72. schôdza

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obrazu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Švédskeho kráľovstva (tlač 1087) v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Švédskeho kráľovstva. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, na dobrý čin nie je nikdy neskoro. Proces ratifikácie prijímania Fínska a Švédska do NATO nie je chrtím závodom. Ale je dobré, aby spomedzi tých troch krajín, ktoré zatiaľ tento akt neurobili, teda neratifikovali, Slovensko dnes ubudlo.
Agresívna vojna, ktorú začal kremeľský nacista, urobila viacero neuveriteľných vecí. Tá najnosnejšia, najobdivuhodnejšia je, že sa mu podarilo vytvoriť ukrajinský národ, ktorý odteraz presne vie, kde sú jeho bratia a kde sú agresori.
Potom urobil svojím krokom ešte jeden pozoruhodný krok. A zmienil ho aj pán minister. Švédsko sa vzdáva 200-ročnej neutrality a Fínsko, ktoré si svoje s mocou, po ktorej vzkriesení Putin volá, svoje užilo, sa tiež zbavuje neutrality. Švédi si za ostatné roky pamätajú výlety ruských ponoriek, teda tých, ktoré sa nepotopili a vyplávali vo svojich vodách. Fíni si toho pamätajú oveľa viac. Fíni si pamätajú zimnú vojnu z roku ´39, keď sa boľševickým Stalinovým šialenstvom zdecimovaný veliteľský zbor Červenej armády v nádeji na ľahké víťazstvo pustil do agresie voči Fínsku. Výsledkom tej agresie boli desaťtisíce padlých červenoarmejcov, ktorí bojovali proti krajine, ktorá bola jednou štyridsatinou alebo tridsaťpätinou moci boľševického Sovietskeho zväzu. Fíni bojovali statočne a hrdinsky. A výsledkom tej vojny bola vzhľadom na neuveriteľnú presilu síce ich porážka, ale takým vedľajším výsledkom bolo to, že sa Kliment Jefremovič Vorošilov, dovtedy bez diskusie veľký vodca Červenej armády, stal muzeálnym exponátom. A ešte aj zločinec a vrah Stalin pochopil, že s týmto človekom sa už do budúcnosti počítať nedá. A potom povstali maršáli ako Žukov, Rokosovskij a ďalší.
Každopádne Fíni si to dobre zapamätali a zapamätali si aj to, ako Rusko anektovalo fínske územie. Samozrejme, Fíni nemali vyhnutej, a tak pustili kus Karélie, pustili Viipuri, ktoré sa dnes vola Vyborg, a prišli o územie. Prišli o územie, presne tak ako Ukrajinci, pretože si ich sused zmyslel, že to chce.
V niečom sa tie dejiny opakujú. I botoxový trpaslík v Kremli sa domnieval, že je to otázka troch dní a v Kyjeve ho čakajú ovácie. Aj Stalin mal naplánovanú fínsku roľnícko-robotnícku vládu. Niečo podobné mali naplánované sovietski politici v roku ´68. Ale pokus s Jindrom, Biľakom a Kapkom nevyšiel celkom. Aj tam bol Kuusinen predisponovaný ako budúci fínsky premiér podrobeného Fínska. Nestalo sa. A tak sa nestalo ani to, že sa Janukovyč triumfálne vráti do krajiny, ktorú vykrádal. A to poučenie, ktoré z toho nielen pre Fínsko a Švédsko vyplynulo, vyplynulo aj pre nás, je, že vieme, kto je schopný bezprecedentného zločinu, aký v Európe v tomto rozsahu od druhej svetovej vojny nebol. To, že sa to mohlo stať, a nad tým sa musíme zamyslieť, je, žiaľ, i to, že po anexii Krymu sa Európa, ako sa to kedysi v tomto parlamente hovorilo, mierne znepokojila. A tak s jedlom rástla chuť. Samozrejme, že tvrdenia, že však Krym je len 60 rokov ukrajinský, by tí, ktorí sa o to opierajú, mohli dať do súladu v tých hlavách, ak sú vôbec toho schopní, s tým, že územie Viedenskej arbitráže patrilo 1000 rokov Uhorsku a len 20 rokov Česko-Slovensku. Takže podľa toho mal teda admirál Horthy trikrát väčšie právo anektovať južné Slovensko, ako má Putin Krym. Ale to len na okraj, aby sme videli tých, ktorí obhajujú právo toho aj onoho na to, lebo to bolo tak.
