72. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
No, vážený pán poslanec Baránik, ako na toto by naozaj bolo potrebné vystúpenie v rozprave, kde sa už neviem prihlásiť. Ale budem teda sa snažiť zareagovať na tie základné veci v týchto dvoch minútach.
Tak politická činnosť, všetci vieme. No, všetci nevieme, viete to len vy asi alebo si to myslíte, ale teda ja neviem o žiadnej politickej činnosti, ktorú by generálny prokurátor vykonával.
Pokiaľ ide o znásilňovanie legislatívneho procesu, ja na tom trvám, ste to tak urobili. To, že sa zmenili podmienky na voľbu špeciálneho a generálneho prokurátora pozmeňovacím návrhom vo výbore bez akejkoľvek verejnej odbornej diskusie, bez medzirezortného pripomienkového konania, to je fakt. To nie sú vymyslené veci. Takže išlo o znásilnenie legislatívneho procesu.
Pokiaľ ide o používanie 363 nadmieru, už včera vám to pán poslanec Čepček povedal, aké sú štatistiky a že dnes to používanie § 363 je ďaleko menšie, ako bolo v roku 2019 a predtým.
Pokiaľ ide o rozpustenie politickej strany a zavádzanú novú návrhovú právomoc pre vládu, ja sa pýtam, čo to má spoločné s názvom zákona vôbec, ktoré hovorí o transparentnosti prokuratúry? Čo má spoločné to, že dávate novú kompetenciu vláde na to, aby mala návrhovú právomoc podať návrh na rozpustenie politickej strany? Čo s tým má spoločné vláda? Prečo má mať vláda takú kompetenciu? Doteraz som nepochopil.
No a pokiaľ ide o to, čo ste povedali, že som povedal, že generálny prokurátor je garantom zákonnosti, že to je sprostosť. No, tak pán poslanec, naštudujte si Trestný poriadok a máte to napísané priamo v Trestnom poriadku, že v prípravnom konaní to tak je. A dôsledkom toho, že či o tom majú rozhodovať súdy, alebo nemajú, máme dnes vyše 17 rozhodnutí najvyšších súdnych inštancií, ktoré skonštatovali porušovanie základných ľudských práv a slobôd z titulu buď neoprávneného, alebo nezákonného vzatia do väzby a držania ľudí vo väzbe, resp. samotných obžalôb a odsúdení ako takých.
No, a úplne na záver to dokazuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ali, ja obdivujem tvoj kľud aj tvoj prejav a odbornosť, keď vysvetľuješ polopravdy a klamstvá, ktoré zaznievajú z úst smerákov. Včera tu veľmi zaznievali silno hlasy o tom teda, že je to politická objednávka, tento tvoj návrh zákona. No, musím povedať, že nejaká politická objednávka tu je, ale teda vnímam to úplne opačne. A je to politická objednávka okrem iného teda aj SMER-u, pretože zistili, že pán Žilinka rozhoduje tak, ako sa im páči, a zrejme si to vyhodnotili tak, že je ho tam potrebné podržať. Asi sa im tri šesť trojka v blízkej budúcnosti môže aj hodiť.
Takže áno, my chceme otvorenú Generálnu prokuratúru, transparentnú Generálnu prokuratúru bez absolútnej moci, a to im nevyhovuje. A teda ich politickou objednávkou je zachovať Generálnu prokuratúru s absolutistickou mocou a Žilinkom v takom stave, ako je to dneska. Navyše títo smerácki wagnerovci zistili, že teda majú spoločnú lásku v podliezaní Putinovi, takže táto láska a politická objednávka je pochopiteľná.
A ešte sa dotknem tých štatistík tri šesť trojky, o ktorých si aj ty hovoril. Tak treba si to doštudovať, aj pán Čepček, aj pán Susko, štatistiky za rok 2020/21 neboli zverejnené. To znamená, že nevieme povedať v týchto rozhodnutiach, aké sú počty a už vôbec nie, či sú väčšie, alebo menšie.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Baránik, už som raz vám povedal, že s vekom by mala prichádzať múdrosť. Ale opäť z vašej strany a s vaším vekom prišla iba opäť generálna hlúposť.
