72. schôdza

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pán predseda výboru Viskupič.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Kolega Rado Kazda, veľmi pekne ti ďakujem za tvoje vystúpenie, že si to jasne povedal z tých oboch strán. Ja to len akoby zopakujem v tej úplnej podstate. Áno, po rokoch sa podarilo rozbiť monopol a dostať akoby určitý prvok konkurencie do toho systému. To je vždy dobré a toto je základné nastavenie už aj pre energetiku alebo elektrinu, ale aj v Európe aj v tejto oblasti. Čiže treba jasne povedať, že tento návrh nie je o ničom inom, než o tom - tam, kde boli možnosti, tam už možnosti nebudú a bude tam znovu len monopol.
Toľko som chcel. Ďakujem.

Pán poslanec Kazda, môžete reagovať.

Pán kolega poslanec, ďakujem za tvoju reakciu. Áno, presne o toto išlo. Išlo o to, že ideme demonopolizovať trh a ja si myslím, že v tomto by mala byť naprosto, naprosto zjavná zhoda. Nešlo o nejakú závratnú zmenu v systéme. Aj preto ja stále si myslím, že išlo v podstate o drobnú úpravu, ktorá je aj v súlade so smernicou Európskej únie a ide o drobnú úpravu, ktorá demonopolizuje trh, a podobným spôsobom, ako je to napríklad v elektro-energetike. Naozaj nepodliehajme panike a nerobme z toho populistické vyhlásenia, akože sme spriahnutí s nejakými lobistami, alebo že Sulík nenakúpil testy.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce mať záverečné slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Nechcel som na to reagovať faktickou, pretože chcem vlastne uviesť veci na pravú mieru. (Reakcia z pléna.) Nie, nie preto, ale nechcem, aby sme tu ťahali čas. No vy to proste nechcete, tak vieme, že to nechcete, tak nebudeme sa tu naťahovať zbytočne. Chcem len uviesť veci na pravú mieru. To, že vychádzate v ústrety lobistom, my nehovoríme, ale faktom je to, že lobisti, ktorí presadzujú záujmy Babišových firiem, Világiho firiem, Sabolových firiem, dlhé roky tlačili na to cez vlády Roberta Fica a nepodarilo sa im to pretlačiť. Teraz to pretlačili cez ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka. Nechám pre každého, nech si domyslí, čo je za tým a prečo to tak je.
Pokiaľ ide to, čo si uvádzal, kolega Rado Kazda, hovoríš o tom, že ešte aj teraz treba povolenie od prevádzkovateľa tranzitného plynovodu Eustream. Práve tým tvojím pozmeňovákom si tú povinnosť vyhodil odtiaľ. A teraz tam už je potrebné len povolenie od ministerstva hospodárstva. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby tam vlastne bolo aj vyjadrenie prevádzkovateľa tranzitného plynovodu alebo distribučnej siete. To je práve to variantné riešenie, že koho, pretože je veľmi dôležité, aby takéto plynovody sa stavali naozaj tam, kde distribučná sieť nestačí alebo neexistuje, nie je k dispozícii.
