72. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Písomnú prihlášku som neobdržal, preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán predseda výboru Vetrák ako jediný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán predseda, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem naťahovať čas, len vysvetliť, naozaj len dovysvetliť to, čo povedal pán kolega Drdul. Máme skutočne v súčasnosti takú situáciu aj na Najvyššom správnom súde, že z pôvodne 30 zamýšľaných sudcov je tam ešte len 21 a to znamená, že teda naozaj čokoľvek, čo by im sťažovalo efektívne rozhodovanie, nie je na mieste, nie je to v zásade, hlavnou príčinou je, že trvajú veľmi dlho bezpečnostné previerky na kandidátov na sudcov. Je to z väčšej časti naozaj objektívna príčina, no a navyše sa nám aj stalo, hoci sme to pôvodne nepredpokladali, keď sme riešili v roku 2020 reformu justície a presúvali sme agendu z Ústavného súdu na Najvyšší správny súd, pokiaľ ide o komunálne voľby, tak sme vtedy nejak tak nepredpokladali, že by tie lehoty, ktoré sú nastavené pri klasických štandardných správnych konaniach, by Najvyššiemu správnemu súdu nestačili. Ale aj s ohľadom na to, že tá kapacita súdu nie je zatiaľ naplnená a aj vzhľadom na predchádzajúcu prax, kedy Ústavný súd naozaj potreboval mať tie lehoty a nástroje, ktoré mal pri rozhodovaní o sťažnostiach, povedzme na volebné podvody pri tej komunálnej agende, komunálnych voľbách, tak je na mieste, aby sme takéto isté nástroje, aké mal doteraz Ústavný súd, mal aj najvyšší, teda priznali aj Najvyššiemu správnemu súdu.
O tom je ten návrh. V princípe to, čo doteraz mal v tejto agende Ústavný súd, by mal mať aj Najvyšší správny súd. To sa aj navrhuje s tým, že tých sťažností priemerne je niekoľko desiatok, takže nie je to tak, že by to bola nejaká fiktívna predstava o tom, že jednoducho tam žiadna sťažnosť po komunálnych voľbách neprichádza. Pohybuje sa to okolo 100 sťažností po každých komunálnych voľbách a ak to ten súd má riadne prešetriť, ak má poslať niekoho do terénu na miesto, aby sa zaoberal tým konkrétnym prípadom volebného podvodu, tak na to potrebuje mať aj nejaké lehoty a nestačia na to tie lehoty a tie nástroje, ktoré platia štandardne pre správne konanie. (Zaznel gong.) Čiže, alebo teda pre ani nie správne konanie, ale pre konanie pred správnym súdom, tak, aby som bol presný.
Čiže toto je zámer, ja verím, že nájde pochopenie aj u vás, tak aby sme tie najbližšie komunálne voľby zvládli nielen organizačne ako štát, ale aby aj bola vytvorená, vytvorený priestor a pôda na to, že ak naozaj sa stal niekde, nebodaj, volebný podvod alebo nejaká nezrovnalosť, že bude ten orgán, ktorý to má právomoc prešetrovať, že bude mať nástroje a bude to môcť robiť v lehotách, ktoré sú primerané, tak aby to bolo aj spravodlivo rozhodnuté.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Svrček.

Áno, ďakujem pekne. A ja sa chcem aj poďakovať pánovi predsedovi výboru, pánovi Vetrákovi, že prišiel s touto úpravou, pretože Ústavný súd mal aj v minulosti lehotu na rozhodnutie v agende prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy stanovenú na 90 dní a potreba urýchleného rozhodovania vo volebných veciach je evidentná a zjavná, avšak základná lehota 30 dní je príliš krátka a bolo ju, bolo by ju vhodné trvalo nastaviť na tých pôvodných 90 dní.
Samozrejme, sú tam aj ďalšie veci, ktoré sú vyslovene explicitne dôležité na to, aby sa zapracovali do tohto návrhu. Takže z mojej strany určite podpora.
A ešte raz, pán predseda, ďakujem, že ste s tým prišiel.