Ja vždy hovorím, že ešteže Taliani nie sú takí celkom najsúcejší bojovníci, lebo ináč by mohli žiadať hotel Laugaricio pre svoju armádu.
Každopádne, ako zaznelo vo vystúpení ministra, do NATO vstupujú dve krajiny, ktoré boli neutrálne, ale na rozdiel od nás, Slovenska, a mnohých iných európskych krajín, hádam s výnimkou Estónska, Poľska, nezanedbávali svoju obranyschopnosť. Žiaľbohu, vyspelá Európa vrátane Nemecka, hnacieho motora, roky túto obranyschopnosť zanedbávala. A preto, paradoxne, je 5-miliónové Fínsko veľkým bezpečnostným prínosom pre NATO, rovnako Švédsko. Hlupáci na Slovensku, ktorí 30 rokov bliakajú o neutralite, asi nechápu, že bezpečnosť neutrálnej krajiny je podstatne, rádovo drahšia, ak má vôbec existovať, ako krajiny, ktorú kryje dáždnik NATO. Predstava, že Fíni tú výzbroj, ktorú okrajovo zmienil pán minister, kupovali za zvyšné drobné, asi uznáte, že nemôže byť realitou. Podobne Švédsko. Takže blbečkovia, ktorí volajú po neutralite, by museli chápať, že bude podstatne menej peňazí v rozpočte neutrálne sa brániaco pripravujúcej krajiny na iné veci, lebo armáda bude potrebovať viac ako 2 % hrubého národného produktu.
Keď teraz stojíme na prahu prijatia Fínska, tak mi nedá, aby som si nespomenul, ako som v roku 1996 v čase, keď ako pán minister zmienil, sa začínalo s úvahami o tom, že by Slovensko mohlo byť členom NATO, ako som sa vtedy v senáte, respektíve v budove na Capitole stretol s významným predsedom výboru senátu, iowským senátorom Grassleym, ktorého som poprosil, aby priaznivo posudzovali uchádzanie sa Slovenska o vstup do NATO. Boli časy a boli to vtedy časy, keď sme, ako trefne diagnostikovala Madeleine Albrightová, boli v ére mečiarizmu čiernou dierou Európy. A naše členstvo v NATO bolo asi tak blízke, ako je Proxima Centauri. Každopádne senátor Grassley, tvrdý a neúprosný vyjednávač a reprezentant Ameriky, mi povedal: My vás budeme dôsledne pozorovať, budeme to vyhodnocovať a keď splníte, nepochybne odsúhlasíme. Stalo sa to a pre mňa to bolo v roku ´96 impulz, že zápas s mečiarizmom, ktorý vtedy vyzeral, že tu bude na večné časy a nikdy inak, Mečiara milovalo 70 až 75 % obyvateľov, ten zápas vyzeral stratený, ale každopádne i toto bol impulz, lebo som pochopil, že toto je jediná garancia toho, že sem zas raz neprídu spriatelené vojská zachrániť nás od kapitalizmu, od demokracie, od čohokoľvek. A dnes, keď je, dá sa povedať, na programe dňa Švédsko a Fínsko, tak si zo srdca želám, aby som mohol večer poslať mail mojej dobrej známej, prezidentke parlamentného zhromaždenia OBSE, švédskej poslankyni v Riksdagu Margarete Cederfeltovej, že už sa stalo.
Verím, že napriek tomu, čo tu ešte zrejme zaznie, je zdravý rozum a úcta k budúcemu partnerovi, ktorým Fínsko a Švédsko nepochybne je, zvíťazí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Osuský, povedal si, že na dobrý čin nie je nikdy neskoro, ale tým dobrým činom nie je len ratifikácia vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie v Slovenskej republike, ale aj samotný tento vstup oboch krajín do NATO. Tento vstup a ich rozhodnutie uchádzať sa o členstvo v NATO, ale aj celá súčasná situácia vyvracajú mýty, ktoré sme tu mali hojne už dlhé desiatky rokov. Jeden z tých mýtov hovorí, že NATO je prežitok a že by sa podobne ako Varšavská zmluva mal rozpustiť, druhý z populárnych mýtov hovorí, že alternatívnou cestou pre Slovensko je nie členstvo vo vojenských blokoch, ale neutralita. No oba tieto mýta sú nezmyselné. Ruská agresia proti Ukrajine ukazuje, že NATO nie je prežitok. Všetci normálni ľudia vnímajú, že ako člen Severoatlantickej aliancie je Slovensko bezpečnejšie, než by bolo mimo nej, že hrozba pre našu bezpečnosť a suverenitu nie je len hypotetická a teoretická, ale reálna a veľmi akútna.
