72. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
By som chcela pánovi navrhovateľovi za túto aktivitu možno poďakovať, ako určite je potrebné sa tejto téme venovať, hoci väčšina členských štátov Rady Európy prijala opatrenia na rôznych úrovniach, väčšinou sú to vo forme národných stratégií akčných plánov a tieto plány často nie sú úspešne implementované v praxi. A možno práve je treba poukazovať aj takýmito témami a uzneseniami na preklenutie medzery medzi stratégiou a jej správnou implementáciou. A toto je, samozrejme, pre mnohé krajiny náročnou úlohou. Mnohé členské štáty nevyčlenili na tento účel nejaké osobitné rozpočtové prostriedky. A myslím si, že aj toto by bolo dôležité, aby Slovenská republika vynakladala na integráciu Rómov viacej finančných prostriedkov. A tie projekty, ktoré pochádzajú z fondov Európskej únie, aby boli implementované a práve zacielené na tie, povedzme, oblasti, ktoré sú proste veľmi dôležité, či už je to vybudovanie vodovodov, kanalizácií, aby vlastne Rómovia v tých rómskych osadách mali normálny život.
Ďakujem pekne za uznesenie.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi teda úvodné slovo k návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti daní. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady poslanci Marián Viskupič, Jana Bittó Cigániková, Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková. Tento návrh predkladáme súbežne s ďalšími návrhmi zákonov, ktoré teda upravujú oblasť daní a poplatkov. A všetky tieto zákony sú ako celok v úhrne rozpočtovo neutrálne a nezvyšujú tak celkové daňovo-odvodové zaťaženie v našej krajine.
Cieľom predložených návrhov, teda aj tohto konkrétneho, je znížiť niektoré druhy daní a poplatkov pri zachovaní súčasnej výšky výberu daní a poplatkov. Teda, ako som spomenul, nevyhnutnou súčasťou predložených návrhov je aj zvýšenie, resp. valorizácia tých daní, ktoré sa dlhodobo nezvyšovali alebo kde je spoločensky akceptovateľné, aby bol príslušný segment trhu zdanený viac, napríklad internetové hazardné hry.
Ale poďme teda konkrétne k tomuto návrhu zákona. Jeho cieľom znížiť daň z pridanej hodnoty na služby spojené s podávaním jedál a nápojov na 10 %. Čiže znížiť daň z pridanej hodnoty v sektore gastra na 10 %. A teda po bé, druhá časť je, že valorizuje spotrebnú daň z liehu. Valorizujeme v tomto momente znamená, že príde k jej zvýšeniu.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny, ale aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny bude mať zníženie DPH v gastre. A pozitívny budeme mať zvýšenie spotrebnej dane z alkoholu. Celkový vplyv zákona, tohto jedného konkrétneho, bude mierne negatívny. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, hlavne teda na sektor gastra, ale bude mať aj pozitívne sociálne vplyvy, keďže gastro nie sú len reštaurácie, sú to aj jedálne, vývarovne. Sú to proste všetky stravovacie služby, ktorým si aj dôchodcovia zabezpečujú, zabezpečujú svoju teda celodennú stravu častokrát. Zákon, návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv ani na informatizáciu spoločnosti, rovnako nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Takisto nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je takisto v súlade s právom Európskej únie.
Ale teda skúsim bližšie k jednotlivým článkom zákona. Takže predložený návrh zákona od 1. januára 2023 trvalo znižuje sadzbu dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % pre spomínané odvetvie gastroslužieb. Takto to má byť. Všetky daňové zákony by sa mali meniť vždy striktne k začiatku roka. Takže túto podmienku aktuálny zákon, návrh zákona spĺňa.
