72. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, predkladáme vám návrh zákona, ktorý, ktorým sa mení zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť výšku použiteľného výnosu z dražieb kvót zo súčasných 30 % ročného výnosu z dražieb kvót na 70 %. Zároveň sa vypúšťa oprávnenie ministerstva životného prostredia meniť výšku percentuálnej distribúcie použiteľného výnosu z dražieb kvót na zákonom stanovené účely.
Toľko na úvod a potom sa hlásim do rozpravy, kde vysvetlím viac.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1161). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážení kolegovia, toto je jeden zo zákonov, ktorý môže byť kľúčový pre pomoc, ako riešiť energetickú krízu a pre pomoc podnikom, ktoré sú zasiahnuté vysokými cenami energií. Je to legitímny nástroj, na ktorý sa aj nachádzajú v štátnom rozpočte peniaze, avšak treba urobiť istú úpravu, aby aj tie peniaze, ktoré v súčasnosti ležia na účtoch v štátnej pokladnici a respektíve ktoré nám pribudnú, aby sme hovorili o budúcnosti, tak aby boli vrátené do životného prostredia, aby boli vrátené do zlepšovania kvality, kvality technológií a ktoré následne znižujú, budú znižovať svoje emisie do ovzdušia, a aby aj na tieto nové technológie, ktoré zároveň pomôžu udržiavať zamestnanosť, udržiavať podniky v živote, ale zároveň aby pomohli aj životnému prostrediu. Preto je tento nástroj dražby vôbec aj emitovanie nejakých emisných povoleniek a následne ich dražby, je to vlastne na princípe znečisťovateľ platí, áno, lebo sú to vlastne peniaze, ktoré prichádzajú z emisií, ktoré produkujú veľké, veľké podniky. Avšak formou štátnej pomoci, to znamená, že naozaj by išlo, ide o štátnu pomoc, sa aj vlastne tým podnikom môžu vrátiť, aby následne zlepšovali, zlepšovať tie technológie, aby tých emisií bolo čo najmenej.
Je aj v súčasnom zákone nastavená legislatívna možnosť, že vlastne tie peniaze, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu, následne aj poviem, koľko peňazí tam v súčasnosti je a ako sa rozdeľujú, tak že vlastne z toho výnosu 30 % sa môže takýmto spôsobom použiť, tie ostatné peniaze vlastne sú na tomto účte a o ich využití rozhoduje ministerstvo financií po dohode s ministerstvom životného prostredia.
Faktom je, že v súčasnosti tieto prostriedky vylepšujú deficit štátneho rozpočtu. Keď sa robili rôzne úpravy štátneho rozpočtu v súvislosti aj s covidom alebo aj s energetickou krízou pri návrhu štátneho rozpočtu, keď som ministrovi financií hovorila, že veď tu máme jednu miliardu, tu máme miliardu eur, ktorá nám tam spočíva v hotovosti, tak ten argument, prečo sa tie peniaze nemôžu použiť a prečo sú aj plánované, že naďalej budú spočívať v tej vlastne väčšinovej položke na štátnom, na účtoch štátnej pokladnici, je práve to, že znižujú nám deficit štátneho rozpočtu.
V súčasnosti, kedy naozaj vrcholí energetická kríza, toto by nemalo byť, pretože vidíme, ako nám rad za radom podnikateľské subjekty krachujú z dôvodu vysokých cien energií a jednoducho zatvárajú prevádzky, znižujú výrobu a zvýši sa nám aj, keď nepríde riadne a cielená pomoc od štátu, tak zvýši sa nezamestnanosť a môže sa stať, že jednoducho niektoré prevádzky sa ani nebudú dať obnoviť alebo ak, tak s veľmi vysokými nákladmi a aj s vyššími emisiami, keďže napríklad keď niekto vypne nejakú pec, tak aj ten, produkcie emisií potom sú ďaleko vyššie, pokým dôjde k nábehu.
