72. schôdza

Pán doktor, pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za odpoveď, ale myslím, že si trošku nerozumieme. Vy hovoríte o mentálnom nastavení z hľadiska nejakej politickej strany. Ja si myslím, že to mentálne nastavenie z hľadiska politickej strany môže byť aj bez toho, aby ste boli členom tej strany, ak teda hovoríme o tom mentálnom nastavení strany. Mne ide, ja skutočne nemám na mysli v rámci tejto faktickej poznámky, ani tej prvej, nikoho konkrétne. Skutočne nikoho konkrétne. Ja sa pýtam úplne priamo a presne, či je prerušenie členstva v strane z hľadiska tohto zákona, o ktorom vy hovoríte, prijateľné a či sa rovná nečlenstvu v strane. Ja nehovorím o vystúpení zo strany, lebo viete, je to strašne dôležité pre povedzme laikov typu mňa, ktorí budú čítať nejaké podmienky a budú sa k tým podmienkam musieť vyjadriť a musia nejakým spôsobom tie podmienky rešpektovať, prispôsobiť sa a hlavne teda vedieť, že je čierne čierne a biele biele.
Proste ja, mne ide o tú presnosť vo vašom vyjadrení. Ešte raz jednoznačne: rovná sa prerušenie členstva v strane nečlenstvu v strane? Alebo je to nejaký iný problém? A teraz nehovorme o tom, kto čo kedy spravil, resp. spraví a na koho je toto povedzme našité alebo nenašité, ako ste to vy konkretizovali z hľadiska toho vašeho zdôvodnenia. Nie. Mňa to nezaujíma. Vôbec subjektívne ma nezaujíma nikto. Ani generálny, ani špeciálny. Mňa zaujímajú presné podmienky z hľadiska zákona, ktorý vy teraz predstavujete, aby som tomu porozumel aj ja laik. Tá presnosť v tomto prípade či existuje alebo neexistuje. Či to záleží na nejakom, ako vy hovoríte, mentálnom nastavení.

Ďakujem, pán kolega. Ja sa ospravedlňujem, ja som si myslel, že som vám odpovedal. Ale zrejme som to tak nejak zahltil nejakými inými myšlienkami, že tá pointa asi nebola dosť jasná.
A tá pointa je nasledujúca. Táto úprava to nijako nerieši ten, tento problém, a ako som povedal, ja si myslím, že účelom prerušenia členstva v strane je to, aby existovala možnosť povedať, že nie som členom strany. Čiže toto som zmenil, a ak, väčšinou to tak býva, že dokiaľ nikto takýto prístup k riešeniu tohto problému nenapadne napríklad tým, že by povedal, že vy síce hovoríte, že nie ste členom strany, ale máte len prerušené členstvo, tak dovtedy sa má za to, že to tak sedí, že môže napísať, že nie je členom strany, tým je odfajknutá jedna podmienka, ktorú musí splniť na to, aby mohol niekto kandidovať alebo teda sa ujať funkcie.
Čiže odpoveď je, že ja si myslím, že nie, ale táto otázka nikdy nebola riešená na nejakej úrovni, ktorá je záväzná.
A celkom ešte na záver teda zdupľujem, že táto navrhovaná úprava sa tejto otázke nevenuje.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, kde prvé čítanie by malo slúžiť na nejaké posúdenie a rozprava na filozofické ciele navrhovanej právnej úpravy a zhodnotenia týchto filozofických cieľov alebo vôbec filozofie právnej úpravy.
Čiže budem sa snažiť držať tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a preto nebudem, nepôjdem do detailov pri jednotlivých ustanoveniach, pretože ak by náhodou tento návrh zákona prešiel do druhého čítania, tak tam bude priestor, aby sme sa detailne rozprávali o, o jednotlivých konkrétnych ustanoveniach.
Čiže filozoficky celý tento návrh je o tom, ako zúžiť právomoci generálneho prokurátora a ako nastaviť politické nástroje na to, aby táto koalícia mohla odvolať Maroša Žilinku. Nie generálneho prokurátora, ale konkrétne Maroša Žilinku. Tak ako sa účelovo cez pozmeňovací návrh na ústavnoprávnom výbore menil zákon o prokuratúre, aby sa špeciálnym prokurátorom mohol stať Daniel Lipšic, tak sa teraz účelovo predkladá táto právna úprava, aby sa obmedzili kompetencie Marošovi Žilinkovi a nastavili zákonné možnosti, ako ho jednoducho politicky odvolať, a to len preto, že sa niekomu nehodí, že máme generálneho prokurátora, ktorý dbá na zákonnosť trestných konaní a ktorý nehrá hru s touto vládnou koalíciou, že účel svätí prostriedky a že na likvidáciu politických oponentov sa môže čokoľvek z moci vládnej sily, typu máme páchateľa a je jedno, akými prostriedkami dosiahneme obvinenie, väzbu a následnú obžalobu.
Keďže však Maroš Žilinka je človek, ktorý si ctí zákon a zákonnosť procesu vrátane trestných procesov, čo sa nehodí tejto vládnej koalícii, tak treba zmeniť účelovo zákon tak, aby bolo možné jednoducho ho odvolať z funkcie, tak ako to už táto vládna koalícia urobila v mnohých prípadoch za ostatné dva roky.
Spomeňme si na zmeny ústavy, aby Ústavný súd nemohol posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, keďže z úvodu to vyzeralo, že táto vládna koalícia bude mať ústavnú väčšinu, a že to, čo nebude vedieť presadiť jednoduchým zákonom, pretože by jej, jej to zrušil Ústavný súd z hľadiska nesúladu zákona s ústavou, takže to bude môcť prijať ústavným zákonom, a tým pádom Ústavný súd už k tomu nebude nič vedieť povedať, tak potom účelovo zmena voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora čisto tak, aby sa neprokurátor Daniel Lipšic mohol stať špeciálnym prokurátorom. A takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej v jednotlivých účelových zmenách jednotlivých právnych úprav v našom právnom poriadku za takýmto účelom.
