72. schôdza

Právoplatne odsúdený extrémista a rasista Milan Mazurek, ktorý v minulosti chválil Hitlera, popieral holokaust, mal tú bezočivosť, že nás obvinil zo šírenia nenávisti. Je tu preto potrebné pripomenúť mu pár slov, jeho vlastných slov, ktoré povedal na adresu pani ombudsmanky Patakyovej v júni 2020. Zneli takto: Potom pokračujete ďalším zásadným dôležitým problém vášho pohľadu, a to je údajný problém nútenej sterilizácie transrodových osôb. Som neveril tomu, keď som to čítal, že to myslíte vážne. Podľa mňa totižto neexistujú žiadne transrodové osoby, sú nejakí blázni, ktorí si zo dňa na deň povedia, že ja už nie som žena, ja som muž, ja už nie som muž, ja som žena. Potom si povie, že ja som leguán. Ďalší týždeň si povie, že je krokodíl. Jednoducho že je to úplne normálne, v pohode. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak aj sodoma gomora je slabý odvar voči tomu, čo vy tu navrhujete. To vážne chceme ísť až do takejto absurdnosti a budeme si základné ľudské práva vymieňať za úchylné zvrátenosti. Potom ste sa zúčastnili nejakej diskusie o dúhových rodinách. A zistil som, že dúhové rodiny sú dvaja chlapi, ktorí spolu žijú. Dve ženy, ktoré spolu žijú. Možno chlap a krokodíl, chlap a luster, žena a leguán. Jednoducho tak, ako je to teraz moderné v tých západných spoločnostiach, kde to vidíme úplne normálne. A zasa ste poukázali na to, na čo sa tu poukazuje stále. A pritom ja to nedokážem pochopiť, že kde sa vo vás berie tá istota, že toto sú ľudské práva, takéto dúhové rodiny, teda dvaja chlapi, dve ženy, dvaja krokodíly a dvaja transformery a neviem, čo majú mať takéto práva. Práve takéto slová šíria nenávisť a vedú k skutkom, aký sa odohral na Zámockej ulici. Môžte sa hanbiť!

Pán Mazurek, veľmi sa mi páčil váš úvod, kde ste hovorili, že každý normálny človek musí odsúdiť tento čin. Ale potom začala znôžka presne podľa nôt Moskvy a Putina. Ale cez to všetko sa mi páči, že ste takto vystúpili a dali ste, ukázali ste aj všetkým ľuďom, aj vašim voličom, aké je vaše videnie tolerancie. S fašistov sa stala demokratická strana. Fašisti sa premenovali na Republiku. Ale ich videnie sa nezmenilo a dôkazom toho bolo vaše vystúpenie.

Vďaka. Pán poslanec Mazurek, je jedno, koľko kričíte, je jedno, koľko hulákate, žiaden z tých decibelov vás nezbaví aj vašej zodpovednosti za podnecovanie nenávisti a rozdúchavanie vášní, ktoré viedli k tomu, čo sa stalo minulý týždeň. Ak je pointou tých decibelov umlčať vlastné svedomie, neviem, či to funguje a ako dlho tu funguje. Ale chcem veriť, že raz aj na to dôjde.

Ja len zopakujem tuná aj to a hovorí to aj Ústava Slovenskej republiky, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou. Pôvodne tam mal byť text medzi jedným mužom a jednou ženou. Vynechalo sa to a bralo sa to ako samozrejmosť. Vidím, že v súčasnej dobe, ktorú žijeme, považujem to aj za chybu, že to tam nie je napísané. Ale rodinu vždy tvorí otec, mama a deti. Áno, môže byť aj rodina taká neúplná, ktorá deti nemá. Ale nikdy to nebudú dve ženy a dvaja muži. Tí nikdy nesplodia dieťa. Nikdy. Viete, čo je to nikdy? Môžte robiť experimenty, aké chcete. Tu už to pretŕčate, že pomaly muži dokážu byť tehotní. To je hlúposť toto. To nikdy nebude.
