72. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, viac-menej keď sme v roku 2020 novelizovali ústavu a naštartovali sme snahu o reformu justície, tak sme zasahovali vlastne aj do právomocí Ústavného súdu, a to tým spôsobom napríklad, že do 31. júla 2021 do právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky patrilo aj preskúmavanie alebo teda riešenie agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Od 1. júla prešla táto agenda do právomocí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, avšak nie celkom šťastným spôsobom a nie v dostatočnom rozsahu. Tento prechod odzrkadľovala prijatá právna úprava, pretože Najvyšší správny súd nedostal k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov a riadne, včas, efektívne. Keďže voľby do orgánov územnej samosprávy sú vyhlásené 31. októbra, je nevyhnutné upraviť Správny súdny sporiad..., poriadok, pardon, spôsobom, akým bolo v minulosti upravené konanie v tejto agende pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. To znamená, to isté konanie s tými istými pravidlami za tých istých podmienok, v zásade len pod iným orgánom, alebo veľmi podobné konanie vo veľmi podobnom režime, len iným, inému orgánu zverené, pardon. Riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je totiž aj prioritou z pohľadu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 - 2024, resp. ´21 - ´24.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci, ospravedlňujem sa za meškanie.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem naťahovať čas, len vysvetliť, naozaj len dovysvetliť to, čo povedal pán kolega Drdul. Máme skutočne v súčasnosti takú situáciu aj na Najvyššom správnom súde, že z pôvodne 30 zamýšľaných sudcov je tam ešte len 21 a to znamená, že teda naozaj čokoľvek, čo by im sťažovalo efektívne rozhodovanie, nie je na mieste, nie je to v zásade, hlavnou príčinou je, že trvajú veľmi dlho bezpečnostné previerky na kandidátov na sudcov. Je to z väčšej časti naozaj objektívna príčina, no a navyše sa nám aj stalo, hoci sme to pôvodne nepredpokladali, keď sme riešili v roku 2020 reformu justície a presúvali sme agendu z Ústavného súdu na Najvyšší správny súd, pokiaľ ide o komunálne voľby, tak sme vtedy nejak tak nepredpokladali, že by tie lehoty, ktoré sú nastavené pri klasických štandardných správnych konaniach, by Najvyššiemu správnemu súdu nestačili. Ale aj s ohľadom na to, že tá kapacita súdu nie je zatiaľ naplnená a aj vzhľadom na predchádzajúcu prax, kedy Ústavný súd naozaj potreboval mať tie lehoty a nástroje, ktoré mal pri rozhodovaní o sťažnostiach, povedzme na volebné podvody pri tej komunálnej agende, komunálnych voľbách, tak je na mieste, aby sme takéto isté nástroje, aké mal doteraz Ústavný súd, mal aj najvyšší, teda priznali aj Najvyššiemu správnemu súdu.
O tom je ten návrh. V princípe to, čo doteraz mal v tejto agende Ústavný súd, by mal mať aj Najvyšší správny súd. To sa aj navrhuje s tým, že tých sťažností priemerne je niekoľko desiatok, takže nie je to tak, že by to bola nejaká fiktívna predstava o tom, že jednoducho tam žiadna sťažnosť po komunálnych voľbách neprichádza. Pohybuje sa to okolo 100 sťažností po každých komunálnych voľbách a ak to ten súd má riadne prešetriť, ak má poslať niekoho do terénu na miesto, aby sa zaoberal tým konkrétnym prípadom volebného podvodu, tak na to potrebuje mať aj nejaké lehoty a nestačia na to tie lehoty a tie nástroje, ktoré platia štandardne pre správne konanie. (Zaznel gong.) Čiže, alebo teda pre ani nie správne konanie, ale pre konanie pred správnym súdom, tak, aby som bol presný.
