72. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, rozmýšľam, ako začať. Niekedy asi aj ten najlepší nápad zle zrealizovaný a v zlom čase uplatnený, spôsobí viac škody ako úžitku. A myslím si, že toto je presne ten prípad, tie voľnočasové poukazy sú presne ten prípad tohto.
Ja sa len vrátim k tomu, čo sme my stále hovorili, a ono sa to stále viac ukazuje, proste bolo to prijaté znásilnením legislatívneho procesu. Proste je to špeciálne, táto časť, ktorú teraz riešime, voľnočasové poukazy, je ťažko vykonateľná, úplne zle koncipovaná a je v rozpore minimálne s ôsmimi ďalšími zákonmi. Dobre, dnes tu ladíme nejaké detaily, ale to nás ani, ani z ďaleka nejak neposúva k takej tej, tej reálnej realizácii toho, toho vykonania. A v podstate tu sa ten kruh už uzavrel. Pretože tak ako som sa aj pýtal vo faktickej už pána predkladateľa, veď tu už teda minister financií alebo neviem, či nie priamo koniec koncov pán premiér povedali, že sa to teda posúva, že teda to vykonanie sa, hovorme v podstate asi aj ruší, ale dobre, posúva sa za rok, za rok 2024.
A teda, čo by akoby bolo toto, že fajn, lebo teda okej, tak dobre, robia sa aj chyby, priznalo sa to, že je to ťažko zrealizovateľné, a teda zároveň tá situácia tiež má dynamiku a vyvíja sa, a tých cca 500 miliónov, ktoré by to mali, by malo stáť, je skutočne veľmi dôležité, aby boli využité nikde inde, kde to skutočne bude pomáhať práve tým zraniteľným. Čiže potiaľto by to akoby bolo dobré, tie slová.
No druhá vec je to, čo sme tu ale počuli včera od pána ministra financií, ktorý teda hneď tým peniazom našiel teda ďalšie využitie. Áno, pre deti, jasné, vyplácanie priamo. Však je v tej podmnožine detí nejaké množstvo detí, ktorí to potrebujú, ktorým to jasne pomôže. Ale sú to všetky deti? A už len tým sa tá efektivita stráca.
A ja sa zasa vrátim, že včera alebo dnes rektori vysokých škôl hovoria, že uzavrú semester 17. 11., lebo nemajú peniaze na základnú prevádzku, na kúrenie, svietenie a ďalšie základné veci. Základné a stredné školstvo konečne po mesiacoch ešte nášho ministra Braňa Gröhlinga, ktorý ix-krát a proste už prosil, ja to poviem, že prosil na ministerstve financií, aby boli poslané financie. Tak dobre, slávnostne, myslím, včera bolo poslaných 30 miliónov na teda sanovanie zvýšených nákladov na energiu. A tak zas na základe takýchto problémov, že tie školy nám hlásia, že nebudú učiť, to základné, že učiť proste tú povinnú školskú dochádzku. To nám sa normálne, že rozpadá pod rukami a stále s tou zarputilosťou a tvrdohlavosťou tu ideme riešiť tých 500 miliónov cca, ktoré to bude rok stáť, dávať na, na krúžky. Hej?
Teraz to ešte zasa prepojím s celým tým balíčkom. Aj tých 500 miliónov, čo tu rozprával včera minister financií teda, ako je teda dobrý ten daňový bonus. Veď je. Ale B) je čo? Tie peniaze komu budú chýbať? Obciam. To nie je zo štátneho rozpočtu. Tie isté peniaze, o ktorých sa tu pán minister financií chváli, ako ich rozdá všetkým deťom, aj tým, čo teda vedia bez toho vyžiť. Moje deti vedia bez toho vyžiť bez problémov. To proste bude chýbať obciam.