Čiže návrh zákona je aj dôležitý pre oblasť klímy, pretože na rok 2030 máme smerovať ku klimatickej neutralite, ktorá by mala byť dosiahnutá v roku 2050, ale v roku 2030 máme už nejaké, nejaké prvé ciele. A je dôležité, aby sa aj našli efektívne prostriedky aj financie na to, aby sa efektívnym spôsobom aj s prihliadnutím na spravodlivú transformáciu a jej potrebu všetky sektory prispievali k dosiahnutiu tejto, týchto cieľov v oblasti klímy. Áno, je to dôležité aj v súčasnosti v rámci energetickej, energetickej krízy. Vidíme, že Nemci urobili akú chybu, že vlastne začali odstavovať svoje jadrové elektrárne a dnes hovoria o tom, že sa obnoví výroba elektriny z fosílnych palív. My ideme na budúci rok zatvárať našu uhoľnú elektráreň, čo nás výrazným spôsobom emisne posunie do dobrých čísel. Ale máme na pamäti, že zemeguľa je jedna, keď my zatvoríme a Nemci svoje uhoľné bane otvoria, tak v rámci zemegule to asi nebude dobré. Chvalabohu, že naša, náš tretí jadrový blok už funguje. Možno sa to niekomu veľmi nepáči, jadrová elektrina, ale emisne je určite jedna z najčistejších.
Čiže ešte raz k návrhu zákona. Tento návrh zákona hovorí o tom, že sa zvyšuje percentuálna výška použiteľného výnosu z dražieb kvót z 30 % na 70 %. A ešte ďalšia povinnosť, stanovuje sa povinnosť do konca kalendárneho roka zverejniť výzvy na čerpanie toho použiteľného výnosu. Dnes to tak nebolo. Bolo napísané, že vypíše výzvu. Nebolo povedané dokedy ani... hoci bolo povedané, že tých 30 % by sa malo použiť, tak ako poviem ďalej v konkrétnych číslach, tak sa to nedodržiavalo, na čo poukazovali aj NKÚ, aj ďalšie subjekty.
Náš návrh zákona je tiež v súlade so zámermi aj Európskej únii, ktorá si stanovila cieľ, ktorým je čisté zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. A z nedávnej analýzy útvarov Komisie vyplýva, že ak právne predpisy zostanú nezmenené, tak sektory, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje systém obchodovania s emisiami, by sa namiesto toho v roku 2030 dosiahlo zníženie emisií o 51 % v porovnaní s rokom 2005.
Návrh je plne v súlade s cieľmi Európskej únie, aj Európskej únie proste, aj s našimi, pretože je to všeobecná naozaj snaha, aby sme zabezpečili nepretržitú účinnú ochranu sektorov, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka, a zároveň aby zavádzali ich, aby sme ich stimulovali k tomu, aby zavádzali nízkouhlíkové technológie.
Výnosy, ktoré sa získajú z týchto dražieb, a peňažné prostriedky získané z predaja kvót skleníkových plynov sú príjmom Environmentálneho fondu, som už povedala, avšak správu, funkciu akcionára v rámci toho predaja vykonáva naša Exportno-importná banka. Výnosy predaja emisných kvót predstavujú najvýznamnejšiu časť príjmov Environmentálneho fondu a v podstate z ich príjmov v rokoch 2015 až 2020 to bolo 60 až 87 %. Výnos získaný z týchto dražieb sa používa podľa § 18 tohto zákona a v rámci limitov, ktoré sa schvaľujú v rámci rozpočtu fondu na príslušný rozpočtový rok. Tieto limity, samozrejme, sa stanovujú v štátnom rozpočte a sú vlastne stanovené ministerstvom financií na najbližšie tri rozpočtové roky. A ako som povedala, tam nie je braný ohľad na životné prostredie pri stanovovaní tých limitov, ale je to ako keby také, taký oslík, otras sa, že tieto peniaze sa používajú úplne na iné ciele ako na to, na čo vlastne bol tento zákon vytvorený, a ten zákon je vlastne zákonom, ktorý je jednotný v zmysle smernice Európskej únie.