Čiže toto je zámer, ja verím, že nájde pochopenie aj u vás, tak aby sme tie najbližšie komunálne voľby zvládli nielen organizačne ako štát, ale aby aj bola vytvorená, vytvorený priestor a pôda na to, že ak naozaj sa stal niekde, nebodaj, volebný podvod alebo nejaká nezrovnalosť, že bude ten orgán, ktorý to má právomoc prešetrovať, že bude mať nástroje a bude to môcť robiť v lehotách, ktoré sú primerané, tak aby to bolo aj spravodlivo rozhodnuté.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Áno, ďakujem pekne. A ja sa chcem aj poďakovať pánovi predsedovi výboru, pánovi Vetrákovi, že prišiel s touto úpravou, pretože Ústavný súd mal aj v minulosti lehotu na rozhodnutie v agende prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy stanovenú na 90 dní a potreba urýchleného rozhodovania vo volebných veciach je evidentná a zjavná, avšak základná lehota 30 dní je príliš krátka a bolo ju, bolo by ju vhodné trvalo nastaviť na tých pôvodných 90 dní.
Samozrejme, sú tam aj ďalšie veci, ktoré sú vyslovene explicitne dôležité na to, aby sa zapracovali do tohto návrhu. Takže z mojej strany určite podpora.
A ešte raz, pán predseda, ďakujem, že ste s tým prišiel.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tí z vás, ktorí pôsobia v komunálnej politike, teda v samospráve, či už v zastupiteľstvách, alebo ako starostovia, primátori, viete, že máme určité typy dotácií v samospráve, ktoré si vyžadujú aj stavebné povolenie, prípadne ohlásenie stavebnému úradu, ten proces je pomerne komplikovaný, treba mať aj záväzné stanovisko príslušného orgánu a keď tieto lehoty, ktoré bežne úrady majú a sú niekoľko týždňové až mesačné, prirátate celkove k rozhodovaniu o pridelení dotácie, tak aby bola transparentná, aby tam fungovali nejaké mechanizmy, dotačné komisie, vyhlásenie, výzva, čas na prihlásenie, potom vyhodnotenie, uzatvorenie zmluvy, potom ten subjekt, ktorý dostane dotáciu, ešte musí niekedy dokonca až súťažiť, ale minimálne aspoň prieskumom trhu cez troch uchádzačov vybrať dodávateľa, s ním uzavrieť zmluvu.
Toto je proces, ktorý v zásade ak sa chce spraviť transparentne a poriadne, tak trvá bezmála celý rok. No a potom už nezostáva veľa času na spotrebovanie tej dotácie a na realizáciu na konkrétny projekt. Môže to byť aj v oblasti kultúry, keď opravujete, rekonštruujete nejakú kultúrnu pamiatku, pamätihodnosť. Môžu to byť aj rôzne investičné dotácie, napríklad ja ako Bratislavčan, v Bratislave máme veľký problém s pochôdznými terasami, ktoré dokonca už aj k smrteľným úrazom došlo, ale hlavne ohrozujú zdravie občanov a padajú, ničia teda majetok zatiaľ. Našťastie sa nestalo, že by to niekomu padlo na hlavu, ale to bolo len šťastie.
No a keď udeľujeme, keď udeľuje samospráva takéto dotácie, tak potom tí, ktorí ich aj prijmú, tí prijímatelia, naozaj majú málo času na to, aby ich aj použili. Oni použiť ich mohli síce aj podľa platnej právnej úpravy aj dnes, nie v tom roku, keď tú dotáciu dostali, mohli ju použiť aj v nasledujúcom roku, ak požiadali o výnimku a výnimka im bola udelená v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, ale problém bol, že zúčtovanie sa nedalo posunúť. Čiže zúčtovanie tej dotácie sa muselo udiať v tom istom rozpočtovom roku, ako bola dotácia udelená. Čiže zbytočne sa aj tá výnimka dávala, tá výnimka sa mohla možno dávať asi len v priebehu toho roka, lebo inak by to nedávalo zmysel, ale aj keď sa udelila výnimka na použitie dotácie, tak sa nedala udeliť výnimka na zúčtovanie dotácie.
