72. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, ďakujem za všetky pripomienky. Skúsim, koľko stihnem.
Začnem od kolegu pána Kočiša. Takto. Jednu vec treba jasne povedať, že dištančné vzdelávanie kvôli energetickej kríze normálne nesmie, nesmie byť. Tie škody, ktoré, či už na samotnom učení, alebo aj na psychike detí, sú násobné oproti akýmkoľvek nákladom na energie. Tu jednoznačne deti patria do škôl. Hovoril som to počas covidu a budem to hovoriť aj počas energetickej krízy. Je psou povinnosťou štátu, aby zaplatil a teda našiel dodatočné zdroje na to, aby bolo za čo kúriť, za čo svietiť a za čo teda deťom navariť v tej škole. To dneska je úplný základ. A ono to je tak jak s domom. Treba stavať základy a potom môžme na komíne dávať kohúta. Takže toto si treba uvedomiť, preto to ja hovorím, že aj fakt nápad, ktorý dáva zmysel, teraz ho nemôžme, nemôžme realizovať.
A ešte sa stihnem venovať pánovi kolegovi Krajčírovi, ale veď treba naše riešenia aj počúvať. Volá sa to zvýšenie životného minima. Proste my hovoríme, zvýšme zásadnejšie životné minimum, naňho je zavesených celých asi vyše 30 dávok, ktoré postihujú väčšinu, alebo povedzme že všetky ťažké životné situácie, rôzne-rôzne-rôzne, a takto vlastne sa dostanú vlastne tie peniaze k tým, ktorí to potrebujú. Tam je aj príspevok na bývanie, tam je príspevok, ja neviem, za proste postihnutie, tam je príspevok na čokoľvek. Toto je tá cesta, ten systém dávok možno nemáme dokonalý, ale máme ho, a nikto ho nespochybňuje ako systém, proste ono to na veľa-veľa percent funguje. Čiže toto bol náš návrh.
Ešte raz to zopakujem, zvýšenie alebo zásadnejšie zvýšenie životného minima... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)

Asi si to vydiskutujete potom individuálne s kolegami. Tak vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Tak isto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1186, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1234.
Dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Vetrákovi, aby návrh zákona uviedol.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1186.]

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mali sme skutočne rozsiahle a početné diskusie, keď sa prijímal nový zákon o územnom plánovaní a nový stavebný zákon, a nie všetko sa v tom čase podarilo vyrokovať, prípadne dotiahnuť alebo aj podchytiť niektoré otázky, ktoré si vyžadovali ešte ďalšie diskusie a svojím spôsobom si stále vyžadujú ďalšie diskusie, lebo dajú sa nastaviť rôznym spôsobom. Jedna z tých otázok, ktoré sme vtedy neriešili a zostali nám v takom tzv. balíku ďalších a súvisiacich zmien legislatívy, bola aj otázka, ak nastane v samospráve situácia, že zastupiteľstvo uznesením upraví a schváli nejakú predstavu, akým spôsobom by sa mal zmeniť územný plán obce alebo teda mesta alebo župy, tak máme situácie v samospráve, kedy napriek tomu, že je schválené platné uznesenie zastupiteľstva, niekedy dokonca aj také, kde bolo prelomené veto starostov, primátora, tak jednoducho ten príslušný úrad, či už miestny, mestský, magistrát, takéto uznesenie nevykoná a zastupiteľstvo v zásade nemá iný spôsob potom, ako sa domôcť toho, aby schválené uznesenie sa aj pretavilo do praxe, do konkrétnej zmeny územného plánu.
Tento návrh zákona preto upravuje túto situáciu spôsobom, že obstarávateľ tej konkrétnej územnoplánovacej dokumentácie, lebo nie vždy to musia byť zmeny a doplnky územného plánu, niekedy to môže byť aj štúdia urbanistická, jednoducho ten, kto má za úlohu obstarať tento plán, teda či už je to úrad alebo magistrát, bude povinný takýto plán obstarať alebo takúto zmenu, ktorá vyplýva z uznesenia zastupiteľstva, bez toho, aby si mohol vyberať, že či to spraví alebo nespraví. Nakoniec my už dnes v zákone o obecnom zriadení máme napísane, že úrad, obecný úrad je povinný vykonávať uznesenia zastupiteľstva, len nejak v praxi to nefungovalo, pretože tie úrady sa vyhovárali, že ony postupujú nie v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale že postupujú v zmysle stavebného zákona, tak aby nedochádzalo k takýmto nedorozumeniam, nezrovnalostiam, tak to upravujeme priamo do stavebného zákona, takúto povinnosť pre, či už pre úrad alebo obecný úrad alebo magistrát. To je jedna časť tej navrhovanej úpravy, teda nejakým spôsobom odstrániť nezrovnalosti, ktoré, ktoré spočívajú v tom, akým spôsobom sú v praxi napĺňané uznesenia obecných a mestských, miestnych zastupiteľstiev.
