72. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, uvádzam týmto návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Kremský a Milan Vetrák.
Zákonom č. 256/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 251/2012 o energetike, došlo k vypusteniu ustanovení § 49 ods. 8 a 9, k zrušeniu obmedzenia pripájania do prepravnej siete. Zaviedla sa tak možnosť odberateľov zemného plynu priamo sa pripojiť na prepravnú sieť v Slovenskej republike. Táto zmena však môže mať zásadný finančný dopad nielen na prevádzkovateľa distribučnej siete, ale sekundárne je možný finančný dopad aj na odberateľov plynu v domácnostiach, verejných inštitúciách a pre podnikateľský sektor. Pretože pre distribučné sadzby pre domácnosti platí, že náklady na distribúciu odberateľom plynu v domácnosti sa nepremietajú v plnej miere do distribučných poplatkov pre domácnosti, ale sú rozpočítané aj medzi veľkoodberateľov.
Aby som to zjednodušil, možno to povedať tak, že všetky distribučné poplatky alebo prevádzku tej distribučnej siete plynu na Slovensku platia do veľkej miery veľkoodberatelia, ktorí odoberajú obrovské objemy plynu, často však, ak ich závody ležia v blízkosti tranzitného plynovodu, v podstate využívajú iba malú časť tejto distribučnej siete, čiže platí tam tzv. solidárny princíp. Týmto, touto novelou zákona z júna práve cez pozmeňovák poslanca Radovana Kazdu, ktorý bol podaný v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, sa vlastne tento solidárny princíp narušil.
A tým, že by si veľkoodberatelia ako napríklad Duslo Šaľa, Slovnaft, spoločnosť Enviral vybudovali vlastné plynovody a odpojili by sa od distribučnej siete, neplatili by potom vlastne už distribučné poplatky a tým by vlastne obyvatelia a domácnosti, malí podnikatelia mohli platiť výrazne vyššie distribučné poplatky za plyn. Preto táto novela prináša ustanovenie, že okrem ministerstva hospodárstva by staviteľ takéhoto plynovodu potreboval na súhlas s postavením takéhoto plynovodu aj od prevádzkovateľa tranzitného plynovodu, teda spoločnosti Eustream. Táto firma je väčšinovo v štátnych rukách, čiže vlastne štát by mal veľmi dobrý dohľad nad týmito povoleniami.
Je to v podstate obmedzenie výstavby nových plynovodov aj z dôvodu, že terajšia distribučná sieť do veľkej miery postačuje všetkým odberateľom a stavba nových plynovodov je veľmi náročná aj pre životné prostredie, takže vlastne sme sa rozhodli alebo sme sa rozhodli podať takýto pozmeňujúci návrh, aby sme vlastne tento solidárny princíp zachovali a obmedzili výstavbu nezmyselných nových plynovodov, keď vlastne môžme využiť existujúcu distribučnú sieť.
Toľko k uvedeniu tohto zákona. Je podobný, táto novela je podobná ako zákon, ktorý vlastne o jedenástej nebol odhlasovaný. Táto novela to riešila trošku iným spôsobom, ale v podstate riešime ten istý problém tým istým princípom. Čiže verím, že podporíte túto novelu, pretože je to pre dobro všetkých občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1131. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa len krátko vyjadriť k tomuto predmetnému návrhu, pretože vlastne je veľmi podobný návrhu, ktorý už tu bol predmetom aj hlasovania a nebol posunutý do druhého čítania. No tá primárna motivácia, budem teda krátko reagovať na kolegu z výboru pána predsedu výboru Kremského, tá primárna motivácia predkladateľov toho návrhu, ktorý sme schválili teda ešte pred letom, bola demonopolizovať, demonopolizovať toto odvetvie a teda umožniť napríklad veľkým firmám vybudovať si vlastnú prípojku na tzv. veľkú, veľkú rúru. Tieto úvahy nesmerovali k tomu, že by sa mal porušiť nejaký princíp solidárnosti pre tých ostatných.