Samozrejme, všetci sme veľmi otvorení tomu, keď niekto príde a postaví nejaký závod neďaleko tranzitného plynovodu. Nie je tam rúra, aby si takú rúru postavil, proti tomu nikto nič nemá. Ale sme proti tomu, kde tá rúra je, kde ten závod je už teraz napojený, aby ten závod jednoducho tú rúru zaslepil, postavil si vlastnú rúru a vlastne dostal sa z toho systému solidarity. Tá plynovodná sieť sa stávala vlastne solidárnym systémom v tom zmysle, že trebárs do vzdialených obcí, kam ten plynovod vedie, jednoducho tá časť plynovodu sa nikdy ekonomicky nevráti. Hej, môžme sa teraz, môžme teraz diskutovať o tom, či to bolo múdre vtedy ten plynovod tam ťahať, alebo nie. Okej, robila sa tu pred 20 - 30 rokmi, dnes to už nikto nevyrieši a jednoducho to tu máme a ja si myslím, že práve v takýchto ťažkých časoch, energetických, je veľmi dôležité, aby úroveň tých distribučných poplatkov bola zaručená a zabezpečená práve tak, že sa z tej siete nebude nikto umelo odpájať. Aj tak sa z nej budú odpájať firmy, ktoré skrachujú. Ja verím, že ich nebude veľa. Žiaľ, tie opatrenia, ktoré pripravovalo ministerstvo hospodárstva, boli tak nedostatočné, že sa obávam, že nejaké aj budú. Každý deň v novinách čítame o firmách, ktoré zastavujú výrobu. Žiaľ, také prípady budú a už to bude, vlastne už to prinesie ako keby pokles toho odobraného objemu a financií, ktoré pôjdu na tie distribučné poplatky.
Čiže v takýchto ťažkých časoch ešte ako keby otvoriť dvere oligarchom a obrovským priemyselníkom, aby sa odpájali od toho tranzitného plynovodu, alebo resp. od distribučnej siete, to si myslím, že by bolo veľmi nerozumné. To nie je žiadny populizmus, to je úplne normálny, zdravý sedliacky rozum, ktorý aj v SaS-ke hádam vyznávate. Dúfam, že ešte stále.
Takže len toľko. Ja si myslím, že v druhom čítaní môžme potom pristúpiť aj k nejakým diskusiám o prípadných zmenách, ak to budeme chcieť nejako upraviť. Ale ja si myslím, že toto naozaj bol krok, ktorý bol nepremyslený a neodôvodniteľný ekonomicky. Nie je to žiadna sloboda, ani my ju nechceme obmedzovať. Tá možnosť tú stále bude, len proste chceme tam mať nohu vo dverách. Chceme mať poistku. Ja si myslím, že v médiách sa to dopodrobna rozoberalo, prečo je to dôležité, vyjadrovali sa k tomu odborníci pomerne jasne, takže myslím si, že tie veci, tie veci si treba vecne vydiskutovať a nie uvádzať tu veci, ktoré nie sú celkom pravda.
Ďakujem.

