6. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela, som veľmi vďačná kolegovi Jankovi Szőllősovi za otvorenie témy efektívnej verejnej správy.
Poukážem tiež na jeden nepochopiteľný paradox, je to rozdelenie Spiša, kde časť Spiša patrí do Prešovského samosprávneho kraja a mesto Spišská Nová Ves do Košického samosprávneho kraja. Toto je vlastne také nepochopiteľné a pýtajú sa aj tí ľudia, ktorí poznajú celý Spiš, že prečo sa to tak udialo. A z tohto dôvodu je dôležité, aby sme sa vrátili k územnosprávnemu členeniu a Slovensko rozdelili tak, ako historicky je, teda ako nám to história vlastne ukazuje.
Chcela by som poukázať aj na fakt, že ako môže Národná rada veľmi efektívne pomôcť samospráve, ukázalo sa teraz v rámci mimoriadnej situácii, že sme vlastne prijali, že samospráva prostredníctvom videokonferencií môže uskutočniť svoje zastupiteľstvo. Včera sme mali prostredníctvom videokonferencie zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja a tam som videla, že je dôležité, tá spolupráca vlastne Národnej rady a samospráva na vyšších územných celkoch, na menších regiónoch, kde vlastne dokážeme samospráve pomôcť, a to je dôležité.
Čiže prijali sme zákon a neprešli ani tri týždne a zákon je v praxi. Takže chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí za tento zákon zahlasovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Ďalší s faktickou poznámkou, vystúpi pán poslanec Dobeš.

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, naviažem na pani Pleštinskú. Takisto včera sme mali cez videokonferenciu zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja a bolo to vlastne v praxi ukázané to, čo sme tu prijali nedávno. Takýmto spôsobom mohli sme efektívne viesť celé zastupiteľstvo a splniť úlohu ktorá, všetky úlohy, ktoré boli pred nami.
Dovoľte poznámku k predrečníkovi, a to v takej forme, že k efektívnej verejnej správe patrí aj transparentné a otvorené vládnutie, ktoré podporuje a posilňuje na všetkých stupňoch riadenia subjektov štátnej správy a samosprávy koncept hodnoty za peniaze. Tento je zameraný na výsledkovo orientované činnosti s dopadom na verejné financie vo všetkých rezortoch. Nutnou podmienkou je investícia do ľudí, plošne vzdelávať a meniť myslenie manažérov, ekonómov, subjektov verejnej správy a samosprávy na výsledkovo orientované riadenie, na prepojenie programových cieľov s produktami v rozpočte a na použitie kontrolných nástrojov, do hospodárenia subjektov verejnej správy zaviesť mieru efektivity, ktorá vyjadruje vzájomný pomer medzi použitými verejnými financiami a dosiahnutými výsledkami, ktorá hľadá najvyššiu hodnotu alebo úžitok pre svojich občanov, teda najlepšie spôsoby získavania a vynakladania verejných zdrojov alebo regulácie správania ľudí a firiem, ďalej obmedziť zdroje verejného plytvania založeného na nevedomosti, nezáujme a pasivite, zavádza účinný systém hľadania najvyššej hodnoty za peniaze vo verejnom sektore a využíva ekonomické nástroje pre efektívne riadenie v oblasti strategického plánovania, finančného manažmentu, manažérskeho účtovníctva, rozpočtov a kalkulácií.
A napokon zjednotiť základné informácie o všetkých právnických osobách, ktoré majú IČO, a zavedie rovnaké podmienky transparentnosti kontrolného systému verejnosťou pre všetky právne formy neziskových organizácií.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalej vystúpi pani poslankyňa Brisudová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, táto téma je naozaj veľmi obšírna, ktorú otvoril pán Szőllős, ale veľmi úzko súvisí aj s výraznými regionálnymi rozdielmi, ktoré v súčasnosti na Slovensku panujú.