Napokon my sme mali o tom debatu aj na poslednom hospodárskom výbore, keď sme diskutovali, debatovali o výročnej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Mali sme tam, bol tam pán predseda ÚRSO Juris a teda v rámci tej debaty došlo aj na túto otázku. Pán predseda ÚRSO povedal, že nie je to také celkom jednoznačné, že by sa mali zvýšiť poplatky pre vlastne užívateľov, pre domácnosti, že jednoznačne to vôbec takto nie je jasné. A zároveň povedal aj to, že je tam ešte aj kontrolný mechanizmus, že sa musí vyjadrovať k takejto prípojke vlastne aj, myslím, že teda majiteľ tej veľkej rúry Eustream. Čiže je tam ešte aj taký zabezpečovací mechanizmus. Myslím si, že sa nedá očakávať nejaký obrovský boom, že nastane z pozície tých, ktorí už v súčasnosti sú pripojení na distribučku. Skôr to bude možnosť pre firmy, ktoré budú vznikať, ktoré budú potrebovať veľa plynu a budú mať takúto dostupnosť k veľkej prepravnej rúre.
Čiže ten primárny cieľ bola demonopolizácia a ja si myslím, že malo by to takto zostať. Som prekvapený, že teda pán predseda hospodárskeho výboru navrhuje znovu zaviesť takýto monopol. Napokon podobný princíp platí už aj v elektro-energetike, demonopolizovaný, kedy sa dá pripojiť aj na veľkú sústavu. Takže ja si myslím, že nie je dôvod teraz podliehať vôbec nejakej panike. Môžme ponechať tú súčasnú platnú normu v tom znení, ako je, a uvidíme, čo dá nasledujúci vývoj. Kedykoľvek sa môžme k tejto norme vrátiť, ak zistíme, že to spôsobilo nejaké zásadné dopady na domácnosti.
Chcem tiež povedať to, že ten princíp solidárnosti, on sa tak veľmi dobre nazýva, že solidárnosť veľkých firiem voči, voči malým spotrebiteľom. Ja si nemyslím, že to je až tak zásadne, zásadne správny prístup k solidarite tým, že sa presúvajú náklady veľkých firiem, ak sa teda vôbec presúvajú na, teda náklady obyvateľov na úkor teda nákladov zvýšených firiem. Musíme si uvedomiť, že aj firmy, veľkoodberatelia plynu sú veľmi dôležití hráči pre slovenskú ekonomiku. Potrebujeme ich a potrebujeme im vytvárať konkurencieschopné prostredie v porovnaní s inými krajinami, ktoré napríklad takúto demonopolizáciu majú. A takže keď na jednej strane hovoríme o nejakej solidárnosti, tak tá solidárnosť, samozrejme, vždy nesie aj negatívny prvok a ten negatívny prvok je, že práve ohrozujeme fungovanie, resp. znevýhodňujeme fungovanie takýchto veľkoodberateľov plynu, čo koniec koncov môže mať negatívny vplyv aj na obyvateľstvo priamo, ako napríklad na zamestnanosť.
Čiže toľko na margo tej solidárnosti, ktorá síce vyzerá veľmi ako veľmi skvostné slovo, ale treba hovoriť pravdu občanom, treba hovoriť pravdu obyvateľom, že každá solidárnosť, každá solidárnosť má aj negatívne stránky. Keby existovala len solidárnosť s pozitívnymi stránkami, tak, samozrejme, už by bola dávno-dávno zavedená vo všetkých oblastiach spoločenského života. Solidárnosť má vždy aj negatívne stránky.