A teraz zasa čo spraví obec? No obec spraví vlastne, keď tie peniaze im budú chýbať, to je jasné. Obce vedia, že teda tie peniaze by mali dostať deti formou voľnočasových poukazov, no a keď sa teraz obec bude mať pozrieť na to, čo teda zruší, no veď tie obce poskytovali tým deťom vlastne to voľnočasové vyžitie. Kopu tých krúžkov bolo či už priamo školy, čo sú vlastne obce alebo teda povedzme aj obce formou športové kluby, čo ja viem čo, no, oni povedia to, že aha, zobrali nám peniaze, práve toto prestaneme financovať. Veď tie deti majú tie poukazy, veď možno nech to zaplatia z toho. Ale peniaze boli zobraté, poukazy aj tak nebudú, a potom ešte je ďalšia vec, že tie deti si možno zaplatia ten krúžok, ale už nie tú údržbu štadióna, už tie všetky energie.
Čiže toto aj pri tej najlepšej vôli ja nijakovsky nespochybňujem dobrú vôľu kohokoľvek z OĽANO, kto to vymyslel. Ale to spôsobí viacej škôd ako úžitku. Toto si, prosím, treba uvedomiť a fakt radšej, radšej z kratšej cesty.
Aj dnes sme tu prijali kopu zákonov, sociálnych, ktoré sú veľmi potrebné, áno, pomáhajú presne tým najzraniteľnejším, ťažko zdravotne postihnutým, je to potrebné. Ale zároveň treba povedať, že to sú náklady alebo teda výdavky štátneho rozpočtu a my musíme hľadať aj cesty, kde ich znovu šetriť. Ako pamätáte si, to je ministerstvo krúžkov. To bolo normálne v dôvodovej správe 500 nových zamestnancov alebo 500 zamestnancov na finančnej správe, ktorí to budú urgovať. Celá tá registeraplikácia, všetko to bude stáť ďalšie, ďalšie, ďalšie peniaze. Jednoducho keď toto sa bude robiť, tak ten štát sa dostane do stavu, že my tu môžme prijať čokoľvek, akékoľvek dobré zákony, ale nebude ich čím zaplatiť. A toto si, toto si treba uvedomiť. Normálne čo je na tom si priznať, že toto, toto proste sa jednoducho nepodarilo, zrušiť to celé a tých 500 miliónov fakt použiť tam, kde to najviac teraz hrozí? Už teda keď sme ich našli. A ešte čarovné je to, že keď si pozrieme hneď, teda jednou z prvých vetičiek je, že teda tento zákon nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. No nemá, je to záplata, ale férové je povedať, že má, no to je tých 500 miliónov, ktoré sa tu prijali minule a proste tie niekde budú chýbať, ako som už viackrát povedal.
Takže ja stále, stále apelujem, že nie je žiadna šanca toto sfunkčniť. Už ten koncept je zlý. Veľa tých ďalších vecí nefunguje. Ja teda už sa teraz obraciam na koalíciu, aby to skutočne povedali, že sa to ruší, čo podľa mňa teda už akoby aj povedané bolo, a teda ten druhý apel je, že tým, že sa to zruší, sa teda nejaké peniaze uvoľnia a tým treba nájsť efektívne a zmysluplné využitie. Nie ich znova priamo rozdeliť všetkým deťom, že teda ešte zvýšiť, či už teda detské prídavky, alebo, alebo teda aj daňový bonus. Proste to, to nie je efektívne využitie.
Ja to zopakujem ešte raz. Áno, je tam podmnožina detí, ktoré to potrebujú, ktoré ich, tie peniaze musia dostať, ale nie všetci. Takže toľkoto som asi chcel povedať.