V tejto súvislosti je evidentné, že najrozvinutejšou oblasťou Slovenska je Bratislavský kraj, zatiaľ čo ostatné regióny, predovšetkým na juhu Slovenska a na jeho východe, zaostávajú. Tiež pochádzam z malého okresu a viem, aká je tam aktuálne situácia, a viem aj, akým spôsobom boli tieto príspevky pre malé okresy prerozdeľované. Som presvedčená o tom, že regionálne príspevky, ktoré vlastne prúdili do jednotlivých regiónov Slovenska, sa dostávali predovšetkým tým, ktorí nosili to správne politické tričko. Tie menej rozvinuté okresy, v ktorých boli starostovia a primátori nezávislí alebo boli pravicovo orientovaní, boli celé roky v karanténe a finančné prostriedky nedostávali, a ak, tak len v obmedzenom množstve. Som presvedčená o tom, že svoj podiel na tom malo aj ministerstvo vnútra, aj, teda aj vtedajší podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, ale súčasne aj niektorí prednostovia okresných úradov, ktorí spolu s výbormi pre rozvoj okresov aktívne odporúčali zamietať projekty, ktoré im nevyhovovali z pohľadu politickej orientácie ich predkladateľov.
Pre rozvoj Slovenska je preto určite dôležité, aby finančné prostriedky, ktoré sú určené na rozvoj okresov a regiónov, boli v čase tejto vlády a tejto Národnej rady naozaj rozdelené veľmi efektívne, a hlavne aby sme v súčasnom období pod gesciou plánovaného ministerstva investícií regionálneho rozvoja a info..., a informatizácie, ako aj pod gesciou ministerstva vnútra dokázali pružne reagovať na potreby našich regiónov a realizovať reformu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pani poslankyne Brisudovej.
S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ferenčák.

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, no, treba si povedať, že kto chce reformovať verejnú správu, nemôže to robiť politicky, musí to robiť skrz všetky politické strany a možno treba si povedať, je to jedna z najväčších reforiem, aká, ak by bola, ak má ambíciu táto vláda ju spraviť, tak je to jedna z najväčších reforiem, ktoré by spravila počas týchto rokov.
Čo mňa trošku, kolega tak spravil taký eksurs, exkurz do reality, koľko máme samospráv, koľko máme regiónov a tak ďalej, len zabudol jednu vec povedať, že verejná správa nie je len samospráva, verejná správa je aj štátna správa. A kto sa púšťa do reformy a, by som povedal, takej zmysluplnej, tak musí začať aj reformou štátnej správy.
Tu je potom otázka, ako chceme potom reformovať štátnu správu, znamená to určite prehodnotiť, auditovať všetky kompetencie a možno prídeme na to, že potrebujeme šesť ministerstiev, že potrebujeme o polovicu menej úradníkov v štátnej správe, pretože chcem upozorniť na jednu vec, kto sa púšťa len do reformy samosprávy bez reformy štátnej správy, urobí veľkú chybu. Nemôže to fungovať tak, že niekde zoberiem a niekde pridám. Musí to byť rovnomerne na obidvoch stranách a tu potom je otázka, vítame, lebo, tu chcem povedať, vítam tú ambíciu, je to na strane 66, že sa vytvára komisia, ktorá bude jednoducho prehodnocovať ako ďalej v rámci verejnej správy.
Ale treba jednu vec povedať, kto je nositeľom tej myšlienky. Nie je tam nikto prisúdený. Ja som sa pýtal na výbore, bolo mi povedané, že pán podpredseda Holý. Chce to podstatne vyššiu ambíciu, možno na vyšších poschodiach, aby táto reforma bola dokončená, a potom je otázka, prečo nebolo ambíciou vytvoriť aj ministerstvo regionálneho rozvoja a verejnej správy a vyňať túto verejnú správu spod ministerstva vnútra. To by bola veľká ambícia a to by možno znamenalo tú skutočnú reformu verejnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chce reagovať na faktické poznámky pán poslanec Szőllős? Nie. Ďakujem pekne.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je záväzný dokument, ktorý udáva smery rozvoja Slovenska na nastávajúce štyri roky. Po dôkladnom preštudovaní programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky by som rád vyjadril k jeho podstatným častiam, avšak vzhľadom na časový limit zaujmem stanovisko k politike odstraňovania v prvom rade regionálnych rozdielov a dotknem sa problémov v súvislosti koronakrízy a samospráv.
