6. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baška, možno to bude vyznieť trošku zvláštne, ale ja sa vám chcem poďakovať za váš, za vaše vystúpenie, ktoré bolo naozaj konštruktívne. Poukázali ste aj na niektoré z vecí, ktoré možno nie sú úplne ideálne naformulované v tomto programovom vyhlásení vlády. Vychádzate z nejakých takých osobných skúseností a sú to podnety, nad ktorým sa dá zamyslieť. Ja by som si naozaj želal, je to také moje zbožné želanie, keby sme vedeli v rámci parlamentu takto konštruktívne ďalej nejakým spôsobom pôsobiť. To by bolo potom úplne iné a bolo by to naozaj v záujme našich ľudí, a nielen v záujme nejakých politických, nejakých prekáraní.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Baška, s reakciou nech sa páči.

Ja chcem len na pani poslankyňu Kaveckú reagovať, len v dobrom. Ja si pamätám tie rokovania aj s vami v tom roku 2014, keď sestry nemali tie platy, ktoré by mali mať, a myslím, že za to obdobie sa tie platy sestrám naozaj zdvihli o hodne. Môže každý hovoriť, že je to stále málo, podobne aj v školstve, ale ako župa za tých posledných rokov sme investovali do tých našich troch nemocníc - bojnickej, považskobystrickej a myjavskej - viac ako 20 mil. eur. Hovorím a podotýkam, opakujem to znova, z vlastného rozpočtu Trenčianskej župy. A je to vidieť. A takýmto spôsobom zlepšujeme to pracovné prostredie zdravotnému personálu, ale naozaj aj tým pacientom, ktorí túto zdravotnú starostlivosť potrebujú, či je to na Hornej Nitre, na Považí, na Myjavských kopaniciach, a preto nikdy, pokiaľ ja budem županom, nikdy nedovolím, aby tieto tri nemocnice boli prenajaté alebo boli privatizované. Sú tu aj poslanci niektorí zo zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde sme prijali aj takéto uznesenie.
A vrátim sa k tým financiám do zdravotníctva. Keďže veľa nemocníc robí stále dlhy, tak nie je tam niečo dobre, nie je tam niečo dobre nastavené. Niektoré nemocnice dostávajú viac finančných prostriedkov, z ktorých si môžu dovoliť zaplatiť aj zdravotný personál, lekárov, sestry a tak ďalej, a niektoré zdravotnícke zariadenia dostávajú menej finančných prostriedkov. A to je jedno, či sa spomína programové vyhlásenie vlády jednou vetou DRG s nejakými koeficientami.
A tých koeficientov sa ja naozaj veľmi bojím, pretože zasa pre niektorú nemocnicu bude ten koeficient iný a pre niektoré nemocnice iný. Ja vám držím palce, ak toto z toho programového vyhlásenia vlády, čo sa týka zdravotníctva, sa splní, tak budem skákať desať metrov do vzdu..., do vzduchu.

Ďakujem.
Ako ďalšia prihlásená v rozprave je pani poslankyňa Záborská. Nevidím pani poslankyňu Záborskú, takže jej prepadáva poradie.
A ako ďalší je tu pán poslanec Žiak, ktorý ide vystúpiť, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, prihlásil som sa v diskusii k programovému vyhláseniu vlády, pretože cítim určitú potrebu sa vyjadriť.
Predložený návrh vládneho programu vznikol po vzájomných rozhovoroch a konzultáciách. Som veľmi rád, že aj keď východiská koaličných strán sa môžu ideovo a filozoficky líšiť, tak aj napriek tomu programové vyhlásenie vzniklo po vzájomnej dohode.
Dôvodom, prečo sme sa spoločne ocitli vo vládnej koalícii, mnohí už určite poznáte. Pre tých, ktorí však pochybujú o odpovedi, tak vám ju rád odpoviem. Je to preto, že ľudia chceli zmenu. Výsledok volieb nám všetkým dokázal, že ľuďom nie je jedno, ako sa bude ďalej uberať budúcnosť našej krajiny. Občania Slovenskej republiky nám prejavili dôveru a my im, samozrejme, za to ďakujeme.
