6. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Blanár, ja síce nie som členom zahraničného výboru, ale bol som sa na tom poslednom zasadnutí pozrieť, vypočuť si, čo sa tam rozprávalo, a tie veci, ktoré ste tu nastolili, boli jasne vysvetlené aj pánom ministrom, aj ďalšími, keď tam boli proste rôzne otázky. A mal som taký dojem, že všetky tie veci jednoznačne, sa, sa mi zdalo, že ste pochopil, ale zdá sa mi, že asi nie. Alebo to je ďalší, taká, taký pokus o sebaprezentáciu sa a urobenie si ho, nejakého videjka, aby ste si mohli kopnúť do tejto vlády.
Zároveň, keď sa pozrieme trošku do minulosti, tak sa zamyslite nad tým, že ako vyzerala vaša zahraničná politika. Miestami bola až groteskná. Keď si pozrieme, že keď si spomenieme, ako ste vy útočili na vlastného ministra. Ľudia z vašej vlastnej strany naňho útočili. Ako sa chodili hlavní predstavitelia tohto štátu klaňať do akýchkoľvek Tatarstanov a kade. Ako to všetko vyzeralo celé rozhárané, ako ste sa hádali o zahraničnej politike, nikomu nebolo jasné, kam patríme, išli sme raz doprava, raz doľava. A vy nám vyčítate, že my nejakým spôsobom tu sme nejakí akože nejasní v našom zahraničnopolitickom orientovaní alebo že sú tam nejaké nejasnosti pre vás? Tak, prosím, najprv sa zamyslite nad sebou.
Zároveň, keď tu hovoríte o neja..., o nejakej servilite voči Spojeným štátom, tak mám dve otázky:
Prvá. Kto schválil nákup amerických F-16, ktoré nás budú stáť vyše dvoch miliárd? Ktoré nám teraz budú chýbať v čase korony a v tejto kríze. Kto to schválil? Kto to pretlačil?
A druhá je. Keď už sa tu bavíme o tej servilnosti voči Spojeným štátom. Ináč vy dobre viete, že opozícia to jasne kritizovala, je, že čo všetko ste boli ochotní urobiť pre všelijaké PR. Čo, čo spravila predošlá vláda alebo vláda ešte Fica zato, aby sa mohla odfotiť s Barackom Obamom? Koľko tých chlapcov z Guantánama... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Juraj, chcel by som zdôrazniť podporu tvojho konštatovania o kontinuite zahraničnej politiky od roku 1998, tie prvé štyri roky boli také kostrbaté, ale za tých vyše, vyše 20 rokov, musím povedať, že mali sme tu veľmi širokú, širokú zhodu, a bol by som veľmi rád, aby sme toto zachovali.
Myslím, že môžme predchádzajúcim vládam vyčítať čokoľvek, ale zahraničná politika je jednoznačne pozitívnym prvkom v našich dejinách krajiny. Mená ako Lajčák, Kubiš a mnohí ďalší sú vyznávané svetové kapacity, ktoré sa uplatnili na multilaterálnych fórach, a toto si, toto si musíme ctiť.
Už vo svojom vystúpení som zdôraznil význam ekonomickej agendy v zahraničnej politike a potrebu zintenzívniť naše vzťahy, dostať sa na svetové trhy a ty si sa dotkol potreby určitým spôsobom rozširovať naše snahy, ambície na všetky vektory sveta. Z tohto pohľadu je to veľmi dôležité, aby sme začali oveľa aktívnejšie pomáhať našim, našim podnikateľom. Pretože mám určitý problém pri ex, expen, expanzívnom zdôrazňovaní problematiky ľudských práv na úkor ostatných agiend.