Čo sa týka gastronomického odvetvia bolo jedným z odvetví, ktoré bolo najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19. Reštaurácie, ale ako som spomínal, aj jedálne, pohostinstvá, vývarovne museli byť dlhodobo zatvorené a i počas lepších období koronakrízy mohli fungovať len v obmedzenom režime. V prvej vlne pandémie, počas marca a apríla 2020, ukazoval vývoj tržieb stravovacích zariadení zaznamenaných v eKase prepad o vyše 80 %. Kolegyňka, kolegovia alebo kolegyne, kolegovia, to znamená, že vlastne všetko bolo zavreté. Zostalo 20 %. To bol nejaký ten možno drobný okienkový predaj. Čiže všetko bolo zavreté. Ich tržby padli takmer na nulu. Obmedzenia pohybu obyvateľstva z októbra toho istého roka, to bola akoby tá druhá vlna covidu, spôsobili ďalší prepad tržieb cez eKasu okolo 70 %. Čiže zasa po nejakom trošku voľnejšom lete to zase podalo takmer úplne na nulu. Tretia vlna pandémie a obmedzenia zavedené v druhej polovici roka 2021, všetky gastroprevádzky de facto zatvorili. Čiže tam, tam tiež tržby boli fakt nulové. Podnikatelia v gastronómií sa doteraz nedokázali pozviechať z týchto troch, poviem že, morových rán a stále čelia kríze a hrozbe núteného ukončenia podnikania. Ešte teda stále sa vrátim ku covidu.
Zároveň popritom zatváraní sa prevádzkam zvýšili náklady spojené s dodržiavaním hygienických nariadení. Všetci si to pamätáme. A v podstate bezprostredne potom, ako sme sa teda covidom dokázali vysporiadať, ako sme ho zahrnuli do toho, že je to súčasťou nášho života a mysleli sme si, že je všetko za nami, no tak holt, gastrosektor čelí ďalšej kríze, ďalšej sérii problémov, ktorých spoločným menovateľom je inflácia, ktorá im zasadila ďalšiu, ďalšiu ranu.
Treba však jednoznačne povedať, že toto odvetvie štát nevyhnutne potrebuje. Podnikatelia pôsobiaci v ňom umožňujú stravovanie občanov, a to budem stále opakovať, vrátane veľmi dôležitého, dostupného, stravovania pre dôchodcov a sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Zároveň však zabezpečujú stravovanie zamestnancov ostatných odvetví, to znamená, za stravovanie zamestnancov. Ďalší zasa významným spôsobom podieľajú na servise, ktorý je poskytovaný turizmom. To je ďalšia veľmi dôležitá oblasť slovenskej ekonomiky. Väčšina gastroprevádzok využila podporu štátu na udržanie zamestnanosti. Avšak myslím, že to počúvame z gastra všetci. Táto pomoc teda nebola, nebola dostatočná a všetky štatistiky ukazujú, aj je to teda, samozrejme, realita, že museli pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov, i keď teda bola od štátu podpora vlastne, aby sa zamestnanosť udržala. Takisto niektorí podnikatelia využili odklad odvodov, preddavkov na daň alebo splátok úverov, čo bolo veľmi dôležité a veľmi dôležité riešenie, samozrejme, dočasné a ktoré len teda oddialilo nevyhnutné ekonomické záťaže. Preto zníženie sadzby DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc týmto ťažko skúšaným podnikateľom. Ale myslím, že toto stačí v úvodnom slove. Ja, samozrejme, bližšie predstavím zákon v rozprave, do ktorej sa teda hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážení teda kolegovia, vážené kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne ešte raz za slovo.
Takže ja si dovolím pokračovať v predstavovaní tohto nášho návrhu zákona. Takže už v úvodnom slove som povedal, že teda podnikatelia v gastre sú skutočne vo veľmi zlej situácii a zníženie DPH je to, čo im môže pomôcť. Čiže v prvom kroku teda zníženie DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc týmto ťažko skúšaným podnikateľom. Zároveň, zároveň teda zníženie, zníženie cien dokáže prilákať väčší počet zákazníkov. A zároveň teda, a tam je aj tá pomoc akoby ľuďom, je, že minimálne toto riešenie zníži tlak na ďalšie a ďalšie zvyšovanie cien. Čiže bude to akoby protiinflačné opatrenie a pomôže teda, aby ľudia mali stravu dostupnú, aby teda či už do tých vývarovní, či už do tých reštaurácií prišli. A takto vlastne mali z toho aj ľudia profit, ale zároveň podporovali aj, aj celý gastrosektor.