A práve Fínskom a Švédskom argumentovali často zástancovia neutrality, že vidíte, ide to, ide to aj bez NATO. No nie, nejde to aj bez NATO, ...

... aj Fínsko a Švédsko si zoči-voči ruskej agresii proti Ukrajine uvedomili, že nie je reálnou cestou byť neutrálni, že treba spájať sily. Presne to sa deje v Severoatlantickej aliancii a presne to by mali podporovať všetky demokratické politické sily bez ohľadu na to, či sú vo vládnej koalícii, alebo sú v opozícii, či sú pravicové, ľavicové, aký názor majú na kultúrno-etické otázky. Myslím si, že všetci demokrati sa v tomto hlasovaní spoja a budú hlasovať za.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Osuský, za to vy máte iný názor napríklad ako ja a ja ho rešpektujem, aj keď s ním nesúhlasím, ale ešte za to vám nenadávam do hlupákov, do blbečkov a do vylízaných hlupáň, ako vy ste nazvali kolegyňu. (Reakcia z pléna.) To nevadí, hovoríte ľudí na Slovensku celkove, ktorí nesúhlasia s nejakými vecami, nemenoval ste, ale môžu mať ľudia aj iný názor ako vy. Ja rešpektujem váš, aj keď s ním nesúhlasím. Ja bol by som rád, keby aj vy, ako vy hovoríte liberál, čo radi rešpektujete iné názory, len tie vaše, keby ste rešpektoval iné bez toho, že by ste im vulgárne nadal v pléne Národnej rady. Je veľa ľudí na Slovensku, ktorí s týmto nesúhlasia. Pripájajú sa k tomu, že vidia Švajčiarsko, že vidia Rakúsko, ktoré sú neutrálne, a ešte za to nemusia byť ani hlupáci, ani blbečkovia.
Ja si myslím, že toto správanie k ľuďom, čo majú opačný názor, je neprípustné a aj vzhľadom k vášmu veku, ja si myslím, že toto by sme si mohli odpustiť. Neprekvapuje ma to od človeka, ktorý povedal, že zaslúžili si to tí v tej Juhoslávii alebo v tom Srbsku, za to, že zomreli tie deti, že si to zaslúžili, ale, bohužiaľ, sú medzi nami aj takí. V živote by som si toto ja nedovolil povedať, a to som podľa vás úplne ten najhorší, čo môže byť. Ale tak ako sa správate vy, potom sa aj ľudia správajú ku vám a ja si myslím, že toto nie je správna cesta. Mali by sme ísť príkladom, ako v tomto pléne hovoriť, bez toho, že by sme ľudí, ktorých nepoznáme osobne, nadávali vulgárne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Osuský, k vašim slovám smerom k Švédsku a Fínsku snáď ani niet čo dodať. Pokiaľ ide o Slovensko, tak, žiaľ, prežili sme si malé peklo, boli sme označovaní verejne za vlastizradcov v súvislosti so zmluvou s USA a na niektorých poslancov, resp. na ich rodiny neboli výnimkou ani útoky, či už verbálne, alebo aj fyzické. Niektorí z krikľúňov sa troška zmiernili, keď agresor Putin napadol Ukrajinu, ale, žiaľ, niektorí kričia stále a ukazujú na nás prstom. Pokiaľ mám správne informácie, tak švédsky veľvyslanec je teraz na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky. Tým krajinám na vstupe do NATO záleží a ja verím, že to odobrí aj náš parlament.
Ďakujem za váš príhovor.

Ďakujem pekne. Chcem povedať na tému výrazivo, že toho, čím som bol ja častovaný presne z tej strany iného názoru, ľudí iného názoru, by som mohol tuná predvádzať litánie.
Chcem teda len povedať, že ctím akýkoľvek iný názor, len nesmie stáť na hrane, ale za hranou vlastizrady, a to nie je teda téma, ktorá nás môže líšiť, napríklad o tom, či sa má platiť školné, alebo nemá platiť školné na vysokých školách, alebo ix iných vecí. Tuná stáť na pozícii agresora a zločinca z Kremľa je vlastizradný postoj a ten nezasluhuje nijakú ochranu a nikdy sa ho odo mňa nedočká a, samozrejme, tobôž nie úcty. To nie je iný názor, to je vlastizrada.