A preto chcem apelovať na určitú vyváženosť. Pretože ľudskoprávny dialóg nesmie viesť k tomu, aby to išlo na úkor našich ekonomických záujmov, lebo potom na tretích trhoch budú stále Nemci, Francúzi, Dáni, Švédi, ale nie Slováci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel ešte na záver ešte raz vrátiť k tej téme migrácie, nezákonnej migrácie a tak ďalej. My si musíme uvedomiť, v minulom volebnom období, myslím, že do roku 2016 v lete, alebo 2017, sa začal pripravovať Pakt o migrácii a spolupodieľal sa na ňom práve váš bývalý nominant a minister zahraničných vecí pán Lajčák. A táto téma začala rezonovať, myslím, 5. novembra 2018, kedy okolité krajiny, myslím, Rakúsko, potom aj my sme začali reagovať o nezmyselnosti tohto paktu vlastne o tých 23 bodoch, čo 17 bol nám niečo iba odporúčalo. A vlastne de facto, keď sa dneska bavíme, počúvam včera od pána Blahu od, dneska od pána Blanára a určite aj od iných kolegov zo SMER-u budeme počúvať nie o, o migrácii, o nelegálnej migrácii a že sa v programovom vyhlásení vlády venuje tomu nedostatočná pozornosť alebo nedostatočný rozsah, áno, sú tam presne dve vety. Ale ja som toho názoru, že na odmietnutie povinných kvót prijímania migrantov stačí skutočne v skutočnosti len jedno slovo, a to je nie. A nie znamená nie.
Ďakujem za slovo.

Takže ďakujem všetkým za gratulácie a ja sa pripájam k všetkými Jurajom, mojim kolegom.
Pán predseda Kollár, ja práve oceňujem, že možno práve vaša strana presadila, že aby v programovom vyhlásení bolo, že sa odmietajú povinné kvóty. Lebo ste to boli aj vy, ktorí ste, keď sme my boli vo vláde, nás podporovali. Čiže ja som len hovoril, že sa zaväzujeme, že budeme bojovať proti šíreniu tých hoaxov a neviem ešte, čo tam bolo napísané, ďalšia, klimatické zmeny, prečo aj proti šíreniu pandémií, prečo aj proti nedobrej migrácii a mnoho iných vecí, že to bolo v tej súvislosti. Čiže toľko.
A čo sa týka, dve politiky. Áno. Ak má pán predseda parlamentu na mysli bývalého pána prezidenta Kisku, áno, súhlasím, lebo on robil úplne inú zahraničnú politiku, akú sme mali my.
No a čo sa týka, pán Valášek, ešte raz, a to sa týka aj pána poslanca Šefčíka, tuším, alebo Stančíka. Ja som nespochybňoval vás, ja som len povedal, že mali by tu byť, lebo získavajú dôveru, a minimálne tí, čo ich zastupujú, aspoň nech nám odpovedia na tie otázky, ktoré máme. To je celé.
A o to mi išlo, preto som to aj povedal aj pánovi Pročkovi, to musím takisto zdôrazniť, ja som nespochybňoval vás. Ja som hovoril, že ministri tu chýbajú, a nehovoril som dokonca ani o tom, že niekto je nekompetentný. Tak mi nevkladajte do úst niečo, čo som nepovedal, lebo to sa nehodí.
No a, pán Krúpa, ja som naozaj prekvapený, že aké veci ste tu vybrali, ja som nehovoril o žiadnej servilite voči USA. Vypočujete si moje, ja neviem, vy ste sa niekde naštartovali na niečo iné a neviem ani o nejakom Kazachstane, že by sa riešila ako problémová vec. My sme išli v línii, takú, akú máte aj vy teraz v programovom vyhlásení napísanú, takže prečítajte si to, ak ste si to neprečítali. Ja som si to podrobne prečítal, pretože to patrí do našej obsahovej práce zahraničného výboru.
Takže ešte raz všetkým ďakujem a teším sa na spoluprácu.

Dobré ráno. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti v mojej rozprave venoval zahraničnopolitickej oblasti zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov. Čo sa týka postoja hnutia SME RODINA k programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky 2020, chcem zvýrazniť, že sa stotožňujeme a podporujeme myšlienku konsenzu, nakoľko sme toho názoru, že zahraničná politika je kontinuálnou záležitosťou, a ako sa hovorí, je behom na dlhé trate.
