72. schôdza

Ďakujem pekne. Ja sa priznám, že tuná niekde po ceste, tu je nejaký Bermudský trojuholník, som stratil kartičku, tak sa neviem prihlasovať s faktickými, tak som to takto využil. A ešte ju pohľadám, neviem, či som ju na stole nezabudol vedľa vás, pán predsedajúci, a pohľadám. No čiže reakcia na pána poslanca Blcháča.
Priznám sa, že nebolo jednoduché s ministerstvom financií vyrokovať túto novelu, lebo oni väčšinou sa bránia nejakým systémovejším zmenám, hoci sú to malé zmeny. Priznám sa, že som sa dosť natrápil. Už som mal chvíľu pocit, že to asi ani nevyjde. Ale nebránim sa vôbec tomu, čo hovoríte, že veď medzi prvým, druhým čítaním je priestor. Ja ho chcem využiť aj na ďalšie rokovanie s ministerstvom. A pokiaľ tuná vnímam, že toto nie je len váš návrh, alebo vidím, že poslanecký zbor tu celkovo túto novelu vníma pozitívne a ešte vidí nejaký aj priestor na zlepšenie, tak tým budem, samozrejme, motivovaný a už dupľom sa to pokúsim vyrokovať. Nesľubujem, lebo predsa len asi by bolo správne, keby tie poslanecké návrhy mali aj oporu v ministerstvách, ktoré sa vecne tej problematike venujú, že asi by sme to nemali robiť systémom, nejakým hurá systémom, ale nejakým rozbúravaním. Nehovorím, že to nemôžme urobiť aj napriek ministerstvu, ale primárne by som to chcel mať s ich súhlasom. Ak nie, no tak, samozrejme, ešte sa poradíme potom. Ale je to dobrý nápad, čo hovoríte, prečo nie?
Tak toľko k tomu a to je asi aj záverečné slovo, hoci také nie veľmi zhrňujúce celý ten obsah návrhu, ale toho, na čo ste vy reagovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona predkladám primárne na podnet predsedu Úradu pre zahraničných Slovákov, ktorý ma počas leta informoval, že reálne hrozí, že niektoré dotácie, ktoré, a znova sa dostávame k tomu slovu, že investičné dotácie, dotácie, ktoré slúžia na rekonštrukciu nehnuteľností v zahraničí, kde žijú slovenské komunity, by mohli prepadnúť kvôli pomerne prísnemu výkladu ministerstva zahraničných vecí ohľadne týchto dotácií.
Vysvetlím. Od vzniku úradu v roku, od 1. 1. 2006 sa udeľujú investičné dotácie, teda takéto typy dotácií a žiadna kontrola, či už finančná alebo audit, už za akejkoľvek vlády, ktoré medzitým boli, túto vec nespochybnili. Čiže úrad to poskytoval a aj chce naďalej poskytovať, ale je pravda, že priamo v zákone sa nehovorí výslovne o tom, že by mohol Úrad pre zahraničných Slovákov poskytovať aj takéto typy dotácií. Hovorí sa, že by to mali byť dotácie na aktivity v tých konkrétnych vymenovaných oblastiach, kultúra, vzdelávanie a tak ďalej, ale, a malo sa za to, že keď ide o aktivitu s tým spojenú, napríklad rekonštrukcia alebo výstavba kultúrneho centra, že to je aktivita v oblasti kultúry. (Zaznel gong.) A týmto spôsobom sa tie dotácie aj poskytovali. No ale prišiel pomerne prísny výklad ministerstva zahraničných vecí, ktoré predsa len gestoruje, gestoruje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, hoci ten úrad je nezávislý, ale je rozpočtovo napojený, takže o tých peniazoch a o tom, ako sa používajú, do toho má čo hovoriť naozaj minister zahraničných vecí, prišiel pomerne prísny výklad, ktorý hovorí, že pokiaľ to priamo nebudete mať zakotvené v zákone o zahraničných Slovákoch, že môžete takéto dotácie používať a poskytovať, tak my s tým nesúhlasíme, aby sa poskytovali.
