72. schôdza

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Ján Mičovský. Pripraví sa pán poslanec Jozef Pročko.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, kolegovia, je to možno náhoda, ale symboly sú dôležité. Doslova pár metrov od tejto sieni zákonnosti aj v tejto chvíli horia stovky sviečok. Sú tam položené desiatky kytíc a je to naozaj veľmi blízko. Je to veľmi blízko Národnej rady a myslím si, že by to malo byť veľmi blízko aj našich sŕdc úplne všetkých. Ja nevidím najmenší dôvod na to, aby sme sa o takejto zásadnej veci tu preli a používali rôzne zástupné argumenty. Myslím si, že každý z nás sto päťdesiatky najvyšších zástupcov, obrovská zodpovednosť, najvyšších zástupcov občanov Slovenska by tam mal priložiť jednu sviečku. Úplne každý. Každý z nás reprezentuje zhruba 33 300 hlasov, ak budeme sa snažiť o nejakú štatistiku. Ale tu nejde o štatistiku, tu ide o niečo oveľa ťažšie. My sme sa stále ešte nedokázali vyrovnať s mnohými vecami z našej minulosti a tá minulosť nás dobieha. Dobieha nás asi úplne logicky, pretože ak sa nepoučíme z minulosti, tak potom sme nútení zopakovať všetky chyby.
Dneska tu zaznelo, že ako tu spojiť židovskú problematiku s LGBTI. To spojenie je podľa mňa absolútne logické. To spojenie je na mieste, pretože my sme sa nevyrovnali ešte ani so slovenským štátom, ani s tým, že sme si vyviezli desiatky tisíc občanov na istú smrť. Sme schopní o tom pochybovať a tu aj v tejto sieni zákonnosti sú ľudia, ktorí tú pochybnosť úplne s úsmevom a presvedčivo dávajú a ja viem, že tí ľudia a to je možno tragédia, oni to možno nehovoria kvôli nejakým politickým bodom, kvôli tomu, aby sa ukázali pred svojimi voličmi za pekných. To by som považoval do istej miery za politické hry. Ono je to ťažšie. Oni to hovoria preto, že sú o tom presvedčení. Obávam sa, že to je oveľa ťažší kaliber a to je vec, ktorá nás musí nútiť tu v tejto sieni, kde zastupujeme tých päť miliónov, každý má tých 33 300 za sebou, bojovať naozaj slovami o to, aby sme boli lepšou krajinou.
Nie, nie sme zlou, ani nie sme najhoršou na svete. Ale to, že sme sa my nedokázali vysporiadať so svojou minulosťou, to sa prejavuje naozaj aj dnes. Nechcem do toho ťahať Ukrajinu, aj napadá ma, aj tá paralela. Ale tých paralel je viacej a ja by som bol veľmi rád, keby sme to dokázali bez toho, aby sme niesli tu nejaké osočujúce argumenty, aspoň pre túto jednu chvíľu, tá stopäťdesiatka. Keďže máme tak blízko tie horiace sviečky, mať to blízko pri svojich srdciach a jasne úplne spoločne, to by možno bol ten najlepší odkaz pre, pre ľudí, ktorých zastupujeme za istých pár desiatok metrov po Zámockej. A hoci už to nemôžme napraviť, ale môžme ohromne veľa urobiť pre budúcnosť. Pre to, aby ľudia spozorneli pri obrazovkách, pritom ako ich zástupcovia konajú a povedali si, veď tí ľudia majú asi pravdu. Sú chvíle, keď zhasnú vášne, boje a nebudú útočiť, čo je úplne pochopiteľné z rôznych politických dôvodov, lebo každý má právo vidieť svet trocha zo svojho uhla, ale toto neni otázka uhla. Tu by sme mali všetci pozerať sa priamo sami na seba a chápať, že niečo takéto je neprípustné.
