72. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som obdržal jedinú písomnú prihlášku za ako povereného člena za poslanecký klub SMER – sociálna demokracia Jána Richtera. Po jeho vystúpení, ak nepožiada pán navrhovateľ alebo spravodajca o prihlášku do rozpravy, dám možnosť prihlásiť ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Richter, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, trošku som rozmýšľal, či ísť do vystúpenia už v prvom čítaní, ale ja si myslím, že je dôležité aj v prvom čítaní, aby niektoré veci zazneli, možno by sme ešte hľadali nejaké možnosti, ak sú tu vôbec ešte reálne možno po tom, čo dostal dôveru pán minister financií bude vedieť byť trošku štedrejší aj k dôchodcom a bude sa dať debatovať ešte možno aj o tom, či tých 70 % sa nedá navýšiť aspoň na 100 %, i keď možno to celkom zďaleka ako nerieši celé tie naše problémy.
Ale začnem s tým, čo som možno, možno by som mal končiť. Nielen ja, ale aj celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia podporí tento návrh v prvom čítaní s tým, že budeme očakávať, že do toho druhého čítania budeme spoločne hľadať ešte nejaké riešenia. Samozrejmá vec, že osobne si myslím, že teraz je potrebné ďaleko viac uvažovať nad tým, aby to nebolo jediné riešenie nejaká podoba 13. alebo druhého 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ale aby sme možno spoločnej hľadali riešenia, ako ďalej kompenzovať všetky tie dopady na seniorov a hľadať aj v iných oblastiach. Či už na priamo kešove, alebo nejakým iným spôsobom ako kategórii seniorov pomôcť, pretože spoliehať sa len na to, že tu od 1. januára bude iná veľká vysoká valorizácia, veď to je valorizácia, ktorá má pokryť v podstate infláciu, ktorá sa tohto roku vyskytuje, aj to nie celú, pretože v tejto chvíli si myslím, že by mala byť nastavená trochu inak a neriešiť veci, ktoré sú aktuálne rok pospiatku a to ešte za prvý polrok.
To znamená, aj tu by sme asi možno mali zvažovať niektoré postupy podobne, ako ich urobili Česi, pretože tá situácia je taká, ona si vyžaduje, aby sme riešili niektoré veci v konkrétnejšej dobe a až nie dôsledky, aby to nebolo tak ako, čo ja viem, tu sa predtým prerokoval iný zákon, že by to skončilo, že operácia sa podarila, pacient zomrel. Riešme toho pacienta vtedy, keď tú reálnu potrebu jednoducho má a potrebuje. Hovoriť dlho o tom, že aká je situácia a enormné zdražovanie potravín, energie, bývanie, základné služby v tejto chvíli možno by bolo, bolo, bolo plytvaním toho času, ktorý tu je, pretože nielen pri tomto zákone, ale aj pri viacerých zákonoch, ktoré ambícia a snaha bola hľadať opatrenia ako kompenzovať, ako pomáhať, ako riešiť túto situáciu. A toto je len nejaká, nejaká parciálna súčasť toho celého, pretože sa to dotýka jednej skupiny, ale veľmi, veľmi veľkej dôležitej a treba povedať, že sociálnej skupiny, ktorá na rozdiel od mnohých ďalších sociálnych skupín, ktorá tiež cíti tie, tie veľké dopady zdražovania, si nie vždy je schopná sama pomôcť, pretože oni si už svoje odrobili a nie všetci, dovolím si povedať, drvivá väčšina z nich nie je schopná ďalej pracovať a práve preto prišla doba a situácia, kedy musí pomáhať ďaleko viac štát. Nehovoriac o tom, že už aj keď aj všetci svetoví liberáli, aj tí slovenskí uznali, že trh zlyhal a je potrebné, aby sa v tomto prípade o ľudí postaral štát.