Takže ja som pevne presvedčený, že tento návrh nepodporíte, a ako som už povedal, nie je dôvod na žiadnu paniku a hlavne by som bol veľmi rád, keby sa nepoužíval, nepoužívala táto téma na nejaké populistické vyhlásenia v štýle, že dávame zarábať veľkým firmám, že sme nejakí lobisti, ktorí to navrhujú, pretože je to úplne naopak. Veľká firma je aj slovenský plynárenský priemysel - distribúcia. Takže naozaj vyhnime sa, vyhnime sa v tejto odbornej téme, o ktorej sa dlho, dlho už predtým rozprávalo, je to veľmi dávno už na stole vo verejných diskusiách. Vyhnime sa tomu, aby sme následne prišli na tlačovku a predávali to alebo predávali ste niektorí poslanci ako akýsi lobizmus v prospech nejakých Babišových firiem alebo v prospech nejakých oligarchov, alebo neviem koho. Toto je naprostý nezmysel a ja sa musím veľmi striktne ohradiť voči takémuto slovníku, ktorý na parlamentnú pôdu, aj na mimo parlamentnú a mediálnu pôdu naozaj nepatrí zo strany slušných, zodpovedných politikov, akými sa snažíme byť aj my v klube SaS.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Kolega Rado Kazda, veľmi pekne ti ďakujem za tvoje vystúpenie, že si to jasne povedal z tých oboch strán. Ja to len akoby zopakujem v tej úplnej podstate. Áno, po rokoch sa podarilo rozbiť monopol a dostať akoby určitý prvok konkurencie do toho systému. To je vždy dobré a toto je základné nastavenie už aj pre energetiku alebo elektrinu, ale aj v Európe aj v tejto oblasti. Čiže treba jasne povedať, že tento návrh nie je o ničom inom, než o tom - tam, kde boli možnosti, tam už možnosti nebudú a bude tam znovu len monopol.
Toľko som chcel. Ďakujem.

Pán kolega poslanec, ďakujem za tvoju reakciu. Áno, presne o toto išlo. Išlo o to, že ideme demonopolizovať trh a ja si myslím, že v tomto by mala byť naprosto, naprosto zjavná zhoda. Nešlo o nejakú závratnú zmenu v systéme. Aj preto ja stále si myslím, že išlo v podstate o drobnú úpravu, ktorá je aj v súlade so smernicou Európskej únie a ide o drobnú úpravu, ktorá demonopolizuje trh, a podobným spôsobom, ako je to napríklad v elektro-energetike. Naozaj nepodliehajme panike a nerobme z toho populistické vyhlásenia, akože sme spriahnutí s nejakými lobistami, alebo že Sulík nenakúpil testy.

Ďakujem, pán predsedajúci. Nechcel som na to reagovať faktickou, pretože chcem vlastne uviesť veci na pravú mieru. (Reakcia z pléna.) Nie, nie preto, ale nechcem, aby sme tu ťahali čas. No vy to proste nechcete, tak vieme, že to nechcete, tak nebudeme sa tu naťahovať zbytočne. Chcem len uviesť veci na pravú mieru. To, že vychádzate v ústrety lobistom, my nehovoríme, ale faktom je to, že lobisti, ktorí presadzujú záujmy Babišových firiem, Világiho firiem, Sabolových firiem, dlhé roky tlačili na to cez vlády Roberta Fica a nepodarilo sa im to pretlačiť. Teraz to pretlačili cez ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka. Nechám pre každého, nech si domyslí, čo je za tým a prečo to tak je.
Pokiaľ ide to, čo si uvádzal, kolega Rado Kazda, hovoríš o tom, že ešte aj teraz treba povolenie od prevádzkovateľa tranzitného plynovodu Eustream. Práve tým tvojím pozmeňovákom si tú povinnosť vyhodil odtiaľ. A teraz tam už je potrebné len povolenie od ministerstva hospodárstva. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby tam vlastne bolo aj vyjadrenie prevádzkovateľa tranzitného plynovodu alebo distribučnej siete. To je práve to variantné riešenie, že koho, pretože je veľmi dôležité, aby takéto plynovody sa stavali naozaj tam, kde distribučná sieť nestačí alebo neexistuje, nie je k dispozícii.
