6. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, táto téma je naozaj veľmi obšírna, ktorú otvoril pán Szőllős, ale veľmi úzko súvisí aj s výraznými regionálnymi rozdielmi, ktoré v súčasnosti na Slovensku panujú.
V tejto súvislosti je evidentné, že najrozvinutejšou oblasťou Slovenska je Bratislavský kraj, zatiaľ čo ostatné regióny, predovšetkým na juhu Slovenska a na jeho východe, zaostávajú. Tiež pochádzam z malého okresu a viem, aká je tam aktuálne situácia, a viem aj, akým spôsobom boli tieto príspevky pre malé okresy prerozdeľované. Som presvedčená o tom, že regionálne príspevky, ktoré vlastne prúdili do jednotlivých regiónov Slovenska, sa dostávali predovšetkým tým, ktorí nosili to správne politické tričko. Tie menej rozvinuté okresy, v ktorých boli starostovia a primátori nezávislí alebo boli pravicovo orientovaní, boli celé roky v karanténe a finančné prostriedky nedostávali, a ak, tak len v obmedzenom množstve. Som presvedčená o tom, že svoj podiel na tom malo aj ministerstvo vnútra, aj, teda aj vtedajší podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, ale súčasne aj niektorí prednostovia okresných úradov, ktorí spolu s výbormi pre rozvoj okresov aktívne odporúčali zamietať projekty, ktoré im nevyhovovali z pohľadu politickej orientácie ich predkladateľov.
Pre rozvoj Slovenska je preto určite dôležité, aby finančné prostriedky, ktoré sú určené na rozvoj okresov a regiónov, boli v čase tejto vlády a tejto Národnej rady naozaj rozdelené veľmi efektívne, a hlavne aby sme v súčasnom období pod gesciou plánovaného ministerstva investícií regionálneho rozvoja a info..., a informatizácie, ako aj pod gesciou ministerstva vnútra dokázali pružne reagovať na potreby našich regiónov a realizovať reformu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, no, treba si povedať, že kto chce reformovať verejnú správu, nemôže to robiť politicky, musí to robiť skrz všetky politické strany a možno treba si povedať, je to jedna z najväčších reforiem, aká, ak by bola, ak má ambíciu táto vláda ju spraviť, tak je to jedna z najväčších reforiem, ktoré by spravila počas týchto rokov.
Čo mňa trošku, kolega tak spravil taký eksurs, exkurz do reality, koľko máme samospráv, koľko máme regiónov a tak ďalej, len zabudol jednu vec povedať, že verejná správa nie je len samospráva, verejná správa je aj štátna správa. A kto sa púšťa do reformy a, by som povedal, takej zmysluplnej, tak musí začať aj reformou štátnej správy.
Tu je potom otázka, ako chceme potom reformovať štátnu správu, znamená to určite prehodnotiť, auditovať všetky kompetencie a možno prídeme na to, že potrebujeme šesť ministerstiev, že potrebujeme o polovicu menej úradníkov v štátnej správe, pretože chcem upozorniť na jednu vec, kto sa púšťa len do reformy samosprávy bez reformy štátnej správy, urobí veľkú chybu. Nemôže to fungovať tak, že niekde zoberiem a niekde pridám. Musí to byť rovnomerne na obidvoch stranách a tu potom je otázka, vítame, lebo, tu chcem povedať, vítam tú ambíciu, je to na strane 66, že sa vytvára komisia, ktorá bude jednoducho prehodnocovať ako ďalej v rámci verejnej správy.
Ale treba jednu vec povedať, kto je nositeľom tej myšlienky. Nie je tam nikto prisúdený. Ja som sa pýtal na výbore, bolo mi povedané, že pán podpredseda Holý. Chce to podstatne vyššiu ambíciu, možno na vyšších poschodiach, aby táto reforma bola dokončená, a potom je otázka, prečo nebolo ambíciou vytvoriť aj ministerstvo regionálneho rozvoja a verejnej správy a vyňať túto verejnú správu spod ministerstva vnútra. To by bola veľká ambícia a to by možno znamenalo tú skutočnú reformu verejnej správy.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je záväzný dokument, ktorý udáva smery rozvoja Slovenska na nastávajúce štyri roky. Po dôkladnom preštudovaní programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky by som rád vyjadril k jeho podstatným častiam, avšak vzhľadom na časový limit zaujmem stanovisko k politike odstraňovania v prvom rade regionálnych rozdielov a dotknem sa problémov v súvislosti koronakrízy a samospráv.