Tvrdíte, že absolutistický monarcha na Generálnej prokuratúre Dr. Žilinka je smerák, je jednoducho človek, ktorého si smeráci tam chcú držať, pretože s nimi hrá nejakú prokremeľskú, proputinovskú, proruskú hru. Ja už neviem, či ste sa generálne zbláznili, alebo či to naozaj len pred verejnosťou hráte.
Pán kolega Baránik, generálny prokurátor je naozaj garanciou zákonnosti, ústavnosti a právneho štátu v prípravnom konaní, tak ako vám to povedal kolega Susko, a to je iný právnik, ako ste vy. Čiže naozaj, iná vyššia inštancia a garancia v prípravnom konaní pre ľudí obvinených naozaj nie je. Súdy sú podľa vás legitímne a právoplatné. Pán kolega Baránik, ja sa chcem spýtať, a prokuratúra a Generálna prokuratúra nie je právoplatná podľa vás? Ja neviem, o čom stále rozprávate. Vy ste si vymyslel takú svoju nejakú úžasnú mantru a idete ako taký verklík, ktorý sa nevie zastaviť.
Tých slušných vyšetrovateľov ste myslel Čurillu a spol.? Neviem, pretože títo slušní vyšetrovatelia, to je niečo tak obludné, čo na území Slovenskej republiky ešte nikdy nebolo.
A čo sa týka tej vašej odbornosti a nejakých životných skúseností, tak v Rašelinových závodoch v Bratislave alebo počas desiatich rokov vášho pracovného pôsobenia od šoféra po realitného makléra v Toronte ste asi nabral mnohé právnické skúsenosti, ktoré nám tu teraz tak blahodarne všetkým rozdávate, ale ja absolútne nebudem popierať to, že máte právo predložiť takýto návrh zákona. Ale myslím si, že kolegovia, ktorí majú právnické vzdelanie, sa nad týmito vašimi paškvilmi musia naozaj iba pousmiať a ste takým naozaj pekným sprístupnením dnešného dňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán Baránik, neviem, či vôbec má zmysel reagovať, pretože vy ste známy tým, že nepripúšťate akýkoľvek argument svojich oponentov a pokiaľ niečo zaznie, tak to znevažujete, kategorizujete, nálepkujete. Ale napriek tomu budem reagovať na to, čo ste povedal, pretože vy ste vo svojej rozprave uviedol, že Žilinka si robí, čo chce, že systém, ktorý sa tu nastavil, je systém orbánizmu. To, čo nespĺňa vaše požiadavky alebo predpoklady, predstavy, o tom vy hlásite, že to nefunguje, že to treba zmeniť napriek tomu, že tie veci boli nastavené riadne, demokraticky, tak ako demokraticky bol zvolený generálny prokurátor Žilinka v tomto parlamente.
Zároveň poviete, že prokurátori majú mať previerky, napriek tomu dnes máme ministra vnútra, ktorému bola bezpečnostná previerka odobratá, čo je horšie, ako keby mu nebola nikdy udelená.
Na stranu SME RODINA, ktorej predseda je zároveň predsedom tohto parlamentu, nemáte problém povedať alebo vyhlásiť, že je to strana s najväčším počtom kriminálnikov zo všetkých politických strán. Jednoducho neviem, či to viete nejakým spôsobom ďalej rozvíjať, alebo tieto závažné skutočnosti posunúť do roviny, kedy sa s tým dá niečo robiť, alebo je to z vašej strany len taký výstrel od pása. Podstatné je to, že to, čo vám nesedí, to, čo podľa vás funguje akokoľvek demokraticky, čo napĺňa nejakú politickú diskusiu, pluralitu, to neuznávate. Vidíte len svoj názor, svoje videnie sveta, ostatné zosmiešňujete.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vystúpiť k tomuto bodu, lebo ho považujem za kľúčový pre právny štát. A myslím si, že je úplne namieste, že aj pri pomenovaní tohto zákona je v názvosloví transparentnosť prokuratúry.