Aha, možno ešte už len akoby, keď už som sa teda bavil o tej byrokracii, hej, to, jedna vec je, byrokracia stojí peniaze, to sme si už povedali, tých 500 zamestnancov na finančnej správe bude stáť obrovské peniaze, ale potom už aj keď sa niečo vyrába, tak všetko by to malo fungovať a byť urobené tak, aby to bolo zmysluplné a funkčné. Dnes my nie sme, a to je ale dobré, my nie sme na, na zelenej lúke, že teda nič nefunguje. Veď či už tie školy alebo tie obce, alebo teda aj rôzne občianske združenia poskytujú kopu či už kultúrneho, športového využitia pre deti a teda ide to do nejakej miery skutočne aj bez tej zasa nejakej mobilnej aplikácie, ktorá to skôr akoby urobí nemožným. Ja len si tuná si prečítam k bodu 6, čo je: "Oprávnená osoba je povinná vyznačiť účasť dieťaťa na každej voľnočasovej aktivite, na ktorej sa dieťa zúčastnilo a ohodnotiť jej kvalitu." Okej. "Pokiaľ tak neurobí do siedmich kalendárnych dní, po uplynutí tejto lehoty nemôže nakladať s kontom dieťaťa a zároveň sa dieťa nebude môcť zúčastniť nasledujúcich voľnočasových aktivít objednaných prostredníctvom aplikácie."
Ľudia, kto máte deti, viete, že ten edupage, to pípa do nemlátom. Ja sa teším, že mám manželku, ktorá to pípanie proste rieši, lebo však za každým tým pípnutím je nejaká aktivita, ktorú treba urobiť, a, a toto je zasa ďalšie. Tak keď si ten rodič nenájde teda sedem dní čas, aby teda niekde odklikol, že teda tá aktivita bola a bola dobrá, tak ten ďalší týždeň to jeho dieťa sa jej nezúčastní. Ale to on ho tam vlastne spokojne akoby odvezie, že teda bude mať, ja neviem, športový krúžok a tam mu namiesto, aby mu dali loptu a hrali, ako to funguje dneska, povedia, že ´oh sorry´, nedá sa, ja porušujem zákon, ja ťa musím poslať preč, že normálne že toto nemôžeme takto robiť veci ani v normálnych časoch. Ale prosím, nie v časoch, keď nám stále stúpajú výdavky, lebo musíme zvyšovať platy aj verejným, aj štátnym zamestnancom. Ale my nemáme tie peniaze na to, aby sme ich mali stále viac a stále lepšie zaplatených a aby hodnotili a riešili takto zlé a byrokraticky vymyslené veci.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Viskupič, veľmi pekne sa ti chcem poďakovať za tvoju rozpravu. Naozaj v tej svojej aj desaťminútovej rozprave si poukázal na mnoho bodov, aj na mnoho nedostatkov, ale zároveň si vyzdvihol aj ten dobrý zámer, ktorý ja tiež rovnako ako ty nebudem nikdy spochybňovať. Len sa naozaj musíme vrátiť k meritu veci, a to je u-sku-to-čni-teľ-nosť a realizovateľnosť, tá je jednoducho nereálna. Tak ako je to nastavené, tak ako to bolo predikované, tak ako je to prezentované, nemôže to fungovať.
Ak sa budeme baviť o stredných a základných školách, kde riaditelia škôl od východu Slovenska až po západ, teda od Bratislavy po Ubľu už avizujú, že normálne uvažujú, že budú mať žiaci dištančné vzdelávanie v pondelok a v piatok, aby sa jednoducho systematicky nekúrilo v čase, keď prídu tieto chladnejšie dni a chladnejšie počasie, tak my naozaj, kolegyne a kolegovia, nemôžme riešiť systém krúžkovného, ktorý je zakomponovaný v zákone, ktorý má primárne riešiť aj s nejakou sankciou vzdelávanie alebo predprimárne vzdelávanie a jeho dodržiavanie. Čiže naozaj my toto riešiť teraz v tejto dobe nemôžme, je to úplne, úplne zbytočné.
