72. schôdza

Ďakujem ešte raz, pán predsedajúci.
Tak ako som avizovala pri mojom prvom vstupe, cieľom tejto úpravy je zabezpečiť, aby v prípade, že nedôjde k zvoleniu nového verejného ochrancu práv, čo je súčasná situácia, ešte pred uplynutím funkčného obdobia predchádzajúceho verejného ochrancu práv, bude predošlý verejný ochranca práv zastávať túto funkciu až do momentu, kým parlament nezvolí nového verejného ochrancu práv.
Považujem to za veľmi dôležité a to z toho dôvodu, že Úrad verejného ochrancu práv je ústavný orgán. Samotná osoba verejného ochrancu práv je funkcia, ktorá je garantovaná ústavou a naozaj je to jeden z pilierov nášho právneho štátu, a preto je veľkým problémom, že dnes je jeden z takýchto pilierov nefunkčný, pretože sme túto funkciu včas neobsadili. Ja rešpektujem politickú realitu, vnímam ju, hoci som k nej kritická, ale toto, túto novelu a tento návrh chcem predostrieť ako naozaj nejakú nadstranícku vec, na ktorej by sme mali mať všetci záujem, tak ako to je napríklad pri komisárovi pre deti, kedy aj Viera Tomanová bola vo funkcii kontinuálne až do momentu, kým nebol zvolený nový komisár pre deti. Podľa mňa toto je riešenie pre všetky tieto ľudskoprávne orgány, ako im zabezpečiť funkčnosť, vybavovanie podnetov, ktorých už dnes na Úrade verejného ochrancu práv je nevybavených vyše 500 práve z toho dôvodu, že nemáme obsiahnutú túto vec v ústave.
Čiže pre mňa je to naozaj niečo, čo by nás nemalo rozdeľovať, ale funkčnosť ústavných orgánov by sme mali mať všetci ako zákonodarcovia podľa mňa ako prioritu. Čiže prosím vás o podporu tejto zmeny. V treťom čítaní si bude vyžadovať až ústavnú väčšinu, pretože nedá sa to spraviť inak ako novelizáciou ústavy, aby to bolo právne čisté, keďže ide o orgán, ktorý zakotvuje ústava. Ale budem vďačná, ak naozaj toto nebude priestor, ktorý nás bude rozdeľovať, pretože ide mi o to, aby sme mali tento úrad v budúcnosti funkčný a nenastala situácia, aká nastáva dnes, že sa ľudia vlastne nemajú na koho obrátiť v prípade bezprávia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte teda, aby som v stručnosti uviedol návrh poslancov, skupiny poslancov, ktorý mení zákon z roku, 650/2004. A v stručnosti ide o to, aby sa znížil poplatok, ktorý sporitelia platia dôchodcovským doplnkovým spoločnostiam za spravovanie svojich, svojho majetku, aby sa znížil z 1,2 % na 0,6 %. Podrobnejšie to uvediem v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1120. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1171 z 30. augusta 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem ešte raz. Teda dovoľte mi trošku podrobnejšie uviesť túto novelu zákona 650/2004. Ako som už spomínal, podstatou a cieľom tohto návrhu je zníženie poplatku za správu, ktorý v súčasnej dobe má hodnotu 1,2 % z priemernej čistej hodnoty príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, na 0,6 %. A cieľom, prečo to chceme vlastne urobiť, je jednak, aby sa znížila suma, o ktorú sporitelia v III. pilieri prichádzajú, ale druhý a dôležitejší bod je, aby sme motivovali v skutočnosti doplnkové dôchodcovské spoločnosti k tomu, aby sa lepšie starali o peniaze sporiteľov v III. pilieri.