A tento návrh zákona práve rieši možnosť, že pokiaľ sa tým nebude navyšovať celkový dlh obce, alebo teda tej konkrétnej samosprávy, musí ísť obec, môže to byť aj mesto aj župa, tak je možné povoliť aj zúčtovanie takéhoto typu dotácie s rozpočtom samosprávy nie v tom danom kalendárnom roku, ale v inom období, ktoré bude obsiahnuté v tej výnimke, v tom povolení zo strany, zo strany obce alebo mesta. A to, koľko to bude, už, samozrejme, je na samotnej obci. Ja predpokladám, že keďže ide o bežné výdavky, lebo kapitálové výdavky nie sú problém, však tam sa to dá do troch rokov nejakým spôsobom zužitkovať a vyúčtovať, ale pôjde častokrát o bežné, pôjde vlastne o bežné výdavky, tak predpokladám, že to bude do nasledujúceho roka po tom roku, kedy bola dotácia udelená. Čiže dáme ešte rok priestor na to, aby keď zbehne celý proces, prijímateľ dotácie si vysúťaží alebo uzavrie zmluvu s dodávateľom na realizáciu toho projektu, tak bude to môcť nielen využiť v tom ďalšom roku, ale aj do toho konca toho ďalšieho roka zúčtovať.
Čiže nie je to, nie je to v zásade nejak zložitý návrh. Len som to chcel popísať, lebo aby sme všetci vedeli, o čo ide. Je to v zásade pomoc tým samosprávam, ktoré takéto typy dotácií majú. Neni to len teda niečo pre Bratislavu, hoci ja, samozrejme, ako komunálny poslanec Bratislavy sa zaujímam najviac o ňu, ale je to aj pre ďalšie mestá a obce, ktoré pracujú s takýmto typom dotácií, a mám poznatky, že, aj od nich samotných, že by takého niečo uvítali.
Takže preto prosím aj o podporu. Ten, kto má nejaký vzťah k samospráve, tak vie, že toto tej samospráve vie pomôcť. Je to taký malý zásah, ja to volám také malé zásahy legislatívne, ktoré vedia pomôcť. A nie sú to nejaké zásadné veci, ktoré by teraz ovplyvňovali celú spoločnosť, ale sú to také malé zásahy, ktoré vedia vylepšiť život samospráve tým, ktorí to potrebujú, a aj vedia potom následne vďaka nim skrášliť svoje okolie alebo zlepšiť život tým ostatným.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolegynky, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som veľmi v stručnosti chcel privítať tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože aj pán predkladateľ nás vyzval, ktorí sme nejakým spôsobom činní v samospráve, či už v miestnej alebo regionálnej, pretože tento návrh sa týka možných posunov v pravidlách rozpočtovania samosprávy regionálnej, miestnej, aby sme sa k tomu vyjadrili. Myslím si, že takýto, takáto zmena zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy by mohla byť uľahčením pre rôzne aktivity, rôzne projekty, ktoré jednotlivé mestá a obce, samosprávne kraje realizujú, pripravujú a realizujú. A možno by som len tak pre takú ilustráciu mohol povedať, že takýto systém existuje v prípade, keď získame dotáciu z nejakého štátneho orgánu, z nejakého ministerstva, ktorú je možné proste realizovať aj dlhodobejšie, nie nutné zúčtovať a zrealizovať ju v rámci toho rozpočtového roku, v ktorom sa dostáva, pretože môžu nastať rôzne komplikácie, ktoré takýto systém potom umožňujú.
Toto sa navrhuje v súvislosti viac-menej s niektorými tými dotáciami na, alebo s riešením projektov skôr toho investičného charakteru, stavebného charakteru. Ja mám takú otázku alebo na predkladateľa, či sa uvažuje alebo uvažovalo sa v prípade, že sú aj dotácie na podporu iných mäkkých projektov z bežných výdavkov. Napríklad dotácie na podporu športu. My máme vždy ku koncu roku frmol, pretože už do pätnásteho musia predložiť všetci prijímatelia dotácií všetky doklady, ktoré ešte nemusia byť komplet, lebo do konca roku je ešte, sú ešte dva týždne, potom sa, potom prídu Vianoce, predsilvestrovský čas a či teda sa uvažovalo aj v tejto oblasti. To je taká možno otázka, ktorá by, ktorá by stála za zodpovedanie s tým, že sa tu uvádza, uvádzajú situácie, ktoré sa môžu vyskytovať v praxi, keď samospráva poskytne tieto dotácie vo forme bežných výdavkov aj na aktivity, ktoré si vyžadujú odsúhlasenie stavebného úradu alebo stavebné povolenie, čo sú procesy, ktoré spolu s transparentným prídelom dotácií trvajú niekoľko mesiacov a následne nie je objektívne možné poskytnúť tie dotácie, v danom rozpočtovom roku použiť, a už vôbec nie vyúčtovať.