Vysoké školy alebo Rada študentov vysokých škôl avizuje na 17. novembra protest a vysoké školy naozaj reálne pri tej obrovskej, obrovských budovách a obrovských nákladoch za energie budú nútené naozaj prejsť na dištančné vzdelávanie. Ja keď si vezmem malú základnú školu, ktorá má 700 žiakov na východe Slovenska, ktorá platila priemerne 30-tisíc euro za plyn, tak jej prišla zálohová platba na 120-tisíc euro za plyn. Čiže tí riaditelia nieže si už trhajú vlasy, tí už ani vlasy nemajú.
Čiže, kolegyne, kolegovia, naozaj vás prosím, nechajme ten zákon zákonom a riešme veci, ktoré sú potrebné a nutné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
No, Marián, hlavne si popisoval zákon, ktorý už bol schválený. K tomuto terajšiemu si moc toho nepovedal. Ako naozaj už nechcem sa tiež vracať do minulosti, že akým spôsobom to bolo schválené alebo takto. Ja si myslím, že ten zámer je perfektný. Pamätáš si hádam na svoje detské časy. Boli prázdniny, vyšli sme von na ihrisko, boli sme tam pomaly do večera, na obed si došiel domov, dal si si obed a proste sme sa, proste sme boli celý čas na tom ihrisku. A toto tu tým deťom teraz chýba. Fakt majú tablet v ruke a to je ich celodenná aktivita. Že naozaj ako aj psychológovia hovoria, že postcovidové choroby, ktoré nastúpili, to sú tie choroby z toho, že sú tie deti doma. Naozaj keď im umožníme a nastavia sa tie registre správne, tak ako sa majú aj v školstve, aj ohľadom kultúry, aj ohľadom športu, tak tu môžu vyrásť talenty atď. atď. Naozaj tým deťom chýbajú tie aktivity.
Takže zámyseľ je tam dobrý, len to treba zrealizovať a nie stále kritizovať. A vláda sa snaží pomáhať aj tým školám. Však aj teraz včera či kedy vyšla tá správa, že sa tým samosprávam na tieto energie pomohlo tridsiatimi miliónmi. To, že chodia tým školám teraz tie vyššie zálohové platby, to sa odvíja od toho, že ešte nie sú energie vyregulované na budúci rok, ale tie preddávkové už chodia. Ale ja si myslím, že ono sa to všetko upraví. Tak len toľko.

Ďakujem pekne. Ja vždy presadzujem vecnú, odbornú a konštruktívnu diskusiu a som rád, že aj napriek istým rozdielnym názorom v prípade krúžkovného vieme tu v tomto pléne pri tejto novele zákona takto tú diskusiu, diskusiu viesť, lebo to je jediná možná cesta, ako sa dopracovať k nejakému výsledku, pretože pán poslanec Viskupič správne poukázal na to, že chceme riešiť spoločne asi financovanie voľného času dieťaťa, už to tu bolo viackrát spomínané, že čo všetko je dôležité v dnešnej dobe, či už v postcovidovej alebo aj dobe informačno-komunikačných technológií. Ale aby sme to mohli riešiť, musíme mať na to nástroje a tieto nástroje musia byť efektívne, účelné, musia byť hospodárne a hlavne musia byť realizovateľné.
A preto som rád, že pán poslanec Viskupič poukázal na niektoré aspekty súčasne platného zákona, aj keď s účinnosťou od 1. januára 2023, že či ony budú realizovateľné, či budeme ich vedieť naplniť tak, ako v tom zákone napísané sú. A tu ja tiež vidím isté otázniky a toto by tiež malo byť ešte predmetom ďalšej diskusie.
Ďakujem pekne.