Trošku to vysvetlím. V súčasnosti tá štruktúrová, tá poli... tá štruktúra poplatkov v III. pilieri je taká, že existujú v zásade tri odplaty, ktoré sporitelia platia. Po prvé je to odplata za prestup účastníka z jednej spoločnosti do druhej. To nie je až tak dôležitý bod, ale potom sú tam dva dôležité body, resp. dve dôležité odplaty, a to je odplata za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodcovskom fonde a odplata za správu. Odplata za zhodnotenie majetku sa v súčasnej dobe pohybuje na úrovni 0,6 % a odplata za správu pri príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, to znamená fonde, ktorý, ktorý aktívne pracuje, je 1,2 %. A keď si uvedomíme, že dôchodcovské spoločnosti dostávajú za pasívnu správu, kde vlastne o nič nejde, len každý rok je im vyplácaná fixná suma len zato teda, že tie účty existujú a sedia, jedná sa o 2 % a za aktívnu správu majetku dostávajú 0,6 %, je úplne jasné, že tieto spoločnosti nie sú dostatočne motivované na to, aby aktívne zhodnocovali majetok svojich sporiteľov.
To znamená, znížením tohoto poplatku z 1,2 % na 0,6 chceme okrem toho, že teda menej peňazí ubudne sporiteľom, dosiahnuť aj to, aby spoločnosti, ktoré sa o majetok sporiteľov starajú, aby im viac záležalo na tom, ako zhodnotia majetok týchto ľudí, pretože čím lepšie ho zhodnotia, tým z vyššej sumy sa im bude tento poplatok rátať. To znamená, motivácia týchto spoločnosti bude oveľa vyššia.
Pomôžem si aj Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý okrem iného teda, citujem, hovorí toto: "Zatiaľ čo nákladovosť fondov v II. pilieri je pod priemerom krajín OECD, v prípade fondov v III. pilieri je v porovnaní s priemerom OECD napriek dlhodobému poklesu stále viac než dvojnásobná.“ To znamená, že poplatky vo všeobecnosti v III. pilieri sú vyššie ako v druhom a sú dvojnásobné oproti priemeru OECD.
Keď sa pozrieme na štruktúru týchto poplatkov v porovnaní II. a III. pilier, upozorňujem, že sú to dáta z roku 2016, tak za správu, poplatok za správu tvorí v II. pilieri 47 % výnosov spoločnosti a v III. pilieri až 78. Ono to číslo, samozrejme, trošku kleslo, lebo došlo k vyklesávaniu tohto poplatku z 1,6 na 1,2 %, ale ten pokles nie je natoľko zásadný. To znamená, že vidno, že spoločnosti v III. pilieri zarábajú viac na správe, na tom pasívnom vedení účtu sporiteľa, ako spoločnosti v II. pilieri a malo by to byť, samozrejme, naopak, mali byť viac zarábať na aktívnom, na aktívnej správe a zhodnocovaní úspor.
Ono to potom vidno aj na výnosoch fondov v porovnaní II., III. pilier, opäť mám údaje z roku 2016, a tam je reálny výnos v II. pilieri oproti III. pilieru skoro dvojnásobný. To znamená, že jasne vidno, že pokiaľ spoločnosti dôchodkové nie sú motivované dostatočne, tak majetok svojich sporiteľov nezveľaďujú tak, ako by mali. A práve tomu by mal pomôcť zmena štruktúry poplatkov v tomto návrhu zákona. Nakoniec takúto zmenu odporúča aj odbor dôchodkového sporenia vo svojej analýze na stránke ministerstva práce, ktorý tiež hovorí o tom teda, že by tá odplata mala klesnúť z 1,2 na 0,6 %.
Spomeniem ešte ďalšie dôvody, prečo by sa tak malo udiať alebo prečo by nám malo záležať na tom, aby, aby tie poplatky boli nižšie a aby tie fondy zarábali viac. Dneska je situácia taká, že v III. pilieri je len 10 % účastníkov z II. piliera, to znamená, že pre ľudí sa to veľmi neoplatí, pretože jednak tá výkonnosť tých fondov je nižšia a jednak tie poplatky sú príliš vysoké a v zásade pokiaľ v dnešnej situácii neprispieva zamestnávateľ zamestnancovi, tak III. pilier sa veľmi neoplatí. Keď si spomeniem na tie diskusie už, ktoré prebiehali tento týždeň, ohľadne I. aj II. piliera, je úplne jasné, že I. pilier je tak, ako je dneska nastavený, neudržateľný a táto krajina sa musí zamýšľať nad tým, ako I. pilieru pomôcť tak, aby si obyvatelia tejto krajiny sporili na dôchodok aj inak ako len z výnosov štátu, pretože tá demografia je nezadržateľná. A teda pokiaľ v roku 2006 bolo 5,7 aktívnych obyvateľov na jedného dôchodcu, tak v najbližších rokoch to budú dvaja a menej. To znamená, že táto krajina nebude mať dostatok ľudí na to, aby uživila I. pilier. O to dôležitejšie je pracovať na II., ale aj na III. pilieri tak, aby sporitelia mali tú možnosť a efektívnu možnosť sporiť si na dôchodok.