No a teraz tu máme tento návrh, kde máme zmenu podmienok odvolania generálneho prokurátora a dokonca opätovne pokus o obmedzenie kompetencií generálneho prokurátora ohľadom uplatňovania § 363, ktorý je len a len nástrojom na zabezpečenie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní, len zdá sa, že niekomu hrozne vadí, že trestné procesy sa majú viesť zákonným spôsobom, pričom práve táto vec, ktorá je kľúčovou zmenou Trestného poriadku, vo všeobecnej časti dôvodovej správy neobsahuje ani jedno jediné slovo.
Pokiaľ hovorím, pokiaľ chcem preukázať to, čo som aj doteraz povedal, tak keď si zoberiete dôvodovú správu, všeobecnú časť, tak hneď na strane jeden v poslednom odseku sa hovorí, že: "Tvrdenia o výlučnej zodpovednosti generálneho prokurátora za fungovanie prokuratúry a tým nemožnosť ingerencie iných orgánov štátu do fungovania prokuratúry nezodpovedá aktuálnej ústavnej úprave a navrhovaná zákonná úprava teda mieri k vytvoreniu zákonných podmienok toho, čo predpokladá ústava." No a teraz, čo teda neviem, čo predpokladá ústava, aký zásah iných štátnych orgánov do fungovania prokuratúry, sa hovorí, že: "Rozšírením návrhového oprávnenia ministra spravodlivosti voči prokurátorom a zjednodušením mechanizmu odvolania generálneho prokurátora bez návrhu Národnej rady v presne vymedzených prípadoch je jedna z týchto", z týchto "spôsobov, ktorým sa to má dosiahnuť." No čo, o čo tu ide? To je čistá politizácia pri možnostiach alebo pri snahách o zásah do fungovania prokuratúry a o zásah do odvolávania generálneho prokurátora.
Myslím si, že to je úplne jednoznačné. Aj z tejto dôvodovej správy vidieť, že tu nejde o nastavenie nejakých transparentných procesov, ale jednoznačne o snahu, čo pri pánovi poslancovi Baránikovi je dlhodobo známe, snahu bez toho, aby sa zmenil systém prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, vnášať do systému prokuratúry prvky štátneho zastupiteľstva, ako ho napríklad poznáme z Českej republiky, úplne nesystémovo v našej právnej úprave a v našej koncepcii prokuratúry ako takej.
A teraz veľmi stručne k jednotlivým bodom. Ako som povedal, budem sa snažiť to čisto filozoficky poňať, nie konkrétne analyticky o jednotlivých bodoch, ale povedzme si teda bod 1.
Bod 1. kedy, kedy kandura, kandidatúra generálneho prokurátora na inú verejnú volenú funkciu automaticky mala znamenať zdanie sa funkcie. Domnievam sa, že to, čo sa aj pýtal pán poslanec Jarjabek, že aj o toto tu ide. Zrazu generálny prokurátor, resp. aj iný prokurátor, aj špeciálni iní prokurátori nebudú môcť vykonávať svoju funkciu ďalej, pokiaľ budú chcieť kandidovať na nejakú inú volenú funkciu, či funkciu prezidenta, poslanca Národnej rady alebo iné volené funkcie.
To, že Daniel Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom ako dlhoročný politik prislúchajúci k tejto vládnej koalícii, to nikomu nevadilo. Zrazu ak nejaký prokurátor má ambície kandidovať na nejakú volenú funkciu, tak už je to problém a už to treba zákonom obmedziť.
Treba povedať, že podľa môjho názoru tu ideme do rozporu s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí jasne, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. A my tu diskriminujeme určitú skupinu občanov len z titulu vykonávania nejakého povolania, kde im bránime rovnakým, rovnakému prístupu k týmto voleným funkciám alebo kde nastavujeme podmienky, ktoré vytvárajú nerovnaký prístup k voleným funkciám, lebo bránením by som to nenazval, to som asi prehnal, ale vytvárame nerovnaké podmienky.
Ďalší bod hovorí, že kedy sú dôvody na, na odvolanie generálneho prokurátora. No a máme tu takú, takú špecialitu, a to je napríklad nevzatie správy generálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky na vedomie. Je to čisto politický dôvod na odvolanie generálneho prokurátora bez zjavného, objektívneho, objekty, bez zjavných objektívnych dôvodov. Správa generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, ombudsmana, komisára pre deti atď., jej vzatie alebo nevzatie na vedomie Národnou radou nemá žiadne právne následky. Národná rada buď zoberie na vedomie, alebo nezoberie na vedomie, a tým, tým sa to končí. Mali sme aj dlhé diskusie na komisii výboru pre nezlučiteľnosť funkcií o tom, že či, odkiaľ sa vôbec vzal ten, ten inštitút vzatia na vedomie týchto správ. Pretože sú to správy, ktoré sú správami tých konkrétnych inštitúcií, resp. ich predstaviteľov, ako to oni vidia. A nikde v rokovacom poriadku nenájdete, že Národná rady by mala brať alebo nebrať na vedomie tieto správy. To vzniklo ako nejaký precedens, ktorý ale nemá žiadne právne následky. Je to čisto len politické vyjadrenie toho, že či väčšina v parlamente s takouto správou súhlasí alebo nesúhlasí, ale to je celé. Tu zrazu sa nejaké nevzatie, politické rozhodnutie parlamentu o správe sa má stať dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora, čo vidím absolútne zase za ďalšiu politizáciu, politizáciu prokuratúry.