No, Marián Viskupič, ty si sa hlavne venoval vo svojom príspevku, teda v minulosti z veľkej časti zo začiatku toho, čo už bolo schválené, tak ako aj hovoril Lukáš Kyselica, potom k tým diskusiám, ktoré teraz okolo toho prebiehajú, a tie sa týkajú tej samotnej podstaty krúžkovného a tento návrh zákona v princípe nie je o nejakých zásadných veciach v tom schválenom modeli, ale o vylepšeniach, ktoré sú vylepšeniami pre rodičov, že keď sa na to pozrieš objektívne, tomu, čo je v tomto návrhu zákona, tak to je len uľahčenie pre rodičov, aby povedzme nemuseli každý deň odklikávať tú aktivitu, ale budú to robiť raz za sedem dní. Ty si hovoril, že aj raz za sedem dní je pomerne často, no tak v poriadku, však bavme sa, či to bude raz do mesiaca alebo raz za dva mesiace, ak teda tak to smeruješ. Lebo ak je to iba o tom, že nesúhlasíš s tým ako celkom a čokoľvek, čo sa tam bude vylepšovať, je vždy zlé, no tak nevieme sa asi nikam dostať týmto spôsobom. Ale keď si to naozaj pozrieš, tak tam je iba to, čo tým rodičom uľahčuje v tom systéme, ktorý sa tebe nepáči, život.
Čiže ja tam nevidím v tom článku jednak, ktorý navyše ani nie je nosný, lebo nosným článkom v tomto návrhu zákona je riešenie otázky záškoláctva, a to je riešenie spôsobom, akým to navrhovala aj samotná prezidentka vo svojich pripomienkach. Ak si prečítate jej stanovisko, ktoré dávala, a stanovisko, podnet na Ústavný súd, tak ona hovorila, že načo ste to riešili spôsobom, ktorým sa to vyriešilo v júni, keď tu máte ten zákon, ktorý my teraz novelizujeme, a je tam už systém sankcií, no tak ste to mali upraviť do toho systému sankcií.
Čiže v zásade všetci z vás, ktorí ste hlasovali vtedy za pripomienky pani prezidentky, myslím si, ak ste voči sebe úprimní, že by ste mali posunúť tento zákon do druhého čítania minimálne kvôli tej otázke záškoláctva, lebo to je tá nosná téma. A to, ak sú tam nejaké nezrovnalosti k tej jednotke... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne, pán kolega Viskupič, že si upozornil na realitu, ktorá momentálne panuje na školách, a zároveň si odporúčal alebo si upozornil aj na to, že sa tento zákon o krúžkovnom, o voľnočasových aktivitách detí nepodaril a treba ho zrušiť už len z toho dôvodu, že naozaj to ohrozuje činnosť následne aj samospráv a existujúci systém využitia voľného času, ktorý je pomerne dobre rozbehnutý, a myslím si, že v tých mnohých krúžkoch a mnohých športových, kultúrnych oddeleniach po mestách a obciach sa nachádza veľa aktivít, ktoré deti a žiaci využívajú.
Tí z nás, ktorí majú aký-taký kontakt s realitou, nemôžu tento projekt podporiť. Očakávame tiež, čo povie Ústavný súd, samozrejme, ale možno viete, možno nie, v týchto dňoch už existuje viacero podnetov z rôznych stupňov škôl, či sú to základné alebo stredné školy, ktoré začínajú rozmýšľať, ako idú ušetriť na energiách a napríklad jedna zo škôl, poviem ako príklad, sa rozhodla, že bude kúriť len do desiatej a potom utlmí kúrenie. No tak si predstavte, čo tí rodičia teraz prežívajú, keď im ten edupage včera alebo dneska ťukol a toto si prečítali. Sú rôzne prístupy. Každá škola má, samozrejme, iné podmienky, ale toto sú hlavné veci, ktoré sú teraz, na ktoré sa treba sústrediť, a očakávajme teda, že nakoniec tento zákon, ktorý postihuje aj samosprávy, Ústavný súd nejakým spôsobom posúdi ako neústavný.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Viskupič, vo svojom vystúpení ste tvrdili, že teda by bolo lepšie prerozdeliť nejakým spôsobom tie peniaze rodinám, ktoré to najviac potrebujú. Tam by som sa chcel vás spýtať, lebo teda ja naozaj hodnotím vás, alebo teda vás ako odborníka, ale nejaké pôsobenie z vašej strany ako vždy len niečo skritizovať, ale nemať k tomu nejaký iný návrh, lepší, tak akým kľúčom by ste išli, lebo predstavte si, napríklad rodina v nejakom väčšom meste niekde je jej príjem okolo tisíc euro, samozrejme, náklady v tom väčšom meste na bývanie plus nejaká hypotéka môžu byť niekde na sedemsto eurách, tej ostane tristo, hej? A potom máme nejakú rodinu, ktorá teda je v nejakej menšej obci alebo dedinke a tam majú obdobný nejaký príjem podobný, ale tam tie náklady, samozrejme, aj o niečo nižšie majú, len nejakých 300 euro, ostane im 700, že akým kľúčom by ste toto išli, lebo naozaj pozerať sa na to takýmto, že tí potrebujú viac, vy vždy prichádzate a týmto radšej a týmto radšej, len teda povedzte, ako by ste toto vyriešili.