Dámy a páni, sľúbili sme činy a týmto programovým vyhlásením vlády ešte len začítame. Ale cítim, že je to na tej správnej ceste. Áno, parlament je miestom a má byť miestom pre diskusiu. Mnohokrát aj pre búrlivú diskusiu. Ale chcem zdôrazniť, že na toto miesto nepatrí nedôstojné správanie, ako sme mohli vidieť minulý pondelok zo strany poslancov za stranu SMER, keď sa pri predstavovaní programového vyhlásenia vlády postavili a odišli z rokovacej sály.
Dámy a páni, tento program má mnohé riešenia, ktoré nám vedia v budúcnosti pomôcť k tomu, aby sa nám tu spoločne lepšie žilo. Jednou z oblastí, ktorá je pre rozvoj Slovenska dôležitá, je vytvoriť a posilniť podmienky pre podnikateľské prostredie. Medzi jedny z ústredných dôvodov nízkych platov občanov na Slovensku môžme označiť nízku produktivitu ekonomiky ako takej. Produktivita práce meraná pridanou hodnotou je na Slovensku pod priemerom západných krajín a dosluhuje približne 55 % priemen..., priemernej úrovne Európskej únie. Ak sa ako Slovensko chceme v platoch vyrovnať západnej Európe, nezostáva nám nič iné, iba zvýšiť potenciál pridanej hodnoty. Pokiaľ majú slovenské platy aj ďalej dobiehať tie západné, je zlep..., je nutné zlepšiť potenciál pre tvorbu pridanej hodnoty. Prevaha nízkoproduktívnych firiem znamená ich silný vplyv na cenu práce v ekonomike. Ich priestor na zvyšovanie odmien za prácu je značne obmedzený a celková výška mzdových nákladov zostáva na nízkej úrovni. Tieto nízkoproduktívne firmy pritom vytvárajú len zhruba 30 % celkovej pridanej hodnoty medzi sledovanými firmami, no zamestnávajú až takmer dve tretiny všetkých zamestnancov.
Tak ako je uvedené v programovom vyhlásení vlády, čo potvrdzujú aj reálne dáta o produktivite a konkurencieschopnosti slovenských firiem, je pozitívne, že vláda Slovenskej republiky orientuje pozornosť na zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenských firiem vytvárajúcich nízku pridanú hodnotu. Keďže deklarované firmy tvoria na jednej strane nízku pridanú hodnotu, v porovnaní so zahraničnými firmami pôsobiacimi na Slovensku, avšak na druhej strane majú vysoký vplyv na celkovú zamestnanosť.
Dámy a páni, vážení členovia vlády, dovoľte mi uzavrieť moje vystúpenie a vysloviť plnú podporu predloženému vládnemu programu, za ktorý budem, samozrejme, hlasovať ako vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky. Som presvedčený, že toto programové vyhlásenie je vyhlásením ambicióznym a plným odbornosti vo všetkých oblastiach, ktoré ponúka nová koalícia na nasledujúce štyri roky. Verím, že tento program zabezpečí krajinu, Slovensko, v ktorej budeme radi pracovať, podnikať a žiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Žiadne faktické poznámky.
Ďalší v rozprave, nech sa páči, pán poslanec Drdul. Prosím, zapnite mikrofón na mieste pána poslanca Drdú..., Drdula, pardon. (Reakcia z pléna.)
A ako ďalší... A už je tu pán poslanec Susko, dobre. (Reakcie z pléna.)