Tu chcem zdôrazniť, že práve v tejto smernici Európskej únii o obchodovaní s emisnými kvótami sa píše, že na použite... že na zelené ciele by sa malo použiť aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, a čo sa vôbec neplní v rámci rozpočtov výdavku fondu. Najnižší podiel využitia výnosov z predaja emisných kvót bol v roku 2020, namiesto 50 %, ktorý hovorí smernica, bolo iba necelých osem. Najviac to bolo v roku 2016, kedy bolo použitých 23,1 %. Čiže keď sa to spriemeruje, tak za tie sledované roky boli výnosy z emisií čerpané iba na 14 % namiesto 50 %, ktoré odporúča smernica Európskej únie.
V roku 2021 bol schválený rozpočet Environmentálneho fondu vo výške viac ako 165 mil. Skutočný príjem bol 275 mil. 800-tisíc eur, pričom v roku 2021 finančné prostriedky z predaja emisných kvót smerovali do týchto oblastí, čiže kompenzácie priemyselným podnikom, to je tá štátna pomoc, tam bolo z toho 11 mil., zatepľovanie verejných budov, čo sa tiež dá počítať, že to je tiež energeticky prínosná aktivita, 17 mil., a bolo ďalší, bolo použité na verejné vodovody, kanalizácie a čističky odpadových vôd 15 mil. Čiže spolu 43 mil., viac ako 43 mil. Zvyšná časť tých prostriedkov zostala na tom samostatnom bankovom účte vedenom v štátnej pokladnici ako súčasť rozpočtu verejnej správy. Tam na tomto účte, kam tieto výnosy smerujú, sa spolu s výnosmi z predošlých rokov nahromadilo už 826 mil. eur.
Príjmy fondu za roky 2015 až 2020 vo výške celkovo 1,2 mld. tvorili najmä výnosy z dražieb emisných kvót. Z kontroly Národného kontrolného úradu vykonanej v roku 2021 vyplýva, že kumulácia prebytkov na účte fondu neefektívne a nepri... je neefektívna a neprispieva k riešeniu závažných problémov v životnom prostredí.
Takže ten návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že sa zvýši ten podiel tých, z 30 % na 70, okrem toho sa aj určuje termín, že Environmentálny fond bude povinný každoročne do 31. decembra vypísať výzvu na určenie tej štátnej pomoci. Tá, samozrejme, musí byť vždy notifikovaná cez Európsku komisiu a neumožňuje sa naďalej urobiť to, čo sa dnes využívalo v plnej miere, že ministerstvo financií po dohode s ministerstvom životného prostredia v podstate znížilo ten, to percento, tých 30 % znižovalo, ako bolo počuť, ako som už hovorila, v roku 2020 napr. na 8 %. Čiže tento zásah do použitia týchto prostriedkov sa zakazuje. Takže vzhľadom na to, že naozaj ide o zákon, ktorý aj ministerstvo životného prostredia samotné už viackrát opakovane navrhovalo, aby sa upravil, avšak nebol súhlas ministra financií. Pán, ešte keď bol pán minister hospodárstva Sulík, opakovane aj na vláde už od jari minulého, od jari tohto roka navrhoval, že je potrebné tento zákon upraviť. Viem, že ministerstvo životného prostredia sa snaží dosiahnuť tiež novelu tohto zákona, ja som s nimi rok o tomto zákone rokovala. My sme pripravení pristúpiť k nejakým pozmeňovacím návrhom, napríklad v tom, aby sa nejako účinnosť rozdelila, že dajme tomu že v prvom roku, do roku 2023 to bude 50 %, aby, a od roku 2024 tá použiteľná časť bude 70, tak aby ten nápor na štátny rozpočet bol nižší.
