70. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, zareagujem na pána ministra, ktorý vystúpil v tomto pléne.
Poviem tak, že pre laika, ktorý sa nerozumie problematike poľnohospodárstva a potravinárstva, by človek nadobudol dojem, ako môžu aj viacerí z vás, že vlastne načo sme tu, však ten minister tak ako robí všetko fantasticky, úžasne, ako myslím si, že normálne, však ste mu aj zatlieskali, takže ako robí všetko fakt super. Dámy a páni, ale treba si uvedomiť jednu vec, že samozrejme, že nerobí dostatok. To, že sa tu minister obháňa tým, že vypísal nejakú výzvu na 170 miliónov, ďalšiu na nejakých 110 miliónov, však to sú eurofondy, to sú peniaze, ktoré by mala aj iná vláda, ktorá by tu bola namiesto tejto vlády a tiež by musela vypisovať tieto výzvy, dámy a páni. Toto nie sú peniaze nejaké navyše, že by tu dal minister 500 miliónov alebo niečo.
Určité veci, ktoré som spomenul vo svojej rozprave, minister tak mlčky prešiel, ani sa k tomu nevyjadril. Ja viem, ja chápem, že sa nevie k tomu vyjadriť alebo teda by sa musel vedieť a musel by to skritizovať.
Ja som, pán minister, začal tým, že on nemohol vstúpiť alebo teda neriešil ten poslanecký návrh v tom, presun správy štátnych lesov pod štátnu ochranu prírody. No niekedy, keď vám to vyhovuje, vyhovárate sa na koaličnú radu, keď vám to nevyhovuje, tak to nie je koaličná rada. No aj keď to bol poslanecký návrh, tým, že ste obišli akúkoľvek legislatívu, lebo ste to dali poslaneckým návrhom, pán minister, ale je to aj vaša zodpovednosť, či chcete, či nechcete. Vy ste mali aktívne vstúpiť do toho a mali ste to proste na vláde jednak riešiť, aj keď to bol poslanecký návrh, máte nejakú koaličnú radu, tak to malo na koaličnej rade byť zastavené z vašej pozície. A ja si myslím, že má čo do toho povedať to, že keď si legitímne ľudia spisujú petíciu, aby zabránili rozširovaniu skládky na južnom Slovensku, kde ste boli vy vlastníkom alebo ste ďalej vlastníkom tej spoločnosti, ktorá túto skládku spravuje a predtým ste tam pôsobili, a vidia ten váš prístup voči ministrovi Budajovi, ktorý je taký akože, jak keby sa nič nedialo, tak, samozrejme, že si kladú legitímne otázku, že prečo ste mali taký prístup voči tomu, že sa tu riešil tento presun.
Pán minister, myslím si, že ani jeden z opozície nepovedal o tom, že nesúhlasí s presunom. Len my sme namietali jednak legislatívny proces a hlavne to, že sme hovorili, že treba zo-ná-ciu. Vy ste toto úplne popreli a hovorili ste o tom, že ste si to dali, že to máte v programovom vyhlásení vlády. Tak asi to nebolo úplne v programovom vyhlásení vlády, keď jeden koaličný partner bojoval proti tomu. To znamená, že nie je to asi úplne v poriadku, tak ako ste hovorili. To znamená, že je to zlyhanie, pán minister, lebo podľa mňa to bude mať veľké dôsledky hlavne na život v regiónoch.
Čo sa týka tých svíň, ktoré ste tu spomínali, že to nebolo tak, že to bolo všetko v poriadku, no, ja si to, pán minister, nemyslím. Myslím si, že viaceré tie vaše na začiatku výstupy, ktoré ste mali k tomu, boli vyvrátené na základe nejakých, aj mailovej komunikácie, aj toho, ako sa to zverejnilo, že to nevedeli všetci, však to povedali sami členovia SPPK a samotní aj zástupcovia zo zväzu chovateľov. Tak samotní povedali, že nemali tie informácie. (Reakcia ministra.) Ale neodišlo im to, pán minister, už to bolo toľkokrát povedané, proste nemáte, neni to tak, je podané trestné oznámenie a pevne verím, že sa bude tým zaoberať. Mám pocit, že sa podalo viacero trestných oznámení v tejto veci, ale je nepredstaviteľné, aby proste išla dotácia na jednu sviňu 4,5-tisíca. To je proste totálne zlyhanie.
A ja som vám tu povedal príklad, ja som vám tu povedal príklad ako náš minister za našej vlády, ktorý proste vypísal jeho zamestnanec elektronickú aukciu na upratovanie ministerstva, kde sa mu prihlásil jeho bratranec, ktorý vyhral na základe najnižšej ceny, a vtedy opozícia, terajšia koalícia, burcovala, tak kvôli tomu musel skončiť minister, zmluva sa nepodpísala, nič sa nevykonalo, aj napriek tomu skončil minister hospodárstva za našej vlády. Čiže keď porovnáme to, čo sa udialo za vás, tak ako bez diskusie ste mali prevziať zodpovednosť, lebo ste o tom vedeli. Na základe uniknutých informácií z nejakej mailovej komunikácie ste o tom vedeli. To znamená, že bolo to aj pod vašou gesciou, pod vašou záštitou, s vašou vedomosťou. Toto je fakt a je to nespochybniteľné.