Prostredníctvom dostupných informácií sledujem príčiny zaostávania regiónov na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, Gemera, Malohontu, ale aj ďalších regiónov, Hontu, Novohradu, Zemplína, Šariša, Spiša a Zamaguria. Všetky tieto regióny sa môžu pochváliť s bohatou históriou, prírodnými zdrojmi, ale v prvom rade pracovitými ľuďmi. Desiatky rokov sa komplexne rozvíjali a spoločne aj prosperovali. Dnes v nich chýba moderná infraštruktúra, chátrajú historické budovy, zarastajú lúky a zlovestne pôsobia v katastri miest a obcí opustené a rozpadávajúce sa budovy a výrobné haly bývalých prosperujúcich firiem a podnikov. To všetko sa priamo odráža v bytí a myslení obyvateľstva, v jeho životnej úrovni.
Vo vedomí našich obyvateľov sa rodí nedôvera voči centrálnym orgánom, ktoré za posledné tri dekády, áno, za tri dekády nevedeli alebo nechceli účinne riešiť ich problémy. Väčšine našich obyvateľov sa zdá, že doteraz prosperujúca časť nášho štátu končí za Nitrou. Možno pre niekoho z vás sa bude zdať takéto hodnotenie za nadsadené, poďme teda ku konkrétnostiam a povedzme si to otvorene.
Pred štyrmi rokmi bolo na Slovensku 12 tzv. menej rozvinutých okresov. Dnes podľa platnej legislatívy je ich celkom 20, čiže 25 % z celkového počtu okresov. Z týchto čísiel nám vyplýva, že doterajšie formy a metódy práce na vyrovnávanie regionálnych rozdielov boli, bohužiaľ, neúspešné. Tie spočívali najmä vo výjazdových zasadnutiach vlády Slovenskej republiky, v rozdeľovaní takmer rovnakej sumy financií a nerovnako veľkých okresov, sú medzi nimi okresy so 17 obcami, ale na druhej strane sú aj okresy, kde majú 107 obcí, a v prijímaní uznesení, ktoré napríklad v našom rimavskosobotskom okrese splnené neboli.
Tieto moje poznatky a konštatovania potvrdzujú aj oficiálne údaje Eurostatu o regionálnom hrubom domácom produkte, keďže od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa HDP na obyvateľa zvýšil celoplošne, avšak rozdiely medzi regiónmi sa zväčšili, na čo upozorňuje i samotná Európska komisia.
V našich podmienkach sa fenomén regionálnych disparít viaže na dopady experimentálnej a nepodarenej ekonomickej transformácie. V našom okresnom meste, resp. v celom okrese Rimavská Sobota spôsobila totálnu deintustraziáciu (pozn. red.: správne „deindustralizáciu“). Došlo k zrušeniu, resp. k obmedzeniu výroby viac ako 18 potravinárskych závodov a k zrušeniu výrobu priemyselných podnikov.
No, bohužiaľ, nie je to dávna minulosť, kedy pred dvoma rokmi vďaka embargu voči Ruskej federácii došlo k pozastaveniu výroby tých slávnych UDS-iek v CSM Tisovec, okres Rimavská Sobota. A tu si dovolím povedať, že obdobne to dopadlo u všetkých 20 menej rozvinutých okresov v rámci celej Slovenskej republiky.
Bohužiaľ, sa v tejto neblahej skutočnosti odzrkadľujú v nedostatočne rozvinutom podnikateľskom prostredí, v nepriaznivej štruktúre vzdelávania, v beznádejnej situácii marginalizovaných rómskych komunít, v neúčinných nástrojoch poľnohospodárskej politiky, ale najmä v nesystémovom rozdeľovaní štátnych dotácií a udeľovaní stimulov podnikateľským subjektom, a to všetko vrcholí v nepriaznivom regionálnom rozvoji.