Pár slov si dovolím k tomu, že ako sme na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými Európskymi krajinami ohľadne teda sadzby. Aktuálna sadzba na gastroslužby je 20 % a sme v celej Európskej únii štvrtý najvyšší. Čo sa týka ostatných krajín teda väčšinou, veľká väčšina krajín, devätnásť krajín Európy, Európskej únie aplikuje zníženú sadzbu DPH na reštauračné služby v rozmedzí od 5 do 13 %. Čiže preto ten náš návrh 10 je taký nejaký, povedzme, že stred toho celého, ako je to bežné v Európe. Toto opatrenie je takisto jedným z krokov, ktoré priamo odporúča Európska komisia pre členské štáty EÚ na elimináciu dopadov aj aktuálnej krízy. Odhadovaný vplyv, pretože peniaze sú vždy dôležité ešte špeciálne teda, keď na to pozerám, samozrejme, z pozície predsedu finančného výboru, takže to tu jednoznačne chcem povedať. Analýzy hovoria, že vplyv na rozpočet verejnej správy pre rok 2023 by bol približne 106 mil. eur.
Ešte by som si dovolil odprezentovať zopár čísiel, ktoré teda myslím že exaktne a, bohužiaľ, negatívne expresívne ukazujú, akým veľkým problémom čelí teda alebo sektor gastra, ale aj ubytovacích služieb. Keď si zoberieme posledný štandardný rok, to bol rok 2019, a spolu keď zrátame aj počet prenocovaní domácich, ale aj zahraničných turistov, tak to bolo 7,6 mil. plus nejaké drobné, čiže 7,6 mil. prenocovaní za rok 2019 na Slovensku. Rok 2020 postihnutí teda koronakrízou iba 3,8 mil., čo je takmer polovičný pokles, ale to ešte stále je nič oproti tomu, že v roku 2021 bolo len 1,7, alebo necelého 1,8 mil. prenocovaní. Čiže obrovský, obrovský pokles a už len z tohto je vidieť, ako vážne dôsledky to, samozrejme, na celý sektor má. To, to je nielen teda tá hotelová časť, ale samozrejme, nemáte, nemáte hosťa, nemáte ani teda večeru a nemáte ani obrat v reštaurácii. Pritom treba povedať, že z dlhodobého sledovania je zrejmé, že 70 % spotreby realizujú práve ubytovaní hostia, takže ten úbytok ubytovaných hostí jednoznačne spôsobuje vlastne úbytky vo všetkom ďalšom. Len aby sme vedeli, tak rok 2019 celkové výdavky ubytovaných domácich a zahraničných turistov boli v hodnote 4,7 mld. eur. To je rádovo 4,5 % hrubého domáceho produktu krajiny, to je nezanedbateľná časť, nezanedbateľné číslo. Bohužiaľ, teraz nám to chýba. Ale zároveň je to teda šanca, kde sa vieme posunúť ďalej, kde to vieme celé pomôcť. To je ten jeden z dôvodov, prečo, prečo teda navrhujeme zníženú 10-percentnú sadzbu.
Mám tu ešte čísla aj o zamestnanosti. Poviem len veľmi rýchlo. Zamestnanosť pred krízou v sektore bola cca na úrovni 110-tisíc ľudí v roku 2019, keď si pozrieme rok 2021, ťažko tam robiť priemer, lebo v tých ťažkých mesiacoch to bolo asi 71-tisíc, čiže obrovský pokles. Potom už pri tom zlepšení to bolo okolo 90-tisíc, čiže nech priemerne povedzme, že, že 80-tisíc, čo je vlastne o vyše 30-tisíc. To je, to je viac ako 30-percentný pokles. Zasa tým je povedané, aké veľké, aké veľké problémy sú.
Toľko teda asi zatiaľ ku teda tej jednej časti, ku zníženiu dane z príjmu. Zároveň, ako som povedal, keďže ctíme to, že nie sme v stave, že teda vieme znižovať dane a nejak sanovať výpadok štátneho rozpočtu, nevieme ho sanovať, tá situácia je veľmi ťažká, preto prichádzame v súlade s našimi pravidlami s tým, že teda niekde tie peniaze musíme nájsť a to k tomuto sme urobili dvojičku, kde teda sme sa prihlásili aj k tomu, čo OĽANO dlhodobo chcelo, zvýšiť daň z alkoholu. V zákone, v návrhu zákona navrhujeme valorizáciu spotrebnej dane z alkoholu o 30 % z aktuálnej sadzby 1 080 euro na sadzbu 1 404 euro na jeden hektoliter stopercentného alkoholu. Ako som povedal, dôvod je teda, aby, aby neboli negatívne dôsledky na rozpočet.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, rokovací čas na dnešný deň sa nám naplnil. Chcem sa spýtať, že ešte ako dlho?