Čl. 2 sa týka takisto volenia volených funkcií prokurátorov. To isté si myslím, že to je v rozpore s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o prvého námestníka, to, čo spomínal, spomínal pán navrhovateľ, že ústavnoprávny výbor má odsúhlasovať prvého námestníka Generálnej prokuratúry, zase len zvýrazňuje politický zásah do fungovania prokuratúry a politizáciu celých týchto procesov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky v zásade má odporúčací charakter pre plénum Národnej rady pri prijímaní zákonov a pri, pri iných aktivitách, ktoré ústavnoprávny výbor má v kompetencii. Doteraz neexistuje žiadna takáto konštitutívna právomoc ústavnoprávneho výboru, ktorá by zakladala právo alebo, alebo neprávo niekoho byť na nejakej, na nejakej funkcii.
Nerozumiem, prečo takto nesystémovo sa má dávať kompetencia práve ústavnoprávnemu výboru ako jednej malej entite z Národnej rady, kde o všetkom v rámci Národnej rady rozhoduje plénum. Ústavnoprávny výbor nemá takúto rozhodovaciu právomoc, nemá právnu subjektivitu. Zrazu bude mať konštitutívny charakter rozhodnutie ústavnoprávneho výboru na to, či niekto bude alebo nebude prvý námestník generálneho prokurátora. Myslím si, že to je absolútne nesystémové nastavenie týchto procesov.
Ďalší bod 7) hovorí o oslabení rady prokurátorov. A čo je teda aká náhodička, že nie je to vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi alebo k prokurátorom ako takým, ale práve k špeciálnemu, špeciálnemu prokurátorovi a Špeciálnej prokuratúre. Prečo sa oslabenie funkcie rady prokurátorov má vzťahovať práve k Úradu špeciálnej prokuratúry nesystémovo? Úplne tomu opäť, opäť vôbec nerozumiem.
Ďalším bodom je politická činnosť generálneho prokurátora. Pán navrhovateľ tu dal krásny príklad o tom, že čo sa bude považovať za politickú činnosť prokurátora. To, že na svojej webovej stránke napíše, že je zdravé bicyklovanie a jedenie ovocia. Naozaj bol som veľmi šokovaný a prekvapený, keď som si prečítal text tohto návrhu zákona, ktorý hovorí, že: "Za politickú činnosť sa považuje aj akákoľvek verejná aktivita, vrátane na sociálnej sieti, ktorá nesmeruje k pravdivému informovaniu o činnosti prokuratúry, pričom porušenie zákazu vykonávať politickú činnosť sa považuje za závažné disciplinárne previnenie, za ktoré sa prokurátorovi uloží", uloží - to znamená obligatórne, "disciplinárne opatrenie zbavenia funkcie prokurátora." Ešte raz: "Za politickú činnosť sa považuje aj akákoľvek verejná aktivita, vrátane na sociálnej sieti, ktorá nesmeruje k pravdivému informovaniu o činnosti prokuratúry..." Keď to zoberiem ad absurdum, tak prokurátor nebude môcť povedať verejne o ničom inom, len o činnosti prokuratúry, pretože všetko iné, čo povie, čokoľvek, bude politická činnosť, za ktoré mu bude hroziť automaticky disciplinárne opatrenie, zbavenie funkcie. Ako myslím si, že to je, to je šialené!
Článok 4. V článku 4 sa opäť zavádza ďalšia politizácia do fungovania demokratického politického systému na Slovensku. V článku 4 sa rozširuje návrhová právomoc na rozpustenie politickej strany, okrem generálneho prokurátora, ktorý ju má doteraz, aj pre vládu a pre ombudsmana. Naozaj nechápem, prečo by vláda, ktorá je v nejakej politickej súťaži, mala mať návrhovú právomoc na rozpustenie politickej strany. Samozrejme, že to bude vždy opozičná strana, hej? Čiže vláda, ktorá vládne, bude mať návrhovú právomoc podávať návrh na rozpustenie politickej strany.
No a článok 5, už klasicky opätovne niekoľkýkrát tu máme obmedzenie § 363, teda ešte okrem takej pikošky, ako je príslušnosť rozhodovať o trestných činoch prokurátorov, výlučne Úradu špeciálnej prokuratúry, čo ja takisto nevidím, nevidím ako, ako dôvodné, tak máme tu obmedzenie § 363, v zásade ho bude môcť použiť alebo sa bude môcť použiť len v neprospech obvineného, pričom teda toto odporuje základným zásadám trestného konania, a to je právo na spravodlivý proces. Nerozumiem, komu § 363 vadí a prečo vadí, keď tento paragraf je jediným nástrojom na to, ako zabezpečiť zákonnosť, ešte raz opakujem, zákonnosť prípravného konania.
Prokuratúra je samostatným štátnym orgánom na čele s generálnym prokurátorom, ktorá je ovládaná princípom hierarchie, čo vo svojich dôsledkoch znamená, že v rámci prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahu k podriadenosti a nadriadenosti, pričom v rozsahu procesných koncepcií nadradených prokurátorov je limitovaná procesná samostatnosť podriadených prokurátorov, a to v záujme jednotnej, účinnej a rýchlej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb, ako aj štátu, pričom generálny prokurátor v rozsahu priznaných kompetencií nielen riadi, ale rovnako aj kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch. A jedným z prostriedkov takéhoto výkonu kontroly činnosti prokuratúry na nižších stupňoch, pokiaľ ide o zákonnosť ich postupu a rozhodovania v rámci prípravného konania, je aj uplatňovanie mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.
Prokurátor je povinný uplatňovať, využívať tieto prostriedky bez akýchkoľvek vplyvov zákonodarnej či výkonnej moci alebo iných subjektov. Právna úprava mimoriadnych opravných prostriedkov vrátane inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, vzhľadom na to, že sú prielomom do právoplatnosti rozhodnutí, musí rešpektovať obmedzenia, že tento zásah je odôvodnený len v prípade, keď rozhodnutie alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, má také chyby, že ponechanie rozhodnutia, vrátane právoplatného rozhodnutia, by vo svojich dôsledkoch znamenalo vážne ohrozenie správneho, ale predovšetkým spravodlivého rozhodnutia. Toto zaručuje článok 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, ako aj článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Zmysel opravného konania totiž spočíva vo zvýšení záruk zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Účelom konania je naplniť účel trestného konania, ktorým je okrem iného náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, ako hovorí § 1 Trestného poriadku. Účel trestného konania totiž nemožno naplniť len v tom prípade, ak zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov je realizované zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, to znamená zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. To hovorí § 2 ods. 1 Trestného poriadku.