Samozrejme, všetci sme veľmi otvorení tomu, keď niekto príde a postaví nejaký závod neďaleko tranzitného plynovodu. Nie je tam rúra, aby si takú rúru postavil, proti tomu nikto nič nemá. Ale sme proti tomu, kde tá rúra je, kde ten závod je už teraz napojený, aby ten závod jednoducho tú rúru zaslepil, postavil si vlastnú rúru a vlastne dostal sa z toho systému solidarity. Tá plynovodná sieť sa stávala vlastne solidárnym systémom v tom zmysle, že trebárs do vzdialených obcí, kam ten plynovod vedie, jednoducho tá časť plynovodu sa nikdy ekonomicky nevráti. Hej, môžme sa teraz, môžme teraz diskutovať o tom, či to bolo múdre vtedy ten plynovod tam ťahať, alebo nie. Okej, robila sa tu pred 20 - 30 rokmi, dnes to už nikto nevyrieši a jednoducho to tu máme a ja si myslím, že práve v takýchto ťažkých časoch, energetických, je veľmi dôležité, aby úroveň tých distribučných poplatkov bola zaručená a zabezpečená práve tak, že sa z tej siete nebude nikto umelo odpájať. Aj tak sa z nej budú odpájať firmy, ktoré skrachujú. Ja verím, že ich nebude veľa. Žiaľ, tie opatrenia, ktoré pripravovalo ministerstvo hospodárstva, boli tak nedostatočné, že sa obávam, že nejaké aj budú. Každý deň v novinách čítame o firmách, ktoré zastavujú výrobu. Žiaľ, také prípady budú a už to bude, vlastne už to prinesie ako keby pokles toho odobraného objemu a financií, ktoré pôjdu na tie distribučné poplatky.
Čiže v takýchto ťažkých časoch ešte ako keby otvoriť dvere oligarchom a obrovským priemyselníkom, aby sa odpájali od toho tranzitného plynovodu, alebo resp. od distribučnej siete, to si myslím, že by bolo veľmi nerozumné. To nie je žiadny populizmus, to je úplne normálny, zdravý sedliacky rozum, ktorý aj v SaS-ke hádam vyznávate. Dúfam, že ešte stále.
Takže len toľko. Ja si myslím, že v druhom čítaní môžme potom pristúpiť aj k nejakým diskusiám o prípadných zmenách, ak to budeme chcieť nejako upraviť. Ale ja si myslím, že toto naozaj bol krok, ktorý bol nepremyslený a neodôvodniteľný ekonomicky. Nie je to žiadna sloboda, ani my ju nechceme obmedzovať. Tá možnosť tú stále bude, len proste chceme tam mať nohu vo dverách. Chceme mať poistku. Ja si myslím, že v médiách sa to dopodrobna rozoberalo, prečo je to dôležité, vyjadrovali sa k tomu odborníci pomerne jasne, takže myslím si, že tie veci, tie veci si treba vecne vydiskutovať a nie uvádzať tu veci, ktoré nie sú celkom pravda.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Uvediem teraz návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladá ho do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu zákona je zaviesť novú úpravu vyplývajúcu z aplikačnej praxe, kde by sa odstránili viaceré funkčné nedostatky a rozšíriť informačnú povinnosť o nové subjekty. Precizujú sa niektoré kľúčové definície pojmov, s ktorými zákon pracuje, a tak isto sa upravujú aj niektoré procesné aspekty sprístupňovania informácií pre ľahšiu a efektívnejšiu dostupnosť k informáciám.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Chcel by som k tomu povedať pár slov. Nebudem všetky jednotlivé body spomínať, ktoré tam sú, môžete si pozrieť dôvodovú správu, ktorú by som tu teda nerád čítal. Každý si ju môže prečítať sám, ale chcem zdôvodniť, prečo sme takúto novelu zákona podali. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, že vláda sa, vláda hodlá zlepšiť infozákon v zmysle jeho rozšírenia jeho pôsobnosti na ďalšie spoločnosti a takisto zvýšenie transparentnosti. Žiaľ, počas 2,5 roka fungovania tejto vlády ministerstvo spravodlivosti nepripravilo takúto, dá sa povedať, že väčšiu novelu infozákona. Ja som sa viackrát o tom informoval, viackrát som dostal prísľub, že áno, už to bude, už to bude, pripravujeme, ale keďže sa to nepodarilo ani do leta tohto roka, tak som sa rozhodol vlastne pripraviť s kolegami takúto novelu a podať ju do Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokiaľ som o tom aj diskutoval s bývalým vedením ministerstva spravodlivosti, tak vecne s touto novelou súhlasili a podporovali ju s tým, že hovorili, že pripravia teda vlastné, vlastnú komplexnú novelu, ale, žiaľ, keďže sa tak nestalo, pustil som sa do toho sám.