Prostredníctvom dostupných informácií sledujem príčiny zaostávania regiónov na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, Gemera, Malohontu, ale aj ďalších regiónov, Hontu, Novohradu, Zemplína, Šariša, Spiša a Zamaguria. Všetky tieto regióny sa môžu pochváliť s bohatou históriou, prírodnými zdrojmi, ale v prvom rade pracovitými ľuďmi. Desiatky rokov sa komplexne rozvíjali a spoločne aj prosperovali. Dnes v nich chýba moderná infraštruktúra, chátrajú historické budovy, zarastajú lúky a zlovestne pôsobia v katastri miest a obcí opustené a rozpadávajúce sa budovy a výrobné haly bývalých prosperujúcich firiem a podnikov. To všetko sa priamo odráža v bytí a myslení obyvateľstva, v jeho životnej úrovni.
Vo vedomí našich obyvateľov sa rodí nedôvera voči centrálnym orgánom, ktoré za posledné tri dekády, áno, za tri dekády nevedeli alebo nechceli účinne riešiť ich problémy. Väčšine našich obyvateľov sa zdá, že doteraz prosperujúca časť nášho štátu končí za Nitrou. Možno pre niekoho z vás sa bude zdať takéto hodnotenie za nadsadené, poďme teda ku konkrétnostiam a povedzme si to otvorene.
Pred štyrmi rokmi bolo na Slovensku 12 tzv. menej rozvinutých okresov. Dnes podľa platnej legislatívy je ich celkom 20, čiže 25 % z celkového počtu okresov. Z týchto čísiel nám vyplýva, že doterajšie formy a metódy práce na vyrovnávanie regionálnych rozdielov boli, bohužiaľ, neúspešné. Tie spočívali najmä vo výjazdových zasadnutiach vlády Slovenskej republiky, v rozdeľovaní takmer rovnakej sumy financií a nerovnako veľkých okresov, sú medzi nimi okresy so 17 obcami, ale na druhej strane sú aj okresy, kde majú 107 obcí, a v prijímaní uznesení, ktoré napríklad v našom rimavskosobotskom okrese splnené neboli.
Tieto moje poznatky a konštatovania potvrdzujú aj oficiálne údaje Eurostatu o regionálnom hrubom domácom produkte, keďže od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa HDP na obyvateľa zvýšil celoplošne, avšak rozdiely medzi regiónmi sa zväčšili, na čo upozorňuje i samotná Európska komisia.
V našich podmienkach sa fenomén regionálnych disparít viaže na dopady experimentálnej a nepodarenej ekonomickej transformácie. V našom okresnom meste, resp. v celom okrese Rimavská Sobota spôsobila totálnu deintustraziáciu (pozn. red.: správne „deindustralizáciu“). Došlo k zrušeniu, resp. k obmedzeniu výroby viac ako 18 potravinárskych závodov a k zrušeniu výrobu priemyselných podnikov.
No, bohužiaľ, nie je to dávna minulosť, kedy pred dvoma rokmi vďaka embargu voči Ruskej federácii došlo k pozastaveniu výroby tých slávnych UDS-iek v CSM Tisovec, okres Rimavská Sobota. A tu si dovolím povedať, že obdobne to dopadlo u všetkých 20 menej rozvinutých okresov v rámci celej Slovenskej republiky.
Bohužiaľ, sa v tejto neblahej skutočnosti odzrkadľujú v nedostatočne rozvinutom podnikateľskom prostredí, v nepriaznivej štruktúre vzdelávania, v beznádejnej situácii marginalizovaných rómskych komunít, v neúčinných nástrojoch poľnohospodárskej politiky, ale najmä v nesystémovom rozdeľovaní štátnych dotácií a udeľovaní stimulov podnikateľským subjektom, a to všetko vrcholí v nepriaznivom regionálnom rozvoji.