A uznávate, alebo teda vo vašom vystúpení ste povedali, že v štátnom rozpočte je naozaj nedostatočné množstvo financií po tejto situácii, aj teraz kývate hlavou, tak ja sa vás potom pýtam, prečo vaša strana blokuje zdanenie ziskov monopolov, ktoré naozaj v tejto dobe majú ich enormný rast. To je trošku také kontraproduktívne po tom, čo tvrdíte.
A ešte hovoríte o náraste počtu zamestnancov. Ja si nemyslím, že by bol taký počet, ale trošku ma zaráža, lebo teda vy máte, nebudem menovať konkrétne ktorého, ale jeden z vašich kandidátov má o 500 zamestnancov viacej iba v meste a podporujete to, tvárite sa, že je to v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, ďakujem za všetky pripomienky. Skúsim, koľko stihnem.
Začnem od kolegu pána Kočiša. Takto. Jednu vec treba jasne povedať, že dištančné vzdelávanie kvôli energetickej kríze normálne nesmie, nesmie byť. Tie škody, ktoré, či už na samotnom učení, alebo aj na psychike detí, sú násobné oproti akýmkoľvek nákladom na energie. Tu jednoznačne deti patria do škôl. Hovoril som to počas covidu a budem to hovoriť aj počas energetickej krízy. Je psou povinnosťou štátu, aby zaplatil a teda našiel dodatočné zdroje na to, aby bolo za čo kúriť, za čo svietiť a za čo teda deťom navariť v tej škole. To dneska je úplný základ. A ono to je tak jak s domom. Treba stavať základy a potom môžme na komíne dávať kohúta. Takže toto si treba uvedomiť, preto to ja hovorím, že aj fakt nápad, ktorý dáva zmysel, teraz ho nemôžme, nemôžme realizovať.
A ešte sa stihnem venovať pánovi kolegovi Krajčírovi, ale veď treba naše riešenia aj počúvať. Volá sa to zvýšenie životného minima. Proste my hovoríme, zvýšme zásadnejšie životné minimum, naňho je zavesených celých asi vyše 30 dávok, ktoré postihujú väčšinu, alebo povedzme že všetky ťažké životné situácie, rôzne-rôzne-rôzne, a takto vlastne sa dostanú vlastne tie peniaze k tým, ktorí to potrebujú. Tam je aj príspevok na bývanie, tam je príspevok, ja neviem, za proste postihnutie, tam je príspevok na čokoľvek. Toto je tá cesta, ten systém dávok možno nemáme dokonalý, ale máme ho, a nikto ho nespochybňuje ako systém, proste ono to na veľa-veľa percent funguje. Čiže toto bol náš návrh.