A druhá vec, po vzore Českej republiky v procese územného plánovania, kedy už aj dnes sa môže zapojiť verejnosť, tak po vzore Českej republiky navrhujeme aj zaviesť inštitút povinného prerokovania pripomienok verejnosti k návrhom územnoplánovacej dokumentácie, či už sú to štúdie urbanistické alebo aj tie zmeny, doplnky a tie ďalšie dokumenty, ktoré zákon pozná. A teda upravujeme to spôsobom, ktorý nie je jediný možný, je tam navrhovaný, navrhované určité percento v danej lokalite z populácie, Česká republika to má pomerne benevolentne nastavené na tisíc osôb, čo u nás zodpovedá v zásade zákonu o petičnom práve. Ale už keď som mal prvé diskusie s pánom podpredsedom vlády pre legislatívu, ktorý zastrešoval stavebný zákon, tak sa mu tých tisíc ľudí zdalo málo, takže sme tam to číslo nastavili na vyššie číslo, ktoré zodpovedá v princípe asi dvojnásobku tohto počtu v závislosti od populácie v danej lokalite. A v prípade, že teda sa nájde takýto počet obyvateľov, ktorí sa podpíšu pod hromadnú pripomienku k návrhu územnoplánovacej dokumentácie, tak obstarávateľ tejto dokumentácie bude povinný so zástupcom verejnosti prerokovať ich pripomienky. To neznamená, že by to brzdilo ten proces nejako, to je dôležité povedať.
To znamená, že pripomienky bude povinné, bude povinný obstarávateľ prerokovať, ale aj keď im nevyhovie, tak to nebráni ďalšiemu postupu v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. Je to, v zásade je to taký určitý kompromis, lebo viem si predstaviť, že sú aj medzi nami zástupcovia ľudí, ktorí, alebo poslanci, poslankyne, ktoré by si asi želali, aby tá verejnosť mala, mala možno aj väčšie slovo pri tých hromadných pripomienkach, lebo niektoré subjekty v tom procese majú aj také väčšie slovo, najmä rôzne, neviem, energetické spoločnosti, ktoré majú siete pod pozemkami zabudované, a tie môžu aj zabrzdiť ten proces. Zase sú aj medzi nami poslanci, poslankyne, ktoré by tam tú verejnosť možno vôbec aj neradi, že sú, že je tam vôbec zakomponovaná.
Čiže toto je taký nejaký kompromis medzi tým, čo je dnes a čo by tam mohlo byť v nejakom maximalistickom variante. Preto aj hovoríme o tom, že teda bude povinné prerokovať pripomienky, ale nie je povinné, neznamená to stop v tom procese a oproti dnešku sa táto, takáto povinnosť obstarávateľovi ukladá, pretože dnes, kto máte s tým skúsenosti, tak sa to väčšinou udeje tak, že síce dá sa hromadná pripomienka verejnosti, ale potom vlastne, keď to ide na zastupiteľstvo, tak sa akurát pripojí vyhodnotenie pripomienkového konania, kde sa napíše, že neakceptovali sme a to je celé vybavené a tých ľudí to pomerne značne, musím povedať, demotivuje od toho, aby boli vôbec nejako občiansky angažovaní aj v komunálnej či už politike alebo v samospráve, aktivitách, v samosprávnych aktivitách.
Čiže dajme troška tým ľuďom, to je aj podstatou návrhu, dajme trocha tým ľuďom takú, taký väčší pocit, že sa vedia angažovať a že aj ich hlas môže byť vypočutý, ale zároveň si uvedomujeme, že to nemôže byť spôsobom, že by niekto aj chcel zneužívať túto situáciu a brzdil by proces, pretože pre obce je veľmi dôležité mať nejaký územný plán a mať aj dobré zmeny územného plánu.