No a hrozí teda, že prepadne niekoľko sto tisíc eur na takéto typy dotácií, ak nespravíme túto novelu zákona, až by som povedal niekoľko miliónov, ktoré napríklad boli deblokované zo srbského dlhu v prospech slovenskej komunity žijúcej v Srbsku.
Čiže je to pomerne vážna situácia. Ten návrh nakoniec je urobený a vypracovaný aj po konzultácii s ministerstvom zahraničných vecí. Čiže veď nakoniec ono na tom nástojilo, aby v zákone bola práve zmienka o tomto type dotácií, a preto by som vás všetkých chcel aj poprosiť o podporu tohto zákona, najmä tých a viem, že viacerí z vás máte vzťah k slovenskému zahraničiu, či už ste žili v zahraničí, alebo aj chodíte po slovenskom zahraničí na rôzne slávnosti a iné podujatia, tak ak chcete pomôcť, tak pomôžte im aj týmto spôsobom, lebo reálne hrozí, že im pomerne veľká časť peňazí z dotácií prepadne, ak neurobíme túto novelu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda zahraničného výboru ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k tomuto návrhu.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. augusta 2022 čl. 1236 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade chcem zareagovať aj na pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože tu spomenul tú požiadavku o podporu na jednotlivé poslanecké kluby.
Pán predseda, ty tiež vieš, že som veľký zástanca tejto podpory, takže z našej strany určite bude podpora. A myslím si, že je to určite veľmi dobrý krok pri poskytovaní dotácií.
Ja by som možno ešte trošku išiel aj do detailu pri predložení, pretože som aj spolupredkladateľ tohto návrhu. Cieľom, ako už sčasti bolo povedané, je spresniť tú doterajšiu dlhodobú prax Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zariadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centier duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu už takto existujúcich zariadení.
Určite viete, tí, ktorí sa venujete aj téme Slovákov žijúcich v zahraničí, že máme významné lokality, kde máme veľké zastúpenie Slovákov. Je to napríklad Báčsky Petrovec v Srbsku, kde je miestna matica. Cez Maticu slovenskú spoločne s Maticou srbskou spolupracujeme, takže je tam výrazná spolupráca. A ja čo mám aj spätnú informáciu, keď sa dopočuli v zahraničí, že sa predkladá takýto návrh, tak sa veľmi potešili, že dôjde k aplikovaniu tohto návrhu zákona. Máme, samozrejme, Našice v Chorvátsku, Užhorod Ukrajina alebo Nová Bela Poľsko. Takže napríklad aj ten Báčsky Petrovec, čo som spomínal v Srbsku, je tam gymnázium, ktoré by si určite zaslúžilo takúto podporu, rekonštrukciu, pretože je to vzdelávacie centrum alebo lokalita, kde je mnoho Slovákov, alebo Slováci, ktorí majú svojich predkov, a majú aj záujem sa vzdelávať v slovenčine. Majú záujem potom v budúcnosti možno aj žiť na Slovensku. Majú rodiny na Slovensku, takže určite je tam ten predpoklad na to, aby sme podporili takéto lokality. A ja som veľmi rád, že sa predkladá takýto návrh zákona.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí od počiatku svojho vzniku, teda od januára 2006 poskytoval v zmysle § 6 zákona o Slovákoch v zahraničí dotácie na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach vzdelávania, vedy, výskumu, kultúry, médií a v informačnej oblasti. Na tieto účely sa poskytovali aj dotácie na investičné projekty, hoci výslovne to týmto spôsobom nebolo v zákone uvedené. A práve ako aj spomínal pán predseda ústavnoprávneho výboru, tu je cieľ práve odstrániť nejasnosti pri výklade zákona a ustanoviť aspoň základné podmienky pre udeľovanie dotácií na takéto investičné projekty, aby sa to výslovne explicitne v zákone uvádzalo, že dotáciu je možné poskytnúť aj na kúpu, výstavbu, prístavbu a rekonštrukciu nehnuteľností žiadateľovi, ktorý má vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nadobudne potom vlastnícke právo k takejto nehnuteľnosti z takto poskytnutej dotácie alebo má právo užívať nehnuteľnosť v dotačnej zmluve, kde sa práve v tejto zmluve zaviaže, že toto právo nezmení najmenej 50 rokov od podania žiadosti o poskytnutie dotácie.