Dovolím si reagovať na viaceré veci, ktoré tu odzneli, a myslím si, že je veľmi dôležité o tom zviesť naozaj vážnu diskusiu, a som veľmi rada, že sú tu aj predstavitelia opozície a môžme sa o tom podľa mňa normálne, v kľude rozprávať. A dovolím si vyvrátiť niektoré obavy, ktoré tu boli vznesené, čo by mala priniesť táto právna úprava a že by to mal byť nejaký nekalý politický motív.
Po prvé, keď si pozrieme ústavu, tak z ústavy jasne vyplýva, že prokuratúra – na rozdiel napríklad od verejného ochrancu práv – nemá vôbec atribút nezávislosti. Súčasne vyplýva z právnej úpravy v ústave, že tu nie sú vôbec vymenované dôvody odvolania generálneho prokurátora – na rozdiel od verejného ochrancu práv. Naopak, ústava priamo odkazuje na zákon. To znamená, plne sa necháva v právomoci zákonodarcu, aby určil, aké vlastne dôvody odvolania stanoví.
Súčasne platí, že určite je kľúčové a verím, že sa na tom zhodneme, že je kľúčové, aby generálny prokurátor osobitne, ako aj ostatní prokurátori nielen formálne zastávali výkon svojej funkcie, ale, samozrejme, aj napĺňali riadne svojím konaním výkon funkcie tak, aby sa nielen mohlo formálne ukazovať, ale aj obsahovo navonok javiť, že jednoducho ten, kto zastáva post generálneho prokurátora, je naozaj človek, ktorý je morálne zdatný a nespĺňal tieto požiadavky len pri vstupe do tejto funkcie, ako hovorí zákon, ale, samozrejme, že bude napĺňať tieto požiadavky aj počas výkonu funkcie.
Ak sa zhodneme na tom, že ak je problém, aby napríklad sa kandidát na generálneho prokurátora stretával so závadovými osobami, no tak hádam je to problém, aj keď sa stane generálnym prokurátorom. Ale pre takúto situáciu vlastne nemáme právnu úpravu, ktorá by to riešila. Ak máme zhodu na tom, že generálny prokurátor má naozaj sa starať o riadny výkon prokuratúry, tak hádam je v poriadku, ak žiadame, aby sa potom pri svojich rozhodnutiach aj riadil najvyššími súdnymi autoritami a rozhodnutiami, pretože jedine to prispieva k tomu, že tu máme právny štát.
Čo sa týka bŕzd a protiváh, ak sa teda rozprávame o dôvodoch na odvolanie, tak po prvé jednoznačne zákonodarca tento priestor má a určite je správne, ak dá do dôvodov odvolania materiálne záruky, že generálny prokurátor jednoducho bude riadne zastávať výkon svojej funkcie a že mu to jednoducho nestačí len pri tom, keď sa uchádza o túto funkciu, ale že to stále napĺňa aj počas výkonu funkcie.
Čo sa týka bŕzd a protiváh, aby tu nebola tá obava, o ktorej tu hovoril aj pán poslanec Susko alebo pán poslanec Čepček, alebo ďalší, ktorí sa vyjadrovali, že by tu Národná rada mala zneužívať vlastne svoju pozíciu, aj keď bavíme sa o tom, že je to zákonodarná moc, a si myslím, že v rámci bŕzd a protiváh určite je namieste, aby tu nejaký priestor a vyvodenie zodpovednosti mala, ale ak by tu bola akákoľvek obava, že si bude zle vykladať tento priestor, ktorý jej dáva zákonodarca, no tak potom je tu prezident, pretože samotná Národná rada nemôže sama odvolať generálneho prokurátora z funkcie. Ale potom nastupuje hlava štátu a tá to musí potvrdiť, že skutočne tie dôvody, ako si ich vyložila Národná rada, naozaj platia. A bavíme sa o tom, že to musí byť, samozrejme, väčšina parlamentu, ktorá sa, ktorá jednoducho by dospela k takémuto, k takémuto názoru a bola by o tom presvedčená. Potom to musí dokončiť hlava štátu. Ale to ešte nie je konečná. Ešte stále generálny prokurátor môže ísť na Ústavný súd.