Ako koaličný partner sa ďalej stotožňujeme s našou príslušnosťou v štruktúrach Severoatlantickej aliancie a považujeme zotrvanie v platných zmluvách a kontraktoch za nediskutovateľnú skutočnosť.
Za takisto pevnú súčasť našej politiky považujeme členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Za dobu nášho členstva sme sa stali súčasťou schengenského priestoru a okrem iných výhod v rámci eurozóny participujeme na spoločnej mene, spoločnom hospodárskom priestore.
Vnímame, že Európska únia prechádza zložitým obdobím, a ako v programovom vyhlásení konštatuje, musíme sa pripraviť na zmeny, musíme sa pripraviť aj na nepredvídateľnosť vývoja. V blízkej budúcnosti budeme konfrontovaní dopadmi krízy, ako členská krajina budeme spoločne s našimi partnermi nútení prehodnotiť naše postoje, poukázať na dlhodobo odkladané reformy, poukázať na nedomyslené rozhodnutia a vývoj, ktorý sa osamostatnil vo svojej dynamike.
Pojem globalizácia bol ešte pred pár týždňami vnímaný ako synonymom pokroku. Globálna eufória bola v plnom prúde. Hospodárska infraštruktúra sa nezadržateľne posúvala na iné kontinenty. Všetky krivky hospodárskych ukazovateľov smerovali exponenciálne nahor. Nedomyslené rozhodnutia napriek varovným signálom nám prikazovali rýchlejšie, vyššie, ďalej, bezpodmienečná expanzia bez ohľadu na hodnoty, na prírodu a na zdravý rozum.
Prepuknutím pandémie sme sa ocitli v opačnom spektre, v globálnej depresii. Uvedomili sme si, na aké dobrodružstvo sme sa vlastne podujali. Ocitli sme sa v situácii, keď síce lacné, ale pre fungovanie nášho a európskeho zdravotníctva nevyhnutné produkty boli mimo dosah. O dostupnosti liekov, masiek, ochranných odevov sme zrazu museli konkurovať s inými krajinami, a to väčšími a bohatšími, ako sme my. Závislosť na zvyšujúcej sa globalizácii obchodu nám nekompromisne predostrela, ako rýchlo sa môže z hospodárskej politiky stať geopolitika.
Vírus ako taký nebude znamenať koniec globalizácie, ako sa mnohí tvorcovia konšpiratívnych teórií nazdávajú, ale otvoril nám oči pre to, aký je tento systém krehký. Globalizovaná ekonómia nie je dobrá alebo zlá, ale jednotlivé závislosti, ktoré spôsobil, sú to určite.
Mimo národného rámca myslenia môžeme konštatovať, že nie je pravdou, že sme na krízu vyvolanú koronavírusom neboli pripravené. Nie je to celkom pravda. My sme totižto na žiadnu krízu neboli vôbec pripravení.
Vážené kolegyne a kolegovia, nie je čas na hľadanie vinníkov, ale dozrel čas na zmenu vnímania reality. Dozrel čas, aby sme spoločne dokorán otvorili okno alternatívnemu mysleniu. Vnímame návrat k normalite ako šancu na lepšiu a zodpovednejšiu budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som aj chcel podporiť kolegu Ľudka Gogu presne v tom, čo hovoril. Kríza, vírus, ktorý teda zmieta teraz spoločnosť nielen našu, ale celý svet, nám v plnej nahote ukázal potrebu našej geopolitickej orientácie tak, aby v prípade nejakého ďalšieho víru, ja neviem, v budúcnosti, dúfame, že žiaden nebude, sme už nezažili to, že nám chýbajú základné veci, základné prostriedky. Čiže ja veľmi apelujem na všetkých ľudí v tejto krajine pôsobiacich v zahraničnej politike, aby na to mysleli do budúcna, aby sme sa už v takejto situácii neocitli.
Ďakujem.

Ja sa chcem iba poďakovať môjmu kolegom Martinovi Borguľovi za jeho faktickú a ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi povedať pár slov k časti programového vyhlásenia, ktoré je venované efektívnej verejnej správe.