A pokiaľ ide o to NATO a o to, že má byť rozpustené, viete, všetci susedia dnešného Ruska, vtedy Sovietskeho zväzu, zažili agresiu zo strany tejto krajiny, z ktorej málokedy prišlo niečo dobré, a preto si to treba pamätať, pretože hlásne trúby a zradcovia i domáci, všetci Chmelári a podobní, tvrdia, že NATO obkľučuje Rusko. Ale NATO od svojho vzniku nikdy nenapadlo Rusko ani Sovietsky zväz, zatiaľ čo Sovietsky zväz a Rusko stihli napadnúť všetkých od Fínska po Gruzínsko. Teda znamená tie reči o obkľučovaní sú len výsledkom zdravej a zmysluplnej úvahy krajín, ktoré zažili ruskú čižmu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister, a ozaj ak je na balkóne prítomný aj veľvyslanec Švédska, prípadne veľvyslanec Fínska, tak aj ich srdečne z tohto miesta pozdravujem.
Dámy a páni, ja si nemyslím, že je potrebné vyvolávať tu v Národnej rade dnes nejaké vášne, pretože je úplne zrejmé, že Národná rada Slovenskej republiky bez akýchkoľvek problémov odsúhlasí Protokol o pristúpení Fínska a Švédska k Severoatlantickej aliancii. Preto by som skôr privítal, keby to bol priestor na možno iniciatívy, možno na slušnú výmenu názorov, nie takú, že sa budeme nazývať blbečkami a neviem kým všetkým. Ja sa pokúsim o takýto príspevok do diskusie, ktorá podľa môjho názoru je najmä v tomto období vojnového konfliktu na Ukrajine mimoriadne dôležitá.
Hneď na úvod chcem zvýrazniť jeden fakt, ktorý podľa všetkého musíme akceptovať všetci bez ohľadu na to, ako sa pozeráme na vojnový konflikt na území Ukrajiny. Týmto faktom je, že vstup Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie, opakujem, napriek tomu, že hladko prejde súhlas v Národnej rade Slovenskej republiky, sám osebe vôbec nemôže zabrániť zmenšovaniu priestoru na obnovenie mieru a elementárnej bezpečnosti v Európe, lebo ten sa doslova v Európe stráca pred očami. Ja to ešte raz poviem, tu je nejaký neuveriteľne dôležitý priestor, kde potrebujeme medzinárodnú bezpečnosť a mier a my sledujeme pomerne pasívne na úrovni Európskej únie, ako tento priestor postupne strácame a ako sa zmenšuje. Nebezpečné je, že tento priestor sa nahrádza hazardnou stratégiou riešenia vojny na Ukrajine len výlučne vojenskou silou, prosím, už si to konečne uvedomme, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie, jednoducho ho nemá.
Všetci, ja nie som ani generál, ani vojenský analytik, ale keď čítame vážených ľudí z tejto oblasti, jednoznačne potvrdzujú, že ak tento vývoj na Ukrajine bude pokračovať, budeme vystavení dlhotrvajúcemu vojnovému konfliktu na území Ukrajiny s ďalekosiahlymi dôsledkami pre bezpečnosť v Európe, ale predovšetkým s ďalekosiahlymi ekonomickými a sociálnymi dopadmi.
Viete, v zápale vášní, a vždy sú to také vášne jednostranné, a v zápale nejakých vojnových emócií, a to je jedno, či sú protiruské, protiukrajinské, protiamerické, protizápadné, úplne absentuje akákoľvek mierová stratégia medzinárodného spoločenstva ako základný civilizačný záujem Slovenska a Európy. O tejto potrebe a obave sa naliehavo vyjadril aj pápež František, keď k účastníkom konferencie mládeže Európskej únie povedal, citujem: "Myšlienka zjednotenej Európy vznikla zo silnej túžby po mieri po toľkých vojnách vedených na kontinente a priviedla k mierovému obdobiu, ktoré trvalo 70 rokov. Teraz sa musíme všetci angažovať v skoncovaní s touto vojnovou spúšťou, kde ako zvyčajne rozhoduje niekoľko mocných a posiela tisíce mladých ľudí bojovať a umierať. V takýchto prípadoch je legitímne sa vzbúriť," hovorí pápež František. Znovu by som chcel pripomenúť, že Slovensko má svoje vlastné národné a civilizačné záujmy a pokračovanie vojny na Ukrajine sú v príkrom rozpore s týmito záujmami a v tomto duchu by sa mala správať aj Slovenská republika.