Spomínali ste si, ja sa nemôžem úplne detailne vyjadriť, v minulosti som nepôsobil, ale tak som nad tým rozmýšľal, že som si poznačil, ste tu sa obháňali nejakou Jahnátkovou kombajnovou výzvou. Nejaká kombajnová výzva, tak ja neviem, nepôsobil som v predchádzajúcom období, ale predpokladám, že kombajnová výzva, asi niečo s kombajnami, a ste spomínali traktor. Neviem teda, že či kombajn a traktor je to isté, podľa mňa nie, a spomínali ste, že keď ste toto niečo videli, ja neviem teda, ako môže ovplyvniť minister, minister pôdohospodárstva to, že sa vypíše nejaká výzva a zo súťaže vynde nejaká cena, tak asi sa tam posudzovala cena, ktorá bola asi najnižšia, neviem, predpokladám, a to bolo, pán Jahnátek pôsobil v roku 2012 až ´16, vy ste do politiky vstúpili v roku 2020. To znamená, že ste povedali, že to, čo sa udialo v roku 2012 až ´16 vás primälo k tomu, aby ste vstúpili v roku 2020 do politiky, a pritom ste to povedali, že ste sa aktívne vtedy začali venovať. Nejako mi to tam nejde, mám pocit, že skôr ste chceli tak tu ako odpútať pozornosť.
A ja si myslím, že celé to vaše vystúpenie bolo skôr také, také všeobecné, len akože ako robíte. Ste povedali všetko možné o rôznych výzvach, ktoré máte teda, však máte alokované peniaze z hľadiska eurofondov a ďalších programovacích období, ktoré, kde reálne tie výzvy musíte vypisovať, ale tá pointa, ktorá bola, ktorú sme my, aj to, že sme chceli zvolať minulý týždeň mimoriadnu schôdzu a riešime vaše odvolanie, riešime priorite kvôli tomu, že ako minister pôdohospodárstva zlyhávate na úrovni tej, že nerieši ministerstvo aktívne zastropovanie cien. Tá možnosť tu je, pán minister, ja len hovorím, že treba niekedy nabrať troška viacej odvahy a treba ísť aj možnože s prípadným nejakým takým, by som povedal, že teoretickým sporom s Európskou úniou, s Komisiou, s tým, že musia byť v prvom rade na prvom mieste občania Slovenskej republiky. V prvom rade občania Slovenskej republiky. A tie ceny sa rapídne zvyšujú a vy ste, vy ste v tejto veci nič nespravili, pán minister. Áno, spravili ste, by som vám krivdil, ste povedali, že ste podpísali memorandum s obchodnými reťazcami.
Ja si pamätám, keď ste, vy ste nastúpili ako štátny tajomník na ministerstvo pôdohospodárstva za pána Mičovského a v tom čase a si to teraz úplne živo pamätám, keď som mal možnosť sa rozprávať s poľnohospodármi a potravinármi, ktorí v tom čase s vami rokovali, tak keď som sa pýtal na názor, že čo to je za štátneho tajomníka, lebo som vás, prirodzene, nepoznal, tak od nich vyšla taká informácia, že im pripadáte ako taký človek na strane obchodných reťazcov. Takto mi to bolo v tom čase povedané, neviem, na základe čoho tak vychádzali, ale asi na základe toho, aký ste mali postoj, a preto sa mi to nezdá, lebo vidím ten váš postoj voči reťazcom aj teraz. Treba si uvedomiť, že tie reťazce majú fakt vysoké, vysoké zisky, a ja si myslím, že musia byť solidárne teraz voči občanom Slovenskej republiky.
Pán minister, hovoríte o tom, že poďme do diskusie, že nevyužívate, teda alebo som hovoril, že nevyužívate legislatívu, a že vy ju využívate úplne naplno. No myslím si, že nevyužívate legislatívu, ktorá je teraz na Slovensku nastavená. A už hneď keby som naskočil na vašu rétoriku a hovoríte, že všetku legislatívu, ktorú aj využívate a robíte, čo je vo vašich silách; pán minister, myslím si, že sa tu prijali iné nezmysly v skrátenom legislatívnom konaní, tak by som očakával, že keď máte pocit, že nie je legislatíva vhodná na to, aby ste zasiahli do cenotvorby a do toho, aby ste ľuďom znížili a pomohli pri tom rapídnom zvyšovaní cien potravín, tak by ste sem prišli s nejakou legislatívou, ktorá by sa v skrátenom legislatívnom konaní tu prijala, zahlasovala by vám určite aj opozícia za to, aby sme tým občanom pomohli. Takže toto berem ako také, také výhovorky.
O tých výzvach som hovoril. Ja sa, ja sa, ja sa povenujem a vysvetlím to kolegom, dám si záležať a spravím to, spravím to po septembri, to vaše omieľanie tu, aj vy ste to spomínali, aj kolegyňa to tu rozprávala, tú pani Roškovú, to je taká vaša mantra, ktorú tu rozprávate, a keď si fakt reálne nakreslíme všetko, čo sa tam dialo, tak zistíme, že sa možno bavíme o dvadsiatich alebo tridsiatich eurách, dámy a páni, ale samozrejme, že to je ten váš výstup.
Pán minister, ešte poviem, že fakt ste sa nedotkli vo svojom vystúpení ani spomínaných, toho marketingového fondu, ani rizikového fondu, neriešili ste aj tých spomínaných pekárov. Ja neviem teda, pán Karahuta tu spomínal, že ten pán, neviem, či generálny riaditeľ, alebo predseda tých pekárov, toho zväzu, že teda pôsobil v minulosti a tak ďalej, ja som chcel len upriamiť pozornosť, že už hneď keby ten pán mal možnože nejakú osobnú alebo neviem čo, tak podotýkam, že to bola valná hromada celého zväzu, čiže tam asi hlasovali a spoločne všetci pekári odsúhlasili asi takéto nejaké vyjadrenie, ktoré hovorí o tom, že v pozícii ministra pôdohospodárstva nemajú partnera, ktorý by s nimi komunikoval, a to je výsledok, výsledok toho.
Takže myslím si, že je tu viacero zlyhaní, pán minister, nevysvetlili ste všetky.