Porušenie zásady stíhania len zo zákonných dôvodov nemožno v prípravnom konaní tolerovať, osobitne v situácii, keď táto nezákonnosť sa premietla do vznesenia obvinenia podľa § 266 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko so vznesením obvinenia je spojený celý rad negatívnych účinkov pre obvineného. A preto takúto nezákonnosť je potrebné účinne a neodkladne odstrániť čo najskôr, v najideálnejšom prípade bezprostredne po tom, čo vznikla, a nezaťažovať touto nezákonnosťou ďalší priebeh trestného konania, prípadne ponechať rozhodnutie o tejto nezákonnosti až na súdne konanie.
Často počúvame, že takéto oprávnenie generálneho prokurátora napríklad o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia postupom podľa § 363 môže byť považované za negatívny pokyn do procesnej nezávislosti a zodpovednosti prokurátora. Nemožno však prisvedčiť správnosti tejto argumentácie, že zrušením uznesenia o vznesení obvinenia postupom podľa § 363 dochádza k porušeniu zákazu vydávať tzv. negatívne pokyny a zásahu do procesnej nezávislosti prokurátorov, nakoľko ide o nepochopenie účelu podstaty a predmetu negatívnych pokynov.
Podľa § 6 ods. 8 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžalobu alebo riadny mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Účelom zákazu vydávať tzv. negatívne pokyny nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi je vylúčiť procesné situácie, kedy by negatívny pokyn vo svojich dôsledkoch znemožnil stíhanie podozrivého, resp. páchateľa.
Oproti tomu účelom rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 je náprava už vydaných nezákonných uznesení o vznesení obvinenia. Opakujem a zdôrazňujem - nezákonných. Jednoducho uplatnenie postupu podľa § 363 voči nezákonným uzneseniam o vznesení obvinenia má zabrániť tomu, aby obvinený nebol nezákonne stíhaný a vystavovaný tak negatívnym dôsledkom s tým spojeným, čo je naplnením účelu trestného konania za spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Trestného poriadku, ako aj zásady stíhania obvineného zákonným spôsobom podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku. Inak povedané, účelom trestného stíhania a trestného konania nie je potrestanie páchateľa za každú cenu bez ohľadu na to, či pri tom bol porušený zákon, a preto nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia nemožno tolerovať, ale je potrebné vzniknutú nezákonnosť efektívne a neodkladne odstrániť a nezaťažovať ňou ďalší priebeh trestného konania či rozhodnutie o nej ponechávať na súdne konanie.
Rozhodovanie generálneho prokurátora podľa § 363 nedochádza, alebo rozhodovaním nedochádza k zásahu do procesnej samostatnosti prokurátorov, ale k naplneniu ústavnej a zákonnej kompetencie priznanej generálnemu prokurátorovi riadiť a kontrolovať činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch, čo vyplýva z § 10 ods. 1 zákona o prokuratúre a uplatnenie princípu hierarchického usporiadania prokuratúry, čo vyplýva z § 2 toho istého zákona.
Takisto počúvame, že pri takýchto zrušeniach právoplatných rozhodnutí už nie je možné páchateľov ďalej stíhať. To nie je pravda. V takomto prípade pri zrušení nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia sa nevytvára procesná prekážka res indicata, to znamená, aby v ďalšom konaní alebo stíhaní obvinený nemohol byť ďalej trestne stíhaný. Uplatnením priznanej kompetencie podľa § 463 dochádza k naplneniu zásady legality, nakoľko trestné stíhanie možno začať len vtedy, keď existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom, ako aj zásady oficiality podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku, nakoľko orgány činné v trestnom konaní sú povinné konať z vlastnej iniciatívy tak, aby bol naplnený účel trestného konania a teda aby bolo dodržané spravodlivé potrestanie páchateľov.
Myslím si, že tu som povedal úplne jasne, že prečo si myslím, že takéto obmedzovanie § 363 nie je na mieste a nechápem naozaj, komu vadí to, že prokurátor ako na čele hierarchického orgánu, ktorý riadi a kontroluje jednotlivé svoje zložky, má dohliadať na zákonnosť rozhodnutí jednotlivých prokurátorov a nevytvára to žiadne prekážky na ďalšie trestné stíhanie páchateľov v danej veci, ale zákonným spôsobom. Naozaj mi z toho len vyplýva, že je tu snaha o to, máme páchateľa a účel svätí prostriedky, akýmikoľvek aj nezákonnými prostriedkami môžeme dosiahnuť potrestanie páchateľa bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o spravodlivý proces.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré my, strana SMER - sociálna demokracia, určite v prvom čítaní tento návrh zákona nepodporíme.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Susko, vy hovoríte teda o tom, že tento zákon je prijatý účelovo na to, aby bol odvolaný Žilinka. No na Slovensku dnes koncentruje Generálna prokuratúra obrovskú moc. Ťažko hľadať taký sovietsky model niekde vo vyspelej západnej Európe. Snáď aj vy, pán Susko, musíte uznať, že nie je bezpečné a rozumné, aby mal jeden človek, jeden generálny prokurátor v rukách tak silnú moc, lebo len on sám, lebo nakoniec on sám rozhoduje na Generálnej prokuratúre, rozhodoval o tak závažných veciach, ako je napríklad ukončenie trestného stíhania tesne pred tým, ako ide vec na súd, bez toho, aby voči takémuto rozhodnutiu existoval akýkoľvek opravný prostriedok, bez ohľadu na to, aby rozhodnutia generálneho prokurátora podliehali akejkoľvek transparentnosti, s tým, že takýto GP je neodvolateľný.