Samozrejme, je tu ešte omnoho viac faktorov. Uvediem jeden. Dňa 16. apríla v televíznom vysielaní minister hospodárstva pán Sulík vizuálne aj slovami deklaroval štátnu pomoc dvanástim podnikateľským subjektom. Bohužiaľ, anonymným. Podľa jeho slov aj v Rimavskej Sobote sa má podporiť stavebná firma, ktorá údajne má vytvoriť vyše 100 pracovných miest. Ja ako primátor mesta neviem, o akú firmu sa v danom prípade jedná, keďže len tento týždeň schvaľujeme programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
V programovom vyhlásení je stručne zahrnuté smerovanie v tejto oblasti, ktoré však treba rozmeniť na drobné. Treba mu dať zákonný rámec, pretože v opačnom prípade sa bude pokračovať v nepriaznivom trende a štyri roky budeme konštatovať ešte negatívnejšie skúsenosti. Stálo by za úvahu zriadiť osobitný výbor na jeho riešenie.
Dovoľte mi, aby som pár slovami sa dotkol i problematík, s ktorými sa programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky zaoberá len okrajovo alebo vôbec. Očakával som, že programové vyhlásenie vlády sa bude zaoberať aj zmenou volebného systému najmä preto, že jednotlivé politické strany, napr. OĽANO či ZA ĽUDÍ vo svojich volebných programoch i mítingoch prízvukovali, že nastal čas na takúto zmenu. Samozrejme, s tým súhlasím, pretože je najvyšší čas, aby jednotlivé regióny našej republiky mali viac svojich zástupcov v parlamente, a nie tak, ako doposiaľ. V programovom vyhlásení však ja som nenašiel k tejto otázke ani jedno jediné slovíčko. No, bohužiaľ, som v programovom vyhlásení nenašiel ani konkrétny termín na dokončenie pre nás tak bytostne dôležitej výstavby diaľnice R2 Zvolen - Košice, ktorá už mala byť dokončená v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 804 z roku 2007 ešte 31. 12. 2012, teda pred necelými ôsmimi rokmi. Našim obyvateľom rezonuje termín dokončenia diaľnice vyslovený z úst exministra dopravy pána Počiatka - rok 2040. Verím, že to nie je a nebude, nebude pravda.
Na druhej strane treba to povedať otvorene, že viaceré zahrnuté oblasti v tomto vyhlásení, najmä v oblasti sociálnej politiky s poukázaním na súčasný priebeh koronakrízy sa nebude môcť realizovať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po konzultácii s niekoľkými funkcionármi samospráv konštatujem, že nie sme spokojní s tým, že v súčasnej krízovej situácii nám neboli udelené potrebné kompetencie na promptné riešenie vyskytujúcich sa a nepredvídaných udalostí tak ako v niektorých susedných štátoch. V našom meste Rimavská Sobota je rómske sídlisko s 1 156 trvale prihlásenými občanmi. Na toto sídlisko sa v nedávnej minulosti vracali obyvatelia zo zahraničia. Dodnes hromadne navštevujú mestské obchodné centrá, pričom uvedené sídlisko má svoju vlastnú predajňu potravín. Preto som sa 18. marca obrátil na centrálny krízový štáb i predsedu vlády Slovenskej republiky, ale dodnes som nedostal odpoveď, ale problém visí vo vzduchu, a to i, a to i napriek tomu, že pred pár dňami tam otestovali iba sedem občanov zatiaľ s negatívnym výsledkom. Priznávam, mám strach, že konať sa začne, keď už bude, bude neskoro. Verím, že mi uznáte, že 7 testovaných občanov na tomto sídlisku z 1 156 obyvateľov bolo málo. Alebo chceme čakať, že dopadneme ako v DSS Pezinok? A tu vidím ten najväčší problém.
Kým naši predstavitelia odmietli prevziať 1 mil. rýchlotestov v hodnote 8,90 eur za kus a vyhlasovali, že to je zbytočné, že to treba hodno, hodiť do Dunaja, tak včerajšieho dňa bolo dodaných 500-tisíc takýchto rýchlotestov do Slovenskej Ľupče, ale už nie za 8,90, ale za sumu 9,90 eur za kus. Znamená to, že len pri tomto nákupe sme ako štát prišli o sumu 500-tisíc eur.
Vážená Národná rada, nakoľko predložené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky nerieši zrozumiteľne a hodnoverne problémy, o ktorých som hovoril, preto ho nemôžem svojím hlasom podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Jožko, ja ďakujem za tvoj príhovor, pretože ty si človek z praxe, človek, ktorý má na svojom konte slušné výsledky z pozície primátora Rimavskej Soboty, a ja verím, že sa ti všetky tieto vecné podnety podarí, podarí spoločne s predstaviteľmi vlády na úrovni samosprávy skutočne uviesť do praxe a že tak ako vláda, resp. koalícia deklarovala a vyhlasovala, že bude, alebo nastolí iný spôsob politiky, inú politickú kultúru, že jednoducho nebudeš narážať na to, že všetky dobré návrhy a všetky dobré pripomienky budú negované len pre tvoje politické tričko.