S tým súvisí aj to, že vzhľadom na to, že štát prispieva a daňovo-odvodovo zvýhodňuje III. pilier, tak vlastne toto daňovo-odvodové zvýhodnenie dneska nemá ten efekt, ako by mohlo mať, ak by v III. pilieri bolo viac ľudí, ak by odbremenili I. pilier, ktorý bude Slovenskej republike robiť čoraz viac, väčší problém.
Takže toľko k tomuto zákonu, chcem vás poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Tomáš Lehotský, veľmi pekne ďakujem za vystúpenie. Presne všetko si popísal, ja len to tak akoby, taký ten pohľad nad tým vrchný. Presne aj v tejto situácii vždy sú možnosti dve: robiť nejaké balíčky, ktoré sa viac alebo menej míňajú účinku, alebo sa dá vždy pomáhať aj presne takto, ako je to teraz navrhnuté, znížiť ľuďom poplatky, zatlačiť na to, aby firmy alebo teda tie spoločnosti fungovali efektívnejšie, a takto vlastne aby ľudia za jedno ušetrili a za druhé to, čo majú, ten III. pilier bol efektívnejší. Čiže toto je presne cesta, ktorú my ako strana SaS tlačíme, aj dnes budú ešte ďalšie zákony z tohto, podobného teda razenia.
A teraz veľmi pekne teda ďakujem a tiež ako spolupredkladateľ, kolegovia, vás chcem poprosiť o podporu tomuto zákonu. Tiež to nemá, myslím si, že nič s politikou, mohlo by to byť skutočne podporené cez celé spektrum.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte teda opäť v krátkosti len na začiatok povedať teda, že ide o novelu zákona 222/2022, a teda cieľom tejto novely je to, aby spoločnosti, ktoré sa zapoja do biznisu v štátom podporovanom nájomnom bývaní, boli povinné byť zapísané v registri partnerov verejného sektora, tak ako je to pri všetkých ostatných firmách, spoločnostiach, ktoré sa zapájajú do podnikania, do zákazok, ktoré sú, ktorými objednávateľmi je štát. Takže o toto v tomto zákone ide. Opäť viac poviem v rozprave.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Vladimíry Marcinkovej, Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého a Michala Luciaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1154). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže dovoľte mi teda trošku obšírnejšie predstaviť novelu zákona 222/2022, zákona o štátnej podpore nájomného bývania.
Predmetom novely je teda povinnosť spoločností, podniky, ktoré sa zapoja do biznisu so štátom podporovaným nájomným, byť zapísané a zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Tento register partnerov verejného sektora sa za roky, ktoré funguje, stal, myslím si, že štandardom a spoľahlivým registrom na to, aby si štát a verejnosť mohli overiť, odkiaľ pochádzajú peniaze vo firmách, ktoré sa zúčastňujú na biznise so štátom. Umožňuje rôznym profesionálom, ale aj tretiemu sektoru či investigatívcom zapájať sa do overovania majetkovej účasti a teda vlastníkov firiem, ktoré robia biznis so štátom, čo je dôležité najmä z toho hľadiska, aby sa štát, ktorý zadá rôzne štátne zákazky, sám nejakým spôsobom nepodieľal na praní špinavých peňazí napríklad alebo aby biznis so štátom nerobili ľudia, ktorí možno majú nejakú aktuálnu kriminálnu históriu. Čiže tento register sa osvedčil v čase v odhaľovaní vlastníkov firiem a všetky teda spoločnosti, ktoré biznis so štátom robia, ktoré majú záujem zapájať sa do rôznych štátnych zákazok v tomto registri, musia byť, respektíve vlastníci musia byť v tomto registri uvedené. Uvedení.