Nech sa páči, už vás zapli, môžete vystúpiť v rozprave.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť na tému, ktorá ja môjmu srdcu blízka, a teda tému práv osôb so zdravotným postihnutím, ktorej sa v priebehu svojho života pomerne krátkeho venujem pomerne dlhý čas, je tomu niečo viac ako päť rokov. A ako so zdravotným postihnutím mám navyše, dovolím si tvrdiť, celkom slušný prehľad o tom, k čomu sa idem vyjadriť. Ako som už vo svojich faktických poznámkach predtým uviedol, týchto osôb je 450-tisíc a veľmi veľká časť z nich sa nachádza vo veľmi zlej ekonomickej, spoločenskej či možno sociálnej situácii, uvedené v beznádejnom začarovanom kruhu chudoby, nezamestnanosti, neflexibilného vzdelávacieho systému a zlého zdravotného stavu bez možnosti, aby sa o ich problémoch vôbec niekto dozvedel alebo aby niekoho zaujímali. Mnohým sa vďaka slabej úrovni inkluzivity a prístupnosti informačných platforiem nedostávajú relevantné informácie, čo len zväčšuje ich hendikep a zároveň úroveň ich vyčlenenia.
Vládna moc reprezentované za 30 rokov našej existencie mnohými politickými stranami trpela veľmi často bohorovnosťou a pocitom vlastne výlučnej kompetentnosti bez potreby počúvať a prizývať k rozhodovaniu tých, ktorých sa rozhodnutia týkali. Rozhodovacia činnosť súdov či orgánov verejnej správy veľakrát nerešpektovala nielen práva účastníkov konaní, no dokonca v početných prípadoch ani len elementárnu požiadavku zákonnosti svojich rozhodnutí. Právo na vzdelanie, ktoré je vstupnou bránou do života a predpokladom pre úspešné uplatnenie ostatných práv, bolo a, bohužiaľ, stále je veľmi hrubo porušované a nerešpektované, a už vôbec nie každému rovnako, tak ako to od náš vyžadujú naše medzinárodnoprávne záväzky.
Teším sa, že si súčasná vládna koalícia predsavzala aj prostredníctvom tohto programového vyhlásenia vlády tieto krivdy napraviť a zindividualizovať vzdelávanie ako celok, a tak ho prispôsobiť tým, pre ktorých by vzdelávanie malo slúžiť, pre študentov a pre deti, ktorí sú naša budúcnosť.
Dovolím si podotknúť, že základným a veľmi dôležitým faktorom každej zmeny sú ľudia, ktorí v systéme pracujú. Našim učiteľom sme toho veľmi veľa dlžní a snáď sa nám v tomto nasledujúcom volebnom období to podarí aspoň čiastočne tento dlh splniť. Vo všetkých týchto oblastiach máme naozaj veľké rezervy a veľmi veľa práce. O to viac sa teším, tak ako som povedal vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach, že táto vláda chce byť vládou zmeny a chce tu byť aj vládou pre ľudí, ktorí boli doteraz na absolútnom okraji väčšinového záujmu. Som rád, že, ako to aj z programového vyhlásenia vlády vyplýva, táto vláda chce počas nasledujúceho obdobia priniesť pozitívnu zmenu pre osoby so zdravotným postihnutím.
Programové vyhlásenie, o ktorom sa tu už tak dlho bavíme, myslí na tieto osoby nielen kvantitatívne, keďže tieto zmeny sa nachádzajú naprieč celým jej obsahom, ale napriek kva..., ale najmä kvalitatívne, pardon. Som rád, že vláda reflektovala aj moje pripomienky a nevyradila počas rokovaní z finálneho znenia skvelé a dlho potrebné kroky, ako efektívna podpora zamestnávania, vzdelávania, zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu práce či zavedenie inštitútu asistenta pracovného začlenenia.
Vítam, že si vláda predsavzala zrušenie nezmyslov, ako napr. naviazanie výkonu činnosti chránenej dielne na konkrétne priestory. Veď si to len predstavte pri upratovacej firme.