Je dôležité, že aj táto časť spolu s vyrovnávaním regionálnych rozdielov je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Akékoľvek programy a opatrenia vlády týkajúce sa regionálneho rozvoja alebo iné opatrenia nebudú však úspešné, ak do ich implementácie nebude zapojená efektívnym spôsobom verejná správa a územná samospráva. Asi budete so mnou súhlasiť, že efektívna verejná správa a s ňou prepojená územná samospráva je jedným z dôležitých kľúčov dobrého spravovania štátu. Stav verejnej správy a územnej samosprávy, ich efektivita a vzájomné prepojenie a koordinácia, jemne povedané, nie sú v dobrom stave. Rozdrobenosť samosprávy na úrovni obcí, kompetencie prenesené bez zabezpečovania, zabezpečenia financovania, územné členenie urobené na základe subjektívnych politických záujmov, a nie odborných kritérií, volebný systém, ktorý neberie do úvahy zastúpenie regiónov.
Reforma je veľmi potrebná. Na Slovensku máme 2 890 samosprávnych obcí, z toho 141 miest, máme 79 okresov a 8 samosprávnych krajov. S veľkým počtom obcí je ťažké hýbať, nakoľko ukotvenie samostatnosti obcí a dôležitosť zachovania vlastnej samosprávy je v povedomí našich obyvateľov veľmi silné. Tu sa dá len rozumne nastaviť, ktoré samosprávne kompetencie, prípadne prenesené kompetencie verejnej správy sú schopné zvládnuť aj tie najmenšie obce, a vytvoriť pre to podmienky a zároveň vytvoriť motivačné mechanizmy, aby sa pri výkone ďalších kompetencií spájali.
Na úrovni okresov a krajov sa tu potýkame s nezmyselným územným členením, ktoré nám tu ostalo ešte z mečiarovských čias spolu s jedným volebným obvodom pre parlamentné voľby. Som presvedčený, že bez zmeny tohto nezmyselného členenia môžeme na efektívnu verejnú správu zabudnúť. Ako geograf môžem zodpovedne prehlásiť, že územné členenie na existujúce okresy ide proti všetkým princípom členenia na regióny, teda regionálnej taxonómie, a je pre pre študentov geografie exemplárnym príkladom, ako sa to nemá robiť. Základný princíp, že územné jednotky na jednej úrovni majú byť porovnateľné svojou veľkosťou, nebol rešpektovaný. Existujúce okresy boli ustanovené najmä kvôli flekom pre členov vtedajšieho HZDS na okresných úradoch a handlovalo sa, kde bude sídlo okresu a kde nie. Inak sa to totiž nedá si vysvetliť, že na juhu okresy, kde žije maďarská menšina, ostali nezmenené z roku 1960, kým tie severnejšie sa rozdelili.
Tak máme na jednej strane deväť okresov s menej ako 20 obcami a dva s vyše 100 obcami. Máme tri okresy, ktoré nedosahujú ani 20-tisíc obyvateľov, ako Medzilaborce s 12-tisíc obyvateľmi a 23 obcami, Banská Štiavnica so 16-tisíc obyvateľmi a 15 obcami a Turčianske Teplice so 16-tisíc obyvateľmi v 26 obciach, kým na druhej strane máme deväť okresov okrem okresov s krajskými mestami, ktoré majú nad 100-tisíc obyvateľov, napr. ako Nové Zámky, ktoré majú 138-tisíc obyvateľov, a Košice okolie so 130-tisíc obyvateľmi v 114 obciach a Dunajská Streda 123-tisíc obyvateľov. Sú to neporovnateľné jednotky. Verejná správa v týchto okresoch vytvára nespravodlivosť, lebo okresný úrad v malom okrese je vzdialenostne aj kapacitne dostupnejší ako vo veľkom.
