72. schôdza

Týmto sme vyčerpali písomne prihlásených kolegov, dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Viskupič ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, myslím si, že rozprava bola vcelku fajn, že sme sa skutočne bavili o odborných veciach, tak ja si ešte dovolím v tomto mojom 10-minútovom vystúpení zhrnúť ešte veci.
No bolo tu, padlo tu pár mrzutých vecí, keď tuto kolega Peťo Kremský hovorí, že vlastne nič sa nemení, len teda sa z 3,6 % zvyšuje na 12, čiže, čiže chcem to upresniť. Áno, zoznam, tak ako som ho spomínal, tých 11 bodov zostáva rovnakých, pridávajú sa tam ďalšie, to znamená, rozširuje sa tento zoznam spoločností, alebo teda skupín ekonomiky, na ktoré sa tento mimoriadny odvod z regulovaných odvetví má aplikovať, ale čo je kľúčové, a som rád, že tu sedí aspoň o niečo viacej kolegov, on sa ma v podstate strojnásobiť z aktuálnej 3,6-percentnej ročnej sadzby, ktorá je rozbitá na mesiace, preto sa vám to zdá, že vlastne to je nič. Ale teda bavíme sa o ročnom výsledku hospodárenia a bavíme sa teda o ročnom odvode, o tej sume, takže aj pre tých 11 položiek, 11 odvetví, pre ktoré sa nič nemení, no nič sa nemení až na to, že ich odvodová daňová povinnosť, akokoľvek ju nazveme, sa strojnásobuje, takže to je, už len tým je asi povedané všetko. To týmto je to veľmi nebezpečné.
Bolo tu spomenuté, teda že mýto, áno, zaraďuje sa do toho aj mýto, všetci vieme, ako to bolo s mýtom, to som povedal aj ja v svojom vystúpení, aj kolega Kremský, jednoducho tade sa tuneloval roky, roky štát a namiesto toho, aby sa teda aktuálnej vláde za dva a pol roka podarilo nejak buchnúť po stole a to vyriešiť, tak zatiaľ sa to nepodarilo, bohužiaľ, sa zasa tá súťaž, jej vyhodnotenie alebo čo presne sa zasa posunulo, myslím, o rok, tak sa zavádza vlastne teda ďalšie takéto dodatočné zdanenie. No zasa tento, to je krok B, ktorý v podstate nie je správny, správny krok bol teda vyhodiť tých, ktorí tunelujú štát, a teda spravujú to mýto, ale že veľmi zle ho spravujú, to sa, myslím, zhodneme všetci.
No potom tu boli také slová, že, tiež od kolegu Kremského, že veď áno, ten mi... zavádza sa ten odvod, rozširuje sa, ale však vlastne sa to ani nemusí, že ministerstvo financií, alebo teda skôr v aktuálnej situácii minister financií sa rozhodne, či ho vo finále zavedie, alebo nezavedie. No to je presne tá neistota, o ktorej aj zamestnávatelia rozprávajú. Presne takto sa zneisťuje podnikateľské prostredie, presne takto sa vlastne pridávajú ďalšie a ďalšie prekážky. Jednoducho nerobme to, fakt, že nie. Nebavme sa o tom, sa o tom, že však schváľme zákon, ale však možno sa to nezavedie. No neschváľme zákon, keď, keď nie je dobrý. Toto je teda ďalšia vec.
A potom bolo, bolo povedané, odvod ako taký sa nastavuje, nastavuje z tých 3 mil., čiže nad 3 mil. ročného zisku, potom sa aplikuje odvod. No už toto je také to nastavenie, že áno, niektoré firmy, vlastne keď sú v nejakom tom pásme, robia všetko pre to, teda aby, aby do toho nepadli, a potom sú tu také debaty okolo toho, že patrí, nepatrí, jednoducho toto nie je dobré nastavenie, lebo keď do toho nejaká firma padne a nepadne a je to jedno, či to bude nejaký mediálny dom alebo či to bude nejaká z tých doručovateľských spoločností, alebo či to bude lízingovka, ktorá je samostatná, a bude sa to na ňu vzťahovať, alebo lízingovka, ktorá je ale banka, ale na ňu sa to nevťahuje, takže vytvára to rôzne kategórie, rôzne kategórie a to, to nie je dobré.