Takže máme tu tri inštitúcie. Máme tu najvyšší zákonodarný orgán, máme tu hlavu štátu a potom tu máme vlastne garanta ústavnosti – Ústavný súd. Takže máme tu vlastne tri inštitúcie, ktoré nám vstupujú do toho, že garantujú, že jednoducho ten priestor, ktorý určil zákonodarca, nebude zneužitý.
Ak sa bavíme o disciplinárnom previnení, ktoré sa tiež zavádza do tejto právnej úpravy, a áno, dáva sa reálne priestor Národnej rade, aby podala, vlastne fakticky iniciovala konanie pred disciplinárnym súdom. Treba povedať, že rovnako tu netreba mať obavu z toho, že by bol zneužitý tento priestor, pretože nastupuje Najvyšší správny súd, pod ktorého jednoznačne generálny prokurátor patrí, a pri právnej úprave, ktorá súvisela so zriadením Najvyššieho správneho súdu, tu neboli vznesené žiadne námietky, že by nemal spadať generálny prokurátor a vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči nemu na Najvyšší správny súd. K tomu tu žiadne námietky neboli. To znamená, keď už tu máme vlastne takýto najvyšší súdny orgán, ktorý bude vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť, Národná rada jediné, čo má, je to, že môže iniciovať začatie konania. A znovu platí, ak by Najvyšší správny súd dospel k záveru, že jednoducho tie dôvody tu boli na zbavenie funkcie, tak v tom prípade tu ešte funguje ďalší opravný prostriedok priamo na Najvyššom správnom súde a súčasne platí, že znovu sa môže sťažovať generálny prokurátor na Ústavnom súde. Takže zase nám tu nastupuje zákonodarný orgán, najvyššia súdna autorita a ešte raz najvyšší orgán ústavnosti.
Takže mať obavy z toho, že táto právna úprava môže byť politicky zneužitá, je naozaj veľmi chabý argument. Naopak, javí sa mi z tejto argumentácie, ktorá tu odznieva takýmto spôsobom, že tu jednoducho nie je záujem, nie je tu absolútne žiadny záujem ani odborne diskutovať, pretože tie argumenty, ktoré tu zaznievajú, proste nie sú pravdivé, sú len čiastočné, sú to úseky. Nie je tu záujem ani pravdivo si povedať, ako teda fungujú tieto brzdy a protiváhy, a už vôbec nie je záujem, aby sme prokuratúre proste dali to miesto, ktoré má mať v právnom štáte, aby keď sa porovnávame s ostatnými krajinami v rámci Európskej únie, aby aj prokuratúra mala to miesto, ktoré si jednoducho zaslúži ako orgán v demokratických krajinách.
Bohužiaľ, je to tak, prokuratúra tak ako bola zakotvená v ústave, tak jej vlastne nebolo povedané dokopy nič, nechalo sa to na zákonodarcu a teraz tu hľadáme pre ňu priestor. Ale keď ho hľadáme, mali by sme byť k sebe úprimní a určite mať záujem na tom, aby tá právna úprava obstála vo všetkých časoch. A ako som povedala, to, čo je základný záujem, je, aby sme nevyžadovali len formálne, že sa spĺňajú požiadavky, ale že máme naozaj úprimný záujem na tom, aby jednoducho aj obsahovo tie materiálne podmienky pre výkon funkcie prokuratúry aj generálneho prokurátora boli.
Čo sa týka vyvodzovania zodpovednosti voči prokurátorom, ja naozaj si cením a vážim, že v tomto návrhu sa dáva aj ministrovi spravodlivosti priestor na to, aby sa vyvodzovala zodpovednosť voči prokurátorom. Hádam, akej obavy tu bude, ak minister bude mať takéto oprávnenie, keď ho má voči sudcom. Tak hádam, ak už niekto má byť nejakým garantom nezávislosti, tak je to súdna moc, a ak minister spravodlivosti môže iniciovať takéto konanie voči nim, tak určite ho môže aj voči prokurátorom. A súčasne platí, že rozhodne o disciplinárnom previnení Najvyšší správny súd, ak sa jedná o zbavenie funkcie, znovu je tu opravný prostriedok a znovu je možné obrátiť sa na Ústavný súd. To znamená, mať tú obavu z toho, že je tu ďalší subjekt, ktorý má takéto disciplinárne oprávnenie, že by to mohlo byť politicky zneužité, je jednoducho nepravda a lož, ktorá bez mne pochopiteľných dôvodov sa to takto podsúva verejnosti.