A ešte spojím ešte raz tú polemiku, že prečo spolu aj židovská otázka. Vlastne veď už Židov nemáme, veď sme ich dokonale vymietli. Azda by sme nechceli dokonale vymiesť aj tých, ktorí majú od narodenia to svoje videnie sveta sexuálne iné. Azda si niekto myslí, že naozaj sa to vyberá? Čo sa to tu hovoria za nezmysli. To niekto sa môže narodiť a potom si povie: Ja nebudem na dievčatá, ja budem radšej na chlapcov? To niekto sa rozhodne, že sa, že sa narodí postihnutý nejakým spôsobom alebo že sa narodí ako Žid? Veď to sú veci, ktoré sú dané Bohom, prírodou alebo každý nech si doplní, čo chce, ale sú to veci, ktoré musíme rešpektovať a skloniť sa pred nimi. A chápať, že menšina je naozaj, ako to tu dneska zaznelo, etalónom ľudskosti a pokrokovosti krajiny. Možno sa voľakedy hovorilo, že krajinu najviac posúdime, jej kvalitu, podľa toho, aké má čisté verejné WC a koľko je tam darcov krvi. No myslím, že pokojne k tomu môžme priradiť aj otázku, že ako sa krajina stavia ku svojim menšinám.
Takže to spojenie, zablúdim na chvíľočku ešte do Humenného, a tým skončím, medzi židovskou otázkou a LGBTI je možno aj v tom, že keď nedávno Slovenskom prebehla pripomienka holokaustu, tak som zorganizoval so svojimi priateľmi z Príď a poznaj, máme takú aktivitu neformálnu občiansku, stretnutie s tými Nezabudnutými susedmi, ktorých sme vyvraždili aj v Humennom. Bolo tam 2 300 ľudí. Neviem, či je tam ešte päť občanov židovskej národnosti. A prišli nám do Centra voľného času stovky mladých ľudí, skoro štyristo. A viete, mladí ľudia vyučovanie odpadlo, nejaké smiešky, nejaké mobily. A viete, čo sme konštatovali, keď sme ukončili toto stretnutie v rámci Nezabudnutých susedov? Že sa nikto, naozaj nikto z tých detí nehral s mobilom a že všetci počúvali a možno počúvali prvýkrát, že to Humenné bolo mesto, kde bola silná židovská obec a dneska tých ľudí už niet. A ja som presvedčený, preto to spomínam, že sme povinní tu v sieni zákonnosti, vo svojich rodinách, na svojich pracoviskách alebo hoc aj na ulici zastávať pozície ľudskosti a keďže nás na chvíľočku život postrčil do takej vážnej role, ako je poslanec Národnej rady, tak naozaj nebáť sa ani vystúpení, ani kritiky, ani polemiky, pretože najlepší spôsob riadenia všetkého, to je jedno, či rodiny, či firmy, či štátu je osobný príklad.
Kolegyne, kolegovia, myslime na to. Ďakujem. (Potlesk.)

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Ako prvý pán poslanec Taraba s faktickou poznámkou.

Takže, pán Mičovský, odsúdiť vraždu, to je normálna ľudskosť a ak by ste pripravili návrh na to, aby sme odsúdili vraždu, tak tuná 150 poslancov sa musí k tomuto pridať. Vy ste predložili návrh, kde popri odsúdení teraz teroristického činu, pričom súd určuje, že čo je teroristický čin, vy ste k tomu pridali výzvu na vládu, aby parlament zaviazal vládu, aby sem vlastne prišli so zákonom, ktorý bude degradovať unikátnosť manželstva v našom právnom systéme. A vy ste to naschvál takto spojili, pretože vy idete vytĺkať z tejto obrovskej tragédie politický, by som povedal, nie že kapitál, vy idete posunúť politickú agendu popritom, že ste tu urobili z konzervatívnych ľudí, ktorí veria v to, že áno, manželstvo je postavené na biologickom mužovi a biologickej žene, vy ste z nich urobili terč. Tí ľudia sa dneska ako keby mali báť vôbec k tomuto priznať, vy z nich robíte radikálov a extrémistov. Toto je to. Váš minister financií, ja vám to opakujem, váš minister financií, že je heterosexuál a zažíva dva dni lynče. Môže mi to byť úplne jedno, je z vášho, z vášho radu, ale vy z vlastných, z vlastných radov ho, že jak si toto dovolil povedať? Tu ste to vy posunuli. Tu ste to posunuli, že aby sa heterosexuáli, aby sa ľudia vôbec báli prihlásiť k vlastnej identite, lebo vraj niekoho urážajú. Koho urážame?
A druhá vec, ktorá je, ja chcem všetkým Slovákom povedať, vy, ktorí veríte, že áno, deti patria do rodín a tie rodiny majú byť štátom chránené a rodiny sú postavené na zväzku muža a ženy, tak mi to nie len že rozprávať budeme, my to aj chrániť budeme naďalej. A táto politická agenda, ktorú sa snažíte zneužiť, túto obrovskú tragédiu, ktorá sa stala, je úplne ale úplne priehľadná každému.