Je dôležité, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania tak, aby ešte jeho dopady mohli byť premietnuté aj v štátnom rozpočte. Je to naozaj veľmi dôležité opatrenie pre riešenie energetickej krízy ako pomoc podnikom, ktoré trpia dopadom vysokých cien energií. Tak poprosím naozaj celé plénum o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tomuto zákonu, ktorý fakt môže byť kľúčový práve pre pomoc energeticky náročným firmám, ktoré asi všetci vnímame, že práve teraz sú v zásadnom ohrození z dôvodu teda vysokých cien energií. Ja si skúsim povedať, povedať pár slov ku sumám, ako to vlastne funguje, aj keď už kolegyňa tie sumy trošku spomínala, ale nevadí.
Treba si uvedomiť, že do tohto Environmentálneho fondu platia vlastne tieto firmy, sú to tie povolenky CO₂, čiže sú to ich náklady. Tie peniaze, ktoré sú v tom fonde, pochádzajú od týchto firiem, ktoré produkujú CO₂, ale teda zároveň sú to firmy energeticky náročné. Pre minulý rok, v roku 2021 bol schválený rozpočet, teda to, koľko sa predpokladalo, že sa vyzbiera na týchto emisných kvótach, tak to bolo 165 mil. aj nejaké drobné.
Asi sme všetci evidovali, ako raketovo rástla cena týchto povoleniek, čo zároveň teda zdražuje všetky tie následné, všetku produkciu aj energiu samotnú, a teda reálny výber bol dvestosedemdesiat skoro šesť miliónov, čiže výrazne, výrazne vyšší. No a kompenzácie, bavme sa teda povedzme len o tých priemyselných podnikoch, boli skutočne len 11 mil. No a celý, celý ten výber, ani sa teda nejaké ďalšie, asi 43 mil. teda sa dokopy použilo vlastne na či už teda kompenzácie, alebo zatepľovanie, verejné vodovody, spolu 43 mil. Všetky ostatné peniaze zostali teda vo všeobecnej pokladničnej správe naakumulované spolu aj teda s tými za predchádzajúce roky.
A tuto si, toto si treba uvedomiť, že my, áno, alebo teda koalícia, hľadá sa cesta, ako pomáhať vlastne energeticky náročným firmám, aby prežili túto situáciu, hľadajú sa rôzne pomoci, rôzne dotácie. A tam, kde vlastne by to malo fungovať, kde ten fond, to je aj jeho úlohou, doteraz do tých 30 %, čo sa ani zďaleka nevyužívalo, teraz teda by sme chceli dať 70. To, kde to má zmysel, kde by to teda v tých horších časoch im vedelo pomôcť, tak proste to sa, to sa akoby nevyužíva. Toto, toto si treba uvedomiť. A to je niečo podobné ako mýto, hej? Ak sa vyberajú peniaze za teda používanie ciest a nekončia v tých cestách na ich opravách, tak potom celý ten systém stráca zmysel, tak ako v tomto momente nemá zmysel Environmentálny fond, ak sa teda nejaké peniaze nevrátia tým podnikom na to, aby teda robili opatrenia na znižovanie emisií.
A teraz je presne ten čas, kedy by tým základným proste pohľadom malo byť to pomôcť tým firmám. Toto musíme kľúčovo všetci riešiť. Ja by som si dovolil len graf ukázať. Nemôžem, tak ho skúsim popísať, popísať to, čo sa dá povedať jedným, jedným grafom. Dobre, budeme viacej slovami, nevadí. Zoberme si index rok 1990 a porovnajme si teda Európsku úniu a Slovensko. Ak teda bolo 100 % emisií CO₂ v roku 1990, tak v roku povedzme, nemám úplne najnovšie dáta, ale nevadí, v roku 2020 bola Európa niečo pod 80 %, to znamená znížila emisie CO₂ o viac ako 20 %. Okej. Keď si urobíme rovnaké porovnanie Slovenska, čiže medzi rokmi 1990 až do 2020, tak my sme niečo nad 50 %, čiže my sme vlastne, máme polovičné emisie oproti roku 1990. Čiže tie environmentálne ciele, ja by som povedal, že my ich máme splnené, bodaj by celý svet takto fungoval, Európa, ale hlavne celá Ázia a všetky teda ostatné krajiny, ktoré produkujú výrazne viac.