Každopádne pán Sulík si asi, asi už uvedomil, že to, čo tu mal pred voľbami, že menej štátu a viac trhu, je, je minulosťou. Ten život nás dostal do úplne inej, by som povedal, situácie a k tej sa treba jednoducho venovať a na tú treba reagovať. 22 rokov sme nemali takú infláciu, ako je táto. Dvadsaťdva rokov. To znamená, sme niekde úplne inde a možno dnes porovnávania, aj keď ja som chcel hovoriť trošku viacej o tom 13. dôchodku, ale aby sme sa pustili do situácie, čo vy, čo my a prečo, v tejto situácii asi celkom nie, lebo museli by sme sa dostať niekde, hovorím, 22 rokov dozadu, kedy bola obdobná situácia, čo sa týka inflácie, a čo je ešte horšie a čo ma ďaleko viacej mrzí, my sme sa dostali do roku 1991, viac ako 30 rokov dozadu, kedy parita medzi životnými nákladmi, to znamená, pomer priemernej starobnej penzie k priemernej mzde bol taký ako je teraz, nejakých 41,8 %. Neviem, možno, pán minister, opravte ma, ak máte iné čísla, ale toto vychádza z čísiel, ktoré mám posledné zo štatistiky. Zle, veľmi zle, ideme, ideme niekde no, dostali sme sa 30 rokov ďalej dozadu, to sa ako nedá nikomu vysvetliť, že musí tú situáciu vedieť zvládnuť a zvlášť nie osoba, človek, ktorý je odkázaný na pomoc. Myslím teraz hlavne, hlavne tých dôchodcov, tých seniorov. Preto je nevyhnutné im pomôcť, a preto je nevyhnutné sa možno zaoberať aj otázkou, ktorá súvisí s tým, že či tých 70 % zohľadňuje tú situáciu, v ktorej sa dnes dôchodcovia nachádzajú.
Nehovoriac o tom, že možno teraz by sa bolo treba vrátiť aj k tomu, že či pán Matovič dobre zvažoval vtedy, keď kupoval dôchodcov, aby sa dali zaočkovať. Ja si myslím, že dôchodcovia sú v dostatočnej miere zodpovední voči vlastnej osobe, pretože poznajú svoj zdravotný stav a všetky ďalšie veci okolo toho, a v konečnej miere treba si povedať, že tá akcia vôbec nesplnila tie očakávania, ktoré tu boli. Možno teraz tie veľké milióny by sa ďaleko viacej hodili, veľmi objektívne použili pre tých dôchodcov ako, ako v tom období.
Treba tu vidieť ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. 360-tisíc dôchodcov berie menej ako 435 eur. To znamená, že je to z hľadiska štatistík pod hranicou chudoby. A to možno ani nie sú tie najaktuálnejšie čísla, to sú možno čísla pol roka, ktoré sú niekde dozadu. To sú všetko impulzy, ktoré nás musia viesť k tomu, aby sme sa touto otázkou zaoberali. A možno práve aj preto volanie tých reprezentačných orgánov dôchodcov, v tomto prípade myslím hlavne na Jednotu dôchodcov Slovenska po tom, aby aj životné minimum sa upravilo inak. Dobre. Išlo relatívne dosť hore, ale zďaleka nie tak, jako tie očakávania boli. A stále som presvedčený o tom, že tých 180-tisíc podpisov, ktoré sem dali na ten, na tej petícii dôchodcovia, ako akože sme sa s tým v podstate veľmi málo zaoberali. Dokonca poviem vôbec. To nie je len o nejakom 13. dôchodku. Tam tie požiadavky sú veľmi jasne zadefinované a dovolím si povedať, že sú vysoko aktuálne. A to nielen pre túto chvíľu, ale z hľadiska aj tej najbližšej budúcnosti. Pretože z toho, čo nám povedal pán Kažimír generál, teda guvernér Národnej banky, nás v budúcom roku nič lepšie nečaká. Skôr opačne, a práve preto je teraz, treba myslieť už len nie na operatívne riešenie, ale ďaleko viac na systémové riešenia, ktoré by túto situáciu riešili.