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ja si myslím, že tri minútky asi dajme toto.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tri minúty by ešte mohol mať, aby sme mohli uzavrieť tento bod a nenechali ho, ako sa hovorí, rozprplaný do utorka. Tak nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem. Takže už v podstate mi zostalo len vysvetliť teda, prečo dáva zmysel zvýšiť spotrebnú daň na alkohol, i keď hneď na začiatok poviem, zvýšenie akejkoľvek dane vždy má potenciál negatívnych dôsledkov, ale jednoducho nejaké tie príjmy do rozpočtu potrebujeme. Takže toto je daň, kde je priestor a dáva zmysel vlastne túto daň valorizovať. A budem hovoriť valorizovať preto, pretože daň z liehu, ktorá je teda tou hlavnou časťou, sa nevalorizovala vyše 10 rokov. Keď sa pozrieme, čo má rovnakú cenu ako pred desiatimi rokmi, pretože to je pevná sadzba v zákone. Takže okej. Keď sa pozrieme na hodnotu inflácie za tých 10 rokov, tak je ešte vyššia ako 30 %, preto vlastne sa viac-menej len tá sadzba zvýši na aktuálnu úroveň, ako, ako vlastne zahrnutie inflácie za ten, za, za tento čas. Ak teda bude stabilný vývoj spotreby, je predpoklad pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy, minimálne na úrovni 86 miliónov eur.
Ako som spomenul, vychádzame takto v ústrety kolegom z OĽANO, ktorí teda dlhodobo navrhovali práve zvýšenie tejto dane z liehu. O čo sme to vylepšili je, že priamo takto povieme, že kde to zvýšenie skončí. Dobre. Ak chceme teda piť, to nie je životná nutnosť, takže tam si ľudia trochu priplatia. Jesť je životná nutnosť, preto vlastne prenášame tú výhodu, aby sa dostala k ľuďom, aby bolo jedenie dostupnejšie a teda sa zlacnilo, prípadne aspoň stlmil nárast, nárast spôsobovaný aktuálnou situáciou. Je to teda takto. Daňová dvojička, ktorá zasa v súlade s našimi pravidlami, nechceme zvyšovať byrokraciu, nechceme zvyšovať ďalšie a ďalšie úradovanie, takže toto nespôsobí žiadny, žiadny nárast byrokracie. Je to vlastne len zmena sadzieb a zároveň, a to je už asi posledné, čo dnes stihnem a čo dnes poviem, práve naopak, zvýšenie DPH výrazne zníži motiváciu na daňové podvody, výrazne to, a týmto to pomôže práve tým poctivým podnikateľom. Toto si uvedomme.
Poctivý podnikateľ platil poctivo DPH-čku, nepoctivý neplatil a ten rozdiel bol veľmi veľký. Toto riešenie pomôže len tým poctivým. Ak niekto DPH-čku neplatil, nemáme mu ako pomôcť, ale ten poctivý podnikateľ, tá jeho nevýhoda sa výrazne zníži. A ja som presvedčený, že aj pri tých nepoctivých vlastne sa, budú mať menšiu výhodu pri tej nižšej sadzbe, ale riziko zostáva rovnaké, takže som presvedčený, že sa zníži miera šedej ekonomiky a aj ten stošesťmiliónový spomínaný negatívny vplyv na rozpočet bude nižší. Ja tak si dúfam, že budeme až prekvapení, ako toto dokáže, dokáže veľmi pomôcť.