Takže ako som spomenul, tam je potom v dôvodovej správe presne aj ďalej vysvetlené, prečo sa práve ideme upierať takýmto spôsobom. Ja si myslím, že aj po komunikácii so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, ktorí mi tiež povedali, že očakávajú takúto úpravu, že im to výrazným spôsobom zlepší postavenie a taktiež, že je tu aj komunikácia na tej odbornej úrovni medzi predkladateľmi návrhu a ministerstvom zahraničných vecí, tak si myslím, že určite táto úprava pomôže k takému zlepšeniu postavenia Slovákov žijúcich v zahraničí, že budú sa učiť a vzdelávať v lepších podmienkach, ako je to v súčasnosti.
Z vlastnej skúsenosti viem, napríklad chodím dosť často do Užhorodu na Ukrajinu na podkarpatskú oblasť, máme tam aj základnú školu v Užhorode a vyslovene učiteľky ma prosia o to, či by sa vedela zlepšiť situácia na ich základnej škole, pretože nemajú na šlabikáre, nemajú na vzdelávacie predmety, potrebujú zlepšiť aj tie vyučovacie priestory. Takže ja to absolútne kvitujem a zároveň by som chcel poprosiť aj ctenú snemovňu, aby vyjadrila tomuto návrhu zákona podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, teší ma, tak ako si spomenul, cieľom návrhu zákona je spresniť doterajšiu naozaj dlhodobú prax Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zariadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centra duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu takýchto už existujúcich zariadení.
Medzi také najvýznamnejšie by som doteraz spomenul, takto podporené aktivity patria napríklad centrá v Mlynkoch v Maďarsku, v Našiciach Chorvátsko, v Užhorode Ukrajina alebo v Novej Belej v Poľsku. Ďalším Gymnázium v Báčskom Petrovci, Srbsko alebo v Nadlaku Rumunsko či rodný dom svetoznámeho maliara a insitného umenia Martina Jánoša v Kovačici. Dôležité je, že naozaj tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Kolegovia, ďakujem za tento návrh zákona. Verím tomu, že naozaj nájde čo najväčšiu podporu v pléne.

Ďakujem za slovo. Ja tuná bez poznámok a od srdca.
Milan, pán poslanec Vetrák, ty si bol šéf Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tam sme sa aj stretli, keď som bol Slovák žijúci v zahraničí. Viem, že tieto dotácie ako pre Slovákov žijúcich napríklad v Írsku, kde som žil 20 rokov, alebo v Anglicku atď., sú veľmi dôležité pre rozvoj rôznych kultúrnych aktivít. Máme rôzne ľudové spolky, napríklad v Írsku atď., kde, kde tieto aj žiadali o dotácie v minulosti a myslím, že ich aj dostali a pomohlo to tomu rozvoju. Takže určite moju podporu v tomto môžete hľadať a určite budem hlasovať ´za´. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne Milošovi Svrčekovi, že aj spresnil návrh, ktorý spoločne predkladáme. Je to pomerne taká oblasť špecifická síce, ale aj pomerne náročná, pretože má presah na viaceré rezorty. Ak si spomínal aj ten problém, ktorý je v Užhorode s učebnicami, tak ja tiež verím a nechcem tým zase zároveň povedať, že by pán Gröhling sa tomu nechcel venovať alebo nevenoval, boli aj iné veci. Ale chcelo by to, aby ministerstvo školstva sa tomu viacej povenovalo, lebo pomerne jednoduchý systém by sa dal aj v spolupráci s nimi zaviesť, aby to fungovalo tak, že budú mať dostatok učebníc a včas. Len myslím si, že niekedy tie byrokratické procesy sú zbytočne prísne nastavené a potom znemožňujú to, aby sa teda slovenčinu učili deti, ktoré v zahraničí k tomu majú vzťah a sú slovenskej národnosti. A je to na škodu veci. Ty sám to vidíš v tom Užhorode. A nie je to len Užhorod. Je to v zásade aj celá tá oblasť, ktorú zjednodušene nazveme Dolná zem, ale aj ďalšie. Najmä v západnej Európe, kde je ešte situácia horšia, pretože tam nemajú postavenie národnostných menšín, ale iba etnických skupín a niekde ani to. Čiže tam sú úplne odkázaní na pomoc z našej strany a aj na tie, na tie učebnice, ktoré my vieme poskytnúť.