Liberáli a liberalizmus ako taký rozbíja systematicky naše rodiny. A vy to robíte vysoko rafinovane a inštitucionalizovane. Takto vy najprv rodinu rozbijete a potom sa tvárite a sanuje, lebo koľko treba pomáhať, ako našim deťom, našim manželstvám, našim rodinám. A v skutočnosti vám ide o rozbitie rodín.
Zaznela tu, nebudem tu kolegyňu menovať, že láska, že keď sa majú dvaja ľudia ako radi. Vy si ale zamieňate zmyselnosť a nezriadenou žiadostivosťou s láskou. To nemá nič spoločné, prosím vás pekne. Láska je predovšetkým obeta. Darmo sa smeješ. A keď neprinesieš obetu v manželstve, nijaká láska neobstojí. A preto ani tie homosexuálne zväzky, keď tu sa odvolávajú, že aká láska, aká to. Ale nikto štatisticky nevedie, že koľkokrát sa rozchádzajú a každý ide svojou stranou, čo je aj prirodzené. Veď dva muži, keby jeden deň mali byť spolu, tak im je už dlho a nieže celé roky a celé týždne toto, čo vy tu spievate. Toto sú bludy. Tak ako aj blud to vaše celé uznesenie.

No tak, géniovia, vysvetlili ste mi to jasne. Mám krv na rukách podľa pani Zemanovej. Prejav mi nadiktoval Putin podľa pána Zajačika. A podobné úlety ľudí, ktorých by sme mohli vidieť v komediálnom seriále, ale sedia v Národnej rade. Ale nikto z vás, drahí kolegovia z koalície, sa ale nevyjadril k obsahu môjho prejavu, kde som vám povedal, že ste obyčajní pokrytci, že ste ľudia, ktorí dva a pol roka intenzívne občanom Slovenskej republiky odoberali ľudské práva. Že keď už hovoríte o tej ústave ako pani Zemanová, že tá obsahuje základné ľudské práva, tak ste to práve vy, kto prišiel a tie základné ľudské práva zhodil zo stola a z toho urobil politickú agendu, ako ste opäť povedali. A oddelili ste časť spoločnosti od možnosti normálneho zdravého života. Potom pani Marcinková teda povedala, že máme ľudí zjednocovať. Dva roky ste ľudí rozdeľovali, ničili, štvali proti skupine neočkovaných ľudí. Nazývali ich nezodpovednými. Tvrdili, že majú krv na rukách, tak ako to tvrdíte mne, aj keď viete, že to nie je pravda. Delili ste ľudí. Nedovolili ste im fungovať. Malé deti nemohli chodiť do škôlky, ak ich rodičia neboli očkovaní alebo otestovaní. Keď v iných krajinách ľudia normálne žili, vy ste všetkých zavreli doma. Keď ja som z poľských vianočných trhov točil, ako ľudia normálne žijú bez rúšok. Vy ste zatvárali školy a na dva roky ste ľudí, ako bol ten mladý chlapec posadili za počítač a zobrali mu sociálne kontakty. A nechali ho, nech hrá počítač a surfuje po amerických neonacistických weboch. A dnes sa snažíte spojiť s vraždou ľudí, ktorí s ňou nemajú nič spoločné a, naopak, odsudzujú ju. O tom bol môj prejav. Vy ste pokrytci, pretože vy nesiete leví podiel viny na tom, v akom stave je spoločnosť. A nemôžete sa dnes zaštiťovať ľudskosťou a toleranciou, lebo nemáte s ňou nič spoločné.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Musím teda povedať, že debata je šialená miestami. Na jednej strane paralelná realita v podaní pána Mazureka. Na druhej strane stredovek v podaní pána Kuffu. Bohužiaľ, bohužiaľ, dovoľte aj mne teda z tohto miesta vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, dvoch mladých ľudí, ktorí zahynuli brutálnou smrťou v rámci teroristického činu, ktorý sa udial na Zámockej ulici. Veľmi ma to mrzí.