Je potom logické, že tak obrovsky koncentrovaná moc nakoniec vytvára na generálneho prokurátora obrovský tlak rôznych záujmových skupín. A nie každý dokáže odolať, aj preto sa tu roky boríme s generálnymi prokurátormi, ktorí nespĺňajú morálne princípy. Za všetky príklady stačí uviesť Trnku a nahrávku, ako ho Kočner obviňuje z toho, že vydiera Haščáka nahrávkou Gorily.
Pán Susko, nemyslíte si, že aj pre Generálnu prokuratúru je kľúčové, aby bola pod verejnou kontrolou, aby mohol byť odvolaný generálny prokurátor, ak sa ukáže, že nerešpektuje rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, aby nekoncentroval tak veľkú moc aj cez § 363? Vy ste okej s prokuratúrou sovietskeho typu? Nemyslíte si, že ak to tak nebude, budeme donekonečna odsúdení na generálneho prokurátora, ktorý, generálnych prokurátorov, ktorí morálne zlyhávajú? V tejto súvislosti je len symptomatické, že dnes máme na čele Generálnej prokuratúry človeka, ktorý chodí do Moskvy oslavovať výročie ruskej totalitnej prokuratúry, ktorá už roky prenasleduje politických väzňov či šíri ruské hoaxy v čase, keď ruské tanky zabíjajú tisícky civilistov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja myslím, že, neviem, aspoň mám taký pocit, že by sme sa nemali takto nejako citovo vydierať a pocitovo vydierať hlavne, mali by sme zostať pri tom pragmatickom tóne. Mne sa táto debata veľmi páči, lebo tuná vychádzajú naozaj najavo veci, že, a treba to úplne rovno priznať aj v náväznosti na to, čo povedal pán poslanec Susko, že je to, že je to obyčajná personálna účelovka, celý tento, celý tento návrh zákona, čo teda asi v poriadku nie je, hej? To si treba priznať. Alebo si teda treba položiť otázku, ktorú si dovolím položiť na základe toho, čo povedal pán poslanec Susko predkladateľom, keby nebol pán JUDr. Žilinka, keby nebol generálnym riadite..., generálnym prokurátorom, mohla by prísť, mohla by uzrieť svetlo sveta táto úprava zákona, ktorá hovorí o množstve iných záležitostí, ktoré súvisia s danou problematikou, alebo by jednoducho tento návrh do parlamentu neprišiel? Treba to povedať úplne otvorene. Tak je to kvôli tomu Žilinkovi, alebo to neni kvôli tomu Žilinkovi, páni predkladatelia? Lebo vy súhlasíte s pánom predkladateľom viacerí. To si treba otvorene povedať. Proste je to personálna účelovka. A potom sa treba pýtať: prečo je to personálna účelovka? Vy hovoríte veľa o politike, no tak je to práve z tých politických dôvodov, ktoré vám nevyhovujú a zdajú sa politickými. A teraz čo? Príde nová vláda a spraví novú účelovku? Alebo ako si to predstavujete? Veď toto jednoducho nemá ani hlavu, ani pätu. Toto je jednoducho, to sú politické bonbóniky, čo tu nemajú čo hľadať.

Ja si dovolím iba v krátkosti k tomu 363. No ja si myslím, že tu je nejaké základné nepochopenie, o čom je vlastne 363 a tiež či je to účelové-neúčelové. No ono samotný Maroš Žilinka ešte kým bol špeciálnym prokurátorom, sám mal záujem na tom, aby sa zúžil priestor pre 363. Dávať taký veľký priestor generálnemu prokurátorovi znamená, že on sám rozhoduje a niekedy myslím, že právnici to vieme, niekedy je zložité možno uchopiť tú vec a povedať si, že môže to byť niekedy na hrane. A teraz, kto je ten sudca, ktorý to rozsúdi? No tak mal by to byť asi sudca, keď je to na hrane prinajmenšom, a to, čo sa nám teraz deje, je, že generálny prokurátor, tak to vnímam, sa hrá na sudcu. A keď tie veci pustíme na súd, tak tam máme prvostupňový súd, druhostupňový, mimoriadne opravné prostriedky a takto to všetko sústredíme v jednej osobe.
Takže ak máme úprimný záujem na tom, aby sa riadne vyšetrovali trestné činy, je na mieste ustanovenie 363 skrátiť. Proste zúžiť, hej? To je proste tak.
Ak sa bavíme o tom, že teraz je to nejaká účelovka, táto právna úprava, no určite nie je. Veď tu bol návrh na zmenu ústavy ešte v čase, kedy my sme netušili, kto bude generálny prokurátor. Práve preto, aby sme napravili tie brzdy a protiváhy, a je úplne v poriadku dať vláde aj priestor na vyvodzovanie zodpovednosti voči prokuratúre, veď vyvodzuje vláda v mene ministra spravodlivosti zodpovednosť aj voči sudcom. Ale nerobí to, že by priamo určovali, samozrejme, tie disciplinárne tresty. Na to je Najvyšší správny súd. Zase na to máme prvé konanie, druhé konanie. Ide o to, aby sme dali šancu, že proste sa nám tie právnické profesie, ktoré sú kľúčové, očistia. Hlavne tie, ktoré rozhodujú vlastne o právach nás všetkých, hej? Aby sme mali čisté orgány ochrany práva.
To je všetko.

Ďakujem pekne. Ja chcem pána poslanca, teda chcem mu poďakovať za to, že vysvetlil, o čom tento zákon je. Ja chcem poukázať na pár vecí a jedna z nich je, že generálny prokurátor bol v roku 2020 zvolený väčšinou poslancov Národnej rady a akonáhle si začal plniť svoje povinnosti a používať aj ten známy § 363, tak zrazu sa objavili informácie, že používa ten paragraf nadúčelovo. Ale zo štatistík Generálnej prokuratúry vyplýva, že to tak nie je, že napríklad v roku 2016 bol o 1,5 % používaný viackrát. Napríklad v roku 2019 je tam rozdiel až nejakých 4,5 %. To znamená, nie je to tak, že 363 je používaná nadúčelovo.