Dôležitým krokom, v ktorom vláde Slovenskej republiky osobitne držím palce a veľmi rád pomôžem svojimi skúsenosťami a poznatkami, sú všetky tieto vyššie zmienené zmeny. Schvaľujem, že vláda rozšírila prostredníctvom tohto veľmi ambiciózneho dokumentu okruh svojho záujmu o témy, ktoré predtým trápili málokoho, a začlenilo do svojho programu reformu duševného zdravia či pomoc obetiam domáceho násilia. Z tohto miesta chcem vyzdvihnúť prácu mnohých organizácií, ktoré v tejto oblasti dlhé roky dobrovoľnícky suplovali pasivitu štátu a jeho neochotu sa touto témou zaoberať. A často na úkor svojho rodinného, osobného, súkromného života či spánku. Dúfam, že sa nám podarí na základe tohto vládneho programu tieto organizácie účinne odbremeniť alebo im aspoň v ich dobrej práci pomôcť.
Na záver len ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí prispeli ku vytvoreniu tohto dokumentu plnému veľmi dobrých a veľmi konkrétnych riešení. Moju dôveru táto vláda má a táto koalícia ju určite dostane aj mojím hlasovaním.

Ďakujem, pán poslanec. Žiadne reakcie na vaše vystúpenie.
Ako ďalší teda vystúpi pán poslanec Susko, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády by som sa chcel venovať len vybraným častiam vzhľadom na čas, avšak nedá mi povedať aj ako k celku, že tento dokument je zjavne nesúrodý a chýbajú mu akékoľvek merateľné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo odpočtovať plnenie tohto programu, ako aj na mnohých miestach uvádzaná konštrukcia, že vláda zváži, z čoho len ťažko možno usúdiť, aký má vláda zámer.
Ale poďme konkrétne k niektorým vybraným bodom prvej a druhej časti a potom, pokiaľ čas dovolí, aj k časti životného prostredia.
Boj proti korupcii je, samozrejme, legitímny cieľ tejto vlády. Avšak obávam sa, že opatrenia a nástroje, ktoré vláda v programovom vyhlásení navrhuje za týmto cieľom, nevyriešia tento problém, naopak, vytvárajú politizáciu jednotlivých inštitútov, resp. možnosti ešte väčšieho zneužitia. Poviem napríklad ktoré.
„Vláda chce odpolitizovať proces kontroly majetku verejných funkcionárov, vláda Slovenskej republiky zriadi nezávislú inštitúciu, ktorá bude mať na starosti etiku verejných funkcionárov, konflikt záujmov a kontrolu majetkových priznaní.“ Nie je však jasné, kto a akým spôsobom bude kreovať takúto nezávislú inštitúciu. Vláda? Teda vládnuca strana, resp. koalícia bez zastúpenia opozície?
Toto vyvoláva oprávnené obavy, že takto kreovaná inštitúcia môže byť práve nástrojom na šikanu opozície, resp. na samotnú politizáciu. Terajšia úprava je podľa môjho názoru dostatočná a transparentná prostredníctvom výboru Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú reprezentatívne zastúpené všetky strany vládnej moci, ako aj opozície, a takýto orgán je výsledkom moci pochádzajúcej z demokratických parlamentných volieb. Vytváranie kvázi nezávislých inštitúcií vyvoláva pochybnosti o účele takého opatrenia a sú to veľmi nebezpečné precedensy. Nie je tu ani zmienka o tom, ako si vláda predstavuje zabezpečenie nezávislosti takejto inštitúcie. Okrem samotného nominovania a personálneho obsadenia sú to nejasné otázky financovania, odmeňovania, kompetencií a tak ďalej.