Je potrebné aj uviesť, že ten pôvodný zákon, ktorý bol schvaľovaný tento rok, o štátnej podpore nájomného bývania obsahoval túto povinnosť, že teda firmy, ktoré sú zapojené do tohto biznisu alebo budú zapojené do tohto biznisu, budú v tomto registri povinné uvedené ich majitelia, ale na poslednú chvíľu SME RODINA pozmeňovacím návrhom túto povinnosť z tohto zákona vyňala a tento zákon teda takúto povinnosť momentálne nemá.
Poviem, prečo je to teda dôležité z pohľadu konkrétne tohto zákona, teda štátom, štátnej podpore nájomného bývania, prečo je dôležité, aby sa tak udialo, aby majitelia boli povinní byť zapísaní v tomto registri.
Realitné transakcie bývajú veľmi častým spôsobom, ako zakryť pranie špinavých peňazí. Deje sa to tak, že človek, ktorý peniaze získal nejakou kriminálnou činnosťou, kúpi povedzme nehnuteľnosť, ktorej cena je podhodnotená oproti trhu, to sa, samozrejme, v čase ťažko dokazuje. Kúpi túto nehnuteľnosť s tým, že cenu, ktorú si dohodli, tú podhodnotenú, zaplatí priamo zmluvne, či už bankovým prevodom, alebo inak, ale potom sa s človekom, ktorý mu túto nehnuteľnosť predáva, dohodne, že zvyšok tej ceny do bežnej trhovej ceny zaplatí kešom z tých peňazí, ktoré, ktoré nechce priznať vo svojich daňových priznaniach. Takto sa dostane k nehnuteľnosti za zmluvne podhodnotenú cenu, ale následne ju už môže predať za reálnu trhovú cenu, ktorá je, samozrejme, vyššia a takto sa mu podarí zlegalizovať tie peniaze, ktoré odovzdal kešom ľuďom alebo, alebo právnickej osobe, ktoré mal z nejakej kriminálnej činnosti.
Ďalej treba povedať, že realitné transakcie predstavujú aj veľmi častý spôsob, ako sa ukrývajú peniaze rôznych osôb, ktoré sú na sankčných zoznamoch, čo je dneska veľmi aktuálna téma, takže aj preto je dôležité, aby táto krajina vedela, kto stojí za firmami, ktoré budú robiť biznis so štátnymi bytmi alebo s nájomnými bytmi podporovaných štátom, aby aj pre túto krajinu potom nebol problém, ak sa, by sa chcel do tohto biznisu zapojiť niekto, kto je v skutočnosti na sankčnom zozname, konkrétne momentálne napríklad z Ruska.
Zisťovať pôvod peňazí súvisí aj s našimi medzinárodnými záväzkami, na základe ktorých máme pri nastavovaní svojej legislatívy proti praniu špinavých peňazí uplatňovať tzv. risk based approach. To znamená, máme postupovať so zvýšenou opatrnosťou. Čiže to je ďalší dôvod, prečo by sme mali chcieť, aby tieto firmy boli zapísané v tomto registri.
Treba povedať aj taký ten dôvod, prečo by sa firmy, ktoré sa budú podieľať na tomto nájomnom bývaní, štátom podporovaným, mali byť považované ako za firmy, ktoré robia biznis s týmto štátom. Veľmi dôležité je povedať, že takéto firmy dostávajú výhody v podobe zníženej DPH, čo je pre tieto firmy obrovskou výhodou a je to priamo nejakým spôsobom dotáciou pre tieto firmy, aby do tohto biznisu vstúpili. Potom podľa zákona schváleného existujú a budú existovať garancie pri neplatení nájomného, to znamená, že štát bude garantovať prostredníctvom agentúry, prostredníctvom agentúry nájomné za neplatičov takýmto firmám, ktoré budú zapojené do štátneho biznisu, čo je tiež opäť veľmi silná garancia pre to, aby firmy mali dôvod sa zapojiť do tohto biznisu a vytvára to pre nich bezpečný model.