Verím, že toto nie je politický zákon, plénum máme síce prázdne. Veľmi si vážim každého jedného, kto ste tu vydržali takto sedieť a poprosím a chcel by som teda celé, celé spektrum poprosiť o podporu tohto zákona. Som presvedčený, že to bude silnou pomocou a podporou, či už pre ten gastrosektor, či už pre zamestnancov v gastrosektore, alebo vlastníkov reštaurácií, ale hlavne pre ľudí, ktorí budú mať prístupnejšie stravovacie služby.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť, kolegynky, kolegovia a želám pekný víkend. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Marián, je to také úsmevné, keď vy ste prišli s takýmto zákonom a ty hovoríš v svojej rozprave, že odniekiaľ predsa tie peniaze musíme zobrať. No, lenže treba si spomenúť, že zdanenie negatívnych externalít, čím je aj alkohol aj hazard, navrhoval aj Igor Matovič ako minister financií v tom svojom balíčku a vy ste to zahrabali pod čiernu zem. Ja si pamätám jak ste tu vystupovali proti nemu, dokonca tu bol jeden z vašich hlavných argumentov, že Matoviča nám tu vo vláde netreba, kvôli tomu, že „ide rozvraciať, rozvracať" verejné financie a nerobí to dobre ako minister financií. Dokonca som sa teraz dočítal pred chvíľkou, že už máte aj podpisy na jeho odvolanie pozbierané. No tak veľmi úspešná cesta. A teraz ste úplne zmenili rétoriku a obhajuješ tu to, čo si predtým zatracoval. Ďakujem.

Ja nejdem riešiť, čo, kto, kde, ale idem riešiť samotnú podstatu. Čo sa týka tohto zákona, ja som rada, že ste pristúpili k tomu alkoholu, pretože tam dlhodobo naozaj my tlačíme na to a ak sa nájde cesta, akým spôsobom znížiť DPH-čku, DPH-čku reštauračným a ubytovacím zariadeniam. Našli ste peniaze, kde by to mohlo byť, tak je to v pohode. Myslím si, že takto si to Igor naozaj aj predstavoval, že ak chceme niekde ubrať, musíme, musíme, musíme povedať, kde, odkiaľ a ako, takže ja kvitujem, kvitujem to, že nakoniec ste pristúpili k jeho návrhu zákona zdaňovania alkoholu. To je jedna vec.
Druhá vec. Súhlasím s tým, že, že, že, že by to mohlo zabrániť šedej ekonomike, keďže tento, tento sektor ja poznám, tak je pravda, že ak niekde naozaj bola šedá ekonomika, kde kvitla jak ruže, tak, tak to bol gastrosektor. A kvitne dodnes. Ja len pevne verím, že, že to, ako to máte, ja nie som ekonóm, ja len viem, ako to funguje v praxi a idem na to sedliackym rozumom. A pevne verím, že vy ako ľudia, ktorí narábate s peniazmi a s ekonómiou, s ekonomikou, že to, že to máte dobre zrátané. Ak sa pomôže čo len jednej prevádzke, ja budem rada, pretože každý potrebuje prácu, každý potrebuje peniaze, každý potrebuje fungovať, každý potrebuje žiť. Takže ja za to zahlasujem a to je tak asi všetko, čo by som k danej téme povedala.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolega Marek, no nechodil si na koaličné rady, tak to, nechcem do toho veľmi tú politiku, ale toto bol jeden z našich návrhov úplne od začiatku krízy, v podstate od začiatku vládnutia. My sme stále hovorili, že teda tomu gastru treba znížiť, ale aj pri tých návrhoch na to zvýšenie alkoholu, my sme toto stále hovorili, veď áno, Igor, v súlade so slovami spojme to, spravme z toho dvojičku, tu znížime, tu zvýšime. My sme boli, my sme proti zvyšovaniu daní, čiže, áno, ak je len samotný návrh, ktorý len zvyšoval, navyše v polovici roka, tak proti tomu sme boli, ale my sme vždy hovorili, že vieme si predstaviť niekde zvýšiť, ak sa zníži. Čiže to, prečo vlastne to teraz dávame ako teda už v tomto momente opozičná strana, tak práve preto, že my sme sa nevedeli dostať cez tú koaličnú radu. My sme toto navrhovali dva roky. Presne takúto dvojičku bez vplyvu na rozpočet, aby sa ten pozitívny a negatívny vplyv vyvážil. Ale dobe. To je za nami, venujme sa podstate, tak ako hovorí kolegynka Monika Kozelová. Presne tak, nepozerajme na, na všetko cez politiku. Toto je o tých gastro podnikateľoch, o tých poctivých, ktorí majú toho plné zuby, majú to ťažké, gniavia ich presne tí nepoctiví.