Pán minister, predpokladám, že ste si prečítali vystúpenie predsedníčky Európskej komisie k stavu Únie. Myslím, že to je povinné čítanie pre každého, kto sa chce orientovať v medzinárodnej politike. Pán minister, nájdite mi vo vystúpení pani predsedníčky Európskej komisie, ktoré bolo rozsiahle, jedenkrát slovo mier a ja vám dám fľašu koňaku. Ešte raz, nájdite mi vo vystúpení o stave Európskej únie predsedníčky Európskej komisie, orgánu inštitúcie, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne práve kvôli mierovému spolunažívaniu, jedenkrát slovo mier. Ja som to čítal, ja som tam to slovo ani raz nenašiel. Naopak. Veľakrát bola použitá formulácia vojna a treba podporovať, treba posielať zbrane, treba pokračovať. Toto podľa môjho názoru, nie je v našom záujme a toto nemôže byť ani v záujme Európskej únie.
Príklad severských krajín, o ktorých ste aj vy hovorili, pán minister, dnes Švédska a Fínska nám ponúka inú perspektívu a ja nechcem teraz hovoriť o nejakej Nobelovej cene mieru. Na budúci týždeň, na budúci rok, čiže o pár týždňov si pripomenieme 50. výročie Helsinskej mierovej konferencie, áno, v roku 1973 sa to udialo, ktorá ako prvá odštartovala eróziu železnej opony a postupný koniec rinčania zbraní v Európe. Pán minister, vy by ste možno tu vedeli urobiť prednášku o fultonskom prejave Winstona Churchilla, ktorý začal hovoriť o železnej opone, opätovnom rozdelení sveta. A prvýkrát to bolo v roku 1973, môžeme povedať, že prakticky možno 25 rokov po fultonskom prejave, kedy sa veľkí rozhodli, že musia sa postaviť k rinčaniu zbraní inak ako dovtedy. V čase najväčšieho súperenia jadrových superveľmocí v záverečnom prehlásení Helsinskej mierovej konferencie sa zúčastnené strany zaviazali, citujem, "k mierovému urovnaniu sporov a zdržaniu sa hrozieb silou a použitia sily", lebo mali elementárne poznanie a skúsenosť, že žiadna vojenská konfrontácia, do ktorej je priamo zapojená jadrová supermocnosť, nemôže mať víťaza. V pokračujúcej špirále ďalšej eskalácie, pán minister, napätia je od minulého týždňa možnosť použitia taktických jadrových zbraní už realitou a bezprostrednou obeťou a súčasťou tejto hrozby je nepochybne Slovensko ako krajina, ktorá susedí s Ukrajinou. Áno, sledujeme všetci s napätím a nepáči sa nám to, ak opäť Rusko po roku 1945 mobilizuje vojenské zálohy a hovorí o použití jadrových zbraní. Na opačnej strane sa Ukrajina chystá za každú cenu vojnu vyhrať vojenskou silou a nie náhodou jej hlavný spojenec Spojené štáty od minulého týždňa opakovane zdôrazňujú, že príde adekvátna odpoveď, ak sa Rusko rozhodne použiť zbrane, o ktorých som pred chvíľkou hovoril. Nielen ony, ale ani politické vedenie Európskej únie sa podľa tejto kritickej situácie v mene existenčnej budúcnosti krajín a obyvateľov Únie nespráva. Pritom je to Európa, osobitne tá naša stredná a východná, ktorá nesie hlavnú záťaž a bude ešte ako priestor hlavnej konfrontácie vystavená najväčšiemu riziku.
Nebudem hodnotiť ja sám, aký je vzťah dnes Európskej únie, aká je schopnosť Európskej únie presadzovať svoje vlastné európske záujmy a formulovať svoje vlastné stratégie. Neviem, či uznávate, alebo neuznávate, pán minister, ja si toho človeka vážim, budem teraz hovoriť o bývalom ministrovi zahraničných vecí Českej republiky a bývalom predsedovi Valného zhromaždenia OSN pánovi Kavanovi.