Čiže my teraz práve musíme sa fakt pozerať na to, že domáca úloha v environmentálnej oblasti splnená a teraz tá úloha je skutočne pomôcť týmto našim podnikom, aby neskončili s výrobou, aby dokázali konkurovať a aby dokázali ďalej fungovať. Treba si uvedomiť, že my nie sme s touto podporou vlastne z týchto emisných povoleniek ani zďaleka ani na tej úrovni, kde je západná Európa. To znamená, my minimálne, no čo je to 11 mil., ktoré boli kompenzácie za vlaňajší rok pre priemyselné firmy? Takže toto si treba uvedomiť a toto je jedna z možných foriem pomoci a pochádzajúca vlastne priamo od tých firiem.
Čiže toto je systém, ktorý vie dávať zmysel a ako som začal svoje vystúpenie, môže byť kľúčovým, aby sme tieto firmy tu dokázali udržať, pomohli im, aby prekonali toto ťažké obdobie. Ja som presvedčený, že tie energie nebudú takto drahé naveky, a aby dokázali udržať aj zamestnanosť a ďalej dokázali produkovať v našej krajine. Povedzme si na rovinu, sú to podniky, ktoré strategicky potrebujeme. Je veľmi dobré mať vlastnú výrobu hliníka na Slovensku. Je kľúčovo dôležité mať funkčnú výrobu AdBlue na Slovensku, ferozliatiny, mohol by som menovať ďalej a ďalej.
Takže, kolegynky, kolegovia, zasa toto nie je politický zákon. Toto je zákon, ktorý ide pomáhať našej ekonomike. Veľmi vás chcem poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, máme tu správny návrh zákona, hneď úvodom aj ja by som požiadal celé plénum, aby ho podporilo, pretože je to apolitický zákon bez ohľadu na to, že ho, kto ho predkladá.
Je, iba taká malá poznámka, že je zaujímavé, keď SaS apeluje na to, aby sa podporovali apolitické zákony naprieč spektrom. Ja som ich tu mal doposiaľ niekoľko desiatok a vtedy ste za ne nehlasovali. Môžme si prejsť jeden po druhom, že čo vám na ňom vadilo. Nevadilo vám na nich nič, lebo veľká časť z nich bola veľmi podobná aj vášmu programu, ale treba sa nad toto povzniesť.
To, čo je v Európe úplne chorý nápad, sú tieto emisné povolenky. Chorý nápad je to preto, pretože celý svet produkuje bez toho, aby rešpektovali environmentálne normy. A už keď sme tu spomenuli to Slovalco, tak všetci vieme, že v Číne sa produkuje hliník so štvor- až päťnásobne vyššími emisiami CO₂, ako je to v Európskej únii. A tie fabriky, ktoré v Európskej únii, a môžme úplne kľudne menovať to Slovalco, najviac investovali do čistoty produkcie, tak vlastne boli potrestané tým, že tú výrobu zavreli. Nie je pravda to, čo sa hovorí, že ja som si to overoval, že Slovalco predalo nejaký sedemročný kontrakt na elektriku a na ňom zarobili a neviem čo. To, čo predali, je posledný kvartál. A Slovalco nie je jedine, ako to bolo, jediné, ako bolo povedané, sú tu aj závody napríklad na Orave a podobne, v podstate každý, kto má vysokú spotrebu elektrickej energie, dnes je trestaný za to, že produkuje v Európskej únii.