A ja sa pýtam, že keby bol vo funkcii generálneho prokurátora niekto iný, napríklad pochádzal by z iného progresívneho prostredia, či by ste tiež zmenili zákon takýmto účelovým spôsobom, lebo ja si myslím, že sa tu ignorujú základné zásady trestného konania a dlhé roky budovania systému vzájomných bŕzd a protiváh a jediným účelom tohto zákona je mocensky ovládnuť trestné konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj za faktické poznámky.
Pán poslanec Lehotský, vy ste zjavne nepochopili účel, účel a funkciu § 363. Týmto ustanovením sa nedá ukončiť trestné stíhanie. Nedá. Generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípade, že bolo prijaté nezákonne, ale to ešte nie je prekážka rozhodnutej veci, v danom prípade sa môže konať ďalej a opätovne, ale zákonným spôsobom. To znamená, tu nie je možné takýmto rozhodnutím ukončiť trestné stíhanie. To je ako zavádzanie a klamanie verejnosti v tom, že tu generálny prokurátor môže svojím rozhodnutím zastaviť trestné stíhanie. On ho nemôže zastaviť.
Pani poslankyňa Kolíková, viete, tie dôvody na odvolanie generálneho prokurátora, ktoré ste nadefinovali v tomto návrhu zákona, sú tak všeobecné a tak nekonkrétne, že pod to je naozaj možné stiahnuť čokoľvek. Viete, čo znamená nerešpektovanie súdnej autority? Znamená to, že budem polemizovať s názorom súdu? Znamená to, že nebudem rešpektovať súdne rozhodnutie? Alebo čo to v zásade znamená? Samozrejmé, že pokiaľ by generálny prokurátor nerešpektoval súdne rozhodnutie, tak je možné sa baviť o takomto dôvode. Ale nerešpektovanie súdnej autority ako dôvod je čo? Hej?
A to isté, pokiaľ som hovoril o tom dôvode, ktorý má byť dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora, že Národná rada nezoberie na vedomie správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, to je čo za dôvod na odvolanie generálneho prokurátora? Veď tu sa politicky dohodne, že nejaká správa sa nezoberie na vedomie alebo tu nebude dosť poslancov, ktorí budú mať hlasovať za to, aby sa vzala na vedomie, a je to dôvod na odvolanie generálneho prokurátora? Veď to je smiešne. Veď to je smiešne. Smiešny dôvod.
No a pokiaľ ide o tú otázku, pán poslanec Jarjabek, že či to je účelové, pán Lehotský to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som pôvodne toto myslel, že to pôjde až na záver, ale nevadí, pán podpredseda Grendel to takto nejak spracoval, že budem vystupovať teraz, v poriadku.
Ja som chcel primárne reagovať na jediného dosiaľ vystupivšieho oponenta tohto návrhu, a to za stranu SMER prihláseného pána kolegu Suska. Rozumiem tomu, že pán Susko mal svoj prejav napísaný vopred, takže potom už bolo preňho ťažšie reagovať na to, čo ja som povedal v tom mojom vystúpení. Takže on, dalo by sa povedať, že omieľal tie staré všelijaké rozprávky o tom, že ako je toto namierené proti Žilinkovi a ako tu chcem, chceme úplne bezdôvodne zaviesť štátne zastupiteľstvo a tak podobne.
Tak v prvom rade, ja som už povedal, že dôvodom tohto celého nie je nevyhnutne pán Žilinka, ale aj, ale to, aby sme mali štátne, štátny orgán, ktorý je súčasťou ústavných orgánov našej republiky. Orgán, ktorý nie je štát v štáte, orgán, ktorý ctí to, že sa musí zodpovedať za to, ako vykonáva svoju funkciu. A to generálny prokurátor v súčasnej našej zákonnej úprave jednoznačne nie je, to proste je realita. My všetci vieme, že ako si Dr. Žilinka vykonáva svoju funkciu, vieme, že robí veci, ktoré sú úplne mimo jeho pôsobnosti, vieme, že si robí politickú aktivitu v rámci svojho úradu, to znamená v chránenom postavení, a my s tým nie sme schopní nič urobiť.
A v tej súvislosti uviedol pán kolega Susko to, že je, bolo v poriadku, keď sa politik stal špeciálnym prokurátorom, tým sa myslel Daniel Lipšic, a že teda by malo byť v poriadku, keď sa generálny prokurátor stane politikom. To je predsa ale diametrálne odlišná vec, lebo je bežné v celom civilizovanom svete, že nejaký prokurátor, keď vykonáva svoju funkciu riadne, potom, potom skončí tú funkciu a potom na základe toho, ako si vykonával svoju funkciu, ide, ide do politiky, alebo naopak, čo je úplne bežné, že politici idú do právnej služby štátu. V Spolkovej republike Nemecko ústavní sudcovia sú spolovice povinne bývalí politici. Proste toto je úplne štandardná vec.
A potom, že vraj my tu chceme zavádzať, že my tu chceme zavádzať štátne zastupiteľstvo. No, áno, chceme a chceme mať to, aby orgán, ktorý jediný má právo vzniesť trestnú obžalobu, aby sa niekomu zodpovedal. A to už aj keby to bolo úplne ideálne podľa nielen tohto návrhu alebo, ale podľa volebných programov viacerých strán, ešte stále by to nebolo až také zlé z vášho pohľadu, ako je to v iných krajinách, napr. v Českej republike, to je náš, by som povedal, najlogickejší vzor, pokiaľ, pokiaľ ide o legislatívu, tak u nás by to nebolo ani vtedy až také, ako je to napr. v Českej republike, kde generálneho prokurátora odvoláva na návrh ministra spravodlivosti vláda.