Ešte raz to zopakujem, zvýšenie alebo zásadnejšie zvýšenie životného minima... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mali sme skutočne rozsiahle a početné diskusie, keď sa prijímal nový zákon o územnom plánovaní a nový stavebný zákon, a nie všetko sa v tom čase podarilo vyrokovať, prípadne dotiahnuť alebo aj podchytiť niektoré otázky, ktoré si vyžadovali ešte ďalšie diskusie a svojím spôsobom si stále vyžadujú ďalšie diskusie, lebo dajú sa nastaviť rôznym spôsobom. Jedna z tých otázok, ktoré sme vtedy neriešili a zostali nám v takom tzv. balíku ďalších a súvisiacich zmien legislatívy, bola aj otázka, ak nastane v samospráve situácia, že zastupiteľstvo uznesením upraví a schváli nejakú predstavu, akým spôsobom by sa mal zmeniť územný plán obce alebo teda mesta alebo župy, tak máme situácie v samospráve, kedy napriek tomu, že je schválené platné uznesenie zastupiteľstva, niekedy dokonca aj také, kde bolo prelomené veto starostov, primátora, tak jednoducho ten príslušný úrad, či už miestny, mestský, magistrát, takéto uznesenie nevykoná a zastupiteľstvo v zásade nemá iný spôsob potom, ako sa domôcť toho, aby schválené uznesenie sa aj pretavilo do praxe, do konkrétnej zmeny územného plánu.
Tento návrh zákona preto upravuje túto situáciu spôsobom, že obstarávateľ tej konkrétnej územnoplánovacej dokumentácie, lebo nie vždy to musia byť zmeny a doplnky územného plánu, niekedy to môže byť aj štúdia urbanistická, jednoducho ten, kto má za úlohu obstarať tento plán, teda či už je to úrad alebo magistrát, bude povinný takýto plán obstarať alebo takúto zmenu, ktorá vyplýva z uznesenia zastupiteľstva, bez toho, aby si mohol vyberať, že či to spraví alebo nespraví. Nakoniec my už dnes v zákone o obecnom zriadení máme napísane, že úrad, obecný úrad je povinný vykonávať uznesenia zastupiteľstva, len nejak v praxi to nefungovalo, pretože tie úrady sa vyhovárali, že ony postupujú nie v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale že postupujú v zmysle stavebného zákona, tak aby nedochádzalo k takýmto nedorozumeniam, nezrovnalostiam, tak to upravujeme priamo do stavebného zákona, takúto povinnosť pre, či už pre úrad alebo obecný úrad alebo magistrát. To je jedna časť tej navrhovanej úpravy, teda nejakým spôsobom odstrániť nezrovnalosti, ktoré, ktoré spočívajú v tom, akým spôsobom sú v praxi napĺňané uznesenia obecných a mestských, miestnych zastupiteľstiev.
A druhá vec, po vzore Českej republiky v procese územného plánovania, kedy už aj dnes sa môže zapojiť verejnosť, tak po vzore Českej republiky navrhujeme aj zaviesť inštitút povinného prerokovania pripomienok verejnosti k návrhom územnoplánovacej dokumentácie, či už sú to štúdie urbanistické alebo aj tie zmeny, doplnky a tie ďalšie dokumenty, ktoré zákon pozná. A teda upravujeme to spôsobom, ktorý nie je jediný možný, je tam navrhovaný, navrhované určité percento v danej lokalite z populácie, Česká republika to má pomerne benevolentne nastavené na tisíc osôb, čo u nás zodpovedá v zásade zákonu o petičnom práve. Ale už keď som mal prvé diskusie s pánom podpredsedom vlády pre legislatívu, ktorý zastrešoval stavebný zákon, tak sa mu tých tisíc ľudí zdalo málo, takže sme tam to číslo nastavili na vyššie číslo, ktoré zodpovedá v princípe asi dvojnásobku tohto počtu v závislosti od populácie v danej lokalite. A v prípade, že teda sa nájde takýto počet obyvateľov, ktorí sa podpíšu pod hromadnú pripomienku k návrhu územnoplánovacej dokumentácie, tak obstarávateľ tejto dokumentácie bude povinný so zástupcom verejnosti prerokovať ich pripomienky. To neznamená, že by to brzdilo ten proces nejako, to je dôležité povedať.