Z jednotlivých bodov možno spomeniem to, že návrh zákona rozširuje definíciu povinnej osoby, teda toho, kto je povinný podávať informácie na základe infožiadosti aj na dcéry a tak isto v ďalšom rade, čiže vnučky a pravnučky štátom alebo obcou vlastnených spoločností, ktoré s verejnými zdrojmi operujú. Toto je veľmi dôležité, pretože veľmi často sa v praxi stáva, že štátne inštitúcie alebo verejné inštitúcie schovávajú určité svoje činnosti do dcérskych spoločností čiastočne vlastnených, ktoré potom je pochybné, či sú vlastne pod pôsobnosťou infozákona a veľmi často potom odmietajú podávať informácie.
Ďalší bod, ktorý by sa tu mal zmeniť, je povinnosť podávať informácie, pokiaľ sú teda k dispozícii vo formáte, ktorý je možný strojovo spracovať a analyzovať. Toto je veľmi dôležité, pretože často sa takéto informácie poskytujú len vo forme rôznych PDF dokumentov, ktoré nie sú strojovo spracovateľné prípade, JPG formát atď., asi vám nemusím vysvetľovať, že keď dostanete 250 takýchto dokumentov, tak ich analýza a spracovanie je pomerne náročné, čiže tomuto by sme sa radi vyhli. Pokiaľ teda tieto informácie sú dostupné v strojovo spracovateľnom formáte, tak bude povinnosťou ich takto poskytnúť.
Predlžuje, navrhuje sa predĺžiť minimálna lehota zverejňovania, povinné zverejnenie zmluvy na desať rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Toto považujeme za dôležité, pretože vidíme, že niekedy až po veľmi dlhom čase vlastne sa objavia informácie, ktoré vedú k analýzam a k získavaniu informácií, takže toto je veľmi dôležité.
Z ďalších bodov možno by som vypichol ten, že navrhujeme vlastne obmedziť povinnosť povinnej osoby podávať informácie v tom zmysle, aby nemusela vytvárať extra analýzy a štúdie na základe infožiadosti. To znamená, že infožiadosť by mala smerovať vždy iba k dokumentu, ktorý už existuje, alebo k informácii, ktorá už existuje, aby sa nestalo, že štátna inštitúcia musí vynaložiť kopu peňazí a času na vytvorenie nejakej analýzy, aby mohla odpovedať na infožiadosť. Ak ju nemá vytvorenú alebo ak neexistuje, tak jednoducho to nebude jej povinnosť.
K ďalším bodom konkrétnym môžem zareagovať v rozprave. Asi toľko zatiaľ na úvod a budem rád, keď vlastne takýto návrh podporíte, budem rád, keď vlastne transparentnosť verejných inštitúcií na Slovensku sa ďalej rozšíri a keď v podstate naplníme svoj sľub, ktorý sme dali aj v programovom vyhlásení vlády, že v tomto smere legislatívu zlepšíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Uvediem teraz návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladajú ho do legislatívneho procesu poslanci, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Dôvodom tejto novely je to, že súčasná právna úprava neobsahuje žiadnu reguláciu tzv. nikotínových vrecúšok, ktorá predstavuje, ktoré predstavujú alternatívu k fajčeniu cigariet, pri ktorých sa predpokladá, že sú menej škodlivé. Stále sa však jedná o výrobky s obsahom nikotínu, ktorý je návykovou látkou, a preto je potrebné vyplniť právnu medzeru s cieľom znížiť potenciálne zdravotné riziká a zabezpečiť ochranu mladistvých a detí. Predmetný návrh zákona zavádza širokú úpravu, ktorej obsahom je najmä definícia nikotínových vrecúšok, ich uvádzanie na trh, regulácia zloženia vrecúšok, označovanie týchto výrobkov, zdravotné varovania, zber údajov, kontrola a sankcie za nedodržanie povinností zo strany výrobcu, dovozcu a distribútora.