Ďalej treba povedať, že existujú aj ďalšie daňové úľavy v rámci tohto zákona o štátnej podpore nájomného bývania, a to pri poskytnutí príspevku na nájomné svojim zamestnancom. To znamená, že ak firma poskytne príspevok na nájom svojim zamestnancom, myslím, že je to do výšky 360 eur dneska, tak na túto sumu dostáva opäť ďalšiu daňovú úľavu. To znamená, štát opäť peniaze, odpúšťa daňovú povinnosť pre firmy. A treba povedať aj to, že ak by to boli štátni zamestnávatelia, to znamená napríklad školy, ministerstvá a tak ďalej, o čom sa veľmi veľa rozprávalo, tak priamo štát vlastne tento príspevok na nájomné bude za týchto zamestnancov platiť. To znamená, je to ďalšia nejakým spôsobom dotácia pre tento uzavretý biznis so štátom podporovaným nájomným bývaním. A teda je preto logické, aby, je preto logické považovať tieto firmy, ktoré sa zapoja do tohto biznisu, za firmy, ktoré robia biznis so štátom, umožnili sme im takúto nejakú uzavretú bezpečnú schému s garanciami a je preto logické, že by sme mali vedieť, kto za týmito firmami stojí. O to viac, keď sa teraz, tak jak som povedal na začiatku, tento register sa v minulosti už osvedčil a je zaužívaným spôsobom, ako odhaľovať pôvod peňazí.
Niekedy zaznieva argument teda, že to bude pre tieto firmy znamenať zbytočnú záťaž. A na to existujú dve odpovede, že malo by nám záležať v prvom rade na tom, aby tento štát nepodporoval z peňazí daňových poplatníkov kriminálnu činnosť a možnosť prania špinavých peňazí, to je taký filozofický pohľad a tam by to mohlo skončiť, ale teda mám aj druhú odpoveď alebo dodatočnú odpoveď, a to je odpoveď tá, že firmy z Európskej únie napríklad, ktoré by sa chceli zapojiť do tohto biznisu a v zásade boli aj avizované takéto firmy, toto nie je žiadna novinka a úplne bežne v rámci takéhoto realitného biznisu aj na základe smerníc z iných štátov sú povinné uvádzať svojich, svojich vlastníkov do veľmi podobných registrov. To znamená, že úplne seriózna firma nemá mať vôbec žiadny problém s tým ani administratívny, ani nijaký iný, aby uvádzala, kto sú skutoční majitelia tejto firmy.
Toľko k predstaveniu tohto zákona. Myslím si, že je to dôležitá zmena, ktorá, opakujem, v tom zákone už bola, na poslednú chvíľu pozmeňujúcim návrhom SME RODINA táto povinnosť vypadla. Myslím si, že je to dôležitá povinnosť, aby tento štát bol nejakou zárukou toho, že nie je zneužívaný na pranie špinavých peňazí na akúkoľvek kriminálnu činnosť.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Tomáš Lehotský, veľmi pekne ďakujem za rozpravu, kde si detailne odôvodnil návrh zákona a vysvetlil dôvody. Ja som presvedčený, že nie je žiadnych pochýb, že teda firmy, ktoré sa budú podieľať na tomto nájomnom bývaní, že patria do takého registra, že je to skutočne že povinnosť. Pôvodný návrh, ako si povedal, pôvodný návrh túto povinnosť obsahoval, bolo to až na poslednú chvíľu pozmeňovákom odtiaľ vyhodené. Ja chcem veriť, že je to len omyl, nie zámer.
A chcem teda zasa poprosiť kolegov, aby podporili tento návrh zákona, pretože jednoducho sme tu na to, aby sme strážili efektívne využívanie verejných zdrojov a nedovolili, aby sa na nich niekto dokázal obohacovať.
Ďakujem pekne,

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, aj z medializovaných informácií sa hovorí, že tá výstavba nájomných bytov podľa toho plánu SME RODINA vôbec nebude taká jednoduchá a že to nebude ani také lacné, ako sa, ako sa hovorí. Nájomné byty sa v súčasnosti stavajú prostredníctvom obcí a miest, ale ten model, ktorý je plánovaný cez SME RODINA, tak je nie celkom ešte stále jasný, a preto je veľmi dôležité, aby tá transparentnosť tam bola, aby naozaj boli doplnené, aby sme vedeli, kto vlastne bude mať 30-ročnú nejakú akvizíciu so štátom.