Ďalšia časť, ktorá, ktorú považujem za dôležitú, je § 363 a odznelo tu k tomu už mnohé. A ja si dovolím začať tým, že sám generálny prokurátor, kým sa stal generálnym prokurátorom, jednoducho chcel zúžiť tento priestor. Chcel ho zúžiť ako špeciálny prokurátor, keď ešte ani netušil, že bude kandidovať na generálneho prokurátora, a chcel ho zúžiť aj ako kandidát na generálneho prokurátora, keď bol v rámci vypočutia k tomu dotázaný. Tak môžme sa pýtať, čo sa stalo, že po nástupe do výkonu funkcie už jednoducho Maroš Žilinka na toto zmenil názor.
Ustanovenie § 363 dáva obrovský priestor generálnemu prokurátorovi a je len na ňom, ako ho využíva. A myslím, že tu neobstoja len štatistické údaje, aj keby sme sa k nim dostali a sme ich vzájomne porovnávali. Kľúčové je, v akých veciach boli tieto veci použité a či im dobre rozumieme, prečo v nich použité boli. A stačí si len pozrieť prehľad tlače a vidíme, že predmetom naozaj veľkej diskusie vo verejnosti sú jednoducho kauzy, ktoré súvisia s vyšetrovaním korupčných trestných činov, a nijakým spôsobom neprispel zásah zo strany generálneho prokurátora k tomu, aby sme uverili, že je tu jednoducho záujem na tom, aby tieto trestné činy boli riadne vyšetrené. A preto sa domnievam, že určite je dobré rozmýšľať nad systémom, kedy máme ustanovenie 363, ktoré zúžime a dáme priestor súdom, aby rozhodli o tom, ktoré veci dopadnú v prospech obžalovaného a ktoré dopadnú v prospech vyvodenia zodpovednosti voči páchateľovi trestného činu.
Ďakujem pekne.

Ja myslím, že zneužívania postavenia prokuratúry tu skutočne bolo dosť, takže ja absolútne vítam tento návrh zákona. Poviem na rovinu, že zaň zahlasujem, a myslím si, že to, čo hovorila pani ministerka, absolútne s ňou súhlasím. To znamená, že ja verím, že príde k náprave a že skutočne aj generálny prokurátor, aj akýkoľvek vysokopostavený prokurátor bude môcť odísť láskavo zo svojej funkcie v momente, ak prekročí rubikon. A navyše ja si len tak námatkovo spomeniem na prokurátora, na generálneho prokurátora Žilinku, ktorý odišiel do Moskvy poza chrbát akejkoľvek diplomacie na Slovensku s tým, že išiel dojednávať veci, a o mesiac nato prišla vojna. Takže to len tak trošku na okraj. Takže ja za tento návrh zahlasujem.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Kolíková, veď nikto nespochybňuje, že Ústava Slovenskej republiky neupravuje priamo dôvody a že odkazuje na zákon, zákon o prokuratúre, ktorý už dnes upravuje dôvody, kedy môže Národná rada navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora prezidentovi Slovenskej republiky. Len to, čo vy hovoríte, že nedávajú materiálne záruky, no ale tie dôvody, ktoré ste vy uviedli v tomto návrhu, už vôbec nedávajú žiadne materiálne záruky. Vy keď si pozriete dôvody, ktoré v tomto návrhu sú, to sú tak všeobecné a nepreukázateľné dôvody, o ktorom by mali rozhodovať poslanci Národnej rady ako politicky, hlasovaním, bez riadneho zdôvodnenia a bez riadneho dokazovania, tak to si myslím, že naozaj nedáva práve tieto materiálne záruky. Veď máme tu práve disciplinárny senát Najvyššieho súdu, ktorý, správneho súdu, ktorý o tom má rozhodnúť a v prípade, že dôjde k nejakým porušeniam výkonu pôsobnosti prokurátora. A to je ten orgán, ktorý má o tom rozhodovať, nie, nie Národná rada. Na základe toho, samozrejme, potom môžu byť vyvodzované aj ďalšie, ďalšie následky.