Čiže hľadáme nejaký kompromis, nebránime sa vôbec nejakým vylepšeniam medzi prvým, druhým čítaním. Ja sám chcem ešte tieto veci medzi prvým, druhým čítaním aj poriadne prekonzultovať so všetkými dotknutými zástupcami samosprávy, aj s, nakoniec aj s tripartitou, lebo stavebné veci chodia aj cez tripartitu a dokonca som aj, nieže som ochotný, ale teda, samozrejme, počítam aj s tým, že ak by sme sa niekde v tom procese zasekli, v tých vzájomných konzultáciách vysvetľovania si, že nemusíme to hnať nejako kvaltom, že musíme hneď na, v októbri to schváliť v druhom čítaní. Kľudne to potom môžme aj presunúť o mesiac ďalej, som tomuto otvorený. Jednoducho je to niečo, na čom sme sa v zásade ešte v rámci niekdajšej koalície dohodli, ako na niečom, čo chceme upraviť, ale to neznamená, že to musí byť upravené presne tak, ako je to teraz navrhnuté a aj ja teda vidím priestor na to, aby sme to mohli prípadne vylepšiť, ak budú také požiadavky medzi prvým, druhým čítaním.
Preto by som vás na záver aj chcel poprosiť, že ak máte k tomuto nejaký vzťah, prípadne aj osobné skúsenosti, viacerí ste tu z komunálu, viete, o čom hovoríme presne v tomto návrhu, tak by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu teraz v prvom čítaní, keď sa bude o tom hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Teraz udeľujem slovo pani poslankyni Zite Pleštinskej, ktorá za navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj prednesie spravodajskú informáciu.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán navrhovateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1186. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal do rozpravy, preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Konštatujem, že nikto sa neprihlásil, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pán navrhovateľ, máte záujem o záverečné slovo? Pani spravodajkyňa, predpokladám, že tiež nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu. Pani spravodajkyňa? (Reakcia spravodajkyne.) Je to prvé čítanie, takže budeme hlasovať automaticky o 17.00 hodine. Ďakujem, pani spravodajkyňa, za spoluprácu.
Takže pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je 43. bod, prvé čítanie (reakcia z pléna), hneď to bude, pán poslanec, prvé čítanie návrhu poslancov Milana Vetráka, Dominika Drdula, Miloša Svrčeka, Anny Remiášovej a Jána Kerekrétiho, vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Je to parlamentná tlač 1189 a pridelenie, teda, pardon, pridelenie výborom je v rozhodnutí 1237. Takže pred chvíľou ma informoval jeden z predkladateľov, že za skupinu poslancov tento návrh prednesie pán poslanec Dominik Drdul, ktorému udeľujem slovo.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Dominika Drdula, Miloša Svrčeka, Anny Remiášovej a Jána Kerekrétiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 1189.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, viac-menej keď sme v roku 2020 novelizovali ústavu a naštartovali sme snahu o reformu justície, tak sme zasahovali vlastne aj do právomocí Ústavného súdu, a to tým spôsobom napríklad, že do 31. júla 2021 do právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky patrilo aj preskúmavanie alebo teda riešenie agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Od 1. júla prešla táto agenda do právomocí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, avšak nie celkom šťastným spôsobom a nie v dostatočnom rozsahu. Tento prechod odzrkadľovala prijatá právna úprava, pretože Najvyšší správny súd nedostal k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov a riadne, včas, efektívne. Keďže voľby do orgánov územnej samosprávy sú vyhlásené 31. októbra, je nevyhnutné upraviť Správny súdny sporiad..., poriadok, pardon, spôsobom, akým bolo v minulosti upravené konanie v tejto agende pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. To znamená, to isté konanie s tými istými pravidlami za tých istých podmienok, v zásade len pod iným orgánom, alebo veľmi podobné konanie vo veľmi podobnom režime, len iným, inému orgánu zverené, pardon. Riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je totiž aj prioritou z pohľadu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 - 2024, resp. ´21 - ´24.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Aj ja ďakujem, pán poslanec. Teraz by som rád udelil slovo pánovi spravodajcovi, ktorý bol určený gestorským ústavnoprávnym výborom, pán poslanec Lukáš Kyselica, avšak nevidím ho v rokovacej sále, preto vás poprosím, preto vyhlasujem krátku dvojminútovú prestávku a pokúsim sa zistiť, kde sa nachádza pán spravodajca Lukáš Kyselica.

(Prestávka.)

Ďakujem, pán predsedajúci, ospravedlňujem sa za meškanie.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak výborne, môžeme teda pokračovať skôr ako ohlásené dve minúty. Pán spravodajca Lukáš Kyselica za gestorský ústavnoprávny výbor nám prednesie spravodajskú informáciu.
Nech sa páči.