Ďakujem pekne za slovo.

A ja ďakujem tiež kolegovi, že poukázal na jednu, by som povedal, disproporciu, ktorá je v rámci Slovenska, že máme regióny, ktoré nazývame aj zaostalé, alebo najmenej rozvinuté. Nie je to len tak povedané, pretože je to na základe počtu nezamestnaných, kde prevyšuje určitý koeficient. Tento počet sa nám zvýšil, ako povedal, z 12 na 20 a treba povedať, možno pri súčasných podmienkach sa nám zvýši ešte ďalej. Najviac týchto regiónov leží na východnom Slovensku. Je to Prešovský a Košický kraj. Dá sa povedať, sú to najľudnatejšie kraje, a kde dochádza práve k zaostávaniu týchto regiónov.
Takisto vítam ambíciu vlády, ktorá v programovom vyhlásení hovorí, že podstatné zvýšenie motivácie obyvateľov zostať v regióne a zabránenie vysídľovania regiónov a že vytvorí zvýhodnené podmienky pre podnikateľov v zaostalých a vysídľujúcich sa regiónoch, aby tam zostali. Viete, že zákon o najmenej rozvinutých okresoch bol prijatý a platí, ale platí len do konca roka. To znamená v tomto, v tomto zmysle boli kreované, ako to bolo spomínané predchádzajúcou kolegyňou, že sa tam dávali tie peniaze na, v rámci regionálneho príspevku a tak ďalej a tak ďalej, aj keď nepozná podstatu veci rozdeľovania, ale tvrdiť môže niečo, ale nie je to popravde.
Treba povedať, že mechanizmus podpory musí byť, pretože, by som povedal, bez pozitívnej diskriminácie tieto okresy nie sú schopné sa vyrovnať rozvinutým okresom, a tu treba povedať, že je síce len deklaratórne povedané programové vyhlásenie, že niečo také dôjde, ale nie sú dané, žiaden krok, ktorý by tomu nasvedčoval, a treba povedať, že tento zákon platí len do konca roka, a treba veľmi rýchlo a efektívne konať tak, aby bol nastavený nový mechanizmus pozitívnej diskriminácie okresov, ktoré budú mať problém s nezamestnanosťou, s vlastným rozvojom, s vyľudňovaním a tak ďalej a tak ďalej. Je to veľká ambícia, určite všetci ju vítame, podporíme, len chce to niečo konkrétne, hmatateľné a potom povieme k tomu aj náš postoj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Pán primátor Šimko, ja som ťa poznal doteraz vždy ako absolútne konštruktívneho človeka, nielen ako primátora, ale aj ako poslanca nášho krajského zastupiteľstva a dnes si svojej povesti neostal nič dlžný, absolútne konštruktívne vystúpenie s veľmi ani nie že politickou, ale úplne vecnou argumentáciou. A ja si myslím, že všetci, ktorí počúvali a ktorí sledujú prácu aj samospráv, resp. sú do nej, sú do nej nejakým spôsobom zahrnutí, zapojení, tak musia to vnímať, keď nie rovnako, tak aspoň veľmi podobne. Však ty si ako prvý z primátorov na Gemere začal bojovať za, občiansky bojovať za urýchlenie dostavby diaľnice do Košíc. Veľmi dobre si to pamätáme. Potom ostatní začali za tebou sa nieže opičiť, ale dali ste ako príklad, pretože videli, že ten Šimko, to neni iba Rimavská Sobota, že ten Šimko, to je Gemer, to je proste záujem občanov celého regiónu.
Ja som preto veľmi rád, že si takto vystúpil, a som veľmi rád, že si tu, že si v Národnej rade a že ten hlas tých ľudí z Gemera a tie problémy, aj teraz čo si rozprával o čiernom meste, o týchto veciach, že tie problémy tu jednoducho zaznejú a nebudú sa môcť na úrovni vlády tváriť, že o nich nikdy nepočuli, pretože môže si predseda vlády robiť nejaké PR, že ako zvládli nejakú, nejakú vysunutú osadu niekde na východe, ale nech sa ide pozrieť do Rimavskej Soboty, kde je tá osada, osada priamo v meste, v podstate priamo v meste, aké problémy to prináša a aké bezpečnostné riziká to prináša.