Ja viem, že systémovým riešením je ten návrh zákona, ktorým sa budeme asi za chvíľku venovať, kde sa tiež predpokladám že budem mať možnosť vyjadriť, ktorý sa týka prvého piliera dôchodkového, ktorý je možno o systémovosti. No, ale zďaleka nerieši tie očakávania, ktoré možno v tomto prípade tí dôchodcovia jednoducho majú.
Začalo sa to možno niekde pred dvomi rokmi, zrušenie riadneho dôchodku. Možno teraz, keď sa pozrieme na to, pán minister, zrátame tie čísla, myslím teraz tie milióny, ktoré sa dôchodcom dostali v nejakej podobe dávky, a, ja neviem, riešenia, sú už niekde úplne inde. Veď vtedy to bolo tuším nejakých 580 miliónov v tom ´20 roku, keď by sa bola bývala zohľadnila tá čiastka tých 460 eur ako priemerný dôchodok, ktorý by boli bývali dostali všetci starobný dôchodcovia, a to je rozdiel nejakých 200 alebo 230 miliónov k tomu, kde sme teraz. Pre dnešný rok ´22 by to bolo, tuším, 506 miliónov, keby sa bola bývala tá valorizácia dodržala. Pardon, 506. 506 eur tá, tá čiastka, ktorá vyjadrovala, vyjadrovala ten priemer. To znamená, toto sú všetko veci, nad ktorými by sme sa možnože mali teraz trošku viacej zamyslieť.
Zmrazili sme minimálne dôchodky. Dobre. Teším sa, že ich ideme od prvého januára rozmraziť, ale v nejaké dva roky alebo dva a pol roka tí, tí najmenej príjmoví dôchodcovia tu žili v nejakej situácii, ktorá, keď sa zmrazoval ten minimálny dôchodok, možno z ďaleka nebola o tom, aká príde doba, situácia a aké to môže mať na nich jednoducho dopady. Je tu samozrejmá vec, že aj otázka, že ste nepredĺžili valorizáciu, tú minimálnu valorizáciu o tie dve percentá. Ja osobne si myslím a hovorím to často z toj, z tejto pozície, že dnes minister práce musí ďaleko viacej reagovať na to, čo sa deje vonku. Na tú sociálnoekonomickú situáciu, na dopady a, a nevyhnutne presadzovať veci, aby boli prvé operatívne, ale potom aj systémové riešenia, ktoré by reagovali, reflektovali na ten stav jednoducho, ktorý je vonku.
To je o tom, ako keď som ja musel v podstate zo dňa na deň sem presadiť a ponúknuť zákon, ktorý riešil defláciu. Pretože v tom čase hrozilo, že by sme museli vyplácať menšie dôchodky vzhľadom na, na to, že tu nebola inflácia, ale deflácia, no tak sme rýchlo museli zakotviť, že žiadna deflácia nebude mať vplyv na výšku dôchodkov a následne na to sme prijali nový, novú, nový, by som povedal, novelu zákona, že minimálna valorizácia musí byť dvojpercentná. Išli sme ďalej, že tie dva percentá nebudú len o percentách, ale pre, pre, pokiaľ bude pre dôchodcu výhodnejšie kešové vyjadrenie tých dvoch percent, tak si má možnosť vyjat, vybrať. To znamená, buď tie percentá, alebo, alebo to, to absolútne, absolútne riešenie.