Chcel by som ešte vysvetliť, ďalšia vec, tiež to tu bolo tak, tak, že prečo vlastne sú tam neni banky. No a bolo tu tak povedané, že ono to má dve možnosti, zaradiť aj banky, alebo zrušiť všetko. No ja hovorím, že zrušiť komplet celý, celý odvod, to je to správne riešenie, lebo zas je to nejaké pokrivenie. Viete, z čoho to vzniklo? Vzniklo to z toho, že keď sa rušil bankový odvod, robilo sa takéto memorandum a tam sa aktuálna vláda zaviazala, že nezavedie bankám v tomto volebnom období žiadny ďalší odvod. Takto to tam bolo. No a teraz teda, tak tá spravodlivosť sa teda urobila, tak takto. Tak sa vlastne zaviedlo firmám, ktoré fungujú na základe povolenia od Národnej banky, čo sú aj banky, ale teda mimo tých, ktoré majú bankovú licenciu. Hej, no tak sa to, tak sa to takto vlastne, no riešenie správne je, aby teda sa nevytvárali nerovnováhy, jednoducho nebyť ten odvod. Toto je zrovna tá časť, ktorá sa rozširuje, že ak sa to nerozšíri, tak vlastne nebude problém.
Čo sa týka toho samotného zákona, áno, samozrejme, veď ten zákon je od roku 2012, to tu padlo, vytvorili ho teda predchodcovia zo strany SMER, ale treba povedať aj to, a preto sa to nedostalo do programového vyhlásenia vlády, lebo ten odvod bol nastavený, však on vznikol teda po poslednej kríze a už vtedy to nebolo dobré riešenie, ale on pekne tam mal kalendár, kde sa mal vlastne, aj sa to postupne znižovalo, veď preto je tá sadzba teraz tých 3,6 ročne a ona bola, ona bola teda aj vyššia, ale teda celé to smerovalo k tomu, aby ten odvod sa už neaplikoval, aby vlastne platnosť toho zákona skončila, alebo teda aby bol aplikovaný nulapercentný, hej.
Čiže to je to riešenie, ku ktorému aj tá strana SMER, ktorá to vtedy vyrobila, teda vyrobila zlú vec, ale nastavila to tak, aby sa to tak, aby sa to postupne zlepšilo. No a teraz je to také, že hovoríme, no tak veď to je zlý, zlý zákon strany SMER. No tak ale veď keď je zlý, no tak ho opravme. Veď to teda za prvé nerozširujme a za druhé úplne zrušme. Nie že hovoríme, že tak tá zlá strana SMER-u robila zlý zákon. Urobila, no ale my ho ideme ešte zhoršiť, alebo teda my, my nie, SaS-ka za to hlasovať nebude, ale teda vládna koalícia. Tak to som chcel ešte.
No a ešte poviem k tej, k tej regulácii, ten Elon Musk je veľmi dobrá, veľmi dobrý príklad, že no jasné, my veľa týchto nadnárodných globálnych firiem nijak nedokážeme takto zachytiť v národnej legislatíve, no ale to nie je riešenie, že tak zachyťme aspoň slovenské, no veď práve tým im znemožníme reálne konkurovať, lebo slovenským vytvoríme dodatočný náklad a tým nadnárodným nie. No tu je cesta jediná. Ak nevieme chytiť toho zajaca zahraničného, tak nesmieme chytať nejakého pomalšieho zajaca slovenského, ale treba mu, nehovorím, že pomôcť, že ho, že brutálne zvýhodniť, ale aspoň ho neznevýhodňujme. Hej? Takže toto treba mať na pamäti, že tá konkurencia dneska, áno, máme len štyroch telekomunikačných operátorov, úplne súhlasím, to, čo povedal pán kolega Kremský, nech ich je desať. Samozrejme, proste budú si viac konkurovať, budú z toho profitovať občania. Ale treba hneď povedať, že dnes už vieme telefonovať cez WhatsApp, kolega ho práve používa. Z toho nemá Slovensko veľmi nič, teda čiže dnes, dnes je to, je, je tá konkurencia aj v tých telekomunikáciách takto nadnárodná, takže aj na toto celé treba dávať pozor.
Dalo by sa rozprávať veľa, ale času už nemám, ja len sekundu si vybehnem ešte jeden papier zobrať. (Rečník odišiel od rečníckeho pultu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pomaly, pomaly, pán poslanec. (Rečník sa vrátil k rečníckeho pultu.)