A, samozrejme, čo sa týka cien, jediné, čo ste prijali, je marketingové memorandum s obchodnými reťazcami, ktoré ale nezaznamenalo a nespôsobilo to, že tie ceny sa zastabilizovali alebo znížili, len ste zastabilizovali vysoké obchodné prirážky týmto reťazcom na týchto trinástich základných potravinách, ale v skutočnosti tá pomoc nie je žiadna. A ja si myslím, že každý vníma to zdražovanie a vláda musí robiť a stačí ísť do okolitých štátov.
Každá vláda, dámy a páni, robí, aktívne pomáha svojim občanom. Ja nerozumiem, prečo táto naša vládna koalícia nepomáha, ale nepomáha vôbec.
A preto, pán minister, je na mieste odvolanie vaše. To, že sa vypisujú výzvy a tak ďalej, to nikto nespochybňuje, ale, samozrejme, samotné riešenie z hľadiska cien pre občanov, ktorí sú vo veľmi ťažkej situácii, je zo strany ministerstva pôdohospodárstva ale vôbec, vôbec neriešené.
Ďakujem veľmi pekne.

Jediná faktická poznámka. Pani poslankyňa Halgašová, nech sa páči.

Pán kolega, ja len veľmi stručne vám prečítam. Vyšetrovanie naďalej prebieha a je v závere, návrh na podanie obžaloby podaný nebol, napísala hovorkyňa prokuratúry. Andrea Dobiášová doplnila, že vyšetrovateľ v tomto prípade vyčíslil spôsobenú škodu na viac ako 150-tisíc eur. AGRO Porúbka skončila v konkurze, firma však dlhuje pol milióna eur rôznym subjektom a aj štátu. To je tých pár desiatok, či koľko ste to vraveli, sto eur, pani grófka Rošková.
Ďakujem.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Takáč.

Pani Halgašová, ja od vás to berem, neviem, ak to mám od vás zobrať, ale však (reakcia z pléna), však ja vám to vysvetlím. Ja som povedal, v septembri sa tomu povenujem. Myslím si, že váš koaličný partner to, čo sa týka vašej, vášho postavenia v tomto parlamente a vášho lobingu za určitú finančnú skupinu a jedného pána, ktorý pôsobí v potravinárstve a poľnohospodárstve, jednoznačne pomenoval a to je fakt nespochybniteľný. (Reakcia spravodajkyne.)

Tak. Teraz keďže už nikto sa mimo poradia nehlási, ako prvý písomne prihlásený v rozprave sa k slovu dostáva pán poslanec Ladislav Kamenický ako poverený člen poslaneckého klubu strany SMER.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja budem trochu všeobecnejší, čo sa týka tej rozpravy o pánovi ministrovi a odvolávaní.
My sme avizovali jednu vec, ktorú, na základe ktorej sme toto odvolávanie začali. Bolo to hlavne to, že sme do Národnej rady už predniesli niekoľko uznesení a o tom, ako že vyžadujeme, aby sme sa začali baviť o zdražovaní na Slovensku, a situácia je taká, že inflácia nám v máji tohto roku stúpla na 12 a pol, 12,7 %, dôchodcovská inflácia na 13,5 %, 13 a pol percenta. Čiže ak sa tu dnes bavíme o tom, že inflácia drtí slovenských občanov, tak sa treba aj baviť o dôvodoch toho, čo sa stalo, prečo to tak je, aká je miera zodpovednosti napríklad pána ministra, ale aj celej vlády Slovenskej republiky na tomto stave, ktorý tu momentálne máme.
Ten stav je taký, že to, čo povedal, s jedným súhlasím, to, čo povedal pán minister, a súhlasím s tým, že ceny energií majú významný vplyv na vstupy v poľnohospodárstve a týka sa to, samozrejme, prepravy, to sa týka dopravy, týka sa to, samozrejme, aj hnojív, lebo hnojivá sa vyrábajú z plynu zemného, čiastočne aj z iných surovín, a preto je významným zdrojom inflácie práve nárast cien energií, ktoré máme, s ktorými momentálne zápasíme.
Nie, pán minister odišiel, tak neviem teraz, komu to mám všetko rozprávať, ale dobre. A pán minister je jedným z tých, ktorý je ako celá vláda aj spoluzodpovedný za ten stav, ktorý tu dnes máme.
Ja som tu už včera rozprával o príčinách inflácie a jednou z tých príčin, tou treťou, ktorú som nazval, je aj to, že sme zaviedli, teda boli sme jedni z tých, ktorí v Bruseli alebo teda v mene pána premiéra Hegera, ktorého tu tiež nemáme, ktorý tu bol pred chvíľou, hlasovali a odsúhlasili sme si sankcie a tie sankcie majú nejaké dopady. A tie dopady sú vo forme veľmi drahých energií, veľmi drahého plynu, veľmi drahej ropy, a preto sa nedá povedať to, čo tu každý tvrdí, že táto vláda absolútne nemôže za to, že stúpli ceny na Slovensku. Nie je to pravda. Nie je to pravda a to hovorím o stave práve po začatí konfliktu, kedy síce Európska únia sa rozhodla, rozhodla sankcionovať Rusko, na druhej strane ako keby niekto nedomyslel tie dôsledky. A dôsledky sú tu a to je tá inflácia, o ktorej som hovoril.
Pán minister Vlčan je odvolávaný z viacerých dôvodov a ja nepôjdem do detailov, to som tu už nechal na pána, na kolegu Takáča, ktorý o tom hovoril, ale rozprával tu o tom, že on nie je politik, on v podstate prišiel do toho len z lásky k ľudu, teda sa stal ministrom a že on zarábal trikrát toľko, koľko predtým, a dnes ide pomáhať ľuďom.