To sú všetko veci možno z hľadiska dnešnej situácie maličkosti, ale treba si uvedomiť, že sme to prijímali v období, keď tu bol absolútny ekonomický rast. Keď Sociálna poisťovňa postupne sa dostávala do, do lepších a lepších čísel. No a o to viac, že tá situácia je teraz iná. Je na to treba jednoducho myslieť. Či chceme alebo nechceme, na toto prostriedky musia byť. Hovorí nám to ústava o nejakej, dôstojnom živote seniorov v starobe a my musíme vytvoriť podmienky pre tých, ktorí si svoje odrobili statočne, poctivo, aby, aby tú dôstojnosť mali aj v tej jeseni života, života zachovanú.
Ja relatívne vysoko hodnotím aj to, že sme ten vianočný príspevok posunuli, že sme dali takzvaný vianočný, teda letný vianočný. Áno, bola to iste, iste pomoc pre, pre ľudí, len možnože takýmto istým spôsobom, a to sa vraciam a navrhujem a hovorím, pán minister, o tom českom module, som presvedčený, že ho poznáte. Ja z mojich čias som pravidelne s kolegami z Čiech, dobre, boli rovnakého vyznania straníckeho, ale hovoril o postupe, pretože tá naša spoločná minulosť a rôzne východiská ako velili k tomu, že je potrebné sa o sebe informovať a možno aj vzájomne inšpirovať. Išli úplne opačným spôsobom. My riešime niečo rok pospiatku. Aj to len ten prvý polrok. Oni išli opačne. Oni dávajú dopredu zálohu, aby tí dôchodcovia mali z čoho jednoducho platiť tie poplatky a, a všetky tie životné náklady. No a v tom ďalšom období to vyrovnávajú. To znamená, že ak skutočne tá inflácia bola taká ako predpokladali, tak je to okej. Keď nie, tak buď im niečo stiahnu, alebo naopak, niečo doplatia. Ale v reálnej dobe, v reálnom čase majú pri istej výške inflácie čím reagovať. Som osobne presvedčený, že v tejto situácii je to ďaleko lepšie riešenie a vychádzam aj z toho, že to bolo jednoducho dobre prijaté v aj, aj samotných, aj samotných Čechách.
Sú tu ďalšie veci, ktoré by sa v tomto prípade možno mali pomenovať, ktoré súvisia už možno trošku viacej aj s tou problematikou, ktorá sa týka toho, toho I. piliera. Nikto z expertov, ktorí sa tu často vyjadrujú, ekonómov, aj OECD, ktorí tu boli a kritizovali napríklad I. pilier niekde možno až neprimerane, nehovorí o tom, že sme krajina v Európskej únii v trojici najhorších, čo sa týka nákladov z HDP na výplatu a alebo proste na, na dôchodky ako také. To znamená, tu je priestor, tu je, tu je reálny priestor. My už sa dneska nemôžeme pomaly ani s Rumunmi a neviem s akými krajinami, na ktorých sme sa predtým pozerali úplne z výšky, hodnotiť, pretože sme na tom úplne inde. Nehovorím o krajinách ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, tomu rozumiem. Ale my by sme sa mali aspoň priblížiť k priemeru Európskej únie dvadsaťsedmičky a sme ďaleko, ďaleko odtiaľ. Možno v tom ďalšom vystúpení tie veci pomenujem.
A to ešte o 20 rokov by sme boli ďaleko odtiaľ, ani keby sa nezrušil zastropovanie odchodu do dôchodku na 64 rokov. Ako tu všetci ekonómovia jednoducho kričali. Nie, tie čísla sú zďaleka iné. Veď v roku 2050, to znamená o 30 rokov plus-mínus, by naše náklady predstavujú nejakých 9,9 %. Priemer Európskej únie je 11,8. Maďari jedenásť celé, 10,6. Česi 10,8. Poliaci 11,2. A to už nehovorím o Rakušanoch, kde sú 14, 15 %. Ale, ale ten priemer Európskej únie je 12,4. A to hovorím o 30 rokoch dopredu, čo by malo byť pre nás isté vodítko a motivujúce. A myslím si, že niekedy ďaleko viac dostávajú priestor aj v médiách ľudia, ktorí kričia, strašia, ako bude, nebude, neudržíme. No udržíme, preto aj tieto čísla sú o tom, že je potrebné na tie dôchodky asi dávať toho viac. To si žiada asi potom absolútnu zmenu valorizácie. Vrátiť sa k tomu a hľadať úplne iné spôsoby ako. Ale možno rozdiskutovať dlhšie, triezvo, nie na základe vplyvu, ja neviem koho, liberálneho alebo socialistického, alebo, neviem, nejakého konzervatívneho krídla. Ale jednoducho reálne pomenovať veci. Pretože, áno, starneme, ale tie východiská vzhľadom na, na HDP a časť prostriedkov, ktoré idú nám na dôchodky, tu jednoducho sú.