Na druhej strane popri malých obciach, ktoré vznikli prirodzene, kde je problém udržať samosprávu, sme vytvorili umelo malé okresy, kde je problém zase efektívne uskutočňovať štátnu správu. Takto vytvorené okresy sú nepoužiteľné pre korektné štatistické porovnávanie a sú nepoužiteľné aj pre verejnú správu. O tom svedčí aj fakt, že sa v praxi vytvorili štyri kategórie okresných úradov. Tie v Bratislave a Košiciach, kde je viac mestských okresov, ale jeden okresný úrad, potom sú okresné úrady, na ktoré je prenesený výkon štátnej správy z iných okresov, tých je 20, okresné úrady, ktoré vykonávajú všetky svoje kompetencie, tých je 27 a okresné úrady, kde vlastne ostalo len sídlo, tých je 23, ale výkon väčšiny štátnej správy je prenesený inde, ako napríklad zo Žarnovice a Banskej Štiavnice do Žiaru nad Hronom.
Potom sú okresy, ktoré napríklad museli zriadiť pracovisko okresného úradu v inom meste, ako napríklad Okresný úrad Nové Zámky v Štúrove či Okresný úrad Trebišov v Kráľovskom Chlmci, aby aspoň trochu napravili nespravodlivosť a priblížili úrad k ľuďom.
Súčasné samosprávne kraje, vyššie územné celky, ktoré aj tak väčšinou voláme župy, vznikli pôvodne tiež za Mečiara spolu s okresmi v roku 96 ako kraje pre štátnu správu a potom boli zmenené na samosprávne kraje. Kto z vás na otázku, odkiaľ si, hrdo odpovie, že som z Košického alebo Banskobystrického samosprávneho kraja? Zvyčajne odpovieme: pochádzam z Kysúc, Liptova alebo z Gemera, či Šariša. Pokusy o nápravu a návrhy na zmenu sa ani nedostali do parlamentu.
S územným členením súvisí aj ďalší mečiarovský pohrobok a tým je jeden volebný obvod vo voľbách do Národnej rady. Mnohým to možno vyhovuje, lebo posilňuje stranícky centralizmus a umožňuje, aby bol v každej strane jeden vodca, jeden spasiteľ pre celé Slovensko. Medzi nami 150 zástupcami ľudu uvádza trvalé bydlisko v Bratislave 45 poslancov a 7 ďalší v okresoch bratislavského kraja. Zo súčasných okresov nemá žiadneho zástupcu v parlamente 26 okresov, medzi nimi aj okresy s veľkým počtom obyvateľov, ako napr. Nové Zámky so 138-tisíc obyvateľmi či Komárno so 101-tisíc obyvateľmi. Okres s krajským mestom Trenčín má len jedného poslanca, pričom okres Kežmarok 5 poslancov, rovnako ako Košice či Žilina. Pýtam sa, je to spravodlivé? Ako k tomu prídu ľudia v tých okresoch, ktorí nemajú žiadneho zástupcu? Je potrebné to zmeniť.
Viem, že akýkoľvek zásah do územného členenia a volebného systému je citlivá otázka a vyvoláva veľké vášne. Je potrebné preto dôkladne premyslieť, čo a ako urobiť, ako reformovať verejnú správu a územnú samosprávu. Zvyčajne som skeptický, keď sa má vytvoriť komisia, ale v tomto prípade vítam, že je v programovom vyhlásení cieľ vytvoriť komisiu na štrukturálnu reformu verejnej správy a jej cieľ začať diskusiu o úprave volebného systému.
Ako vidíte, samospráva, štátna správa, volebný systém a nakoniec aj regionálny rozvoj úzko súvisia s územným členením. Ak je zlé, nastáva skrytá diskriminácia obyvateľov niektorých regiónov v ich správe a na iných práve na efektívne služby štátnej správy a v správe mať zastúpenie vo volebných celoštátnych orgánoch. Cieľ by mal byť vytvoriť efektívny, ľuďom blízky, spravodlivý, hierarchicky, logicky, územne aj funkčne vzájomne prepojený a historicky aj kultúrne ukotvený integrovaný systém verejnej správy a územnej samosprávy. Dúfam, že týmto príspevkom som začal nové kolo diskusie o týchto otázkach na pôde Národnej rady.