Rovnako ďakujem poslancom koalície, ktorí prišli s týmto uznesením, ktoré sa snaží zaujať nejaké stanovisko k tejto veľkej tragédii. Musím povedať, že aj strana SaS mala vlastné uznesenie alebo má vlastné uznesenie, ale po dohode a rokovaní s koaličnými, bývalými koaličnými partnermi sme sa rozhodli, že podporíme toto uznesenie. Je to veľmi dobrý krok.
Na druhej strane sme presvedčení, že mali by sme ísť trochu ďalej. Ďalej z pohľadu konkrétnosti a ďalej aj možno z pohľadu svedomia. Čo sa týka konkrétnosti tak to, čo vytýkame tomu uzneseniu, je to, že zostáva v nejakých všeobecných formuláciách a odkaze na www vlády. A čo sa týka toho svedomia, tak myslím si, že v rámci LBGTI komunity alebo teda LBGTI ľudí máme veľký dlh a mali by sme ho splácať. A nemalo by to zostať len pri nejakých majetkových právach alebo nejakých životných situáciách. Mali by sme ísť ďalej.
A v tomto zmysle sme pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý teda prečítam, ale teda najskôr ho tak v stručnosti uvediem a vysvetlím.
Ten pozmeňujúci návrh má tri body. Vzhľadom na to, že to uznesenie je trošku nejasné v tom, že ako keby malo dva nadpisy. V tom jednom nadpise chýba spomenutie menšiny LGBTI+ v rámci toho uznesenia a vzhľadom na tie udalosti, ktoré viedli k vytvoreniu tohto uznesenia, tak si myslíme, že si ten názov zaslúži spomenutie menšiny LGBTI+.
Ten druhý bod sa viaže k tomu, čo som povedal teda, že máme pocit, že to uznesenie nie je dostatočne konkrétne a zastrešuje sa teda PVV-čkom. My teda navrhujeme doplniť konkrétny záväzok do tohto uznesenia týkajúci sa zlepšenia legislatívy v oblasti majetkových práv a životných situácii osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. To znamená, že ideme ďalej, ideme o krok ďalej.
A tá tretia vec sa týka toho, čo som spomínal ohľadne tej veľkorysosti, resp. svedomia, kedy navrhujeme do tohto uznesenia doplniť deklarovanie záväzku zákonodarného zboru prijať legislatívne zmeny, ktoré zabezpečia ľuďom z prostredia LGBTI+ rovnaké práva, ako majú všetci ľudia tak, ako to je určené v čl. 12 slovenskej ústavy. To znamená, nemali by sme sa a tento parlament by sa nemal obmedziť len na to, aby riešil určité majetkové práva a zvýhodňovanie a zjednodušovanie života tých ľudí. V tejto oblasti, resp. na nejaké životné situácie, ale mali by sme ísť ďalej a uplatniť práva LGBTI+ ľudí v celosti.
Takže, pán predsedajúci, teraz dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k silnejúcim prejavom nenávisti voči menšinám a komunitám, osobitne komunite LGBTI+ a židovskej komunite žijúcim na Slovensku.
1. Názov uznesenia znie: "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2022 k prejavom nenávisti voči menšinám, osobitne menšine LGBTI+ a komunitám žijúcim na Slovensku".
2. Bod D uznesenia znie:
"D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby naplnila záväzky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2021 - 2024 zamerané na zlepšenie postavenia menšín, vrátane záväzku zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv a životných situácií týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Rovnako žiada, aby vláda Slovenskej republiky navrhla opatrenia na potlačenie prejavov nenávisti vo verejnom priestore,"
3. Návrh uznesenia sa dopĺňa bodom E, ktorý znie:
"E. sa zaväzuje prijať také legislatívne zmeny, ktoré zlepšia postavenie LGBTI+ ľudí s cieľom zabezpečiť rovnosť v dôstojnosti i v právach, vychádzajúc z čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky."
