72. schôdza

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Richardovi Takáčovi, nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1094). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale prihlásil sa do rozpravy pán predkladateľ.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vidím, že aj pán poslanec Šíbl sa hlási potom do ústnej rozpravy, dobre, budeme ešte debatovať.
Tento návrh zákona má za cieľ to, aby konečne tu došlo k manažmentu medveďa hnedého. Na mimoriadnej schôdzi, keď sa odvolával minister Budaj, bol to práve minister Budaj, ktorý tu stál a bol kritizovaný za to, že nerieši problém medveďa hnedého, tak nám všetkým, čo sme tu boli prítomní, povedal, že jeho brzdí tento zákon a konkrétne aj § 40. To je v podstate zaznamenané v tej rozprave, čiže každý, kto by o tom pochyboval, môže si to pozrieť.
Ja som preto po tejto schôdzi očakával, že ministerstvo príde s nejakým návrhom, prešli dva-tri mesiace, neprišli s ničím, tak strana ŽIVOT podala tento návrh, ja som sa s právnikmi pozrel na ten paragraf a povedal som im, zapracujte tam podmienky, že keď dôjde k ohrozeniu života, zdravia a majetku, že jednoducho ministerstvo musí pristúpiť k regulácii aj chráneného živočícha, keď je. Pozreli sme sa na to a my sme v podstate s údivom zistili, že § 40 všetky tieto ustanovenia už obsahuje, a sa pýtam, v čom je potom problém. Tak mi povedali, že problém je v tom, že v ods. 2 v tomto spomínanom paragrafe sa píše: „Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov,“ – a tam je čiarka – a teraz prichádza tá dôležitá vec, „len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva.“ A táto veta nás tu, prosím pekne, necháva sa v kuse točiť v takom kolotoči. Obyvatelia majú obrovský problém so škodami chránenými živočíchmi. A teraz ministerstvo vždy si vytiahne túto vetu a oni sa furt budú hrať, tak budeme kastrovať medvede, tak budeme ich chytať, tak budeme ich dávať do zoologických záhrad, vlkov budeme asi tiež chytať, a to, že vám vznikajú škody, dobre, no budeme sa tváriť, že vám niečo kompenzujeme.
Druhá veta, v ktorej ja vidím osobne problém, na ktorú som bol teda upozornený, je tlak, alebo teda druhý bod je taktiež v § 40 a on sa spomína aj v iných paragrafoch v tom zákone a hovorí sa tam o výške závažnej škody. No my sme boli napadnutí zo strany ochranárskych organizácií, Erik Baláž písal, iniciatíva My sme les, ktorá na mňa aj trestné oznámenie podala, ešte som tam, myslím, že SOS/BirthLife Slovensko, lebo tá Slovenská ornitologická spoločnosť, že my ideme znížiť výšku závažnej škody, že čo sme si to dovolili znížiť ju, no tak viete čo, vážení ochranári, aspoň si nabudúce naštudujete, čo tam je v skutočnosti napísané, pretože doteraz výška závažnej škody nikde nebola zakotvená, a my sme určili hranicu, to, že to je 300 euro, že sa nám to zdá málo, no tak to povedzte tým obyvateľom vidieka, že či to je málo alebo či to je veľa, keď mu strhne medveď jalovicu, keď mu strhne obce, že či to je málo, alebo veľa, tých 300 euro?