Monika, máš úplne pravdu v tom, že ak niekde kvitne šedá ekonomika, tak v gastre a ak je nejaká šanca, ako ju znížiť, tak popri kontrolnej činnosti, ktorá ale sama o sebe nepomôže, je to práve tým znížením DPH. Pretože, ak to DPH neznížime, tie podniky sú, veľa z nich je fakt blízko konca. A viete, keď nám skončia podniky a skôr skončia ešte tie poctivé ako tie nepoctivé, tak nám žiadna kontrola nepomôže, lebo nebude čo kontrolovať. Desaťpercentná daň je presne tá sadzba, kde sa už neoplatí robiť podvody. Pretože robiť daňové podvody je riziková záležitosť a finančná správa funguje, čiže podnikatelia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, dámy a páni. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Pre stručnosť a ušetrenie vášho času by som si dovolil z praktických dôvodov uviesť a odôvodniť obidva materiály týkajúce sa ratifikácie k protokolom pristúpenia k Severoatlantickej zmluve Fínska a Švédska, pretože obsahovo sú totožné, ide len o dve rôzne krajiny, ktoré požiadali o členstvo spoločne.
Vláda 20. júla, vláda Slovenskej republiky 20. júla vyslovila súhlas s ratifikáciou oboch protokolov. Keďže prístupové protokoly majú charakter politickej medzinárodnej zmluvy, podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pred ich ratifikáciou pani prezidentkou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Obe krajiny 18. mája oficiálne požiadali o členstvo v NATO. Na samite NATO koncom júna v Madride spojenci spoločne pozvali Fínsko a Švédsko do NATO, nasledovali rýchle prístupové rozhovory, ktoré overili, potvrdili pripravenosť oboch krajín prevziať na seba záväzky a povinnosti, ktoré vyplývajú z pristúpenia k Washingtonskej zmluve a 5. júla Rada NATO s ministrami pristupujúcich krajín podpísali príslušné prístupové protokoly a zároveň sa spustila vnútroštátna, v každej krajine spustili vnútroštátne právne schvaľovacie procesy u všetkých spojencov, u všetkých tridsiatich spojencov vrátane nás.
K dnešnému dňu prístupové protokoly ratifikovalo 27 spojencov. Ostali tri krajiny, ktoré prístupové protokoly neratifikovali, je to Slovensko, Maďarsko a Turecko. Predpokladám, že ratifikácia v Maďarsku príde na program tento týždeň, podľa informácií, ktoré máme. Samotné protokoly nadobudnú platnosť v deň, kedy všetci spojenci oznámia vláde USA ako depozitárovi Severoatlantickej zmluvy svoj súhlas s protokolmi. Naším politickým záujmom je, aby toto bolo čím skôr.
Chcel by som zdôrazniť, že rozhodnutie Fínska a Švédska požiadať o vstup do Aliancie je priamou reakciou na ruskú agresiu voči Ukrajine. Ruská invázia spôsobila také zhoršenie bezpečnostného prostredia v Európe a také obavy Fínska a Švédska o svoju bezpečnosť, že obe krajiny prehodnotili svoje dlhoročné koncepty neutrality, v prípade Švédska 200 rokov, resp. vojenskej neangažovanosti v prípade Fínska od jeho vzniku.
Pár poznámok k tomu, okrem týchto technických. Štát plní mnoho funkcií. Jedna z tých najzákladnejších je starať sa o teritoriálnu integritu, suverenitu, bezpečnosť a nenarušiteľnosť hraníc. Keby sme zabudli na všetky iné funkcie štátu, tak táto je tá najelementárnejšia. Slovensko uvažovalo presne rovnako. Od roku, od svojho vzniku, od ´93 sme prebrali ambíciu Česko-Slovenska uchádzať sa o členstvo v NATO aj v Európskej únii, pretože toto nám podľa nás poskytovalo najlepšie garancie toho, čo som povedal – našej bezpečnosti, suverenity, teritoriálnej integrity.
Mal som to, tú česť a privilégium byť od vzniku slovenskej diplomacie od roku ´92 súčasťou tohto procesu. V roku ´94 sme pristúpili k Partnerstvu za mier, neskôr k intenzifikovanému dialógu, neskôr k akčnému plánu pre členstvo. Snažili sme sa aj my vstúpiť tak rýchlo ako Fínsko a Švédsko. Bohužiaľ, situácia v tom čase bola zložitejšia a zároveň aj jednoduchšia, svet nebol taký rozkývaný, ako ho vidíme dnes, a zároveň naša pripravenosť bola pod otáznikom. Po jedenástich rokoch našej snahy, presviedčania a prípravy práce diplomatickej so spojencami sme spolu s premiérom Dzurindom odovzdávali záverečný ratifikačný protokol vo Washingtone o pristúpení, teda správcovi Washingtonskej zmluvy, o pristúpení Slovenska.