Samozrejme, je tu ešte omnoho viac faktorov. Uvediem jeden. Dňa 16. apríla v televíznom vysielaní minister hospodárstva pán Sulík vizuálne aj slovami deklaroval štátnu pomoc dvanástim podnikateľským subjektom. Bohužiaľ, anonymným. Podľa jeho slov aj v Rimavskej Sobote sa má podporiť stavebná firma, ktorá údajne má vytvoriť vyše 100 pracovných miest. Ja ako primátor mesta neviem, o akú firmu sa v danom prípade jedná, keďže len tento týždeň schvaľujeme programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
V programovom vyhlásení je stručne zahrnuté smerovanie v tejto oblasti, ktoré však treba rozmeniť na drobné. Treba mu dať zákonný rámec, pretože v opačnom prípade sa bude pokračovať v nepriaznivom trende a štyri roky budeme konštatovať ešte negatívnejšie skúsenosti. Stálo by za úvahu zriadiť osobitný výbor na jeho riešenie.
Dovoľte mi, aby som pár slovami sa dotkol i problematík, s ktorými sa programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky zaoberá len okrajovo alebo vôbec. Očakával som, že programové vyhlásenie vlády sa bude zaoberať aj zmenou volebného systému najmä preto, že jednotlivé politické strany, napr. OĽANO či ZA ĽUDÍ vo svojich volebných programoch i mítingoch prízvukovali, že nastal čas na takúto zmenu. Samozrejme, s tým súhlasím, pretože je najvyšší čas, aby jednotlivé regióny našej republiky mali viac svojich zástupcov v parlamente, a nie tak, ako doposiaľ. V programovom vyhlásení však ja som nenašiel k tejto otázke ani jedno jediné slovíčko. No, bohužiaľ, som v programovom vyhlásení nenašiel ani konkrétny termín na dokončenie pre nás tak bytostne dôležitej výstavby diaľnice R2 Zvolen - Košice, ktorá už mala byť dokončená v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 804 z roku 2007 ešte 31. 12. 2012, teda pred necelými ôsmimi rokmi. Našim obyvateľom rezonuje termín dokončenia diaľnice vyslovený z úst exministra dopravy pána Počiatka - rok 2040. Verím, že to nie je a nebude, nebude pravda.
Na druhej strane treba to povedať otvorene, že viaceré zahrnuté oblasti v tomto vyhlásení, najmä v oblasti sociálnej politiky s poukázaním na súčasný priebeh koronakrízy sa nebude môcť realizovať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po konzultácii s niekoľkými funkcionármi samospráv konštatujem, že nie sme spokojní s tým, že v súčasnej krízovej situácii nám neboli udelené potrebné kompetencie na promptné riešenie vyskytujúcich sa a nepredvídaných udalostí tak ako v niektorých susedných štátoch. V našom meste Rimavská Sobota je rómske sídlisko s 1 156 trvale prihlásenými občanmi. Na toto sídlisko sa v nedávnej minulosti vracali obyvatelia zo zahraničia. Dodnes hromadne navštevujú mestské obchodné centrá, pričom uvedené sídlisko má svoju vlastnú predajňu potravín. Preto som sa 18. marca obrátil na centrálny krízový štáb i predsedu vlády Slovenskej republiky, ale dodnes som nedostal odpoveď, ale problém visí vo vzduchu, a to i, a to i napriek tomu, že pred pár dňami tam otestovali iba sedem občanov zatiaľ s negatívnym výsledkom. Priznávam, mám strach, že konať sa začne, keď už bude, bude neskoro. Verím, že mi uznáte, že 7 testovaných občanov na tomto sídlisku z 1 156 obyvateľov bolo málo. Alebo chceme čakať, že dopadneme ako v DSS Pezinok? A tu vidím ten najväčší problém.
Kým naši predstavitelia odmietli prevziať 1 mil. rýchlotestov v hodnote 8,90 eur za kus a vyhlasovali, že to je zbytočné, že to treba hodno, hodiť do Dunaja, tak včerajšieho dňa bolo dodaných 500-tisíc takýchto rýchlotestov do Slovenskej Ľupče, ale už nie za 8,90, ale za sumu 9,90 eur za kus. Znamená to, že len pri tomto nákupe sme ako štát prišli o sumu 500-tisíc eur.
Vážená Národná rada, nakoľko predložené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky nerieši zrozumiteľne a hodnoverne problémy, o ktorých som hovoril, preto ho nemôžem svojím hlasom podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Evidujem štyri faktické poznámky.
S prvou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ďurica.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.