Pán poslanec Peter Pollák s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne. Ja sa vyjadrím k dvom veciam ku kolegovi Mičovskému. Súhlasím s tým, že najväčšou chybou našej spoločnosti je, že sme sa nevedeli vysporiadať s minulosťou. A ja sa na túto, teda na toto zlé vysporiadanie s minulosťou dívam cez genocídu Rómov, ktorá sa tu diala počas druhej svetovej vojny, kedy boli deportovaní Rómovia do nacistického Nemecka a boli tam vyvraždené celé rodiny. Ja sa ospravedlňujem, že práve do tejto témy ťahám možno aj Rómov, ale je to potrebné povedať smerom k nenávistným prejavom. A naozaj nebudem ani podávať pozmeňujúci návrh, ale prosím, ak hovoríme o nenávistných prejavoch, majme na pamäti aj nenávistné prejavy voči Rómom, ktoré tu sú, ktoré tu pretrvávajú a jednoducho neopomínajme túto menšinu, kde podľa niektorých sa Rómovia previnili iba tým, že sa narodili. Viem o čom hovorím, lebo niekoľkokrát som si to vypočul, dokonca kvôli takýmto nenávistným prejavom som musel mať aj policajnú ochranu. A zažila si to celá moja rodina, môj malý syn je vystavený nenávistným prejavom.
Čiže súhlasím s týmto uznesením. Ja ho podporujem plnou svojou mierou a takisto ako predsedajúci ľudskoprávneho výboru budem zastávať teda práva LGBTI skupiny, len prosím vás, v spojení s nenávistnými prejavmi majme na pamäti Rómov, ktorí sa previnili podľa niektorých iba tým, že sa narodili.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa Drábiková s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Janko, za tvoje slová. Ja si myslím, že je dôležité hovoriť aj o tom širšom kontexte a o tom, aby sme vnímali aj tú minulosť a dokázali sa z nej poučiť.
Rozhodne odsudzujem nenávisť. Nenávisť začína myšlienkami, pokračuje slovami a neskôr sa pretavuje v činy.
Ako už spomenul Peter Pollák, obeťami holokaustu boli aj Židia a Rómovia. My sme si minulý rok pripomenuli v Trnave práve obete Rómskeho holokaustu. Ďalšou veľkou obeťou, teda najväčšou boli Židia. Obeťou holokaustu boli aj gejovia a ľudia inak sexuálne orientovaní. Len jednoducho nacistická ideológia si pomenovala rôzne kategórie ľudí. Sami seba vyhlásili za nad ľudí. A podobnou ideológiou sa inšpiroval aj vrah na Zámockej.
A ja si myslím, že tak ako bolo prednesené toto uznesenie, chcela by som, aby sme naozaj sa zamerali na to, čo sa stalo, aby sme dôrazne odsúdili nenávisť. Či už je smerovaná k tým, či oným skupinám. Nemyslím si, že tieto skupiny menovať spolu je nejaké nevhodné. Myslím si, že treba odsúdiť akúkoľvek nenávisť voči akémukoľvek človeku a rozhodne akékoľvek násilné činy voči týmto ľuďom.
Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Ďakujem aj za tie faktické poznámky. Peter, máš pravdu, áno, ja som to možno hovoril tak trocha nepripraveno. Všetky menšiny a Rómska je veľmi veľkým mementom, ako sme sa správali v období holokaustu a ako sme sa z toho nepoučili, ako sa správame aj dnes. Ako ľahko volíme odsudzujúce slová a hádžeme všetkých do jedného vreca a pritom nevieme, kto do toho vreca patrí, a predovšetkým možno mnohí tí, ktorí tak ľahko kydajú ťažké slová. Takže určite je to tak.
A ja si myslím, že bolo by veľmi divné, keby Národná rada Slovenskej republiky v tejto sieni zákonnosti nepripravila a neprijala uznesenie také, ako bolo prednesené. To nie je otázka hra so slovíčkami, to je otázka svedomia tejto Národnej rady. A ja som rád, že sa prejavuje, že svedomie máme, a že takéto uznesenie zaznie. A nepochybujem, že bude prijaté, akurát sa zamýšľam nad tými, čo ho dokáže nepodporiť.
Ďakujem.