Čiže veľká vďaka. Ja si myslím, že tí občania, ktorí ťa počúvali, tí všetci sú spokojní s tým, že ťa sem poslali.

Ďakujem pekne, pán predseda. V podstate, Jozef, veľmi prakticky a veľmi argumentačne si zhodnotil situáciu, ktorá vlastne viedla k tomu, že regióny Slovenska, ktoré sú v Banskobystrickom samosprávnom kraji, prevažne na jeho juhu, a regióny, ktoré sú väčšinou na východe Slovenska, sú najmenej rozvinuté dlhodobo. A toto programové vyhlásenie vlády vôbec nerieši ich nejakú, ich nejakú prílišnú, prílišný vývoj, ale jednoducho tieto regióny budú aj naďalej stagnovať, pretože pokiaľ sa nedokončí R2, R4, tak týchto 20 najmenej rozvinutých regiónov Slovenska, kde sa v podstate 8 týchto regiónov nachádza v Prešovskom kraji, 6 je v Košickom kraji a 6 sa nachádza v Banskobystrickom kraji, budú naďalej len tie regióny, ktoré sú najmenej rozvinuté, s nízkou možnosťou zamestnania sa svojich občanov a naďalej tam bude prevládať veľmi vysoká miera nezamestnanosti, vyľudňovanie týchto regiónov, mladí budú odchádzať za prácou, či už na západ Slovenska, alebo do zahraničia.
Jednoducho keď chceme, aby tieto regióny zostali naďalej životaschopné, plnili si svoju funkciu, akú by plniť mali, to znamená, aby mladé rodiny zostávali v mieste, kde sa narodili, a nemuseli utekať tam, kde je ich životné prostredie neprirodzené, vládne zoskupenie by malo tejto problematike venovať oveľa väčšiu pozornosť.
Programové vyhlásenie vlády tento problém príliš nerieši, ale pevne dúfam, že v blízkej budúcnosti snáď dôjde k nejakému zlepšeniu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Šimko, budem úprimný. Očakával som od vás ako od primátora mesta, kde sú ideálne podmienky na produkciu potravín, že budete kladne hodnotiť aspoň tú časť programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o pôdohospodárstve, pretože práve keď sme tvorili programové vyhlásenie vlády, v časti pôdohospodárstva bolo myslené presne na takéto regióny, v akých, v akých pôsobíte vy. Ja si v minulosti pamätám, kde, kde bola Rimavská Sobota, sám som chodil v rámci strednej školy, dnes je to duálne vzdelávanie, robiť do mäsokombinátu v Rimavskej Sobote a viem, aké tam sú podmienky, čiže Rimavská Sobota po dlhých rokoch, povedzme takmer po 30 rokoch dostane znovu šancu vrátiť sa tam, kde pôvodne bola, ako veľmi dôležitý článok potravinovej sebestačnosti Slovenska. No a už je na jednotlivých regiónoch, ako tú šancu využijú.
A ja vás chcem aj z tohto miesta poprosiť, aby ste svojou autoritou pomohli tomu, aby tá Rimavská Sobota sa vrátila tam, kde, kde patrí. To znamená k produkcii potravín.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Skrátka začal by som s pánom Karahutom. Áno, v podstate súhlasím s vaším názorom, ale, bohužiaľ, do tých 10 minút som sa nedokázal vmestiť aj k tejto téme, ale očakávam, očakávam končiktú..., konštruktívnu politiku práve v tomto smere aj od vás, aj od všetkých poslancov a v prvom rade od pána ministra a verím tomu, že tento problém vyriešime, čo sa týka úseku poľnohospodárstva.
Ale ak dovolíte, hádam by som zareagoval na pána Ferenčáka. Skutočne je to tiež takisto skúsený primátor mesta, ktorý dlhé roky pracuje ako primátor, takisto aj ja už ako desiaty rok.
Dámy a páni, vy si vôbec ani niektorí neuvedomujete, aká je situácia v okrese Rimavská Sobota, ale v regiónoch tam dole na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Nech je to Rimavská Sobota, Poltár, Tisovec, Hnúšťa, Tornaľa, Revúca, dovolím si povedať, ešte aj, aj Lučenec, Veľký Krtíš. My tam zápasíme s obrovským problémom, s vysokou mierou nezamestnanosti, či sa to niekomu páči, či nie.