Čiže tu je ten, tá spojitosť aj na stavebné konanie, teraz, samozrejme, prídu tie nové stavebné postupy, ktoré ešte nevieme, či budú zrýchlené procesy alebo sa tie procesy po tom roku ´24, keď nadobudne platnosť zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní, aký to bude mať potom v praxi dopad, či sa tie procesy zrýchlia alebo spomalia a pri tom prechode sa môžu vyskytnúť nejaké poruchy. Takže určite táto, tento návrh je z môjho pohľadu, z pohľadu skúseností, ktoré máme s projektami v samospráve, dobrý a, teda možno s tou jednou otázkou, ak budete môcť zodpovedať, potrebný.
Takže ďakujem pekne za slovo.

Áno, ja súhlasím s vami, pán poslanec Blcháč. Práve aj návrhom zákona bolo ponúknutie riešenia, ktoré samospráve umožní, aby v pravidlách, na základe ktorých poskytujú dotácie, bol upravený spôsobom, najmä lehota ich zúčtovania s vlastným rozpočtom tak, aby tieto dotácie nemuseli byť zúčtované do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté. Tu sa jedná napríklad o dotácie, ide napríklad o situáciu, keď dotáciu bude možné vyúčtovať do konca rozpočtového roka nasledujúceho po rozpočtovom roku, kedy bola poskytnutá. Podmienkou však je, že samospráva nemôže cezročne poskytovať dotácie spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.
Tento návrh zákona určite je takou legislatívnou barličkou aj pre samosprávu pri tejto oblasti. Takže kvitujem, že bol predložený a ja si osobne myslím, že samospráve to určite pomôže pri riešení dotácií a riešení tejto oblasti.
Takže ďakujem pekne.

Ja chcem len poďakovať pánovi kolegovi Svrčekovi, že potvrdil tie moje úvahy, ktoré som predniesol v rozprave, s tým, že vie tiež, o čom hovorí, pretože sa zaoberá agendou nielen právnickou ako právnik, ale aj agendou výstavby. Vieme, že on je tým, ktorí tu väčšinou predkladajú veci okolo aj Štátneho fondu rozvoja bývania a všetkého, čo s tým súvisí, všetkých tých procesov, ktoré bežia, vrátane poskytovania dotácií.
Takže ďakujem pekne za komentár.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov. Áno, myslím, že v tejto rozprave sa vyjadrujeme vlastne všetci, ktorí sa zároveň venujeme aj teda komunálu, respektíve župe. A takisto ja tiež chcem prispieť, som nakoniec jedným z predkladateľov. Chcem poďakovať kolegovi Vetrákovi, ktorý to teda spracoval. A jednoznačne ja mám skúsenosti presne rovnaké, či už ako poslanec, alebo aj opačne, skutočne zo strany úradu, kde sa to fakt nestíhalo a ona to má vlastne to bé, čo stále hovorím, že zdravý rozum. Keď sa to nestíhalo, vždy to potom zvádzalo k tomu, že no nejak to treba proste urýchliť a niečo treba už aj podať, čo ešte nie je. Čiže toto je presne to riešenie, ktoré robí veci zmysluplnejšími, ktorý do toho dáva zdravý rozum, ktorý vytvára väčší časový priestor na kvalitnú realizáciu potom toho akéhokoľvek projektu, respektíve dotácie a takto vlastne pomôžeme vlastne na oboch stranách. Aj tá realizácia vždy bude kvalitnejšia a nebudete nútiť nikoho vlastne robiť také tie, tie malé nepravdy alebo čo. Ale bude na to časový priestor, aby sa to pekne pripravilo, povolenia získali, zrealizovalo a následne s dostatočným časovým, časovým priestorom aj, aj teda vyúčtovalo. Takže veľmi dobrý zákon.
Kolegynky, kolegovia, chcem tiež veľmi poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem pekne.