A pán Kavan, podľa vašeho úsmevu si ho nevážite a ním pohŕdate, ale myslím si, že asi to patrí do vašej výbavy. Chcem povedať, že tento človek hovorí, citujem, "Európska únia nemá dnes odvahu brániť sa americkému tlaku, ktorý je obrovský. Táto vojna nie je pre Európsku únia výhodná." Pán Kavan pokračuje: "Je výhodná pre amerických zbrojárov, pre americký energetický priemysel, pre vývozcov skvapalneného plynu, ale nie je výhodná pre Európsku úniu."
Každá krízová situácia vytvára príležitosti. Keď sme tu preberali pred niekoľkými dňami novelizáciu zákona o energetike, tak sme priznali, že končí trh s energiami v tej podobe, ako sme ho mali a musia prísť nejaké nové pravidlá. Čiže kríza priniesla šancu na nové pravidlá európskeho trhu s energiami.
Kríza, ktorá je vytvorená vojnovým konfliktom na Ukrajine, vytvára takisto príležitosti, aby Európska únia bola aktívnejšia, aby sa vymanila spod tohto tlaku, lebo ja mám rovnaký názor na to, že Európska únia nie je schopná sama formulovať svoje jasné zahraničnopolitické priority a je pod plným tlakom a v plnom ťahu Spojených štátov amerických. My by sme mali tlačiť na orgány Európskej únie, aby sa vymanila spod tohto tlaku a boli sme v týchto otázkach zásadne suverénnejší.
Pán minister, raz som navštívil spíkra alebo predsedu Knessetu, izraelského parlamentu, a mal som s ním súkromné stretnutie. Na tomto súkromnom stretnutí otvoril predo mnou skriňu a vytiahol z nej malý darček, bola to strieborná holubica mieru. A v tej skrini boli desiatky, možno stovky krabičiek, pravdepodobne v nich boli tieto strieborné holubice. A vtedy povedal spíker Knessetu, bol veľmi familiárny, Robert, my tu v Izraeli všetci hovoríme o mieri od rána do večera. Máme tisícky holubíc mieru, ktoré rozdávame, ale mier tu nemáme žiaden.
Pán minister, uvedomujete si, že my vôbec o mieri nehovoríme? Slovo mier úplne vypadlo z našej rétoriky. Áno, môžme hovoriť, kto je na vine, kto čo spôsobil, aké to má dôsledky. A našou povinnosťou je hovoriť o mieri. Mier je civilizačný, národný, národnoštátny záujem Slovenskej republiky, nie pokračujúca vojna, preboha! A nemôžete jednou vetou tvrdiť, že mier sa dá zabezpečiť tým, že sa budú pravidelne posielať na Ukrajinu ďalšie a ďalšie zbrane. Kto posiela na Ukrajinu ďalšie a ďalšie zbrane, chce, aby sa tento konflikt dostal do polohy dlhotrvajúceho vojnového konfliktu. To nie je pre nás riešenie.
A pripomínam aj to, čo sa mi zdá byť možno vtipné, ale súčasne aj pravdivé, Putin hovoril, že chce demilitarizovať Ukrajinu. Ale zdá sa, že jediná krajina, ktorá bola totálne demilitarizovaná, je Slovensko. Však sme všetko poslali na Ukrajinu, nič nemáme skoro. Náboje, húfnice, tanky, DVP-čka, pravdepodobne lietadlá, systém S-300. A teraz za veľké peniaze ideme nakupovať výrobky západnej proviencie, ale dôsledky, ktoré sú s tým spojené sú ťažko-ťažko opraviteľné a nahraditeľné. Nemôžem sa, samozrejme, vyhnúť v tejto súvislosti aj hodnoteniu, že vojna nás ohrozuje nielen bezpečnostne. Preboha, keď už niekto rozpráva z jednej aj z druhej strany, že poďme si to vybaviť, že nahádžeme na seba taktické jadrové zbrane a Sobrance sú vzdialené od ukrajinských hraníc, ja neviem koľko,15 – 20 kilometrov? A my sme ticho. O mieri z nás nikto nehovorí. Len treba ďalej pokračovať a vaľme tam tie zbrane, len aby. Ale uvedomme si, že to má aj druhý rozmer. A to je rozmer, že vojna, sankcie, ktoré, bohužiaľ, nefungujú, nás vystavujú pred obrovské sociálne a ekonomické výzvy.