Je mi ľúto, že veľa času v tejto diskusii je premárneného na osobné útoky, chcel by som preto povzbudiť vás, kolegovia, ktorí sa hlásite ku kresťanstvu ako aj ja, ale aj ostatných, ktorí rešpektujete kresťanské princípy, aby sme pri našej práci v parlamente pamätali na výzvu využívajte čas, vaše slovo, nech je vždy láskavé a múdro povedané, aby ste vedeli, ako treba každému odpovedať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela, som veľmi vďačná kolegovi Jankovi Szőllősovi za otvorenie témy efektívnej verejnej správy.
Poukážem tiež na jeden nepochopiteľný paradox, je to rozdelenie Spiša, kde časť Spiša patrí do Prešovského samosprávneho kraja a mesto Spišská Nová Ves do Košického samosprávneho kraja. Toto je vlastne také nepochopiteľné a pýtajú sa aj tí ľudia, ktorí poznajú celý Spiš, že prečo sa to tak udialo. A z tohto dôvodu je dôležité, aby sme sa vrátili k územnosprávnemu členeniu a Slovensko rozdelili tak, ako historicky je, teda ako nám to história vlastne ukazuje.
Chcela by som poukázať aj na fakt, že ako môže Národná rada veľmi efektívne pomôcť samospráve, ukázalo sa teraz v rámci mimoriadnej situácii, že sme vlastne prijali, že samospráva prostredníctvom videokonferencií môže uskutočniť svoje zastupiteľstvo. Včera sme mali prostredníctvom videokonferencie zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja a tam som videla, že je dôležité, tá spolupráca vlastne Národnej rady a samospráva na vyšších územných celkoch, na menších regiónoch, kde vlastne dokážeme samospráve pomôcť, a to je dôležité.
Čiže prijali sme zákon a neprešli ani tri týždne a zákon je v praxi. Takže chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí za tento zákon zahlasovali.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, naviažem na pani Pleštinskú. Takisto včera sme mali cez videokonferenciu zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja a bolo to vlastne v praxi ukázané to, čo sme tu prijali nedávno. Takýmto spôsobom mohli sme efektívne viesť celé zastupiteľstvo a splniť úlohu ktorá, všetky úlohy, ktoré boli pred nami.
Dovoľte poznámku k predrečníkovi, a to v takej forme, že k efektívnej verejnej správe patrí aj transparentné a otvorené vládnutie, ktoré podporuje a posilňuje na všetkých stupňoch riadenia subjektov štátnej správy a samosprávy koncept hodnoty za peniaze. Tento je zameraný na výsledkovo orientované činnosti s dopadom na verejné financie vo všetkých rezortoch. Nutnou podmienkou je investícia do ľudí, plošne vzdelávať a meniť myslenie manažérov, ekonómov, subjektov verejnej správy a samosprávy na výsledkovo orientované riadenie, na prepojenie programových cieľov s produktami v rozpočte a na použitie kontrolných nástrojov, do hospodárenia subjektov verejnej správy zaviesť mieru efektivity, ktorá vyjadruje vzájomný pomer medzi použitými verejnými financiami a dosiahnutými výsledkami, ktorá hľadá najvyššiu hodnotu alebo úžitok pre svojich občanov, teda najlepšie spôsoby získavania a vynakladania verejných zdrojov alebo regulácie správania ľudí a firiem, ďalej obmedziť zdroje verejného plytvania založeného na nevedomosti, nezáujme a pasivite, zavádza účinný systém hľadania najvyššej hodnoty za peniaze vo verejnom sektore a využíva ekonomické nástroje pre efektívne riadenie v oblasti strategického plánovania, finančného manažmentu, manažérskeho účtovníctva, rozpočtov a kalkulácií.
A napokon zjednotiť základné informácie o všetkých právnických osobách, ktoré majú IČO, a zavedie rovnaké podmienky transparentnosti kontrolného systému verejnosťou pre všetky právne formy neziskových organizácií.
Ďakujem.