Ďalej. „Vláda zavedie funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“ Čo je to funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti? Toto je veľmi populárna fráza, ktorá sa objavila ako volebné heslo mnohých kandidujúcich strán v ostatných parlamentných voľbách, avšak doposiaľ nikto presne nepovedal, čo konkrétne si pod týmto predstavuje. Štatutári pôsobiaci v exekutívnych funkciách denne rozhodujú o mnohých otázkach častokrát len na základe odporúčaní úradníkov, nemajú šancu v tak širokých rezortoch byť odborníkmi vo všetkých oblastiach, teda rozhodujú sa politicky na základe odporúčaní a za to nesú aj politickú zodpovednosť. Ak by však mali zodpovedať hmotnoprávne za všetky rozhodnutia, obávam sa, že to bude mať skôr opačný efekt a štatutári nebudú chcieť v ťažkých veciach rozhodovať a budú tieto veci odsúvať. Alebo potom to asi všetci urobia tak ako pán premiér a rozdelia si bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a všetko prepíšu pani manželke a v takom prípade by on totiž nemal čím hmotne zodpovedať.
Ďalšie heslo programového vyhlásenia vlády je odborníci namiesto „našich ľudí“ do štátnych podnikov. „Vláda Slovenskej republiky zavedie transparentný výberový proces tak, aby boli do funkcie zástupcov štátu vyberaní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady.“
Toto snáď ani netreba komentovať vo svetle, ako svedkami práve v týchto dňoch, ako sa obsadzujú jednotlivé miesta, napr. v NDS, SEPS, v Hlavnom banskom úrade, na niektorých ministerstvách a ďalších bez akéhokoľvek výberového konania ľuďmi, ktorí sú politicky doporučení, čiže realita je presne naopak, ako sú vznešené ciele tohto programového vyhlásenia vlády.
„Vláda Slovenskej republiky zabezpečí pravidelné informovanie občanov Slovenskej republiky prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností, ktoré budú obsahovať odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev.“
Čo to znamená? Znamená to, že vláda si za peniaze daňových poplatníkov ide robiť tlačový PR. A nebude to stáť málo. To už naozaj nestačí objektívne spravodajstvo verejnoprávnych médií? Myslím si, že toto nepotrebuje ďalší komentár.
Ďalej niekoľko otázok k justícii, k voľbe členov Súdnej rady sudcami na regionálnom princípe.
„Podstatnou otázkou pri regionálnom princípe volieb členov Súdnej rady sudcami je to, že každý sudca v Slovenskej republike má v zmysle ústavy právo voliť ktoréhokoľvek z deviatich členov Súdnej rady volených sudcami, a nielen jedného z jeho obvodu.“ Ide o rovnosť volebného práva, ktoré je garantované ústavou, a je na zamyslenie, či je lepšie, aby každý sudca mohol voliť z celého územia Slovenskej republiky a zvoliť povedzme dvoch sudcov z toho istého kraja, alebo čisto len jedného z daného regiónu, pričom si treba uvedomiť, že tieto regióny nie sú proporcionálne z hľadiska zastúpenia jednotlivých sudcov.
Nominovanie členov Súdnej rady vládou, parlamentom a prezidentom: len nesudcov. Toto je otázka, o ktorej sa už veľa rozprávalo. Navrhovaná úprava by podľa nášho názoru zakotvila jednak porušenie základného práva každého na prístup k inej verejnej funkcii za rovnakých podmienok, čím by zároveň došlo k diskriminácii sudcov, ktorí by spĺňali predpoklady členstva v Súdnej rade. Uvedené by malo vplyv na nezávislosť justície od vlády, parlamentu a prezidenta. Teda išlo by o zásah do zásadného princípu trojdelenia štát..., trojdelenia moci. Okrem toho teda môžme krásne sledovať aj, ako vláda si plní tieto svoje vznešené ciele z hľadiska nominovaní svojich kandidátov, či už v parlamente, alebo vládou, kde nominovala troch sudcov práve v tomto období. Ale o tom sme už porozprávali dosť.