A rozprával tu o tom, napríklad o svojom štátnom tajomníkovi, ktorý, ja nebudem spochybňovať, či to bolo 4,5-tisíca za tú sviňu, alebo to bolo menej. On hovoril, že 22-tisíc pán Kyseľ zobral za 19 svíň. Tak si to vydeľte, dôjdete k cene nejakých, ja neviem, 1 300. Ja neviem, čo je pravda. A nebudem to tu skúmať, na to budú asi orgány činné v trestnom konaní alebo niekto, kto sa s tým bude zaoberať. Ale jedna, jedna ošípaná asi nestojí 1 300 euro, keď niekto dokáže dať dotáciu 1 200 alebo 1 300 euro alebo 4,5-tisíca na tú jednu ošípanú. Čiže tu je niekde problém.
A ja chápem aj pána Vlčana, ktorého, teda ja ho osobne nepoznám a nebudem ho súdiť ako človeka. Myslím si, že hodnotenie o ľuďoch si ja väčšinou robím trošku dlhšieho, z trošku dlhšieho pôsobenia alebo obdobia. Ale ja som predovšetkým zvedavý napríklad na vystúpenia pána Mičovského. Ja si pamätám, keď pán exminister Mičovský odchádzal z ministerstva pôdohospodárstva a upozorňoval na to, že keď pán Vlčan zasadne na čelo ministerstva pôdohospodárstva, tak OĽANO už si nemôže hovoriť, že je protikorupčným hnutím.
Neviem, prečo pán minister odišiel, ale ja by som sa ho rád opýtal na jednu vec. Nedávno som si všimol jednu tlačovú konferenciu. Úplne, úplne náhodou som videl, ako jedna zamestnankyňa PPA-čky robila tlačovú konferenciu a upozorňovala na to, ako sa na PPA-čke vraj dostal zamestnanec nejakej finančnej skupiny, ktorý tam s podporou alebo teda s nejakým vedomím pána Kissa, ktorý bol šéfom, ktorý je šéfom PPA-čky, sa tam dostal, a hovorila detaily o tom, ako to tam prebiehalo. Pán minister s pánom Kissom urobili hneď nato tlačovú konferenciu, lebo videli, že je zle, a začali rozprávať o tom, ako oni podali trestné oznámenie, lebo to si nevšimli, tamto si nevšimli a podobne. Ja by som rád počul od pána ministra Vlčana, aby nám porozprával teda, ako to bolo tá pravda. Lebo on tu rozprával o tom, ako on je bezúhonný, ako sa nič, nikdy nič nedialo. Ale bolo tu asi, neviem, možno polhodinu rozprávané o tom, čo sa všetko stalo za SMER-u a za všetko môže v podstate SMER.
Ďalšia vec, že problém s tým zdražovaním, o ktorom sme my chceli hovoriť na pléne, v pléne Národnej rady, nie je, nie je len tak akýkoľvek problém, ktorý má táto krajina. A ja sa pýtam, ako táto vláda, a pán Vlčan je členom tejto vlády, rieši zdražovanie potravín, ako rieši dopady na ľudí. Neviem. A to hovorím všeobecne. Možno pán Vlčan, ja poviem jedno, my by sme mohli tu odvolávať každého jedného ministra pomaly tejto vlády, jedného za druhým, a to už len zato, že ostatné krajiny urobili opatrenia a Slovensko opäť neurobilo nič. Pán minister Matovič sa potom pochváli, jak on veľmi ušetril, jak ušetril na tom, že ľudia na Slovensku nemajú pomaly z čoho, z čoho fungovať, a výsledky budú napriek tomu asi žalostné. Lebo ten dlh, ktorý momentálne Slovenská republika má, nie je vôbec potešiteľný.
Takže ja nebudem súdiť pána Vlčana. To myslím, že na to sú iné orgány, ktoré by to mali prešetriť. Ja by som chcel, aby sa prešetrili aj tie veci, o ktorých môj kolega hovoril. A myslím si, že neviem, okolo tej skládky, ktorá, o ktorej sa hovorí, sa ešte asi niečo dozvieme, ja predpokladám, že príde nejakých viac informácií. Ale problémom toho, prečo sme, aj pána Vlčana odvolávame v tomto pléne, je to, že táto vláda nerieši absolútne žiadne, žiadne opatrenia na to, aby zamedzila alebo teda zmiernila zdražovanie na Slovensku.
A poviem otvorene, ak teda vláda mala taký veľký záujem a zahlasovala teda v mene alebo menom predsedu vlády v Bruseli za všetky tie sankcie, tak sa pýtam, aké opa.... a vedeli, že to bude mať dopad na vysoké zdražovanie a zvýšenie cien na Slovensku, tak aké opatrenia urobila práve na to, aby tieto zlé opatrenia, ktoré tu momentálne máme, aby zmiernila voči týmto ľuďom. To vidím ako veľký problém. A tam má svoje maslo na hlave aj táto vláda, ktorej je aj členom pán Vlčan.
Nebudem tu hovoriť o ďalších ministroch, ktorí by si zaslúžili odvolávanie, lebo ja poviem otvorene, ja keď som dnes videl aj pani Remišovú, ktorá nečerpá absolútne eurofondy, dokonca bola schopná zverejniť, zverejniť svoje heslo, ktoré má prístupové do svojho počítača. Nebudem už hovoriť o tom. Tu sa asi zabudlo aj na tie kauzy, ktoré, ktoré táto ministerka mala, keď niekoľko ľudí nevinne skončilo v base, tzv. kauza Govnet. Takže tých adeptov na odvolávanie je tu veľmi-veľmi veľa. Ja vidím, že záujem o túto rozpravu je minimálny. A ja som najviac teda zvedavý, čo bude hovoriť pán Mičovský na adresu pána Vlčana.