Emisné povolenky nie sú nič iné ako dodatočná daň na to, aby niekto v Európskej únii mohol produkovať. Nikde inde vo svete táto dodatočná daň nie je, to znamená, že je úplne prirodzené správanie podnikateľa, ktorý chce mať väčšiu maržu, že keď to môže vyrábať niekde bez tejto dodatočnej dane, tak ide tam. A k tejto dodatočnej dani teraz kvôli blbým rozhodnutiam politikov v Európskej únii, ktoré spôsobili nárast cien elektrickej energie, ešte došlo to, že musia platiť také ceny, ktoré mimo Európskej únie neplatia. Takže dnes udržať produkciu v Európskej únii je takmer nemožné. A výsledok je ten, že 90 % firiem napr. v Nemecku, ktoré je úplne inde kapitálovo vybavené, ako sme my, uviedlo, že sa obáva problémov so solventnosťou, a 25 % uviedlo, že plánuje opustiť výrobu z Európskej únie mimo hranice.
Na Slovensku to funguje tak, že naozaj firmy, ktoré akože produkovali viac CO₂, platili do tzv. envirofondu peniaze pod zámienkou, že z tohoto envirofondu by tie peniaze mali byť používané na zlepšenie životného prostredia a tak ďalej. Paradoxom toho je, že ten, kto viac, ten, kto viac do toho prispieval, pretože produkoval nejakú vyššiu mieru znečistenia, tak mohol aj viac z toho očakávať, že dostane naspäť, to znamená, že sa z toho stal taký zacyklovaný cyklus, že aby do budúcnosti viac neprodukoval emisií, no tak samozrejme, že by mal očakávať z envirofondu naspäť, že tých viac peňazí dostane. Lenže to sa nedialo. A naozaj tie peniaze v envirofonde trčia, je ich tam takmer miliarda, priemysel z nich nemá nič, nepoužívajú sa na ten cieľ, na ktorý sa používať mali, a preto ja plne podporujem navýšenie percenta toho prerozdelenia, ktoré si myslím, že by nemali byť iba na rozhodnutí jednoducho ministra, ale malo by to byť zautomatizované, že tie peniaze odtiaľ pôjdu naspäť na účel, na ktorý mali byť použité.
To, čo je divné, že my dnes sa však tvárime, že keď zmeníme tento zákon, že pomôžeme v nejakej výraznej miere udržať tieto firmy na Slovensku. To sa nepodarí za predpokladu, že sa výrazným spôsobom nezastropuje tá cena energie aj pre priemysel. Veď napr. konkrétne to Slovalco, aj keby dostalo teraz už nejaké kompenzácie z envirofondu, tak pri týchto cenách nedokáže tú výrobu nieže udržať, ale v podstate ani, ani to nedáva zmysel, lebo čo som sa v podstate pýtal, tam by bolo aj pri nejakých kompenzáciách stále tie náklady na elektrickú energiu 500, 600 mil. navyše, možno až do miliardy. Takže je to jeden z dôležitých fragmentov toho, aby sme buď ten envirofond používali na to, na čo je.
Úplne ideálne by bolo zrušiť celý tento systém emisných povoleniek na európskej úrovni. Ja si myslím, že toto by malo byť jeden z pilierov zahraničnej politiky Slovenska, pretože dnes to stratilo akýkoľvek význam, keď celý svet naokolo environmentálne ciele už nerešpektuje. Veď aký má zmysel sa tváriť na zmysel environmentálnych povoleniek či emisných povoleniek v čase, kedy Nemci spúšťajú jednu uhlovú elektráreň za druhou? Je tu dneska 35 % produkcie elektrickej energie v Nemecku produkovaných z uhlia, z toho najnečistejšieho spôsobu výroby, a my na Slovensku sa ešte tvárime, že tu budeme rešpektovať tie ciele, ktoré sme si ešte v čase nejakých ružových predstáv dali.