Nedá mi ešte nezareagovať aj v podstate zo života, čo sme sa stretli s nejakým ohlasom, pretože predkladáme tu aj návrh zákona o poľovníctve, hej, ktorý má riešiť škody zverov a vysoké stavy zveri. Bol som na stretnutí chovateľov mäsového hovädzieho dobytka a vystúpil tam jeden chovateľ a povedal nám, že je síce dobré, že riešite škody poľovnou zverou, ale hovorím, prečo neriešite škody vlkom. On hovorí, v Holandsku vlci strhli sto oviec, a že okamžite zasadol parlament, a ten zaviazal vládu, že má odškodniť týchto chovateľov, no dal sumu, že asi 200 euro za ovcu, že 200-tisíc euro proste okamžite ich odškodnili. A mi hovorí, poslanci, toto si púšťajte v kuse dookola v parlamente. Toto si púšťajte, ako sa zachovala holandská, holandský parlament a holandská vláda následne, keď ich zaviazal parlament. Ja som mu na to odpovedal, že nezabudli sme ani na túto problematiku, riešime škody a vysoké stavy aj poľovnej zveri a riešime problém aj chránených druhov živočíchov práve týmto návrhom zákono... zákona, a práve tým, že my tam vypúšťame tú vetu, ktorá hovorí o tom, že ministerstvo môže pristúpiť k udeleniu výnimky, tam sa nehovorí o love, jak to oni prezentujú, len hlavný problém vidím práve v tej časti, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva. Je tam ešte vyhodená aj tá druhá časť vety a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Vyhodilo sa to, ale myslím si, že táto časť vety by sa tam potom mala vrátiť späť, pretože je to síce také trocha absurdné, že ministerstvo by automaticky malo prihliadať na to, aby bol zachovaný ten priaznivý stav, ale dobre, budiž, toto nech je naspäť potom zakomponované v zákone, keby to bolo v druhom čítaní.
Chcel som ešte niečo spomenúť... Takto, v praxi sa stáva, že čo sa týka tej závažnej škody, v praxi sa totižto stáva, že orgán neurčí, že ide o tzv. závažnú škodu, a preto táto škoda nie je vyplatená poškodeným a dochádza tak k veľkým majetkovým a ekonomickým stratám na strane poľnohospodárov, lesníkov, poľovníckych združení - a všeobecne sa to dá dneska povedať - aj na strane napadnutých občanov, a to by mala byť tá prvotná idea toho, keď sa budete rozhodovať, či podporiť tento zákon, alebo nepodporiť, je písaný hlavne kvôli problematike medveďa hnedého, jeho stavov, ktoré sa tu za posledné roky enormne zvýšili. To, či sa tu hádame, či Univerzita Karlova teraz prišla s nejakým výskumom, a oni povedali, že dokonca populácia klesla, lebo nie, merateľný ukazovateľ sú škody, merateľný ukazovateľ sú počet napadnutí ľudí a dokonca aj zabitia človeka.
To, že oficiálne potvrdili, že je jeden prípad, ja vždy hovorím aj v 2018 Jozef Dado, jeho zabil medveď, to, že to síce nejako upratali, to je druhá vec, že sa to snažili takto skryť. Čiže keď sa budete rozhodovať, a ak má niekto pochybnosti o tom, že či zahlasovať, či nezahlasovať, či to je v rozpore, som počul, teraz sa mi dostalo do uší, že dokonca s európskou legislatívou, nie, náš primárny cieľ je chrániť život, zdravie a majetok občanov Slovenska a hlavne ľudí žijúcich na vidieku.
Ďakujem.

Ďakujem. Na pána poslanca evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Presne tak, Filip, tak ako si to povedal, našou prioritou má chrániť život, zdravie a majetok našich občanov. A to, že ochranári napádajú, že 300 eur je nízka škoda alebo že to je proste nič, mnohí obyvatelia vidieka práve z takého peniazu musia mesačne žiť. Tristo eur je strašne veľa, a ten medveď keď zabije jalovicu, strhne ovce a podobne, tieto problémy, ktoré tu na Slovensku máme, tak značne sú poškodení títo majitelia. A takto bagatelizovať túto vec, že 300 eur, že či mám, alebo nemám. Možno mnohí Bratislavčania si ani neuvedomujete, aký ten život na vidieku je veľakrát ťažký a komplikovaný.
Ale tak ako to Filip Kuffa povedal v podstate v rámci tej rozpravy, tak v podstate tým ukazovateľom premnoženia medveďa je práve to, koľko ľudí bolo napadnutých medveďom. Toho roku bolo to extrémne veľa. Môžme budúci rok len očakávať, že tých... ak neprijmeme opatrenia, že tých napadnutí medveďom ľudí bude oveľa väčšia, vzrastie a môže vzrásť až raz toľko. A tuná boli upozorňovaní aj orgány, aj životné prostredie na skutočnosť takú, že ten medveď naozaj sa dostal na hranicu neúnosnosti. A aj určili aj v podstate aj ten čas, aj rok a povedali, že nieže teraz, že ten medveď či napadne, že je len otázka času, kedy a kde. A, žiaľ, tuná, tak ako to bolo spomenuté, aj tie napadnutia medveďom hnedým na Slovensku vyústili do úmrtia, do smrti.