No, tak mám papier, takže bolo tu povedané veľa a zo všetkých týchto dôvodov si dovoľujem podať procedurálny návrh, a to, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, pretože som presvedčený, že najlepšie riešenie je stiahnuť tento zákon, nerozširovať, nepokračovať v ňom, a toto je teda náš návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jedna faktická... dve faktické poznámky.
Pán poslanec Vetrák, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. No, znova sme sa dostali k tomu, že tá diskusia prebieha zo strany pána Viskupiča skôr o tom, či ten zákon ako taký je dobrý, no. Na to je tá odpoveď, že nemyslím si, že je teraz vhodný čas, aby sme taký zákon rušili, pretože teraz potrebujeme tým ľuďom pomôcť v kríze, a tie všetky nedostatky, ktoré ten zákon, ja súhlasím, že je to neštandardné riešenie, ale proste za dobrých časov sa malo takto špekulovať okolo toho, nie za zlých časov, keď potrebujeme zvýšiť príjmy do rozpočtu aj vďaka tomuto zákonu a pomôcť ľuďom.
Čiže podľa mňa to dneska nie je téma dňa, čiže dnes stojí tá otázka tak, že ten zákon treba podporiť. Tí, ktorí chcú pomôcť ľuďom, zdravotníkom, učiteľom, zamestnancom verejnej správy, tak tento zákon jednoducho podporia, lebo bez toho bude problém týmto kategóriám ľudí pomôcť.
Pokiaľ ide o, s tým súvisia aj tie banky, takže v zásade áno, keď chceš zrušiť celý zákon, tak potom aj banky, ale sám si identifikoval problémy, ak tam budú správcovské spoločnosti a budú tam a budú tam lízingovky a nebudú tam banky, tak to bude trocha aj odborný problém, lebo tie banky to budú vedieť obchádzať. No tak naozaj treba sa začať asi baviť aj o tých bankách.
A teda ešte k tým ďalším poznámkam. No pôvodne bol prísľub zo strany bývalej vlády, zo strany pána Fica, že do dvoch rokov ten zákon skončí, potom asi sa vymyslel ako náhradné riešenie nejaký... postupné znižovanie až k nule, no ale tak pôvodne to malo skončiť do dvoch rokov, lebo to bolo ešte na nejaké dozvuky tej predtým krízy, ktorá bola. Tak znova len odkazujem na to, že, že vtedy mala prebehnúť tá diskusia, v roku 2014, alebo teda hneď tie firmy to mali riešiť, lebo teraz sme v takom stave a čase, že, že skutočne to nie je téma dňa. Dneska to naozaj stojí tak, že chceme pomôcť ľuďom aj vďaka asi 100 mil., ktoré získame do štátneho rozpočtu z tohto zákona, alebo nechceme.
A aj... a pokiaľ ide o dobrý a zlý zákon, ja keď som konzultoval s ministerstvom financií, tak oni ho považujú za dobrý zákon.

Pán poslanec Kremský, s faktickou poznámkou.