Úplne na záver, myslím si, že aj v kontexte v tohto návrhu, ktorý sa týka 13. dôchodku, je tu nevyhnutnosť zmeny valorizácie. Ako, ja v tejto chvíli hovoriť nebudem, ale o tom sa treba baviť, o tom tu tých rozmerov, tých návrhov je ďaleko, ďaleko viac. Niektoré som spomenul, ony sú dokonca alternatívy aj, aj voči tomuto riešeniu, ktoré tu je. Ale možno o tom hovorím ešte viacej, keď budem v tom, v tom, v tej diskusii k prvému, prvému pilieru. Tá valorizácia, opakujem ešte raz, od 1. 1. vyrieši nič viacej, len nárast cien tovarov a služieb pre dôchodcov, ktoré definuje tá dôchodcovská, dôchodcovská inflácia. To znamená, to nie je všeliek a už nehovoriac o tom, že budú na úrovni prvého polroku minulého roku. A, bohužiaľ, ten posuv tej inflácii ide ďalej a ďalej, ďalej dopredu. Možno by sme mali zaujať stanovisko. Možno aj od vás očakávam, čo sa týka tých požiadaviek Jednoty dôchodcov Slovenska, ony sú logické. A hovorím, je ich tam viacej, ktoré smerujú k tomu, že je tam snaha komplexne, by som povedal, hodnotiť a, a, a kompenzovať tie, tie, tie dopady na nich. Veď tých možností je tam ďaleko, ďaleko viacej. Ja neviem, treba sa možno vrátiť v energetickej chudobe, do akej miery to, čo sa všetko pripravuje v kontexte, v kontexte tých dopadov, bude riešiť, pomôže to. Za to hovorím o kešových, to znamená priamych, priamej pomoci a nepriamej, ktorá môže v tomto prípade veľmi vážne, veľmi vážne pomôcť.
Toľko z môjho vystúpenia. Ešte raz hovorím, klub strany SMER – sociálna demokracia je pripravený tento návrh podporiť, ale ešte raz by som v tomto prípade vyzval aj pána ministra, ak je tu priestor, poďme sa o niečom baviť. Ako to ešte prípadne zvýšiť alebo sa aj s tými predstaviteľmi dôchodcov bavme o tom, ako budeme ďalej kompenzovať tie dopady, ktoré sú tu v tomto prípade na nich. Pretože si to jednoducho zaslúžia.
Ďakujem pekne.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Ako prvý pán predseda výboru Viskupič. Nech sa páči.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Richter, dovolím si pár len poznámok ku vášmu vystúpeniu. V prvom rade chcem povedať, že teda podporujeme návrh ministra sociálnych vecí na vyplatenie 14. dôchodku. Jednoznačne v aktuálnej inflačnej situácií dôchodcovia, špeciálne tí s najnižšími príjmami, jednoznačne a nevyhnutne potrebujú vlastne túto, tento dodatočný, volajme ho, 14. dôchodok. Treba povedať, že je to nesystémové dočasné riešenie. Ale je veľmi potrebné.