Toľko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu strany SaS. Ešte raz vďaka za toto uznesenie. Chcem požiadať všetkých poslancov, aby podporili toto uznesenie a zároveň chcem požiadať všetkých poslancov, aby podporili aj pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, kolegovia, je to možno náhoda, ale symboly sú dôležité. Doslova pár metrov od tejto sieni zákonnosti aj v tejto chvíli horia stovky sviečok. Sú tam položené desiatky kytíc a je to naozaj veľmi blízko. Je to veľmi blízko Národnej rady a myslím si, že by to malo byť veľmi blízko aj našich sŕdc úplne všetkých. Ja nevidím najmenší dôvod na to, aby sme sa o takejto zásadnej veci tu preli a používali rôzne zástupné argumenty. Myslím si, že každý z nás sto päťdesiatky najvyšších zástupcov, obrovská zodpovednosť, najvyšších zástupcov občanov Slovenska by tam mal priložiť jednu sviečku. Úplne každý. Každý z nás reprezentuje zhruba 33 300 hlasov, ak budeme sa snažiť o nejakú štatistiku. Ale tu nejde o štatistiku, tu ide o niečo oveľa ťažšie. My sme sa stále ešte nedokázali vyrovnať s mnohými vecami z našej minulosti a tá minulosť nás dobieha. Dobieha nás asi úplne logicky, pretože ak sa nepoučíme z minulosti, tak potom sme nútení zopakovať všetky chyby.
Dneska tu zaznelo, že ako tu spojiť židovskú problematiku s LGBTI. To spojenie je podľa mňa absolútne logické. To spojenie je na mieste, pretože my sme sa nevyrovnali ešte ani so slovenským štátom, ani s tým, že sme si vyviezli desiatky tisíc občanov na istú smrť. Sme schopní o tom pochybovať a tu aj v tejto sieni zákonnosti sú ľudia, ktorí tú pochybnosť úplne s úsmevom a presvedčivo dávajú a ja viem, že tí ľudia a to je možno tragédia, oni to možno nehovoria kvôli nejakým politickým bodom, kvôli tomu, aby sa ukázali pred svojimi voličmi za pekných. To by som považoval do istej miery za politické hry. Ono je to ťažšie. Oni to hovoria preto, že sú o tom presvedčení. Obávam sa, že to je oveľa ťažší kaliber a to je vec, ktorá nás musí nútiť tu v tejto sieni, kde zastupujeme tých päť miliónov, každý má tých 33 300 za sebou, bojovať naozaj slovami o to, aby sme boli lepšou krajinou.
Nie, nie sme zlou, ani nie sme najhoršou na svete. Ale to, že sme sa my nedokázali vysporiadať so svojou minulosťou, to sa prejavuje naozaj aj dnes. Nechcem do toho ťahať Ukrajinu, aj napadá ma, aj tá paralela. Ale tých paralel je viacej a ja by som bol veľmi rád, keby sme to dokázali bez toho, aby sme niesli tu nejaké osočujúce argumenty, aspoň pre túto jednu chvíľu, tá stopäťdesiatka. Keďže máme tak blízko tie horiace sviečky, mať to blízko pri svojich srdciach a jasne úplne spoločne, to by možno bol ten najlepší odkaz pre, pre ľudí, ktorých zastupujeme za istých pár desiatok metrov po Zámockej. A hoci už to nemôžme napraviť, ale môžme ohromne veľa urobiť pre budúcnosť. Pre to, aby ľudia spozorneli pri obrazovkách, pritom ako ich zástupcovia konajú a povedali si, veď tí ľudia majú asi pravdu. Sú chvíle, keď zhasnú vášne, boje a nebudú útočiť, čo je úplne pochopiteľné z rôznych politických dôvodov, lebo každý má právo vidieť svet trocha zo svojho uhla, ale toto neni otázka uhla. Tu by sme mali všetci pozerať sa priamo sami na seba a chápať, že niečo takéto je neprípustné.