Vzhľadom na to, čo som hovoril na začiatku, že cieľom, cieľom cvičenia bola téma aj dostať, dostať do Národnej rady opäť uznesenie, ktoré sme už raz predkladali, ktoré toto plénum zarezalo, to znamená, že nezahlasovalo zaňho, tak si dovolím predložiť toto uznesenie ešte raz v rámci tejto rozpravy, a chcel by som požiadať, aby sa o tom uznesení, uznesení hlasovalo. Čiže ja ho prečítam, to uznesenie, odôvodnenie tohto uznesenia, už hovoril o tom pán poslanec Takáč a ja si dovolím prečítať toto uznesenie. Jedná sa o to, aby sa nejakým spôsobom dalo v rámci zákona o cenách, zákona č. 18/1996 stropovať alebo teda nejakým spôsobom regulovať marže na jednotlivých základných potravinách, ktoré by sa, ktoré by sa vybrali z celého toho balíka potravín.
Takže predložím, predkladám uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v VIII. volebnom období. Návrh uznesenia Národnej rady k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o riešení vážnych sociálnych dopadov permanentného drastického zvyšovania cien potravín a základných potravinových komodít.
Národná rada Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podľa čl. 114 Ústavy Slovenskej republiky je vláda Slovenskej republiky za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Upozorňuje na dopady aktuálnej situácie, vážnych sociálnych dopadoch permanentného drastického zvyšovania cien potravín a základných potravinových komodít. Dlhodobo nepriaznivá situácia sa alarmujúco zhoršuje všetkým obyvateľom Slovenska, všetkým sociálnym skupinám od mladých rodín, jednotlivcov až po seniorov.
Žiada vládu Slovenskej republiky, aby v termíne do 15. 7. 2022 predložila Národnej rade Slovenskej republiky na základe zákona č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov zoznam vybraných druhov základných potravín, pri ktorých zabezpečí reguláciu cien, pričom na dosiahnutie tohto cieľa je jedno z vhodných opatrení zohľadnenie výšky obchodnej prirážky.
Je to to, o čom sme už viackrát hovorili.
Ďakujem za pozornosť a vzhľadom na to, že vidím, že záujem o rozpravu je minimálny, dokonca ani pán minister sa nenachádza v pléne, tak by som skončil. Ďakujem pekne.

Ďalší písomne prihlásený v rozprave je pán poslanec Milan Mazurek, ktorého nevidím v sále. Stráca poradie.
Ďalší v poradí je pán poslanec Ján Mičovský. Nech sa páči.

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, žiaľbohu, mám voči vám úctu, ale asi nemôžem použiť tento druh oslovenia, tak vážení páni poslanci, ktorí ste to ešte vydržali, vážený pán minister, predpokladám, že kdesi predsi len v tejto chvíli existujete, a vážení občania, ktorí možno so záujmom si vypočujete celú túto rozpravu, ktorá naozaj sa týka bytostne dôležitých vecí.
Ja mám možnosť na úvod povedať, že som isteže spoluvinníkom aj tohto celého diania. Neviem, do akej miery uspokojím pána Kamenického svojím vystúpením, lebo na jednej strane je naozaj, je fakt, že by som si zo srdca neželal, aby sa ešte vláda SMER-u alebo HLAS-u dostala po tých dvanástich ťažkých rokoch zodpovednosti o túto krajinu, lebo bola to nezodpovednosť, čo ste robili. Na druhej strane moji kolegovia zastúpení tu sú mojimi tak trochu bývalými kolegami, ale akosi túto nie celkom Sofiinu, ale predsi len voľbu vyriešiť veľmi jednoducho. Hovoriť to, čo považujem za pravdu, to, čo si myslím, že by malo zaznieť, a to, čo aj vo vzťahu k pánovi ministrovi Vlčanovi poviem.
Predovšetkým som naozaj zaňho do značnej miery zodpovedný. Mne ho nikto ako štátneho tajomníka nenadiktoval, nepovedal, že to jednoducho je človek, ktorého si mám zobrať. Ja som sa s ním zoznámil na základe odporúčania. Stal sa štátnym tajomníkom. Naozaj sa mi páčil. Možno sme neboli na vládu celkom pripravení, lebo som hľadal pomerne dlho toho druhého štátneho tajomníka. Našiel som ho a veci sa do istej miery začali zhoršovať a ja som ich musel vyhodnocovať úprimne a pomerne neľahko, ale zase s presvedčením, že musím konať tak, ako mi káže svedomie, a nie tak, ako by niekto očakával.
Ešte skôr ako prejdem k tomu samotnému jadru, ktoré by mohlo zaujímať vás najviac, pán Kamenický a vy všetci, ktorí ste ešte tu, tak predsi len spomeniem niektoré veci tej svojej spoluviny, ktorá tu zaznievala aj v rozprave, keď vystúpil pán, alebo nebola to rozprava, keď vystúpil pán minister. Lebo spomenul viacero vecí, ktoré naozaj si spomínam, že keď prišlo tak veľa odborníkov s ním, tak ako keby tí odborníci tam predtým chýbali za mňa. A ja pociťujem veľkú úctu k tým ľuďom, s ktorými som spolupracoval, a bola to spolupráca deň aj noc, piatok aj sviatok. Porady boli bežné v sobotu a v nedeľu, ale to neni podstatné, to bol možno prejav nešikovnosti. Ale ak sa tu spomínalo 80 mil. ako najvyššia čiastka z tretieho piliera na poľnohospodárstvo, bola to pravda. A bola to vlastne zásluha, ktorú sme odovzdali pánovi Vlčanovi za ten rok minulý s tým, že sme to zabezpečili ešte predvlani.
