejnené, ale aby tých informácií bolo viac, aby, aby ten systém na sociálnych sietiach bol transparentný.
A povedzme aj v konečnom dôsledku, aby sme vedeli, kto písal nejaký príspevok, nejaký status, ak následne tvrdí, že ho nepísal on. Takže toto všetko spočíva a obnáša boj proti dezinformáciám.
Vďaka.

Pán poslanec Šimko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, ja som si pozorne vypočul stanovisko a názor pána poslanca Mizíka. No napriek tomu, že niektorí, ktorí ste tu vystúpili, vo vzťahu konkrétne kritizovali, ale mám taký pocit, že je to človek skúsený, hovorí z praxe, ktorý už má nejaké roky za sebou.
Páni, vy, ktorí ho kritizujete, v podstate máte ešte menej, oveľa menej skúseností ako pán Mizík. Pán Mizík rozobral situáciu v prvom rade na úseku školstva.
Vážení priatelia, pochádzam z okresu Rimavská Sobota a zhodou okolností aj pán Mizík je z okresu Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to veľmi ťažko skúšaný okres. Vy všetci veľmi dobre viete, že Rimavská Sobota dlhé roky sa nachádzala na prvom mieste na úseku miera nezamestnanosti a práve bývalá vláda Slovenskej republiky dala okres Rimavskú Sobotu na prvé miesto medzi menej rozvinuté okresy v rámci Slovenskej republiky. Áno, je tam skutočne ťažký život, pretože vy možno niektorí si ani neuvedomujete, že my máme dediny, dámy a páni, kde je, dovolím si otvorene povedať, nie 50-, 60-, ale 100-percentná miera nezamestnanosti. A je to, poviem teraz obrazne, kde pracuje skutočne v tých dedinách len starosta a jeho sekretárka.
Samozrejme, sú problémy aj s marginalizovanými skupinami ľudí, teda s občanmi, ktorí v podstate žijú v našom okrese. Áno, dámy a páni, ja tiež pochádzam z istej dediny, kde momentálne je 97 % občanov rómskeho pôvodu. Ja poznám život Rómov, poznám situáciu aj v samotnom meste Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to ťažké. Len v samotnom meste Rimavská Sobota z 23-tisíc eur, á, 23-tisíc občanov žijúcich v meste Rimavská Sobota, dámy a páni, je viac ako 27 % občanov rómskeho pôvodu. Takže ten problém skutočne veľmi dobre poznám.
Jasné. Viete veľmi dobre, čas mi uteká, áno, máme to nešťastné sídlisko, tam to je niečo obdobné ako Luník IX v Košiciach, s ktorými sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)