A ešte spojím ešte raz tú polemiku, že prečo spolu aj židovská otázka. Vlastne veď už Židov nemáme, veď sme ich dokonale vymietli. Azda by sme nechceli dokonale vymiesť aj tých, ktorí majú od narodenia to svoje videnie sveta sexuálne iné. Azda si niekto myslí, že naozaj sa to vyberá? Čo sa to tu hovoria za nezmysli. To niekto sa môže narodiť a potom si povie: Ja nebudem na dievčatá, ja budem radšej na chlapcov? To niekto sa rozhodne, že sa, že sa narodí postihnutý nejakým spôsobom alebo že sa narodí ako Žid? Veď to sú veci, ktoré sú dané Bohom, prírodou alebo každý nech si doplní, čo chce, ale sú to veci, ktoré musíme rešpektovať a skloniť sa pred nimi. A chápať, že menšina je naozaj, ako to tu dneska zaznelo, etalónom ľudskosti a pokrokovosti krajiny. Možno sa voľakedy hovorilo, že krajinu najviac posúdime, jej kvalitu, podľa toho, aké má čisté verejné WC a koľko je tam darcov krvi. No myslím, že pokojne k tomu môžme priradiť aj otázku, že ako sa krajina stavia ku svojim menšinám.
Takže to spojenie, zablúdim na chvíľočku ešte do Humenného, a tým skončím, medzi židovskou otázkou a LGBTI je možno aj v tom, že keď nedávno Slovenskom prebehla pripomienka holokaustu, tak som zorganizoval so svojimi priateľmi z Príď a poznaj, máme takú aktivitu neformálnu občiansku, stretnutie s tými Nezabudnutými susedmi, ktorých sme vyvraždili aj v Humennom. Bolo tam 2 300 ľudí. Neviem, či je tam ešte päť občanov židovskej národnosti. A prišli nám do Centra voľného času stovky mladých ľudí, skoro štyristo. A viete, mladí ľudia vyučovanie odpadlo, nejaké smiešky, nejaké mobily. A viete, čo sme konštatovali, keď sme ukončili toto stretnutie v rámci Nezabudnutých susedov? Že sa nikto, naozaj nikto z tých detí nehral s mobilom a že všetci počúvali a možno počúvali prvýkrát, že to Humenné bolo mesto, kde bola silná židovská obec a dneska tých ľudí už niet. A ja som presvedčený, preto to spomínam, že sme povinní tu v sieni zákonnosti, vo svojich rodinách, na svojich pracoviskách alebo hoc aj na ulici zastávať pozície ľudskosti a keďže nás na chvíľočku život postrčil do takej vážnej role, ako je poslanec Národnej rady, tak naozaj nebáť sa ani vystúpení, ani kritiky, ani polemiky, pretože najlepší spôsob riadenia všetkého, to je jedno, či rodiny, či firmy, či štátu je osobný príklad.
Kolegyne, kolegovia, myslime na to. Ďakujem. (Potlesk.)

Takže, pán Mičovský, odsúdiť vraždu, to je normálna ľudskosť a ak by ste pripravili návrh na to, aby sme odsúdili vraždu, tak tuná 150 poslancov sa musí k tomuto pridať. Vy ste predložili návrh, kde popri odsúdení teraz teroristického činu, pričom súd určuje, že čo je teroristický čin, vy ste k tomu pridali výzvu na vládu, aby parlament zaviazal vládu, aby sem vlastne prišli so zákonom, ktorý bude degradovať unikátnosť manželstva v našom právnom systéme. A vy ste to naschvál takto spojili, pretože vy idete vytĺkať z tejto obrovskej tragédie politický, by som povedal, nie že kapitál, vy idete posunúť politickú agendu popritom, že ste tu urobili z konzervatívnych ľudí, ktorí veria v to, že áno, manželstvo je postavené na biologickom mužovi a biologickej žene, vy ste z nich urobili terč. Tí ľudia sa dneska ako keby mali báť vôbec k tomuto priznať, vy z nich robíte radikálov a extrémistov. Toto je to. Váš minister financií, ja vám to opakujem, váš minister financií, že je heterosexuál a zažíva dva dni lynče. Môže mi to byť úplne jedno, je z vášho, z vášho radu, ale vy z vlastných, z vlastných radov ho, že jak si toto dovolil povedať? Tu ste to vy posunuli. Tu ste to posunuli, že aby sa heterosexuáli, aby sa ľudia vôbec báli prihlásiť k vlastnej identite, lebo vraj niekoho urážajú. Koho urážame?