Čiže tvrdiť, že štátne zastupiteľstvo je niečo zlé, to môže povedať len niekto, kto chce túto krajinu doviesť do orbánizmu, lebo tam, samozrejme, tam to tak je. A je mi to jasné, že fašistické, komunistické, mafiánske zložky v tomto parlamente to chcú, aby to bolo u nás tak, ako je to u Orbána, lebo to je jediná krajina z nejakého okruhu, ktorý je v našej sfére, kde to takto majú zariadené. A my to máme takto nie preto, že by to takto stanovovala ústava, ale preto, že to máme takto upravené v zákone. A máme to tak preto upravené v zákone, pretože sa podarilo ústavo, ústavodarcom vyboxovať aspoň to, že v ústave sa stanovilo, že všetko, čo sa týka prokuratúry, s výnimkou skutočnosti, že je vedená generálnym prokurátorom, bude upravené v zákone.
A my to teraz chceme upraviť tak, aby sme sa stali civilizovanou krajinou, právnym štátom. Lebo my síce sme asi demokracia, ale určite nie sme právnym štátom, lebo máme tu generálneho prokurátora, tým nemyslím nevyhnutne len pána Žilinku, ale v podstate všetkých jeho predchodcov, ktorý si robí, čo chce. A to, že pán Žilinka robí teraz iné veci, ako robili jeho predchodcovia, to je dané len tým, že máme špeciálneho prokurátora, ktorý si robí svoju robotu. Predtým, za predchodcov pána Žilinku, sme mali špeciálneho prokurátora, ktorý vykonával trestnú činnosť, ktorý mal, ktorý všetky korupčné veci hádzal do šuflíka a potom sa zdalo, že všetko funguje, že generálny prokurátor nemusí nič riešiť. Teraz sa zdá, že je veľa tých, tých oslobodzovaní, ako ja to volám, podľa tri šesť trojky, tak je to dané tým, že je koho. Predtým v podstate nebolo koho, lebo, lebo vládla, vládla mafia bezbreho. Teraz sú nejaké limity, a preto narážame na tento konflikt.
Veľmi veľa zaujímavých vecí povedal pán Susko takých, že človeku sa, dá sa povedať, nožík vo vrecku otváral. Napríklad aj takú vec, že ako my sme znásilnili v súvislosti s ústavnou úpravou okolo prokuratúry, alebo zákonnou úpravou okolo prokuratúry ako sme znásilnili proces a neviem čo. Samozrejme, pán kolega Susko tu nebol v minulom volebnom období, keď jeho kolega Madej, predseda ústavnoprávneho výboru, sem prišiel a v druhom čítaní dal pozmeňovák ústavy za účelom tým, aby sa Robert Fico mohol bez ingerencie prezidenta stať predsedom Ústavného súdu. To bola takáto úprava, takto bola vymyslená. Že ak bude ma deväťdesiatku v parlamente, tak ide rovno na Ústavný súd a zároveň, že Ústavný súd si bude sám voliť svojho predsedu a nebude ho vymenovávať prezident. A to bolo všetko dohodnuté a naši bývalí kolegovia zo SME RODINA za to zahlasovali. A nebyť toho, že došlo k poruche toho, ako sa hlasovalo, že sa spoliehali určití ľudia na to, že ako ja budem hlasovať alebo iní ako budú hlasovať, a potom sa to vrátilo a potom došlo k zmätkom, že sa muselo zopakovať tretie čítanie a už potom sa takého hlasovanie zo strany SME RODINA nezopakovalo, tak dnes tu máme situáciu, že nemusíme tu riešiť to, že Robert Fico tunak obieha, ale bol by predsedom Ústavného súdu. To bola taká úprava. A mne tu bude hovoriť nejaký kolega zo SMER-u, že my sme znásilňovali legislatívny proces! S týmto my si tu žijeme.
A taká, potom taká výtka tu bola od pána Suska, že neprokurátor aby bol prokurátorom. Áno, to znamená, že niekto, kto nie je členom tej sekty. To znamená, že oni si tam vyberajú, tak ako tá Ficova frajerka, tú si vyberú a tú potom si takto uhladia pekne, vytesajú ju do svojej podoby a všelijakých Palovičovcov, celé generácie prokurátorov a tých, to sú potom, to sú prokurátori, to sú naši. Takto si predstavujú život určití ľudia. Nie, my chceme prokurátorov takých, ktorí robia svoju robotu, ktorí majú previerky a ktorí nám garantujú, že nikto nebude stáť nad zákonom a že nikto nebude chránený. A každý, kto má sa postaviť pred trestný súd, tak tam bude dosadený prokurátormi.
Veľká výtka tu bola, že chceme, aby prokurátor bol, bol navrhnutý na odvolanie v prípade, že nebola schválená jeho správa každoročná. Ako keby to bolo niečo neslýchané, že toto vymyslel Baránik a teraz celý svet sa zrúti. Pozor, a to ma trochu prekvapuje ale, že toto pán kolega Susko nevie, lebo väčšinou on vie takéto veci. Toto bolo, toto bola zákonná úprava ešte do roku, myslím, ´98, takto to bolo upravené. Čiže to nie je niečo, čo ja som si vymyslel. Ja som len oprášil to, čo tu existovalo predtým.
Potom sa vyjadroval k tomu, že rozpustenie politickej strany, že to by mal robiť len generálny prokurátor. Áno, lebo všetku moc sústredíme jednej osobe, tú si potom, to je, to bol systém Dušan Kováčik. Všetku moc sústredíme jednej osobe a tú potom si akosi zariadime, že ju kontrolujeme a tým je vec vybavená. A takto je to aj tu. Však vieme, ako dopadli návrhy a údajné návrhy na rozpustenie fašistických strán. Proste je to nefunkčné. A opäť, nie je to, že keď sme navrhli, aby medzi, medzi možnými navrhovateľmi návrhu na rozpustenie politickej strany bola aj vláda, aj ombudsman. My sme si to nevymysleli. To je, v Čechách napríklad je to takto. Čiže to, čo je v krajinách, ktoré majú právny štát, normálne, vy tu vyhlasujete ako za nejaké absurdum, niečo, čo je neslýchané a treba sa nad tým, nad tým pohoršovať.