Nová právna úprava sa zavádza po vzore úpravy elektronických cigariet a je plne v súlade napríklad aj s reguláciou nikotínových vrecúšok v Českej republike. Účelom navrhovanej právnej úpravy je takisto vytvoriť priestor pre zákonodarcu neskôr v ďalších legislatívnych krokoch, upraviť prípadne zdaňovanie a ďalšiu potrebnú reguláciu na zabezpečenie ochrany zdravia a ochrany detí a mladistvých.
K zákonu možno poviem toľko, že osobne ma veľmi prekvapilo, že nikotínové vrecúška sú veľmi rozšírené medzi mladistvými a dokonca i deťmi na Slovensku, používajú sa pod názvom ´žuvák´ alebo žuvací tabak, aj keď tabak neobsahujú paradoxne a, žiaľ, tým, že mnohí učitelia a rodičia nevedia, o čo ide, nepoznajú to, považujú tieto sáčky za žuvačky a bežne ich používajú aj deti na druhom stupni základných škôl. Problém je v tom, že tieto nikotínové sáčky často obsahujú oveľa viac nikotínu ako bežná cigareta. Je to bežne tri až štyrikrát viac, niektoré dokonca desaťkrát viac a keď takéto dieťa, ktoré má možno 40 kg, do seba dostane 50 mg nikotínu, tak viete si predstaviť, že čo asi to znamená.
Veľmi ma prekvapilo, že takéto nikotínové vrecúška neboli doteraz nijak zakomponované do legislatívy Slovenskej republiky, že ich legislatíva v podstate nepoznala a to, samozrejme, vytvára obrovský priestor pre komerčný sektor na ich propagáciu, predaj a takto sa dostávajú aj do rúk deťom, keďže tie ceny sú naozaj symbolické, stoja zhuba toľko ako krabička cigariet. A, žiaľ, dokonca sa stávajú aj objektom rôznych výziev a, a súťaží medzi deťmi, kto si ich dá viac naraz a podobne, potom deti omdlievajú, dostávajú sa do nemocnice a podobne.
Preto som pokladal za veľmi dôležité zaviesť tieto nikotínové vrecúška do legislatívy, definovať ich tam, upraviť podmienky, za akých sa môžu predávať, používať, samozrejme, len od 18 rokov, tak ako každé iné nikotínové výrobky. A preto, preto vlastne som si zobral príklad z úpravy v Českej republike, kde už to je dlhšie upravené a myslím si, že veľmi dobre. A, samozrejme, toto je výrobok, ktorý má nahrádzať cigarety, čiže je "zdravší", samozrejme nespôsobuje dym, nepostihuje pľúca, nepostihuje dýchacie cesty, nespôsobuje v tej miere vlastne rakovinu ako klasické tabakové dymové výrobky. Čiže je to, je to v podstate vítaná alternatíva, nechcem to nejako zatracovať, ale na druhej strane určite nie je určený do rúk deťom a mladistvým.
Čiže toto je dôvod, prečo je veľmi dôležité, aby takýto zákon prešiel a aby takáto úprava platila, aby to bolo jasne definované, upravené, aby tie pravidlá boli jasné, aby, aby vlastne aj verejnosť sa trošku viac dozvedela, čo to je, ako sa to používa. Možno je to krok pre mnohých učiteľov, rodičov, aby si to všimli, čo používajú ich deti, čo si kupujú, čo majú doma a či naozaj to, čo majú v ústach, je len neškodná žuvačka, alebo je to zdroj nikotínu, ktorý prúdi do ich tela.
Takže zatiaľ asi toľko pri uvedení zákona. Ak sú otázky k nejakým konkrétnym bodom, rád ich zodpoviem. Som, samozrejme, otvorený diskusiám o zmenách v druhom čítaní a chcel by som vás požiadať o podporu tohto zákona na ochranu detí a mladistvých v našej krajine. Ja verím, že každý bez ohľadu na politické tričko vie, prečo je to dôležité a že takýto zákon podporíte.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 1177.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo zavedenia, pardon, zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som. Nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.