Takže plne podporujem tento návrh zákona. Myslím si, že by mal nájsť podporu v parlamente, a tiež by som chcel aj proste naprieč politickým spektrom, to, čo pomohlo tomuto parlamentu, že možno sa tu vytvoril väčší priestor na podporu dobrých zákonov, keď sa stratila taká tá vojenská disciplína, že dobré veci sa nepodporujú len preto, že najskôr treba pozrieť, kto ich, kto ich predkladá. Takže by som chcel týmto spôsobom všetkých poprosiť o podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Taraba, chcel by som vaše vystúpenie doplniť o jednu informáciu, preto lebo dosť často sa stretávam s argumentom, že čo by pomohlo Slovalcu tých 20 – 30 mil., keď veď oni potrebujú 500 na to, aby vyrovnali cenu elektriny. A to je tak, že tá cena elektriny nestojí vždy rovnako, ona stojí skrátka v čase inak. My sme rokovali na ministerstve financií spolu s ministrom životného prostredia Budajom a snažili sme sa presvedčiť Igora Matoviča, aby súhlasil s tým, že peniaze z euro, z envirofondu pôjdu do priemyslu, aby to bolo stanovené presne. To znamená jednak, že, alebo minimálne, že by odpadol ten ods. 8 § 18, to je aj predmet tohto návrhu. To znamená, tie peniaze musia ísť, lebo ten ods. 8 hovorí, že mali by, ale nakoniec aj tak nemusia.
A po druhé sme sa snažili tú sumu navýšiť. Keby v tom čase Slovalco vedelo, keby skrátka tu bola právna istota, keby bolo v zákone napísané peniaze pôjdu a bodka. A nieže peniaze pôjdu, ale keď si minister financií zmyslí inak, tak nepôjdu. Čiže keby tu bola právna istota, Slovalco by vedelo, okej, tu dostaneme takúto sumu a môžeme nakúpiť elektrinu za 100, i keď už vtedy povedzme boli konkurencieschopní pri 90. Toto je ten fígeľ v tom celom, a preto si myslíme, je veľmi dôležité kogentne stanoviť, to znamená napevno povedať, z envirofondu pôjde toľkoto peňazí do priemyslu, nech sa deje, čo sa deje.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Taraba, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Pán Sulík, ja som zajedno v tomto s vami, čo hovoríte. Samozrejme, že tá cena sa vyvíja v čase, ale zase je objektívne, že tie veľké firmy zvykli tie kontrakty robiť dlhodobé. A dnes pri tejto cene sa ten dlhodobý kontrakt urobiť nedá, to znamená, že tým veľkým spotrebiteľom elektrickej energie skôr zostáva teda vyčkávať, že na obdobie, kedy tá cena výrazne klesne alebo sa teda dopomôže tomu zníženiu.
Ja, ako som vo vystúpení povedal, súhlasím s tým, že ak sa raz vyberajú peniaze za nejakým účelom a na ten účel sa nevracajú naspäť, tak potom to treba otvorene povedať, že je to obyčajná daň alebo je to skryté zdanenie, alebo to už je jedno, ako to nazveme. A je to iba fiktívne vymýšľanie uvalenia novej daňovej povinnosti na firmy za nejakým cieľom, ktorý, samozrejme, keď teraz žijeme v dobe, keď niekto povie niečo, že ide o zelenú elektrinu alebo niečo, tak automaticky sa stráca zmysel pre racionalitu a pre nákladovosť a všetci stláčajú gombíky, však to je, ideme chrániť planétu. A v tomto by sme mali byť my racionálni, že keď vidíme, že celý svet okolo nás opustil už tieto, tieto ružové ciele emisných, emisných nejakých kvót, už dnes je úplne očividné, že Nemci uleteli totálne, nedosiahnu nič z toho, čo sľubovali, čo očakávali, tak sa musíme aj my začať tu racionálne správať. Preto tento návrh zákona podporujem.