No a pokiaľ hovoríte, že používanie § 363 generálnym prokurátorom nedáva záruky, že je využívaný v súlade, v súlade s právom, alebo niečo v tom zmysle ste povedali, parafrázujem, no, to dokumentujú naozaj mnohé, vyše 17 rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, ktoré konštatovali porušenie základných ľudských práv a slobôd práve v prípravnom alebo aj v prípravnom konaní, a na konci dňa to dokazuje aj včerajšie ospravedlnenie ministerstva spravodlivosti za nezákonné, nezákonnú väzbu a nezákonnú obžalobu. Takže myslím si, že toto hovorí úplne jasnými slovami, že tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja len vo veľkej rýchlosti odpoviem a zareagujem na tie najväčšie nepravdy, ktoré tu boli uvedené.
Ak hovoríme o sedemnástich prípadoch, ako kolega Susko tu hovorí, kedy súdy rozhodli. No, súdy rozhodli, veď o tomto to celé je, že súdy rozhodli. Tak to má byť. Čiže my teraz sme v situácii, kedy oprávnene sú ľudia stíhaní, tak ako nikdy predtým neboli stíhaní, a je samozrejmé, že pri tom sa stanú aj chyby. Predtým sme mali systém, ktorý sa vám všetkým, ktorí ste proti tomuto návrhu, páčil a to bol ten systém, že nikto nešiel pred súd. To, lebo sa to dalo vybaviť na prokuratúre alebo sa mrklo a tak ďalej. Čiže presne o tom to je.
Nebudem sa vyjadrovať k takým všelijakým nulám, ako je pán Kočiš, pokiaľ ide o právne veci. Ale pán Kočiš sa vyjadruje úplne ku všetkému, takže na osobné útoky načo?
Ale chcem povedať všetkým a ktorým to nie je celkom jasné, že neexistuje nezávislosť prokuratúry, to je výmysel, to si vymýšľate. Nikde nie je napísané, že prokuratúra je nezávislý orgán, to si vymýšľate. Čiže má byť nezávislý trestný proces, ale to je niečo úplne niečo iné.
A pokiaľ ide o to, že dôvody odvolania, že sú také, že by ich nemala posudzovať Národná rada. Veď v tom je ten vtip, že u nás nikdy žiaden generálny prokurátor ani špeciálny prokurátor nebol odvolaný, nikdy. To znamená, že kde je tá hranica? My to máme teraz nastavené tak, že nemôže byť odvolaný. Tak teraz skúšame nejakú inú hranicu a uvidíme, ako to bude fungovať, ale dosiaľ, ako to fungovalo, sa nám to osvedčilo ako extrémne zlé, pretože máme špeciálneho prokurátora v base, generálneho prokurátora trestne stíhaného, hoci veľmi liknavo, a ďalšieho generálneho prokurátora, ktorý, niektorí si myslia, že by, že smeruje k tomu, že bude stíhaný. Skrátka je to o tom, že stanovme tú hranicu nejak ináč. Jednoducho tento návrh zákona je absolútne namieste. Tí, ktorí naňho hromžia, len chcú, aby veci zostali tak, aké, aký, aké boli dosiaľ, aby sa nič nezmenilo, aby sme neboli právny štát a aby mohli tu pokračovať tie svinstvá, ktoré tu SMER a predtým HZDS, ktoré to celé vymyslelo, aby tu mohli takto fungovať donekonečna a potom, samozrejme, aby sme tu mali orbánizmus, pretože to je jediný spôsob, akým sa dá zabezpečiť to, že krajina sa bude tváriť, že je demokratická a právny štát, a bude brať európske peniaze, a pritom bude o všetkom rozhodovať jeden najvyšší človek.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
V úvode chcem doslova prečítať, o akú zmenu ide, pretože ide o veľmi stručnú zmenu ústavy a to konkrétne táto veta: "Verejný ochranca práv ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do ujatia sa funkcie novým verejným ochrancom práv."
Dôvody, pre ktoré sme k tejto, pre ktoré túto zmenu navrhujem, by som rada uviedla v rozprave ako prvá. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní a odporučím zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.