Takže tým sme vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pán navrhovateľ? Žiadne záverečné slovo? Ani pán spravodajca. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ktorý opravujem, je bod č. 44 a nie, ako som uvádzal, 43.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod parlamentnou tlačou 1187 a návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí 1235. Je to bod programu číslo 45.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Milanovi Vetrákovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1187.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tí z vás, ktorí pôsobia v komunálnej politike, teda v samospráve, či už v zastupiteľstvách, alebo ako starostovia, primátori, viete, že máme určité typy dotácií v samospráve, ktoré si vyžadujú aj stavebné povolenie, prípadne ohlásenie stavebnému úradu, ten proces je pomerne komplikovaný, treba mať aj záväzné stanovisko príslušného orgánu a keď tieto lehoty, ktoré bežne úrady majú a sú niekoľko týždňové až mesačné, prirátate celkove k rozhodovaniu o pridelení dotácie, tak aby bola transparentná, aby tam fungovali nejaké mechanizmy, dotačné komisie, vyhlásenie, výzva, čas na prihlásenie, potom vyhodnotenie, uzatvorenie zmluvy, potom ten subjekt, ktorý dostane dotáciu, ešte musí niekedy dokonca až súťažiť, ale minimálne aspoň prieskumom trhu cez troch uchádzačov vybrať dodávateľa, s ním uzavrieť zmluvu.
Toto je proces, ktorý v zásade ak sa chce spraviť transparentne a poriadne, tak trvá bezmála celý rok. No a potom už nezostáva veľa času na spotrebovanie tej dotácie a na realizáciu na konkrétny projekt. Môže to byť aj v oblasti kultúry, keď opravujete, rekonštruujete nejakú kultúrnu pamiatku, pamätihodnosť. Môžu to byť aj rôzne investičné dotácie, napríklad ja ako Bratislavčan, v Bratislave máme veľký problém s pochôdznými terasami, ktoré dokonca už aj k smrteľným úrazom došlo, ale hlavne ohrozujú zdravie občanov a padajú, ničia teda majetok zatiaľ. Našťastie sa nestalo, že by to niekomu padlo na hlavu, ale to bolo len šťastie.
No a keď udeľujeme, keď udeľuje samospráva takéto dotácie, tak potom tí, ktorí ich aj prijmú, tí prijímatelia, naozaj majú málo času na to, aby ich aj použili. Oni použiť ich mohli síce aj podľa platnej právnej úpravy aj dnes, nie v tom roku, keď tú dotáciu dostali, mohli ju použiť aj v nasledujúcom roku, ak požiadali o výnimku a výnimka im bola udelená v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, ale problém bol, že zúčtovanie sa nedalo posunúť. Čiže zúčtovanie tej dotácie sa muselo udiať v tom istom rozpočtovom roku, ako bola dotácia udelená. Čiže zbytočne sa aj tá výnimka dávala, tá výnimka sa mohla možno dávať asi len v priebehu toho roka, lebo inak by to nedávalo zmysel, ale aj keď sa udelila výnimka na použitie dotácie, tak sa nedala udeliť výnimka na zúčtovanie dotácie.
A tento návrh zákona práve rieši možnosť, že pokiaľ sa tým nebude navyšovať celkový dlh obce, alebo teda tej konkrétnej samosprávy, musí ísť obec, môže to byť aj mesto aj župa, tak je možné povoliť aj zúčtovanie takéhoto typu dotácie s rozpočtom samosprávy nie v tom danom kalendárnom roku, ale v inom období, ktoré bude obsiahnuté v tej výnimke, v tom povolení zo strany, zo strany obce alebo mesta. A to, koľko to bude, už, samozrejme, je na samotnej obci. Ja predpokladám, že keďže ide o bežné výdavky, lebo kapitálové výdavky nie sú problém, však tam sa to dá do troch rokov nejakým spôsobom zužitkovať a vyúčtovať, ale pôjde častokrát o bežné, pôjde vlastne o bežné výdavky, tak predpokladám, že to bude do nasledujúceho roka po tom roku, kedy bola dotácia udelená. Čiže dáme ešte rok priestor na to, aby keď zbehne celý proces, prijímateľ dotácie si vysúťaží alebo uzavrie zmluvu s dodávateľom na realizáciu toho projektu, tak bude to môcť nielen využiť v tom ďalšom roku, ale aj do toho konca toho ďalšieho roka zúčtovať.
Čiže nie je to, nie je to v zásade nejak zložitý návrh. Len som to chcel popísať, lebo aby sme všetci vedeli, o čo ide. Je to v zásade pomoc tým samosprávam, ktoré takéto typy dotácií majú. Neni to len teda niečo pre Bratislavu, hoci ja, samozrejme, ako komunálny poslanec Bratislavy sa zaujímam najviac o ňu, ale je to aj pre ďalšie mestá a obce, ktoré pracujú s takýmto typom dotácií, a mám poznatky, že, aj od nich samotných, že by takého niečo uvítali.