Čiže ja očakávam od ministerstva, že teda troška v tomto smere pridá a vymyslí systém, nakoniec v minulosti bol aj navrhovaný, ako to zlepšiť, aby tie učebnice boli včas a v dostatočnom množstve. A ďakujem aj za tie ostatné poznámky, ktoré si k tomu mal, a teším sa, že chcete podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Absolútne súhlasím. Ďakujem aj za potvrdzujúce informácie, ktoré som aj ja hovoril, aj na dovysvetlenie. Samozrejmé, že ten problém nie je len v Užhorode. Viem aj o ďalších problémoch, ale samozrejmé, že v tejto situácii, v ktorej sa nachádza aj naša krajina, tak sú tu ďalšie pálčivé veci, ale nemôžeme zabúdať aj na našich Slovákov žijúcich v zahraničí. Takže nie je to len oblasť vzdelávania. Hovorím, že je to aj ďalšia oblasť, ako napríklad rekonštrukcia budov, v ktorých sa učia naše slovenské deti. Nie je to len oblasť Ukrajiny, ale aj západného Balkánu alebo teda celkovo regiónu Balkánu. Takže ja hovorím, absolútne kvitujem, že sa prichádza s týmto návrhom.
Je tam, samozrejme, ešte čo zlepšovať, ale je to taká prvá lastovička, ktorá otvára túto oblasť, pretože dlhé obdobie tam sa neriešila táto vec. A možno aj tak na diaľku by som chcel poďakovať pánovi predsedovi úradu pánovi Pilipovi, ktorý je veľmi aktívny aj so svojimi zamestnancami a kolegami, pretože viem, že chodí a aktívne pracuje v tejto oblasti. Takže som rád, že je tam taká spolupráca medzi Národnou radou, medzi ministerstvom zahraničných vecí, ako aj medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja to využijem len na krátku poznámku, lebo pred chvíľočkou sa za mnou zastavil bývalý pán minister školstva, takže jednu vec by som chcel uviesť na pravú mieru, lebo som zistil, aj pre Miloša teda, aby vedel, že pán minister aj mal záujem už riešiť ten systém s učebnicami, lebo viem, že v predchádzajúcich vládach to tak celkom nebolo. Ja sám som tam bol svojho času rokovať, ale to bolo dávno, pred desiatimi rokmi a potom sa nič nedialo, a pán minister hovorí, že sa tomu chcel aj venovať, len kvôli teda rozpočtovým veciam nedostal dostatok peňazí z ministerstva financií. Čiže to je pre mňa dosť podstatná, zaujímavá informácia a teda budem sa tomu chcieť venovať naďalej aj smerom na ministerstvo financií, aby sme sa o tom porozprávali, že v čom je zádrhel.
Prípadne, Miloš, ak budeš mať čas aj chuť, tak poď spolu so mnou a ja sa ešte s pánom bývalým ministrom porozprávam presnejšie, že o čo išlo, lebo je to škoda. A keď vidím, že mal aj on záujem, tak využime aj jeho znalosti, ktoré, a tie veci, skúsenosti, ktoré s tým mal.
Ďakujem pekne.

Hlasovanie navrhujem dnes po 17. hodine.