Zase musím povedať tiež veľmi úprimne, že ak som bojoval o to, aby sa zvýšil podiel spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, z druhého piliera, ktorý sme zdedili vo výške 20,6, 26,6 % a ja som túžil, aby to bolo 45, bolo mi povedané, že to nie je možné. Bojovali sme za to veľmi dlho a padli tam rôzne diskusné príspevky interné. Pamätám si na jednu vec a už tu nie je pán premiér, ale ja to napriek tomu poviem, že keď ten náš dlhodobý zápas o tie prostriedky pokračoval, hovorí, ale prosím ťa pekne, Jano alebo pán minister, však kedy na Slovensku sme hladovali? Nepýtaj tie peniaze, však peňazí máš dosť.
Áno, nuž máme dosť, lebo Európska únia je štedrá. Stovky miliónov prichádzajú, ale tie prichádzajú do iných štátov. Ak máme to, a to povedal pán Vlčan veľmi správne, ak máme vyriešiť túto situáciu, tak nepomôžu záplaty. Musíme vyriešiť zásadnú zmenu toho agrokomplexu a tá sa nedá vyriešiť nejakými drobnosťami. Preto ten fond obnovy, ktorý tak často mi spomínate, a veľmi oprávnene, s veľkou nulou naozaj bol dlhodobý boj. A tá odpoveď bola taká, aká bola, že sme nehladovali, a preto s tou nulou som aj skončil. A bolo to aj jedno z vyjadrení, že ak tú nulu nedokážem pozdvihnúť na nejaké zmysluplné číslo, tak ja nebudem vedieť si predstaviť pokračovať vo funkcii ministra pôdohospodárstva. A potom sa to naplnilo za istých okolností.
No a teraz... Alebo napríklad ten zámer strategický do roku 2035, ktorý spomínal pán Vlčan. Opäť tí moji ľudia, moji kolegovia veľmi tvrdo na tom zámere pracovali a tá kontinuita napokon medzi nami dvomi, však sme boli oddieloví kolegovia, bola alebo mala byť plynulá. Takže mnoho z tých vecí, chcem na tomto mieste povedať, je obrovskou zásluhou ľudí na ministerstve pôdohospodárstva v časoch, keď som mal tú česť tam pôsobiť, a ja aj z tohto miesta im za to chcem poďakovať.
Za niečo, čo ďakovať nebudem môcť, budem to takto rozvíjať teraz a naviažem na včerajšiu diskusiu s pánom Vlčanom, keď sme si tu vymieňali pri zákone o pozemkových úpravách nejaké názory, že povedal mi, že ja sa neviem zmieriť s tým, že už nie som ministrom pôdohospodárstva, a ako keby som tým trpel. Nuž, odpovedal som, že netrpím, ale trpím niečím celkom iným. Trpím tým, čo sa po mojom odchode na ministerstve pôdohospodárstva začalo diať. Naozaj to bolo niečo, čo som neočakával napriek tomu, že som o pánovi ministrovi Vlčanovi čosi už vedel.
A tu by som povedal ešte smerom ku svojim kolegom z OĽANO, lebo ja ich stále predsi len za tých kolegov berem a možno môžem povedať, že pamätám si aj o čosi viacej ako mnohí z nich, ktorí sú dnes v tomto volebnom období členmi parlamentu, že OĽANO naozaj vzniklo na protikorupčných základoch. Bola to hlavná bojová zástava, ktorú sme tu mali, veľmi oprávnená, veľmi úprimná, veľmi dôležitá. Bola to, ako Martin Fecko zvykne hovoriť, DNA OĽANO. A urobili sme obrovské množstvo krokov na to, aby sme ľudí, ktorí mali odvahu postaviť sa proti korupcii, ktorá bola všade prítomná, aby sme ich vyzdvihovali, chránili, odmeňovali, aby sme im poďakovali. Boli to, odporúčam, pozrite sa na stránku, ja som si ju včera po dlhšom čase vyhľadal, stránka Spájame statočných, kde nájdete množstvo príbehov ľudí, ktorí boli schopní zabojovať za čistotu v tejto krajine, a my sme im ďakovali a boli to pre nás veľmi dôležité témy, témy, ktoré rezonovali spoločnosťou.
Prebehnem len tak letom-svetom niekoľko ľudí, ktorých by som predtým považoval za dôležité, aby sme si ich v OĽANO pripomenuli, či to bol Oto Žarnay v Košiciach v akadémii, alebo to bola Ľubica Lapinová, kontrolórka z národného centra, alebo to bola Zuzka Pechočiaková, lekárka z Nitry, alebo to bola Vanda Tuchyňová, novinárka zo Žiliny, v tom čase RTVS, alebo to bol Janko Marosz, ktorý dnes je, chvalabohu, riaditeľom generálnym pozemkového fondu, ktorý tiež veľmi statočne, v tom čase ešte dokonca v iných straníckych farbách zabojoval proti korupcii veľmi účinným spôsobom. Alebo to bol Jozef Tejbus (Vladimír Tejbus, pozn. red.). Mám tu predsi jedného kolegu zo SaS-ky, by som možno aj povedal, že aj včera som s ním komunikoval, dvadsať rokov skoro pomaličky uplynie a ani dvadsať, to som prehnal, ale už hodne vyše desať, keď bola tragédia v Handlovej, tento človek sa aj opäť na mňa obrátil, že je sklamaný z toho, že napriek tomu, že dostal to ocenenie, že nemôže prejaviť nič iné ako obrovský smútok nad tým, čo sa deje, a z hlavného banského úradu odchádza. Ešte sa na to spýtam aj pána predsedu Sulíka, lebo to je naozaj vec, ktorá ma mrzí.
Ale dobre, to je to, čo som hovoril, že sme takto chránili ľudí a na ministerstve pôdohospodárstva sme sa dostali k tomu, že takýchto ľudí sme zrazu začali považovať za neužitočných, doslova sme vyrábali nových, ale nie už bojovníkov proti korupcii, ktorých sme chránili, ale ktorých sme sami stvorili. A to je pre mňa obrovské sklamanie, s ktorým sa ako človek, ktorý mal s korupciou celoživotné skúsenosti a ktorého vlastne tento boj do parlamentu aj dostal, nebudem môcť nikdy zmieriť a o čom musím otvorene hovoriť aj teraz.