Ja som to raz už tu povedal vo svojom vystúpení, že áno, tento krízový stav, ktorý nastal v mesiaci marec na území Slovenskej republiky a v celej Európe, my v týchto južných okresoch, samozrejme, na severovýchode Slovenskej republiky, s týmto už ako aj my zápasíme. Ale v každom prípade, pán kolega Karahuta, my potrebujeme v každom prípade dobudovať R2, to znamená, že Zvolen - Košice, ak táto diaľnica sa dobuduje, tak budem skutočne rád. Len problém je to, už aj bývalí, bývalé vedenie, bývalá vláda Slovenskej republiky už nám vyhlasovala, že teoreticky R2, to znamená diaľnica od Lučenca smerom na východ po Košice nie je potrebná, pretože v podstate tá hustota premávky si to nevyžaduje. Ale vyžadovala to vtedy, keď bolo potrebné v danom prípade získavať hlasy v rámci politickej kampane?
Tak zato vás prosím, v prvom rade pána ministra dopravy, aby sa s týmto problémom zaoberali, aby sa diaľnica v smere ďalej od Lučenca smerom na východ postupovala, aby sa budovala ďalej.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka Milanová, ktorá sa už ospravedlnila za svoje výroky, začnem tak trochu od veci, ale ono je krásne, viete, vy sa ospravedlníte, zrazu je všetko v pohode, ja sa môžem ospravedlňovať aj 5 rokov a stále sú tu pacienti, ktorí budú pripomínať, ako Mazurekovi rupli nervy, aký je strašne zlý extrémista, toto je ten krásny dvojaký meter, ktorý sa v médiách používa, a vy ste teraz exemplárny príklad, na ktorý môžme poukazovať.
Kolegovia, kolegyne, ja som tu minulom svojom vystúpení minulý týždeň zhodnotil, prečo nie je možné podporiť dôverou túto vládu. Mal som len 20 minút, tak som sa nestihol venovať všetkým témam, ktoré by som chcel vo svojom príhovore rozobrať, ale medzičasom vystúpila jedna nesmierne závažná otázka, dialo sa to tento víkend a opäť dokladuje tú skutočnosť, že nie je možné tejto vláde poskytnúť dôveru. Pozrite sa, čo robí vláda Igora Matoviča so slovenskými opatrovateľkami na rakúsko-slovenských hraniciach. Veď to je odporné, neľudské zaobchádzanie s ženami, ktoré boli vyhnané za hranice našej vlasti nie preto, že by tam chceli ísť, ale preto, že chceli uživiť svoje rodiny. Chodia tam, pracujú tam, sú tam celé mesiace a nemôžu sa vrátiť, lebo sa boja ísť do štátnej karantény. Karantény, ktorú vytvorila táto vláda. A prečo sa do nej boja ísť? No lebo sme videli to obrovské množstvo prípadov, kedy ste zaradili zdravých ľudí na jednu izbu, na jednu bunku s ľuďmi, ktorí boli nakazení. Videli sme tie prípady, že človek strávil 14 dní v karanténe, vyšiel mu negatívny test a o dva dni na to mu vyšiel pozitívny a povedali mu, ostaň tam ďalších 14 dní a, samozrejme, si to zaplať. Vidíme, že ženy z Bratislavy dávate do Starej Ľubovne do karantény, ženy zo Starej Ľubovne dávate do Bratislavy, z východu na západ, jednoducho je v tom úplný chaos. Je vám úplne jedno, že tieto ženy majú potvrdenia z Rakúska, že nemajú žiaden vírus, sami si ho dali urobiť, sami si to zaplatili, sú ochotné ísť na Slovensku do karantény, no po celých mesiacoch stále trváte na tom a po hodinách a hodinách čakania na týchto hraniciach, aby museli ísť do štátnej karantény, s ktorými sú zásadné negatívne skúsenosti, a preto chcem apelovať na vás, aby ste, aby ste zobrali nejaký ten základný cit a pomohli týmto slovenským opatrovateľkám, lebo to, čo sa deje, to proste nemôžme ignorovať, je to smutné a tieto ženy sa skutočne ničím neprevinili a bolo potrebné sa tu z pléna Národnej rady týchto žien zastať, keď na to jednoducho nemáte čas, lebo pán premiér si musí fotiť nejaké šuflíky, nejaké raňajky a podobné nezmysly, ktoré nezaujímajú absolútne nikoho, len jeho samotného.