Skúsim taký povzdych, ako ste hovoril, že ste museli riešiť tie deflačné časy. Pamätám si to, no, bodaj, bodaj by to tak bolo, teraz musíme riešiť, a jasne to poviem, že vďaka veľmi zlej politike Európskej centrálnej banky, nezodpovednej menovej politike vlastne nielen Slovensko, ale celá Európska únia riešime presne opačné problémy nie s defláciou, ale s veľmi, veľmi vysokou infláciou.
No a spomínali ste teda, že ste spomenuli SAS-ku, že teda trh zlyhal a teraz musí byť veľký štát. No takto, ja by som to povedal, že nie je to tak, že trh zlyhal a už vôbec nie je správne riešenie, že, že treba obrovský štát a, samozrejme, s tým súvisiace veľké zadlženie. Nalejme si čistého vína, realita toho, že teda trh svojim aktuálnym zlyhaním dal vizitku vláde a vládam celej Európy za ich minulé zlyhania. Toto ja by som videl a toto majme na pamäti, že nie, tou cestou nie je urobiť obrovský štát, ktorý bude rozhodovať za občana, ktorý bude všetko riešiť, všetko balíčkami. Ono to má aj tú druhú stranu, proste ten obrovský štát stojí obrovské peniaze a zdrojom akýchkoľvek peňazí štátu sú vždy len a len občania. Tak aby to tu vždy padalo, že akonáhle niečo rozdávame, odniekiaľ tie peniaze musia sa brať a berú sa tiež od ľudí. Takže toto som len chcel akoby trošku zdôrazniť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dušan Muňko s faktickou poznámkou.

Pán poslanec, veľmi podrobne si rozobral a veľmi dobre, v akom stave je dôchodkový systém. A ja kvitujem, že, a podporíme, samozrejmá vec, 14. dôchodok. Chcem, samozrejmá vec, v druhom čítaní doplniť, ale chcem poprosiť, pán minister, napriek tomu, že situácia je taká, aká je, aby ste sa pozreli na invalidných dôchodcov. Pretože tí prakticky sú najviac postihnutí. Nakoniec aj výška invalidného dôchodku je najnižšia, keď to zoberiete z tej skupiny ľudí, ktorí sú najviac postihnutí. To je tak, ako tí, čo postihnutí, ktorí sú na dávkach hmotnej núdzi, tak proste invalidní dôchodcovia a ešte najhoršie sú tam dve kategórie tých invalidných dôchodcov. I keď tá prvá je už veľmi malá, ale proste sú tam. K tým by sa, aj prídeme s pozmeňovacím návrhom asi k tým invalidným dôchodkom, proste, aby sa zvýšili. Pretože tá čiastka je.
A to isté sa chcem vrátiť k valorizácii tých 2 %. Viete, tých krikľúňov, ktorých je tu k I. pilieru a vôbec k valorizácii, že veď zoberte si jednu vec. Že zvýšime dôchodky nie za päť rokov, ale za desať rokov o 20 %. Zoberme priemerný dôchodok, ktorý dneska vieme, aký je, a zvýši sa ten dôchodok o 20 %. Viete, aká je to čiastka dôchodku? A skúste si tí, čo tu hovoríte, čo stále hovoria k I. pilieru, že to treba zmeniť, skúste si pozrieť, a to teraz hovorím, aj my sa máme za niektoré veci čo hanbiť, od roku 2004, čiže od 1. 1. 2005, kedy bola dôchodková reforma 461, tridsiatka, o koľko sa zvýšil priemerný dôchodok, proste veci. Samozrejmá vec, bolo to poznačené určitými výkyvmi, to, čo sme tu hovorili, že deflácia, ale proste jednoducho títo ľudia, starí ľudia, hlavne penzisti sú najviac ohrození. Čiže vítam to. A proste podporíme to a prídeme aj s návrhmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Šimko.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, jednoznačne podporujem návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa týka vyplatenia 14. dôchodkov. Áno, ja som s hrôzou počúval minule guvernéra Národnej banky, ktorý nás informoval, aj občanov celého Slovenska, že taká inflácia, ktorá je momentálne na Slovensku, tá už nebola niekoľko rokov. Pán Richter tu spomenul pred chvíľkou, že, áno, pred 22 rokmi bola takáto vysoká inflácia v rámci Slovenskej republiky. Áno, treba povedať otvorene.