Keď sa na to pozriem dnes, s dnešnými očami, asi sme neurobili historicky správnejšie rozhodnutie a vôbec v celej stáročnej histórii, ktorú dokážeme sledovať. Podľa môjho názoru Slováci a Slovensko urobilo dvakrát zásadné strategické rozhodnutie, prvé bolo vstúpiť spolu s Čechmi do Česko-Slovenska v roku 1918, čo nás vôbec zachránilo ako takých. Keby sme toto rozhodnutie neboli urobili, tak dneska sme pravdepodobne obyčajný drobný folklórny podtatranský súbor. A toto druhé rozhodnutie, vstúpiť do Európskej únie a NATO, nám poskytlo úroveň bezpečnosti a suverenity takú, akú sme doposiaľ nikdy v histórii, ktorú dokážeme dokumentovať za stáročia, nemali.
Preto chcem povedať, že plne podporujem a vláda podporuje ambíciu Švédska a Fínska stať sa našimi spojencami. Sú to blízki spojenci politickí, sú to veľmi inšpiratívne krajiny politicky, úroveň demokracie, rozvoja, stability v týchto krajinách je závideniahodná, v mnohom by nám mohli slúžiť vzorom, napríklad v ich spôsobilosti obrany a vojenských, ktoré tiež by pre nás mohli byť vzorom a inšpiráciou. Spomeniem len to, že Fínsko, krajina, ktorá je podobná Slovensku, 5,5 milióna obyvateľov, s oveľa väčšou, samozrejme, ekonomickou silou, ale päťapolmiliónová krajina má dvojnásobný počet stálych vojenských síl v službe a neporovnateľné množstvo vojenskej techniky, niekoľko tisíc obrnených bojových vozidiel, viac ako sto lietadiel, zakúpili nových 64 najmodernejších stíhačiek F-35. Táto kapacita ich je skutočne závideniahodná a úroveň výcviku je závideniahodná.
Čiže pristúpením týchto dvoch krajín Slovensko získava nielen dvoch vynikajúcich nových politických spojencov, s ktorými sme boli aj tak už úzko zviazaní, pretože sme spolu členmi Európskej únie a máme silné väzby spolu, ale získavame aj formálny spojenecký záväzok, taký ten tradičný mušketiersky čestný záväzok ´jeden za všetkých, všetci za jedného´. Obidve krajiny sú partner v obrannej výrobnej spolupráci. Pred časom sme uzavreli kontrakt s Fínskom, ktorý zahŕňa aj náš obranný priemysel pri výrobe a zabezpečení nových kolesových obrnených vozidiel pre naše ozbrojené sily. Nedávno minister Naď podpísal podobný kontrakt so Švédskom, ktoré je jedným z najväčších a najmodernejších výrobcov obranných technológií v Európe, kontrakt, ktorý zaobstaráva pásové obrnené vozidlá pre slovenské ozbrojené sily. Okrem toho Švédsko je výrobcom reputovaných bojových stíhačiek JAS Gripen, ktorých má vo vlastnej výzbroji okolo 140, 139, neviem presne koľko.
Dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci, na záver by som vás chcel požiadať o podporu tohoto protokolu. Pre Slovensko je to dôležitý krok. Náš priestor stability a bezpečnosti sa týmto zvyšuje. Naša suverenita a bezpečnosť je týmto krokom garantovaná lepšie.
Ďakujem vám pekne za pozornosť a, pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol túto správu (1086a) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Fínskej republiky (tlač 1086).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Fínskej republiky (tlač 1086) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1135 z 15. augusta 2022 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Fínskej republiky (tlač 1086) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Fínskej republiky (tlač 1086) v zlúčenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Fínskej republiky. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Švédskeho kráľovstva (tlač 1087).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Švédskeho kráľovstva (tlač 1087) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1136 z 15. augusta 2022 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Švédskeho kráľovstva (tlač 1087) na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.