Ja len takto krátko, aby som nezdržoval. Maroš, no znova sme pri tom, že riešiš tam tú sekeru, čo je zaťatá v tej hrade, a rozmýšľaš, čo by sa stalo, ak to spadne na to dieťa. No tak ako to dieťa proste tam nemusí, nemôže ísť, hej, keď, alebo tú sekeru vybereme. Čiže riešiš zákon vlastne, ktorý tu je už dávno, v ktorom nič nemeníme v tom zozname, proste riešiš odvetvia, ktoré sú tam dávno, roky. Nič na tom nemeníme, proste stále mi to pripadá, že tu riešime proste zákon, na ktorom je zlé len to, že s ním súhlasí Matovič.
No a k tomu Muskovi, no je taká dôležitá informácia, riešime tu Elona Muska, Elon Musk hore, Elon Musk dole, ale kľúčové je, že Elon Musk nepodniká v regulovanom odvetví. To je to, prečo, to zbytočne ho tu spomíname a zbytočne ho riešime. Ale mám dobrú správu pre teba, že Európska únia rieši aj Elona MUska a rieši aj online obchod, aj rôzne ďalšie aktivity, ktoré sú v online prostredí, a verím, teda nepoteší ma to osobne, ale myslím si, že Európska únia vymyslí aj nejaký spôsob, ako Elona Muska zdaniť.

Pán poslanec Viskupič, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne obom kolegom za faktické. No, takto, pán kolega Vetrák, ideálne riešenie je zrušiť tento zákon, čiže zrušiť mimoriadny odvod, to by bolo najčistejšie, najlepšie riešenie a najviac by pomohlo ekonomike, ale O. K. Sme v teda nejakej mimoriadnejšej situácii, čiže znesiteľné riešenie je nepokračovať v rokovaní, to znamená nemeniť nič, nechať aktuálnu sadzbu, nechať aktuálny rozsah, nejak proste s tým firmy vedeli žiť, nezhoršiť ich situáciu v ťažkých časoch.
No a, bohužiaľ, najhoršie riešenie je to, ktoré vidím, je koalíciou preferované, a to je to, že teda rozšíriť pôsobnosť o nové oblasti ekonomiky a trikrát zvýšiť sadzbu. No, to je proste najhoršie a škodlivé riešenie.
No a ku kolegovi Peťovi Kremskému, no, tak prieme sa tu o to, či niečo meníme, alebo nemeníme. No, dobre, tak ja to teda poviem, tak nemeníme nič až na to, že výšku, sadzbu toho odvodu strojnásobujeme. Prosím pekne, z 3,6 % ročne na 12, tak nechávam na posúdenie každému kolegovi, kolegyni v tejto sále, teda či to je teda, že nemeníme nič. Ja si myslím, že meníme a meníme zásadne a pre niektoré firmy v niektorých odvetviach, no v podstate možno aj likvidačne.
Ďakujem pekne.

Pán Viskupič, to bola bodka za týmto bodom, ktorý sme prerokovali, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pán navrhovateľ? Nemá záujem o záverečné slovo. Pán spravodajca takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podávam návrh uznesenia, aby Národná rada podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku určila ako deň skončenia 72. schôdze Národnej rady 19. október 2022, t. j. dnes o 16.32 hod. s tým, že neprerokované body programu tejto schôdze, teda hlasovania o tlačiach 1036, 1164, 1181, 1182, 1183 a 1040 sa zaradia do návrhu programu 75. schôdze Národnej rady so začiatkom od dnes, teda 19. októbra 2022 o 17.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhkasná reakcia pléna.)
Ďakujem veľmi pekne. A chcem vás ešte informovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že o 10 minút bude poslanecké grémium na návrh pána predsedu Národnej rady, aby sme si stanovili postup pri ďalšom rokovaní 75. schôdze, a dávam priestor teraz technikom, aby, aby prenastavili systém do 17.00 hod. Ak sa niečo zmení v súvislosti so začiatkom schôdze, budeme vás informovať po skončení grémia. (Predsedajúci telefonuje vnútornou linkou.)
Takže to je všetko nateraz a poprosím predsedov a prípadne podpredsedov poslaneckých klubov, aby potom prišli na rokovanie grémia, o výsledku vás budeme informovať.
Ďakujem, týmto vyhlasujem 72. schôdzu za skončenú.

(Rokovanie 72. schôdze NR SR sa skončilo o 16.35 hodine.)