Neklamme sa, ak tu niekto tvrdí, že inflácia, zdražovanie a vysoké ceny energií sú výsledkom nejakého zlého ekonomického správania sa. To nie je pravda. Zvyšovanie inflácie, zvyšovanie zdražovania, nárast cien energií je spôsobený sankciami a vojnou na Ukrajine. Je pravda alebo nie je pravda, pán minister, a treba si to priznať, posunuli sankcie o milimeter pozíciu Ruska tým smerom, ktorým my chceme? Neposunuli ani o milimeter. Tak teda keď, asi to bolo cieľom sankcií. Cieľom sankcií podľa mňa malo byť zastavenie vojenských operácií a vojny na Ukrajine. Cieľom sankcií malo byť priblížiť Ukrajinu k mieru, ale ukazuje sa, že to vôbec takto nie je. A naopak, ďalším zásobovaním Ukrajiny zbraňami len prispievame k obrovskej hrozbe dlhotrvajúceho vojnového konfliktu.
Pán minister, nie je čas nabrať odvahu a otvorene to povedať na úrovni Európskej únie, poďme prehodnotiť sankcie? Sme sa všetci už úplne zbláznili, čomu tu čelíme? Po tomto budeme rokovať o zákone o energetike, kde si budeme možno maľovať, čo sa udeje niekedy v novembri alebo decembri tohto roku. Prečo nám vláda nechce povedať a verejnosti nechce povedať, čo bude v novembri a decembri? No po prvé, lebo nevie a najmä, po druhé, ten rozsah zdražovania a dopadov na ľudí bude katastrofálny.
Je národnoštátnym záujmom Slovenska hovoriť o sankciách, ich neefektivite a predovšetkým o obrovských škodách, ktoré spôsobujú Slovensku a občanom Slovenskej republiky. Sankcie musia byť prehodnotené. A v tomto duchu by som chcel vyzvať aj vládu Slovenskej republiky, aby nabrala trochu odvahy a sa týmto otázkam venoval, pretože môžeme tu nariekať, koľko chceme, prapríčina toho, že dnes máme také obrovské sociálnoekonomické problémy, je úplne jasná. Európska únia bez vlastnej zahraničnopolitickej orientácie podľahla tlaku Spojených štátov a pristúpila na sankcie, ktoré nám nepomáhajú ani Európe nepomáhajú. A bude to viesť, pán minister, a teraz hovorím ako politik s 30-ročnými skúsenosťami, k zmene politickej mapy v Európe. To naozaj chcete, aby pokračovala situácia z Talianska v iných štátoch? Čo keď zrazu zistíme, že tu bude 7, 8, 9, 10 krajín, ktoré budú veľmi nevrlo počúvať vyjadrenia pani predsedníčky Európskej komisie, ktorá ešte drzo deň pred parlamentnými voľbami odkazuje Taliansku, že majú nástroje na to, aby prípadne zasiahli proti Taliansku, ak sa Taliansko nebude uberať tým smerom, ako si to predstavuje Európska komisia.
Veď ohrozuje sa samotná podstata Európskej únie. Prepáčte za výraz, pán minister, ale mám pocit, že Európska únia, ktorú my považujeme za dobrý projekt, je momentálne vo veľmi zlých rukách. A ohrozuje samotnú podstatu Európskej únie. A môžme sa nad tým, samozrejme, usmievať, koľko chceme, ale ja tieto hrozby reálne vidím. A nehovoriac už o tom, akú mieru dôveryhodnosti stráca Európska únia a jej orgány v poslednom čase. Stačí, ak idete medzi ľudí na Slovensku, tí, ktorí pred štyrmi-piatimi-šiestimi rokmi hovorili niečo úplne iné na adresu tejto inštitúcie, pozitívne, samozrejme, tak dnes sa stávajú jednými z najvýraznejších odporcov tejto inštitúcie. A to sme chceli? Toto má byť tá európska politika, že budeme odťahovať občanov Slovenska od tejto inštitúci, alebo priťahovať k tejto inštitúcii. Zdá sa mi, že aj v tomto mimoriadne zlyhávame.