A druhá vec, ktorá je, ja chcem všetkým Slovákom povedať, vy, ktorí veríte, že áno, deti patria do rodín a tie rodiny majú byť štátom chránené a rodiny sú postavené na zväzku muža a ženy, tak mi to nie len že rozprávať budeme, my to aj chrániť budeme naďalej. A táto politická agenda, ktorú sa snažíte zneužiť, túto obrovskú tragédiu, ktorá sa stala, je úplne ale úplne priehľadná každému.

Ďakujem pekne. Ja sa vyjadrím k dvom veciam ku kolegovi Mičovskému. Súhlasím s tým, že najväčšou chybou našej spoločnosti je, že sme sa nevedeli vysporiadať s minulosťou. A ja sa na túto, teda na toto zlé vysporiadanie s minulosťou dívam cez genocídu Rómov, ktorá sa tu diala počas druhej svetovej vojny, kedy boli deportovaní Rómovia do nacistického Nemecka a boli tam vyvraždené celé rodiny. Ja sa ospravedlňujem, že práve do tejto témy ťahám možno aj Rómov, ale je to potrebné povedať smerom k nenávistným prejavom. A naozaj nebudem ani podávať pozmeňujúci návrh, ale prosím, ak hovoríme o nenávistných prejavoch, majme na pamäti aj nenávistné prejavy voči Rómom, ktoré tu sú, ktoré tu pretrvávajú a jednoducho neopomínajme túto menšinu, kde podľa niektorých sa Rómovia previnili iba tým, že sa narodili. Viem o čom hovorím, lebo niekoľkokrát som si to vypočul, dokonca kvôli takýmto nenávistným prejavom som musel mať aj policajnú ochranu. A zažila si to celá moja rodina, môj malý syn je vystavený nenávistným prejavom.
Čiže súhlasím s týmto uznesením. Ja ho podporujem plnou svojou mierou a takisto ako predsedajúci ľudskoprávneho výboru budem zastávať teda práva LGBTI skupiny, len prosím vás, v spojení s nenávistnými prejavmi majme na pamäti Rómov, ktorí sa previnili podľa niektorých iba tým, že sa narodili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Janko, za tvoje slová. Ja si myslím, že je dôležité hovoriť aj o tom širšom kontexte a o tom, aby sme vnímali aj tú minulosť a dokázali sa z nej poučiť.
Rozhodne odsudzujem nenávisť. Nenávisť začína myšlienkami, pokračuje slovami a neskôr sa pretavuje v činy.
Ako už spomenul Peter Pollák, obeťami holokaustu boli aj Židia a Rómovia. My sme si minulý rok pripomenuli v Trnave práve obete Rómskeho holokaustu. Ďalšou veľkou obeťou, teda najväčšou boli Židia. Obeťou holokaustu boli aj gejovia a ľudia inak sexuálne orientovaní. Len jednoducho nacistická ideológia si pomenovala rôzne kategórie ľudí. Sami seba vyhlásili za nad ľudí. A podobnou ideológiou sa inšpiroval aj vrah na Zámockej.
A ja si myslím, že tak ako bolo prednesené toto uznesenie, chcela by som, aby sme naozaj sa zamerali na to, čo sa stalo, aby sme dôrazne odsúdili nenávisť. Či už je smerovaná k tým, či oným skupinám. Nemyslím si, že tieto skupiny menovať spolu je nejaké nevhodné. Myslím si, že treba odsúdiť akúkoľvek nenávisť voči akémukoľvek človeku a rozhodne akékoľvek násilné činy voči týmto ľuďom.
Ďakujem.