To znamená, že pripomienky bude povinné, bude povinný obstarávateľ prerokovať, ale aj keď im nevyhovie, tak to nebráni ďalšiemu postupu v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. Je to, v zásade je to taký určitý kompromis, lebo viem si predstaviť, že sú aj medzi nami zástupcovia ľudí, ktorí, alebo poslanci, poslankyne, ktoré by si asi želali, aby tá verejnosť mala, mala možno aj väčšie slovo pri tých hromadných pripomienkach, lebo niektoré subjekty v tom procese majú aj také väčšie slovo, najmä rôzne, neviem, energetické spoločnosti, ktoré majú siete pod pozemkami zabudované, a tie môžu aj zabrzdiť ten proces. Zase sú aj medzi nami poslanci, poslankyne, ktoré by tam tú verejnosť možno vôbec aj neradi, že sú, že je tam vôbec zakomponovaná.
Čiže toto je taký nejaký kompromis medzi tým, čo je dnes a čo by tam mohlo byť v nejakom maximalistickom variante. Preto aj hovoríme o tom, že teda bude povinné prerokovať pripomienky, ale nie je povinné, neznamená to stop v tom procese a oproti dnešku sa táto, takáto povinnosť obstarávateľovi ukladá, pretože dnes, kto máte s tým skúsenosti, tak sa to väčšinou udeje tak, že síce dá sa hromadná pripomienka verejnosti, ale potom vlastne, keď to ide na zastupiteľstvo, tak sa akurát pripojí vyhodnotenie pripomienkového konania, kde sa napíše, že neakceptovali sme a to je celé vybavené a tých ľudí to pomerne značne, musím povedať, demotivuje od toho, aby boli vôbec nejako občiansky angažovaní aj v komunálnej či už politike alebo v samospráve, aktivitách, v samosprávnych aktivitách.
Čiže dajme troška tým ľuďom, to je aj podstatou návrhu, dajme trocha tým ľuďom takú, taký väčší pocit, že sa vedia angažovať a že aj ich hlas môže byť vypočutý, ale zároveň si uvedomujeme, že to nemôže byť spôsobom, že by niekto aj chcel zneužívať túto situáciu a brzdil by proces, pretože pre obce je veľmi dôležité mať nejaký územný plán a mať aj dobré zmeny územného plánu.
Čiže hľadáme nejaký kompromis, nebránime sa vôbec nejakým vylepšeniam medzi prvým, druhým čítaním. Ja sám chcem ešte tieto veci medzi prvým, druhým čítaním aj poriadne prekonzultovať so všetkými dotknutými zástupcami samosprávy, aj s, nakoniec aj s tripartitou, lebo stavebné veci chodia aj cez tripartitu a dokonca som aj, nieže som ochotný, ale teda, samozrejme, počítam aj s tým, že ak by sme sa niekde v tom procese zasekli, v tých vzájomných konzultáciách vysvetľovania si, že nemusíme to hnať nejako kvaltom, že musíme hneď na, v októbri to schváliť v druhom čítaní. Kľudne to potom môžme aj presunúť o mesiac ďalej, som tomuto otvorený. Jednoducho je to niečo, na čom sme sa v zásade ešte v rámci niekdajšej koalície dohodli, ako na niečom, čo chceme upraviť, ale to neznamená, že to musí byť upravené presne tak, ako je to teraz navrhnuté a aj ja teda vidím priestor na to, aby sme to mohli prípadne vylepšiť, ak budú také požiadavky medzi prvým, druhým čítaním.
Preto by som vás na záver aj chcel poprosiť, že ak máte k tomuto nejaký vzťah, prípadne aj osobné skúsenosti, viacerí ste tu z komunálu, viete, o čom hovoríme presne v tomto návrhu, tak by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu teraz v prvom čítaní, keď sa bude o tom hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán navrhovateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1186. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.