Myslím si, že aj to napadnutie medveďom, keď vás medveď napadne a keď máte trvalo poškodené zdravie, vylúpnuté oko a podobne, je to veľká tragédia.

Ďakujem pekne.
Chce reagovať na faktickú pán poslane Filip Kuffa?
Nech sa páči.

Nedá mi ešte nespomenúť, keď sme sa bavili o tých škodách vlkom, hej, keď nám to bolo možno tak vyčítané zo strany tých chovateľov, a ja som povedal, áno, je tu takýto návrh zákona. Podnet bol síce medveď a útoky, ktoré sú tu pomaly na mesačnej báze a... ale tento návrh rieši aj iné chránené druhy živočíchov. A to, čo sa z nás ochranári smiali, že my tu ideme teraz nejako že povoľovať zabíjanie vlkov a zabíjanie bobrov, tak ja hovorím, bobor napríklad už dávno nemal byť chránený a vlk sa nikdy ani nemal stať chráneným.

Ďakujem pekne.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Šíbl.

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predseda, na prvý pohľad tento zmysluplný návrh má z môjho pohľadu minimálne dva také závažnejšie nedostatky.
V prvom rade ide o jeho rozpor s právom Európskej únie. Táto právna úprava, tak ako ju navrhuje pán poslanec Kuffa, je v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, známej aj ako smernica o biotopoch, a to konkrétne s ustanovením čl. 16 tejto smernice. Čiže poslanecký návrh sa zaoberá dvomi problémami. Tým prvým je otázka potreby alebo nutnosti posudzovania tých tzv. alternatívnych riešení pri povoľovaní výnimiek z podmienok druhovej ochrany.
Spomínaná smernica nám explicitne ukladá povinnosť tieto alternatívne riešenia posudzovať, čiže to posudzovanie je nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie o tej výnimke z podmienok druhovej ochrany a prípadne pre povolenie tejto výnimky. Odkedy je Slovenská republika členským štátom Európskej únie, myslím, že nemusím tu pripomínať, páni poslanci, že všetky právne predpisy Európskej únie sú pre nás záväzné, a nielen tie, ktoré sa nám páčia. Čiže aj keď sa nám to možno nepáči, nevieme sa s tým ináč vysporiadať. Tento čl. 16 smernice bol transponovaný práve do tohoto spomínaného § 40 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Čiže ak by sme chceli upustiť od posudzovania alternatívnych riešení, museli by sme ísť cestou zmeny príslušnej smernice, čo, samozrejme, vieme všetci že je pomerne komplikovaný a dlhotrvajúci proces. A myslím si, že v tomto konkrétnom prípade, ktorý pán poslanec Kuffa chce svojím návrhom riešiť, že máme aj, dá sa povedať, jednoduchšie riešenia toto problému.
Druhým problémom, na ktorý upozorňuje, je zadefinovanie závažnej škody v sume nad 300 euro. Dalo by sa diskutovať, samozrejme, odborne o tom, že či 300, a prečo nie 250 alebo 600 euro, alebo nejaká iná suma, ale podstatné je, že tá závažná škoda sa určuje pri rozhodovaní orgánu štátnej správy len v tomto jedinom prípade, a to znamená pri posudzovaní a prípadnom udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany, čiže pri tom § 40. Kým tu spletá sa dokopy otázka náhrady škody, ktorá je spôsobená chránenými živočíchmi, tzv. určenými živočíchmi, medzi ktoré patrí napríklad aj vlk, medveď, bobor a niektoré ďalšie druhy, toto je riešené v tom istom zákone, ale v iných paragrafoch, sú to § 97 až § 102 a podrobnosti sú následne upravené vo vykonávacom predpise, čiže vo vyhláške. Čiže samotnú náhradu škody, aj keby sme túto závažnú škodu do zákona v § 40 explicitne zadefinovali, tak samotný proces náhrady škody to nijako neovplyvní. Čiže môžme, môžme o tom, samozrejme, ďalej diskutovať, ale ak má niekto, napríklad pán poslanec, dojem, že rozhodnutia orgánov štátnej správy, napríklad ministerstva životného prostredia pri udeľovaní výnimiek podľa § 40 sú nejako nedostatočné alebo sú nejako limitované súčasnou právnou úpravou, ja nezdieľam tento názor.