No a posledné v tejto oblasti, ktoré mi čas dovolí, je povedať niečo o zrušení imunity sudcov za rozhodovanie. Toto je otvorenie Pandorinej skrinky. Ide o zásah do garancie nezávislosti funkcie sudcu pri jeho rozhodovaní, a teda porušenie samotnej nezávislosti súdu. Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatoval, že imunita sudcov pri rozhodovaní je dôležitou garanciou nezávislosti súdnictva. V prípade, že sudca vydá svojvoľné rozhodnutie, je aj za súčasnej právnej úpravy postihnuteľný v disciplinárnom konaní. Ak sa sudca pri rozhodovaní dopustí trestnej činnosti, napr. korupčným správaním, na jeho postih sú taktiež v súčasnosti dostatočné nástroje postihu v rámci trestného konania.
Podľa môjho názoru nie je možné ani účelné kvôli pochybeniam jednotlivcov búrať základné princípy demokracie a delenia moci medzi súdnu, výkonnú a zákonodarnú moc. A takto by som mohol pokračovať ďalej v tejto časti, či už sa jedná o rozširovanie použitia odpočúvania, teda informačno-technických prostriedkov, resp. vláda sa zasadí o to, aby podnikateľské subjekty pri svojvoľnom nezaplatení faktúry páchali trestný čin, čo, si myslím, že je úplne v rozpore so zásadou ultima ratio v trestnom práve.
Ale dovoľte mi, aby som ešte povedal niečo k téme životného prostredia, keďže som v predchádzajúcom volebnom období zastával funkciu štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia. A musím povedať, že na to, že všetky strany deklarovali v predvolebnej kampani, že ochrana životného prostredia je pre, pre ne najvyššia priorita, tak tejto časti vláda zo 121 strán venovala až šesť aj štvrť strany. Z toho treba povedať, že je cca 90 % pokračovanie pokračovanie v tom, čo začala naša, predchádzajúca vláda, alebo sú tu veci, ktoré už boli zrealizované alebo sú v realizácii ešte na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády.
Napríklad vláda sa hlási k záväzku Parížskej klimatickej dohody, k Agende 2030, k Stratégii environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 a iných nadväzujúcich sektorových stratégií. To sú všetko dokumenty, ktoré boli prijaté za predchádzajúcej vlády. Okrem toho vláda v programovom vyhlásení vlády hovorí, že bude preferovaná nízka emisná forma dopravy. Navrhujeme možnosť, aby obce mohli spoplatniť viac osobných automobilov do centier. Už dávno je zavedená možnosť, aby si obce VZN-kom stanovili nízkoemisné zóny, kde môžu regulovať dopravu. Progresívne zvyšovanie zákonného poplatku za skládkovanie odpadov v miere, ktorá bude jednoznačne motivovať všetkých producentov odpadov k ich dôkladnému triedeniu. Dávno zavedené nariadením vlády. Vláda podporí budovanie verejných vodovodov v obciach do 2 000 obyvateľov. Dávno zavedené. Je uznesenie vlády pod vedením Petra Pellegriniho, ktoré schválilo 50 mil. každoročne na najbližších 10 rokov práve na budovanie vodovodov a verejných kanalizácií. A takto ďalej by som mohol pokračovať.
Na záver už len poviem, že ma veľmi mrzí, že v tejto časti sa programové vyhlásenie vlády viac nevenovalo otázkam, ktoré bolo predmetom predvolebných sľubov jednotlivých strán koalície, či už ide o presun Správy lesov pod rezort životného prostredia, ktoré, tak vehementne nás aj kritizovali, aj sa zaväzovali, že, že strany urobia ďalej. Jednotliví predstavitelia hovoria, že vyriešia situáciu s dravými chránenými zvieratami, s medveďom hnedým a ďalšími a tak ďalej.
Čiže musím povedať už len na záver, že z uvedeného vyplýva, že v oblasti životného prostredia predchádzajúca vláda to robila dobre, a držím palce novej vláde, aby v oblasti životného prostredia pokračovali v nami nastavených stratégiách a zodpovedne ich plnili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Kazda, nech sa páči.