Takže preto prosím aj o podporu. Ten, kto má nejaký vzťah k samospráve, tak vie, že toto tej samospráve vie pomôcť. Je to taký malý zásah, ja to volám také malé zásahy legislatívne, ktoré vedia pomôcť. A nie sú to nejaké zásadné veci, ktoré by teraz ovplyvňovali celú spoločnosť, ale sú to také malé zásahy, ktoré vedia vylepšiť život samospráve tým, ktorí to potrebujú, a aj vedia potom následne vďaka nim skrášliť svoje okolie alebo zlepšiť život tým ostatným.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Teraz udeľujem slovo spravodajcovi pánovi Mariánovi Viskupičovi, ktorý je navrhnutý za gestorský výbor pre financie a rozpočet, ktorého je zároveň predsedom.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolegynky, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, keďže sme v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Písomnú prihlášku som neobdržal, takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, kto má záujem? Pán poslanec Blcháč, pán spravodajca avizuje, ten sa môže prihlásiť hocikedy, ale evidujem ho. Ak sú všetci, ktorí majú záujem v tejto rozprave vystúpiť, na tabuli, tak uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Do rozpravy ako prvý pán poslanec Blcháč, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som veľmi v stručnosti chcel privítať tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože aj pán predkladateľ nás vyzval, ktorí sme nejakým spôsobom činní v samospráve, či už v miestnej alebo regionálnej, pretože tento návrh sa týka možných posunov v pravidlách rozpočtovania samosprávy regionálnej, miestnej, aby sme sa k tomu vyjadrili. Myslím si, že takýto, takáto zmena zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy by mohla byť uľahčením pre rôzne aktivity, rôzne projekty, ktoré jednotlivé mestá a obce, samosprávne kraje realizujú, pripravujú a realizujú. A možno by som len tak pre takú ilustráciu mohol povedať, že takýto systém existuje v prípade, keď získame dotáciu z nejakého štátneho orgánu, z nejakého ministerstva, ktorú je možné proste realizovať aj dlhodobejšie, nie nutné zúčtovať a zrealizovať ju v rámci toho rozpočtového roku, v ktorom sa dostáva, pretože môžu nastať rôzne komplikácie, ktoré takýto systém potom umožňujú.
Toto sa navrhuje v súvislosti viac-menej s niektorými tými dotáciami na, alebo s riešením projektov skôr toho investičného charakteru, stavebného charakteru. Ja mám takú otázku alebo na predkladateľa, či sa uvažuje alebo uvažovalo sa v prípade, že sú aj dotácie na podporu iných mäkkých projektov z bežných výdavkov. Napríklad dotácie na podporu športu. My máme vždy ku koncu roku frmol, pretože už do pätnásteho musia predložiť všetci prijímatelia dotácií všetky doklady, ktoré ešte nemusia byť komplet, lebo do konca roku je ešte, sú ešte dva týždne, potom sa, potom prídu Vianoce, predsilvestrovský čas a či teda sa uvažovalo aj v tejto oblasti. To je taká možno otázka, ktorá by, ktorá by stála za zodpovedanie s tým, že sa tu uvádza, uvádzajú situácie, ktoré sa môžu vyskytovať v praxi, keď samospráva poskytne tieto dotácie vo forme bežných výdavkov aj na aktivity, ktoré si vyžadujú odsúhlasenie stavebného úradu alebo stavebné povolenie, čo sú procesy, ktoré spolu s transparentným prídelom dotácií trvajú niekoľko mesiacov a následne nie je objektívne možné poskytnúť tie dotácie, v danom rozpočtovom roku použiť, a už vôbec nie vyúčtovať.
Čiže tu je ten, tá spojitosť aj na stavebné konanie, teraz, samozrejme, prídu tie nové stavebné postupy, ktoré ešte nevieme, či budú zrýchlené procesy alebo sa tie procesy po tom roku ´24, keď nadobudne platnosť zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní, aký to bude mať potom v praxi dopad, či sa tie procesy zrýchlia alebo spomalia a pri tom prechode sa môžu vyskytnúť nejaké poruchy. Takže určite táto, tento návrh je z môjho pohľadu, z pohľadu skúseností, ktoré máme s projektami v samospráve, dobrý a, teda možno s tou jednou otázkou, ak budete môcť zodpovedať, potrebný.
Takže ďakujem pekne za slovo.