Teraz zase výtka, že oslabovanie postavenia Rady prokurátorov. Načo má Rada prokurátorov schvaľovať postúpenie alebo preloženie prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry? Čo to má, čo to má za význam? No vieme, aký to má význam. Aby sa komplikovala práca, filtrovala práca Úradu špeciálnej prokuratúry, to je celé. A pritom títo ľudia musia prejsť nielen previerkou, ale aj výberovým konaním. Čiže to by samotné malo postačovať a je úplne jasné, že tento proces, ako je to teraz nastavený, ako my sa to snažíme teraz zmeniť, je tu len nato, aby generálny prokurátor mohol zasahovať do toho, ako funguje alebo má fungovať právny štát.
No a potom o úprave § 363 Trestného poriadku podľa mňa už je aj škoda hovoriť. Hovoriť tu také sprostosti, naozaj musím to takto nazvať, že generálny prokurátor je garantom zákonnosti a takéto hlúposti. A načo máme súdy potom? Veď súdy sú tie, ktoré garantujú práva ľuďom. Súd môže, keď dostane obžalobu, ktorá absolútne nesedí, tak ako to údajne posudzuje generálny prokurátor, ja si myslím, že to prebieha trochu inak, tak súd posúdi a môže z prvej, môže tú obžalobu poslať, poslať späť. Čiže sa ani neohreje na tom súde a odchádza ten prokurátor. Čiže to nie je, nie je pravda. Je to klamstvo hovoriť, že generálny prokurátor je garantom zákonnosti.
A tu už sme mali aj v OĽANO, všelijaké hlasy nám tu hovorili, všelijakí ľudia, že oni majú skúsenosti a že sa dostali. No tak poďme pracovať na súdoch. Ak sa dostal niekto na súd preto, lebo mal, nejaký prokurátor ho prenasleduje, no tak súd, ak je tá obžaloba úplne nedôvodná, tak súd ju mal zrušiť. Ale nie, my sa tu spoliehame na úplne netransparentný proces, proces, ktorému nikto nerozumie, nikto nevie, že ako to funguje, na rozdiel od súdov. Súdy majú veľmi presne stanovené, ako pracujú, sú kontrolované a majú hlavne ďalšie inštancie, ktoré to kontrolujú. Takže tvrdiť, že generálny prokurátor je garantom zákonnosti, je jednoducho orbánovský nezmysel, ktorý tu môže povedať len nejaký smerák.
No a samozrejme, všelijaké otočky okolo toho, že či využitie paragrafu 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom je, alebo nie je negatívny pokyn. No, alebo obchádzanie negatívneho pokynu. Veď samozrejme, že to obchádzanie negatívneho pokynu a to, že nejako to do tej definície negatívneho pokynu nesedí, to je niečo iné. My hovoríme, že je to obchádzanie, nieže to je negatívny pokyn.
Takže zase ja si myslím, že neexistuje reálny právny, štátotvorný dôvod na to, aby sme tento návrh zákona neodsúhlasili do druhého čítania. Ten, kto nebude hlasovať za tento návrh, a to, samozrejme, je SME RODINA, lebo oni majú najväčší počet kriminálnikov vo svojom prostredí zo všetkých strán, tak kto neodsúhlasí tento zákon, tak jasne dáva najavo, že spolieha na to, že si bude môcť u Žilinku vybaviť tri šesť trojku. To je celé len o tom, to je celé o tom. Aj tu nejaký poslanec z OĽANO hovorí, že nie, on za to nebude hlasovať, aspoň tak to bolo interpretované, lebo že on má nejaké skúsenosti. No nie, to je ten istý poslanec, ktorý, ktorý navrhoval za generálneho prokurátora dnešného krajského prokurátora v Bratislave, ktorý naháňa, naháňa slušných vyšetrovateľov a ktorý pracuje na tom, aby neboli zbavení obvinenia napriek tomu, že súd povedal, že sa ničoho zlého nedopustili. Čiže toto je celé o tom, že či budeme mať právny štát, alebo nebudeme mať právny štát. A my sa snažíme o to a keď navyše teraz sme oslobodení, nemusíme sa pýtať Borisa Kollára, že či môžme predkladať nejaký návrh. Tak keď to nebude odsúhlasené, tak o šesť mesiacov to tu bude zase, to vám garantujem. A so všetkými tými výtkami, ktoré som pri tejto príležitosti povedal, tak budem ich znova hovoriť a budem ich hovoriť možno ešte tvrdšie ako dnes.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, ja sa čudujem, že vy tu hovoríte o ústave, ktorú v podstate vy nedodržiavate. Ďalej sa čudujem, čo tu splietate, keď vám asi slovíčko nezávislosť nič nehovorí. A keď sa tak pozrieme na ten váš prejav, tak musím skonštatovať, že jediné, čo ste priznali a čo ste potvrdili niekoľkokrát, bolo, že chcete mocensky ovládnuť trestné konanie. Jedine toto mi z toho vychádza. A to, že vy v skrátenom legislatívnom konaní schvaľujete väčšinu zákonov, teda v minulosti, ešte keď ste boli v koalícii, to vám vôbec neprekážalo. No a keď sa pozriem do aktuálneho diania v slovenskej politike, tak si treba uvedomiť, že vás toto, čo tu chcete dneska schváliť, už začalo dobiehať. A ako? Však vy ste sa pred pár dňami museli ospravedlniť ľuďom, ktorí boli takýmto spôsobom vzatí do väzby. Tak nehovorte, že idete niečo meniť a idete niekomu brať kompetencie, človeku, ktorého ústavná väčšina tohto parlamentu zvolila za generálneho prokurátora. A nebola to len ústavná väčšina, bolo to ďaleko viac poslancov. A vy idete okliešťovať jeho kompetencie?
Ďakujem.