Kolegyne, kolegovia, chcem však teraz prejsť ďalej k obsahu programového vyhlásenia vlády. Okrem toho, že ste vláda, ktorá neustále a za každých okolností nepomáha svojim občanom, svojim podnikateľom, ale pomáha bankám, a to za každým a jedným zákonom, ktorý ste tu v pléne Národnej rady prijali, tak takisto deklarujete tento svoj záujem aj v samotnom programovom vyhlásení vlády. V sekcii finančný trh hovoríte o tom, že chcete obmedziť obeh jeden- a dvojcentových mincí, aby ste znížili náklady komerčných bánk. Ja tento krok vnímam ako postupná cesta k odstraňovaniu hotovosti, ako postupná cesta k tomu, aby ste zásadne obmedzovali obeživo, ktoré dáva obyvateľom Slovenskej republiky slobodu, a nútili ich platiť kartami. A to vaše zdôvodnenie, že chcete znížiť náklady komerčných bánk, to je pri súčasných ziskoch, neuveriteľných obratoch a čistého zisku, ktoré banky na Slovensku dosiahli, za minulý rok 643 mil. eur čistého zisku, to je úplne smiešne.
A potom, aby sme nepovedali, že tým bankám pomáhate málo, tak zároveň deklarujete záujem prehodnotiť výšku aktuálneho bankového odvodu. Tak nielenže im poskytnete možnosť ďalších 6 mesiacov, prípadne 9 mesiacov, o ktoré si klient, ktorého ste pripravili o možnosť pracovať, oddlží, teda oddiali splácanie svojho úveru, a dáte im možnosť čerpať za to jednoducho úroky a banky dnes už posielajú hromadne esemesky svojim klientom, aby si využili túto možnosť, pretože to pre nich nie je žiadna nejaká cesta k uskromňovaniu, ale práve naopak, cesta k ďalšiemu väčšiemu zisku, ako riešenie zlej situácie a stabilizácie verejných financií, v programovom vyhlásení vlády hovoríte o tom, že umožníte občanom a podnikateľom čerpať štátom kryté úvery v komerčných bankách, to znamená, zase idete pomôcť bankám k luxusnému biznisu, ku krytým úverom, ktoré zase zaplatia tí úbohí obyvatelia, ktorých ste dostali na hranu chudoby, ktorí si ho musia vziať a ešte svojimi daňami zaňho budú ručiť. Veď to je neuveriteľná vec!
A po tom všetkom, keď takto bankám pomáhate, keď takto špičkovo zarábajú, im ešte idete znižovať bankový odvod, aby, chudáčikovia, mohli zarobiť o niekoľko stoviek miliónov eur naviac. Mi povedzte, či toto je sociálne cítenie, či to je krok k zlepšeniu životnej situácie ľudí, alebo krok k tomu, proti čomu ste deklarovali veľký boj, to znamená krok k pomoci zisku oligarchom, oligarchom vo finančnom sektore, ktorým sa darí na Slovensku najlepšie spomedzi úplne všetkých.
Potom v sekcii bezpečnosť štátu deklarujete to, že chcete prijať bezpečnostnú stratégiu. Ako poznáme súčasného ministra obrany pána Naďa, zbrojného lobistu Spojených štátov amerických, agenta zahraničných služieb, fanatického NATO- a amerikanofila, asi vieme predpokladať, tušiť, čo bude obsahom takejto bezpečnostnej stratégie. Ja sa chcem spýtať vás poslancov OĽANO, poslancov SaS, ZA ĽUDÍ, SME RODINA, či vážne považujete Ruskú federáciu za bezpečnostnú hrozbu, ako to považuje napríklad minister obrany pán Naď, a či vážne trváte, alebo súhlasíte s tým, aby bola prijatá bezpečnostná a obranná stratégia, o ktorej sa toľko hovorí a ktorej tým hlavným kameňom úrazu bolo práve to, že hovorí o Ruskej federácii ako o bezpečnostnej hrozbe. To je vážne potrebné v súčasnom stave sveta vytvárať si ďalších nepriateľov? To je vážne potrebné zvyšovať to napätie vo svete, je vážne potrebné neustále prehlbovať tú krízu a nedôveru medzi jednotlivými štátmi? Fakt je Ruská federácia pre nás hrozbou a naozaj si to myslia aj vaši voliči? Ja verím tomu úprimne, že voliči, ktorí volili Igora Matoviča preto, že kričal, lebo Fico, lebo Fico a stále Fico, Fico, asi nemajú záujem na tom, aby bola prijatá nejaká bezpečnostná obranná stratégia, ktorá vyjadruje takýto, takýto bláznivý názor.