Na druhej strane mal dojsť a ja verím, že toto nepoprete, skôr. Tento, tento zákon, keby bol prišiel pred rokom a pol alebo podobne, tak by objektívne dnes proste pomáhal v oveľa väčšej miere. Dneska bude prijatý alebo teda ak by bol dnes prijatý, no tak ten reálny dopad nebude úplne ten, ktorý by sme, ktorý si tu teraz hovoríme, že čo to všetko zachráni, bez tých poklesov cien energie až tak nie.

Ďakujem pekne.
Myslím si, že pán Sulík veľmi doplnil túto celú rozpravu. Presne je to o tom, že áno, aj to obchodovanie s tými energiami aj podniky majú právo, veď teda to bola tiež ich forma nejakej taktiky, to, že bude nejaká energetická kríza. Dnes sa im, dnes sa im vyčíta, že správne nakupovali energiu, tak nie je to celkom voči nim férové.
Ale neférové je, keď štát si neplní záväzky, ktorým sa dohodol na jednej strane pri, na jednej strane pristupujeme k podpísaniu dohôd na nízkouhlíkovú Európu, zaväzujeme sa dosiahnuť nejaké zníženie emisií do roku 2030 a ak sa nezníži produkcia emisií, tak jednoducho ten zámer do roku 2030 nenaplníme.
A práve tento, obchodovanie a výnosy z dražieb emisných kvót sú, na to tento nástroj bol určený, aby vlastne tie peniaze, ten znečisťovateľ, ktorý platí za tie emisie, aby následne mohol formou štátnej pomoci dostať pomoc na to, aby do budúcna tie emisie znížil, aby mohol prebudovať technológie na nižšie. To nie je štátna pomoc na to, aby mal vyššie zisky, ale to je štátna pomoc pre životné prostredie, pre každého jedného z nás, ktorí zároveň potrebujeme, aby sa tie produkty, tá výroba realizovala, ale aby bola energeticky nízka, aby bola environmentálne prijateľná a aby bola aj naplnená zamestnanosť. To je, sú požiadavky pre fungovanie dobrej spoločnosti. Nato sa tento nástroj vytvoril, tak je potrebné teraz urobiť do tohto zákona zásah, aby sa tie prostriedky, ktoré sa takýmto spôsobom dostanú do štátneho rozpočtu, nevyužívali na iné úlohy, pretože je doba, kedy je naozaj energetická kríza a vláda hovorí o možnosti vyhlásenia núdzového stavu, tak je správne využiť všetky právne nástroje ešte, na ktoré nás aj upozorňuje aj NKÚ, že nie je to takto dobre nastavené, že nie je správne čerpanie tých prostriedkov.
Hovoríme o výnosoch budúcich. Asi ťažko, i keď mne by sa to celkom tiež pozdávalo, aby sa tá, tých, rozpustila tá rezerva, ktorá sa tam urobila, ale asi, zrejme to by bola príliš veľká diera do štátneho rozpočtu. Ale nemusíme plánovať, že tie peniaze budú plátať štátny rozpočet. Tie peniaze, ktoré sa v tomto roku a v ďalších budú, a budúcom a v ďalšom roku, kedy už sa vlastne pripravuje štátny rozpočet, aby jednoducho boli počítané s tými, že sa vrátia tam, kam majú ísť: do životného prostredia, do podnikov, tak aby bola zachovaná zamestnanosť, aby sme mali dostatok aj tých výrobkov, ktoré potrebujeme preto, aby sa nenarušoval vlastne celý kolobeh trhu.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, môžte nám, prosím, vysvetliť, na základe čoho ste pristúpili k zmene programu, ktorú ste oznámili? To je prvá otázka.
A druhá otázka, v zmysle rokovacieho poriadku, § 23 ods. 6, ste mali najprv zisťovať uznášaniaschopnosť Národnej rady a nie dať rovno hlasovať o tom. Nerozumieme, na základe čoho ste pristúpili k tomu, že sa presúvajú niektoré hlasovania na utorok. Prosím, aby ste nám to vysvetlili.