Pán spravodajca, máte záujem o vystúpenie? Nie. Takže ďakujem obom, aj pánovi navrhovateľovi, aj pánovi spravodajcovi, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie, je to bod č. 38 schváleného programu, ktorým je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tiež známy zákon o, známy ako zákon o slobode informácií, v znení neskorších predpisov. Je to pod parlamentnou tlačou 1173. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 1221. Udeľujem teraz slovo (reakcie z pléna), nevedel som to. Takže ako spolupredkladateľ je pán Kremský, je spolupredkladateľom takisto, takže beriem na vedomie. Takže udeľujem slovo pánovi poslancovi Kremskému, ktorý za skupinu poslancov tento návrh uvedie.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

[Rokovanie o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 1173.]

Ďakujem, pán predsedajúci. Uvediem teraz návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladá ho do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu zákona je zaviesť novú úpravu vyplývajúcu z aplikačnej praxe, kde by sa odstránili viaceré funkčné nedostatky a rozšíriť informačnú povinnosť o nové subjekty. Precizujú sa niektoré kľúčové definície pojmov, s ktorými zákon pracuje, a tak isto sa upravujú aj niektoré procesné aspekty sprístupňovania informácií pre ľahšiu a efektívnejšiu dostupnosť k informáciám.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Chcel by som k tomu povedať pár slov. Nebudem všetky jednotlivé body spomínať, ktoré tam sú, môžete si pozrieť dôvodovú správu, ktorú by som tu teda nerád čítal. Každý si ju môže prečítať sám, ale chcem zdôvodniť, prečo sme takúto novelu zákona podali. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, že vláda sa, vláda hodlá zlepšiť infozákon v zmysle jeho rozšírenia jeho pôsobnosti na ďalšie spoločnosti a takisto zvýšenie transparentnosti. Žiaľ, počas 2,5 roka fungovania tejto vlády ministerstvo spravodlivosti nepripravilo takúto, dá sa povedať, že väčšiu novelu infozákona. Ja som sa viackrát o tom informoval, viackrát som dostal prísľub, že áno, už to bude, už to bude, pripravujeme, ale keďže sa to nepodarilo ani do leta tohto roka, tak som sa rozhodol vlastne pripraviť s kolegami takúto novelu a podať ju do Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokiaľ som o tom aj diskutoval s bývalým vedením ministerstva spravodlivosti, tak vecne s touto novelou súhlasili a podporovali ju s tým, že hovorili, že pripravia teda vlastné, vlastnú komplexnú novelu, ale, žiaľ, keďže sa tak nestalo, pustil som sa do toho sám.
Z jednotlivých bodov možno spomeniem to, že návrh zákona rozširuje definíciu povinnej osoby, teda toho, kto je povinný podávať informácie na základe infožiadosti aj na dcéry a tak isto v ďalšom rade, čiže vnučky a pravnučky štátom alebo obcou vlastnených spoločností, ktoré s verejnými zdrojmi operujú. Toto je veľmi dôležité, pretože veľmi často sa v praxi stáva, že štátne inštitúcie alebo verejné inštitúcie schovávajú určité svoje činnosti do dcérskych spoločností čiastočne vlastnených, ktoré potom je pochybné, či sú vlastne pod pôsobnosťou infozákona a veľmi často potom odmietajú podávať informácie.
Ďalší bod, ktorý by sa tu mal zmeniť, je povinnosť podávať informácie, pokiaľ sú teda k dispozícii vo formáte, ktorý je možný strojovo spracovať a analyzovať. Toto je veľmi dôležité, pretože často sa takéto informácie poskytujú len vo forme rôznych PDF dokumentov, ktoré nie sú strojovo spracovateľné prípade, JPG formát atď., asi vám nemusím vysvetľovať, že keď dostanete 250 takýchto dokumentov, tak ich analýza a spracovanie je pomerne náročné, čiže tomuto by sme sa radi vyhli. Pokiaľ teda tieto informácie sú dostupné v strojovo spracovateľnom formáte, tak bude povinnosťou ich takto poskytnúť.
Predlžuje, navrhuje sa predĺžiť minimálna lehota zverejňovania, povinné zverejnenie zmluvy na desať rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Toto považujeme za dôležité, pretože vidíme, že niekedy až po veľmi dlhom čase vlastne sa objavia informácie, ktoré vedú k analýzam a k získavaniu informácií, takže toto je veľmi dôležité.
Z ďalších bodov možno by som vypichol ten, že navrhujeme vlastne obmedziť povinnosť povinnej osoby podávať informácie v tom zmysle, aby nemusela vytvárať extra analýzy a štúdie na základe infožiadosti. To znamená, že infožiadosť by mala smerovať vždy iba k dokumentu, ktorý už existuje, alebo k informácii, ktorá už existuje, aby sa nestalo, že štátna inštitúcia musí vynaložiť kopu peňazí a času na vytvorenie nejakej analýzy, aby mohla odpovedať na infožiadosť. Ak ju nemá vytvorenú alebo ak neexistuje, tak jednoducho to nebude jej povinnosť.
K ďalším bodom konkrétnym môžem zareagovať v rozprave. Asi toľko zatiaľ na úvod a budem rád, keď vlastne takýto návrh podporíte, budem rád, keď vlastne transparentnosť verejných inštitúcií na Slovensku sa ďalej rozšíri a keď v podstate naplníme svoj sľub, ktorý sme dali aj v programovom vyhlásení vlády, že v tomto smere legislatívu zlepšíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Teraz poprosím pána poslanca Lukáša Kyselicu za gestorský ústavnoprávny výbor, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.