Otvorene v tom programovom vyhlásení, prakticky v každej kapitole spomínate mimovládny sektor. Mimovládne organizácie ako garanta tohto, ako garanta hentohto, ako partnera v rokovaní o tomto, o hentom, jednoducho mimovládne organizácie neustále a bez prestávky. Protislovenské, protištátne mimovládne organizácie s jednoznačne s protinárodnou a protikresťanskou agendou sú pre vás jednoznačne zásadným partnerom a deklarujete zvýšenie finančnej pomoci, finančných príspevkov pre tieto mimovládne organizácie, ktoré tu už napáchali obrovské množstvo škody.
A výrazne ma tak zaujíma, ale nie že zaujíma, ale udivuje, ako dokážete krásne pracovať s tými slovíčkami, tak ako aj Severoatlantická aliancia, keď píšete, že je potrebné, aby Slovenská republika sa aktívne zúčastňovala na tzv. predsunutej prítomnosti Severoatlantickej aliancie.
Keď si bežný obyvateľ Slovenskej republiky prečíta nejakú vetičku, že predsunutá prítomnosť Severoatlantickej aliancie, ani netuší, čo si má pod tým predstaviť, veď ono to neznie nejak strašne, neznie to nejak strašidelne, v skutočnosti to znamená len to, že budete aktívne posielať slovenských vojakov provokovať na ruské hranice, provokovať vojenský konflikt, robiť tam bububu, aby ste mohli ukázať, akí vy ste úžasní, akí ste silní, akým ste kvalitným partnerom Severoatlantickej aliancie, a ja sa z môjho skromného názoru môžem opýtať, na čo je toto dobré. Načo majú slovenskí daňoví poplatníci v týchto ťažkých časoch zase platiť stovky miliónov eur za nejakú predsunutú prítomnosť, to znamená za vojenskú provokáciu na ruských hraniciach? To vám vážne toto príde ako natoľko dôležité, aby ste to museli neustále pretláčať?
Jediný štát, ktorý aktívne menujete vo svojom programovom vlády ako strategického partnera Slovenskej republiky, sú Spojené štáty americké. Píšete tam dokonca to, že Slovensko je súčasťou euroatlantického priestoru. Podľa mňa je to absurdný nezmysel. Ja neviem ako vy, ale ja si myslím, že Atlantik je dosť ďaleko od Slovenskej republiky, a nieže my sme súčasťou euroatlantického priestoru, ale euroatlantický priestor sa svojou násilnou okupačnou politikou rozšíril až k hraniciam Ruskej federácie a stále pokračuje. A tak sme sa - v úvodzovkách - stali súčasťou euroatlantického priestoru. A potom píšete, deklarujete, že musíme byť strategickým partnerom Spojených štátov amerických, že musíme prerobiť slovenské letiská, lebo veď Spojené štáty americké tu len tak prídu a investujú tu stovky miliónov eur, oni za to nič nechcú. Videli sme to v Sýrii, v Iraku, v Líbyi, v Afganistane, oni nikdy nič nechceli. Oni vždy prišli a len tak zadarmo rozhadzovali peniaze z vrtuľníka a každý mohol byť šťastný. A to isté vy hovoríte, že urobia na Slovensku.
Ja keď sledujem celkovo túto vašu koncepciu zahraničnej politiky Slovenskej republiky a všetkých tých rečí o boji proti dezinformáciám, hoaxom, o tom, ako chcete sprísňovať zákony na potieranie slobody slova, ako ešte viac chcete priškrtiť slobodu slova, tak jednoducho nemôžem pozerať na to a povedať si, že táto vláda si zaslúži dôveru. Vláda, ktorá chce podporovať teroristický pakt NATO, vláda, ktorá chce ďalej prehlbovať jednosmerné a protislovenské orientovanie nášho štátu na ten Západ, na tie vysnené Spojené štáty americké, si jednoducho dôveru nezaslúži.