Našim seniorom, našim dôchodcom chceme-nechceme, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, musíme pomôcť. My si ani nevieme predstaviť, ako žijú tí dôchodcovia dolu na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Však ako aj pán minister povedal, 360-tisíc dôchodcov žije na úrovni, na úrovni teda chudoby. Viete si to predstaviť, že tí ľudia žijú s 300 – 350 eur mesačne? Ja som dostal minulý týždeň, čo sa týka vykurovania mesta Rimavskej Soboty, návrh od vykurovacej firme, že ide hore teplo o 64 %. To znamená, že ak platili 120 eur, budú platiť cca 200 eur za jeden mesiac. Kde sú lieky? Kde je strava? Kde sú potraviny? Katastrofálna situácia.
Ale pritom všetci veľmi dobre vieme, že eurofondy nie sú vyčerpané v rámci Slovenskej republiky. Ako minule KDH hovorilo, že 6,7 mld. eur z eurofondov nie sú vyčerpané. Pán minister, tu by sme sa mohli zamyslieť, či by sme nemohli tieto financie použiť práve na pomoc našim dôchodcom, tí, ktorí majú mesačne 300 – 350 eur dôchodok. Tak to je katastrofa. Takže za to hovorím, jednoznačne podporím návrh výplaty tohto 14. dôchodku, pretože inej cesty niet.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Richter, tak ako aj poslanecký klub SMER-u – sociálna demokracia, tak aj poslanci za hnutie Republika určite tento návrh zákona podporia, pretože nedá sa inak. Podpora dôchodcov, podpora nízkopríjmových a nízko rentabilne fungujúcich skupín na Slovensku je dlhé roky žalostná. A v rámci sociálnej siete prepadajú naozaj nie že do sociálnej chudoby, ale do tzv. sociálnej vývrtky. Jednoducho už títo ľudia nevedia kam z konopí. Celá táto situácia, ktorá vládne na území Slovenskej republiky, ale aj v Európe nepopierajúc vojnový konflikt, nepopierajúc kadejakú krízu, ktorá tuná vznikla, či už vedome, alebo nevedome.
V prvom rade musíme pozerať na záujmy občanov Slovenskej republiky. A každý jeden dôchodca je občanom Slovenskej republiky. A to, že vyše 300-tisíc dôchodcov, ktorí žijú naozaj na hranici chudoby, nieže na hranici životného minima, pretože niekto si povie, veď ten dôchodca má dôchodok. Ale mnohí ľudia, ktorí sú z troška iných príjmových vrstiev a príjmových skupín, si nevedia predstaviť, aké je to vyžiť zo 400-eurového dôchodku po 40 odpracovaných rokov. Čiže ak sú dvaja dôchodcovia, ktorí poberajú ešte dôchodcovský vek a majú deti alebo vnúčatá, ktoré sa im snažia pomôcť alebo tento ich životný nejaký štandard uchovať alebo zachovať, tak sa to ešte dá. Ale ak takýto dôchodca zostane sám alebo je to, nedajbože, už slobodná matka s deťmi alebo invalidný dôchodca, tak jednoducho my sa nemôžme baviť už ani o prežití. My sa musíme baviť jednoducho o obyčajnom jednoduchom ľudskom akože zožití sa s danou životnou situáciou. Takže podporujem tento návrh zákona v plnom rozsahu. A to, aby sme jednoducho podporovali nízkopríjmové skupiny obyvateľov, kde patria aj dôchodcovia, je našou psou povinnosťou.
Čiže ďakujem pekne.