Keďže sme sa dozvedeli, že teda primárnym dôvodom podania tohto poslaneckého návrhu bolo riešenie situácia... riešenie situácie s medveďom hnedým na Slovensku, pripomínam len, že zaoberali sme sa problematikou medveďa hnedého aj na mimoriadnom výbore pre pôdohospodárstva a životného prostredie, a môžem konštatovať, že nakoniec sme dospeli k zhode aspoň to, že uznesenie, ktoré sme prijali, boli všetci členovia prítomní výboru schopní zaňho zahlasovať. A ja si myslím, že tak ako sme boli schopní nájsť zhodu pri formulácii uznesenia, že budeme vedieť nájsť zhodu aj pri jeho realizácii.
Naše odborné názory sa možno do určitej miery rozchádzajú. Osobne zastávam názor, že naozaj pri posilnení toho existujúceho zásahového tímu pre medveďa hnedého v gescii ministerstva životného prostredia a plus pri dôslednom naplnení všetkých tých bodov nášho uznesenia z výboru, že vieme tú situáciu výrazne zlepšiť. Nie je pravda, že by sa problémové medvede neriešili. Riešia sa veľmi, veľmi operatívne, ale súčasne je pravda, že je v tejto oblasti ešte veľa čo zlepšovať.
Pokiaľ ide o ten holandský parlament a operatívne riešenie škôd spôsobenými vlkmi, ja by som len pripomenul ten rozdiel medzi nami a holandským... Holandskom. U nás našťastie, aj keď v rôznych obdobiach, v rôznych počtoch, vlky sú dlhodobo súčasťou našej fauny a, samozrejme, tá spoločnosť aj ten život v tých oblastiach, kde sa vlky vyskytujú, je na to istým spôsobom adaptovaný, takže môžme sa naozaj ďalej vyprávať o tom, ako, ako to spolužitie s vlkmi, tak aby sa tie hospodárske škody minimalizovali, ako to ďalej zlepšovať, kdežto v Holandsku boli vlky vyhubená už minimálne pred 150-200 rokmi, čiže tam vlastne vlk prichádza do územia, kde nejaká adaptácia, či už, či už tej úrovni ochrany tých hospodárskych zvierat, alebo celkovo obyvateľstva krajiny, je prakticky na nulovej úrovni, ten istý problém, keď vlky obsadzujú opätovne po stáročiach iné krajiny, kde boli dlhodobo vyhubené, a, samozrejme, že tá miera konfliktu aj tá miera pozornosti je potom patrične vyššia.
Naopak, keby sme išli smerom na východ alebo na juhovýchod od našich hraníc, tak môžem vám povedať, že napríklad také Rumunsko má oveľa väčšiu populáciu vlkov, oveľa väčšiu početnosť voľne sa pasúcich zvierat, najmä teda ide o ovce priamo v areálu súvislého výskytu vlka, a nejaké výraznejšie problémy tam nie sú, lebo tá historická kontinuita toho spolužitia medzi človekom pastierom a vlkom a ochranou tých stád nebola nikdy narušená, tak ako u nás, alebo úplne narušená ako, ako vyhubením vlka ako v západnej Európe. A preto tam majú veľmi osvedčená po stáročia, osvedčené spôsoby ako si tie stáda veľmi efektívne chrániť. Rád vám o tom povyprávam, nechcem, nechcem zdržiavať tento parlament, takže možno, možno na výbore alebo, alebo v kuloároch.
Takže ak má pán predkladateľ konkrétne poznatky, že niekde niečo nefunguje, myslím si, že vieme to riešiť v rámci existujúcej legislatívy, vieme to riešiť pri napĺňaní uznesenia k problematike medveďa hnedého nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a nemyslím si, že to cestou navrhovaných zmien v § 40, je to najjednoduchšie a najsprávnejšie riešenie.
A opätovne zdôrazním to, čo som povedal na začiatku, že ak by sme sa rozhodli ísť touto cestou, určite by sme najprv museli dosiahnuť zmenu spomínanej smernice Európskej únie.
Ďakujem.