Skôr ako prebehnem tie prípady, tak možno to, čo ste aj vy tu spomínali, treba veľmi otvorene povedať, otázka, kto je Samuel Vlčan? Lebo to, že som ho upozorňoval: Samo, ak mi neprestaneš toto robiť, tak my dvaja sa rozídeme, to sa môže pripísať na vrub nejakým takým osobným nezhodám, ktoré môžu všade fungovať a ktoré netreba vynášať. Ale to, keď vysoký úradník Národnej banky Slovenska prišiel a upozornil ma, že pán Vlčan má v bankovom sektore veľmi zlé renomé, že všade, kde bol, boli isté, nazvime to, problémy, ktoré síce nikdy sa nevynorili úplne, ani možno nebol na tom záujem, na, nad hladinu, ale vždy tam bolo podozrenie, že niečo nie je v poriadku. A ten pán, keďže to bol jeden z najvyšších predstaviteľov Národnej banky Slovenska, a ja som cítil istú spoluzodpovednosť a zároveň aj nie možnosť takéto niečo riešiť, tak som vtedy ho poprosil, aby tieto veci povedal priamo pánovi premiérovi. A pre mňa to, čo sa tam udialo, už v tejto sfére hodnotiť nechcem, ani by sa to nepatrilo, ale boli to závažné informácie, ktoré nasvedčovali, že bankový dohľad nad týmito ľuďmi má naozaj istú náročnú metódu preverovania ich bonity, a ten pán povedal, ja nechcem riešiť politiku, mňa nezaujíma, kto je kde, ja len chcem, aby ste vedeli, keďže som občan Slovenska, že je to veľmi vážne a že by som rád pána premiéra o tom oboznámil. Napokon sa tak aj stalo a pre mňa to bol potom záver, že po tých nezhodách a istých výhradách som si musel povedať, že dobre, tak toto už je presne tá posledná kvapka, ktorá prekročila moju trpezlivosť, a navrhol som vláde, aby Samuel Vlčan bol z funkcie štátneho tajomníka odvolaný.
Uplynula doba, teraz už nehodnoťme aj ten môj odchod, aký bol, veď vieme, že som prehral, nebol to môj odchod sklamaného človeka, ale vyhodnotil som to ako svoju zodpovednosť v prípade pani Bartošovej a zodpovednosť za to, že svojím spôsobom som sa podpísal na niečo, čo je v priamom rozpore s mojimi životnými hodnotami. Uplynul nejaký čas a vybrali si kolegovia pána Vlčana za ministra, čo som ani v tej chvíli nechcel hodnotiť. Ja som odovzdal naozaj tú svoju kanceláriu bez toho, aby som jeden papier skartoval, ešte stále to bol môj oddielový kolega a nemal som dôvod vystupovať ako človek, ktorý by chcel dopredu predvídať, že tie skúsenosti, ktoré neboli pozitívne, sa prejavia až tak zdrvujúco. Ale ony sa prejavili.
Uplynulo niekoľko hodín, ja si myslím, že to neboli ani dva dni, keď podvodným spôsobom základné oddelenie, ktoré som zriadil práve na to, aby záležitosti hrubej a vysokej korupcie, na ktoré nestíhali bežné kontrolné orgány ministerstva, aby teda protikorupčné oddelenie, ktoré tam fungovalo spolu s vyšetrovateľmi bývalými z NAKA, aby títo ľudia pracovali na plný výkon, toto oddelenie bolo zrušené úplne bez nejakej náhrady, resp. bez nejakých vysvetľujúcich spôsobov takmer, hovorím, v prvých hodinách.
A to, čo aj tu pán minister aj včera spomenul, že sú to ľudia, ktorí akosi nemajú jeho dôveru, nuž, mal sa s nimi porozprávať. Keby sa bol rozprával s týmto protikorupčným oddelením a nieže ich dali podvodným spôsobom preč z ministerstva, možno by sa dozvedel o desiatich miliónoch, ktoré títo ľudia vyriešili, o množstve trestných oznámení, ktoré podali, aj bude pravda o tom, že ma veľmi zaujíma, aké trestné oznámenia sa podávajú teraz, koľko ich je a v akom rozsahu, lebo toto protikorupčné oddelenie malo veľkú slobodu v konaní a malo veľkú prácu v tom, čo bolo treba robiť, a túto prácu v množstve trestných oznámení prijatých a rozpracovaných mali už na svojom konte. A mne teraz prichodí len sa spýtať, že čo robí teraz to akési formálne protikorupčné oddelenie. Ale možnože robí, len nemôžem sa zmieriť s tým, že takíto ľudia, ktorí zasluhujú najvyššie uznanie, Adrián Macko a jeho vyšetrovatelia, odišli spôsobom bez toho, aby sa pán minister porozprával, prosím vás pekne, čo ste tu robili? Aké máte výsledky? Nie, on len zrazu ako keby ľudí, ktorí takýmto spôsobom pracovali na ministerstve, považoval za nebezpečných. Je to nepochopiteľné, neuveriteľné a je to v plnom rozpore s tým, o čom sme v OĽANO roky rozprávali a čomu sme verili.