Rozhodli sme sa, pokiaľ ide o poslancov strany SMER – sociálna demokracia, že keďže slovo mier neexistuje v našej rétorike, že sa ho pokúsime vrátiť naspäť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem predložiť, pán predsedajúci, k tlači 1086, nie je treba, aby sme o tom hlasovali dvakrát, aj pri tlači 1087, návrh skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto uznesením veľmi jasne pomenovávame, ako to vidíme, čo sa vlastne deje, čo nás ohrozuje, aký je pravdepodobný vývoj, ale súčasne vyzývame orgány Európskej únie, aby pripravili, spracovali, ale aj presadili v reálnom živote mierovú stratégiu. Nie je možné, aby Únia, ktorá má dnes aj bez Veľkej Británie stále okolo 500 mil. obyvateľov a má nejakú mieru medzinárodného rešpektu a má nejakú váhu, spoločne s ďalšími veľkými medzinárodnými hráčmi, významnými medzinárodným organizáciami, aby nevedeli vytvoriť tlak na bojujúce strany, poďme rokovať o mieri. Ja tomu neverím. Ale pravdepodobne na tomto záujem nie je, pretože ako keby sa v pozadí vojny na Ukrajine formulovali úplne iné záujmy a závery, ktoré sú nieže pre nás na Slovensku, ale pre celú civilizáciu desivé a hrozivé. Preto mi dovoľte, aby som teraz predniesol tento návrh uznesenia Národnej rady, ale ešte raz predtým požiadal všetkých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, prosím, vráťme sa k slovu mier. Mierové rokovania, toto je v našom štátnom záujme.
Návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky s plnou vážnosťou upozorňuje na obrovské riziko zmeny vojnového konfliktu na Ukrajine na dlhotrvajúcu vojnu so všetkými zodpovedajúcimi tragickými dôsledkami, ako aj ohrozením bezpečnosti krajín bezprostredne susediacich s Ukrajinou.
Národná rada pripomína, že podstatná časť vážnych ekonomických a sociálnych problémov, ktorým členské štáty Európskej únie, ako aj iné krajiny čelia, sú dôsledkom vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorý nemá vojenské riešenie, a následne prijatých sankcií proti Ruskej federácii.
Vyhlasuje, že pokračovanie vojnového konfliktu na Ukrajine nie je v záujme národných záujmov Slovenskej republiky.
A na záver, Národná rada vyzýva Európsku radu, Európsky parlament a Európsku komisiu, aby okamžite pripravili a schválili mierovú stratégiu riešenia vojnového konfliktu na Ukrajine a na jej presadenie, využijúc celý medzinárodný vplyv a rešpekt Európskej únie, získali tak bojujúce strany, ako aj ďalších najvýznamnejších hráčov medzinárodnej politiky.
Vyjadrujem názor, že ak hovoríme o pomerne hladkom priebehu dnešného rokovania z hľadiska hlasovania, že uznesenie, ktoré nikoho neuráža, nikoho sa nedotýka, len hovorí o tom, že základným záujmom Slovenska civilizačným je mier, by rovnako hladko v Národnej rade Slovenskej republiky mohlo prejsť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Musím súhlasiť vo veciach so svojím predrečníkom.
Vážení kolegovia, znova ste to počuli, ani slušnosť, ani slova o mieri nepočuť z úst ani koaličných poslancov, ani našich vládnych predstaviteľov a tobôž nie predstaviteľov Európskej únie a prozápadných politikov, ktorí Európsku úniu vedú. Len samé sankcie, sankcie, ktoré nič neriešia. Povedzte mi, čo vyriešili tie sankcie, o čo väčší mier je na Ukrajine Nič. Viete, čo vyriešili? Že sme na hranici chudoby, nielen Slovensko, ale celá Európska únia. A ak to pôjde takto ďalej, tak si myslím, že tá cesta, ktorá bola v Taliansku, pôjde naprieč celou Európou a možno sa to skončí ešte horšie. Toto chceme? Vojna je to najhoršie, čo môže byť. Ale ak ľudia už nebudú mať iné východisko, tak sa v tých uliciach vzbúria. Ja neviem, či až do takej krajnosti chceme zájsť.
Ja nepočujem našich predstaviteľov, ako povedal predrečník, že by sa, nieže hovorili o mieri. To ani, nieže o tom ani nehovoria, ale sa ani nepokúšajú. Nič. Zaznievajú tu slová, ako stretneme sa na bojisku, treba cítiť pušný prach a podobne. Ale ja by som chcel vedieť, kto v západnej Európe a strednej Európe zdvihne zbraň, možno okrem Poľska. Nikto. Všetci budeme zbabelo utekať, všetci títo, čo tu vykrikujete, všetci. Nezostane tu nikto. Tí najväčší krikľúni, čo chodili s ukrajinskými vlajkami, prví budú bežať a utekať a letenky kupovať. Nikto tu neostane, čo by bránil naše územie. Tak tu, prosím vás, nevykrikujte o vojne a snažte sa radšej o mier.