Tento rozpor neviem vyriešiť inak, len tak, že o ňom hovorím ako o niečom, čo je predmetom, keby som o tom nehovoril, môjho vnútorného zahanbenia. Nemám tú moc, aby som to možno zmenil, aby pán Vlčan robil inak, ale týchto ľudí musím zastať, chrániť, pretože svoju osobnú pohodu a svoju rozumovú potenciu a svoje náročné časy, pracovné i mimopracovné, vložili do toho, aby sa takýmto spôsobom konalo. A to je vec, ktorú musím tu spomenúť. Aké tam obhajovanie sa, že robíme poriadky, že čistíme rezort, keď špičkoví ľudia, ktorí ho naozaj čistili, vyleteli v prvých hodinách bez náhrady? Kto sa tu bál? O čo tu išlo? Ako keby ten bankový dozor Národnej banky Slovenska vedel čosi, čo naozaj ja som vtedy ešte nevedel.
Pozrime sa na ďalší príbeh, ktorý musím zmieniť. Na ministerstve bolo 37 IT-čkárov. Doslova zase v prvých dňoch bol prepustený jeden jediný z nich, alebo teda aj možno ešte niekto, odišlo desiatky ľudí, 60 ľudí bolo, ale medzi nimi jeden referent, ktorý poskytoval veľmi dôležité informácie mne, lebo prišiel za mnou a hovorí, ja tu už robím, pán minister, veľa rokov, doteraz som mlčal, myslel som si, že to nemá význam, ale vám chcem veriť, chcem veriť OĽANO, že vnieslo predsi úplne novú kultúru do správy ministerstva, a povedal mi veci, ktoré, ktoré sa žiadny minister, hoci by mal röntgenové oči, nedokáže dozvedieť z toho množstva papierov, ktoré mu prichádzajú na stôl, kde je aký milión navyše, aká stotisícka, čo je nesprávne a čo treba zásadným spôsobom riešiť. Takýto človek, podotýkam referent, ktorý urobil kroky, ktoré som si nesmierne cenil a za ktoré, keby sme boli v opozícii, tak je to určite nositeľ Radu Jurka Langsfelda, ktorý sme dávali za občiansku statočnosť, takýto človek odchádza. A ja ho tu zmieňujem nie preto, že je jediný, ale preto, že je jediný z tých, ktorí si nemávli nad tým rukou a nepovedali, zase je všetko po starom, sľubovali ste a nič ste neurobili, a ktorý sa zaťal. A ja ho aj v súčasnosti podporujem a hovorím si, áno, chvalabohu, že niekto sa našiel, kto povedal a budem naďalej bojovať. Ten človek je dnes špeciálnym prokurátorom alebo špeciálnou prokuratúrou postavený do role chráneného oznamovateľa, úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti mu poskytuje vysoké nie krytie, ale pomoc, národný ústav pre ľudské práva mu poskytol a odporučil diskriminačnú žalobu, ktorú považuje za vysoko pravdepodobnú, lebo príčinnú súvislosť medzi jeho vyhadzovom, jeho výpoveďou a tým, na čo poukázal, považuje za úplne preukaznú, a to sú teda veci, ktoré... a ešte aj nadácia Zastavme korupciu mu poskytuje právne služby. Nuž, tak tohto som sa ja chcel dožiť, že takíto ľudia, ktorých sme v minulosti zjavne chránili a ktorých sme vyzdvihovali, tak takýchto ľudí sme teraz vyrobili? Nie, to by som stadiaľto, z tejto siene zákonnosti ani z tohto, tejto pozície poslanca nemohol odísť pokojne preč, ak by som si povedal, že budem pri týchto veciach mlčať. A to je moja zásadná výhrada voči tomu, čo sa... ach, sakra, málo času, ale to ešte bude, dobre, tak idem rýchlejšie.
Máme ďalšie príbehy. Máme príbeh pána Kőszeghyho. Veľmi jasne som povedal, že každá hodina vo funkcii generálneho riaditeľa lesov pána Kőszeghyho, keď ho tam pán Vlčan takto poveril, je obrovskou škodou pre Slovenskú republiku. Opäť sme sa dostali tam, čo sme nikdy nechceli vidieť už a čo sme tvrdili, že za našej vlády a za našej zodpovednosti ani nebude možné. Veľkopanské poľovačky, ktoré boli nelegálne, prideľovanie revíru Kvietikovým ľuďom, prečo by sme brali od poľovníkov, ktorí tam mohli zaplatiť 56-tisíc eur ročne, keď nám Kvietikovi ľudia ponúkli 24 a ešte dokonca veľkoryso sľúbili, že ak im túto sumu zachová podnik, tak im aj, zaplatia aj dlžnosť, podlžnosť, ktorú mali z minulých rokov. No absurdné! Personálne rozhodnutia, ktoré boli spojené s ľuďmi nehodnými toho, aby boli vo vedúcich funkciách, a opäť dlhodobý boj a zápas, aby takýto človek nebol, kde ľudia aj z ministerstva, však človek všade má aj nejaký ten kontakt, povedia, nerozumieme, prečo tak tvrdo sa drží pán minister takýchto ľudí, ale je na to zrejme nejaký dôvod.
Alebo otázka, a s tým by som skončil možno pre túto chvíľu, budem pokračovať v ústnej, otázka pani Nouzovskej. Pani Nouzovská je dneska generálna tajomníčka na ministerstve a keď sa budeme baviť o tých trestných oznámeniach a o tých desiatich miliónoch, čo ten IT-čkár poukázal, aj pani Nouzovská má k tomu čo povedať. A ja sa spytujem, to tá moja Fabriciusová, ktorú tak často kritizovali, to bola tá zlá, ktorá tam nechala dušu v robote a ktorej pripomínali nejaké bývalé osobné zväzky s kýmsi? Takže, a keď pani Nouzovská urobila ten krok, že dala svojho syna nie celkom čisto do tej ubytovne lesov... nuž budem tam pokračovať. Skončil som pri pani Nouzovskej.
Zatiaľ ďakujem pekne.

Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mičovského.
Ako prvý pán poslanec Ladislav Kamenický.