72. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže skúsim pár slov bližšie ku predstaveniu teda tohto návrhu zákona.
Zavedenie dane z osobitnej stavby plynovodu sa týka prepravného systému slúžiaceho na medzinárodnú prepravu plynu na území Slovenskej republiky, ktorý pozostáva z niektorých, z niekoľkých paralelných potrubí s priemerom 1,2 alebo 1,4 metra s maximálnym prevádzkovým tlakom asi 7,5 MPa a, čo je dôležité, s celkovou dĺžkou na území Slovenskej republiky približne 2 273 km. Základom dane je však celková dĺžka osobitnej stavby, ktorá je približne 749 km, teda nezdaňuje sa celková dĺžka potrubí, ale celková dĺžka tej stavby.
Sadzba dane sa stanovuje na 13 350 metrov za každý jej začatý kilometer osobitnej stavby a zdaňovacím obdobím je teda v zmysle návrhu zákona kalendárny mesiac. Predpokladá sa priamy pozitívny vplyv na verejné financie vo výške 120 mil. eur ročne.
A teraz tu je napríklad aj ten príklad, čo sme sa trochu bavili s kolegom Karolom Kučerom, že áno, ak zobereme priamo tú daň, priamo tú sadzbu, takto prídeme k tomu, že ten výber, alebo teda to, čo príde do rozpočtu, bude 120 miliónov. Ale treba sa pozerať na to, že vlastne, samozrejme, to bude mať vplyv na ziskovosť, samozrejme, že to bude mať vplyv na dividendy a jednoducho je nad slnko jasnejšie, že ziskovosť sa zníži, že dividendy teda budú nižšie, a preto aj tuto to jasne hovorím, že rátame teda s čistým pozitívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy len vo výške 59 mil. eur. Čiže toto je to, že nie každá sadzba vám okamžite prinesie toľko peňazí, koľko z tej sadzby nejak sa vypočíta, ale treba vždy vnímať, čo to spraví s tým celým prostredím.
Takže ešte raz, predpoklad je, že by mohla táto daň z osobitnej stavby priniesť do rozpočtu verejnej správy približne 59 mil. eur ročne. No a to bolo teda zvýšenie, resp. nová daň.
A zasa opačne, aby mali aj ľudia niečo z toho a v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania majú okrem výnimiek všetky fyzické osoby, ktoré sú evidované dodá... ako dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov, ako aj zamestnávatelia, ktorí majú v pracovnom pomere aspoň troch zamestnancov, povinnosť prispievať na chod Rozhlasu a televízie Slovenska prostredníctvom úhrad za služby verejnosti, teda koncesionárskych poplatkov, a tie chceme zrušiť. Tento výber je nespravodlivý a neetický (rečník si odkašľal), pardon, nakoľko zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či služby rozhlasu alebo televízie využívajú, alebo nie. No veď sa aj volá zástrčkový zákon. Platíte podľa toho, či máte elektrinu, a nie, či máte televíziu. Už to je také, by som povedal, že pritiahnuté za vlasy.
Navyše je tento zákon diskriminačný aj voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti využívajú verejnoprávne médiá, alebo ich nevyužívajú.
Ak chce štát poskytovať občanom služby rozhlasu a televízie ako verejnoprávneho média, musí vyčleniť na jeho financovanie prostriedky z daní, ktoré už občania štátu odvádzajú, a nie zaťažovať verejnosť ďalšími osobitnými poplatkami.
Cieľom návrhu je teda zrušiť úhrady na, za služby verejnosti ako osobitnú finančnú záťaž občanov i podnikateľskej sféry, ktorá ide nad rámec ich daňového alebo odvodového zaťaženia. Súbežne – a to je dôležité, lebo teda zrušením poplatkov príde televízia a rozhlas o svoje, o svoje príjmy, takže, samozrejme, treba okamžite nastaviť aj to, ako sa k príjmom dostanú. Takže súbežne navrhujeme cez zmenu zákona č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska zaviesť financovanie tejto služby prostredníctvom nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu. Výška príspevku je stanovená pre rok 2023 na 81 mil. 640-tisíc eur a v zákone pamätáme aj na to, že v každom ďalšom roku sa rozpočtovaná suma oproti predchádzajúcemu roku upraví o priemernú mieru inflácie, ktorú teda zisťuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bola dosiahnutá v období júl až jún bezprostredne predchádzajúcom roku oproti teda rozpočtovému.
Ako sme teda stanovili sumu pre rok 2023? Takže tú základnú, je stanovená ako najvyššia suma dosiahnutá výberom koncesionárskych poplatkov v posledných troch rokoch, pretože, samozrejme, boli tam, boli tam covidové roky, boli tam nejaké výpadky príjmov, takže preto, preto je to stanovené takto.
Čo sa týka teda roku 2023, takže tento návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške spomínaných takmer 82 mil. eur, avšak, a už som to spomínal, len teda nie úplne so správnym číslom, samotné ročné náklady na výber sú na úrovni 2,5 mil. eur. Čiže vyberú cca 80 mil. eur ročne, ale 2,5 mil. stojí celá tá správa. Myslím si, že takto, takto sa dá zjednodušiť. Namiesto celého oddelenia, ktoré robí správu a teda výber, ale aj vymáhanie týchto koncesionárskych poplatkov, vlastne to, prídu tie peniaze televízii vlastne jedným, resp. viacerými tranžami na ich účet bez akejkoľvek, akýchkoľvek ďalších problémov. Čiže v čase vysokej inflácie toto opatrenie bude priamou finančnou pomocou pre domácnosti, ale aj firmy, lebo aj tie platia, a teda zároveň sa zníži byrokratická záťaž.
Ešte raz to poviem, máme tendenciu stále ísť nejaké balíčky a dať ľuďom, dať ľuďom. Rovnakú službu, ale ďaleko lacnejšiu a ľahšiu urobí to, ak ľuďom niečo nezoberieme. Proste ak tých necelých 60 euro ročne každá rodina nebude musieť zaplatiť, no zvýši sa ich príjem o 60 eur ročne. Nezvýši, znížia sa ich výdavky, ale budú mať 60 euro navyše. Presne to isté, ak im, než keď im nejakým balíčkom 60 euro pošleme. Ale k takému balíčku musí byť zasa nejaký zákon, nejaká byrokracia, nejakí zamestnanci, nejaké prevody, proste snažme sa vždy veci robiť najjednoduchšie, ako sa dajú.
Toľko za mňa, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a poprosím takisto o podporu tohto návrhu zákona, tejto našej tretej daňovej dvojičky.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže návrh zákona, ktorým dopĺňame zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, predkladám na rokovanie Národnej rady ja a moja kolegynka Jarka Halgašová, obaja sme teda z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita.
Tentokrát je to veľmi jednoduchý návrh zákona. Cieľom je dočasne na jeden rok od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zaviesť zníženú daň z pridanej hodnoty na benzín a na plynový olej, ale my to všetci voláme nafta, na úroveň 8 %.
Navrhovaná zmena sa viaže ku zákonu o ruskej rope, o ktorom sme tu vlastne už aj pred chvíľkou rozprávali, a tým základným cieľom je, aby sa príjmy z tuná už niekoľko mesiacov ležiaceho zákona o ruskej rope preniesli priamo na občanov a teda formou zníženia DPH.
Toľko asi na úvod, ešte možno potom pár slov poviem v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. No, tak prihlasujem sa. (Povedané so smiechom.) Ale áno, jasné, takže ďakujem pekne.
Odo mňa, myslím, dnes posledný návrh zákona. Dovolím si tuná trošku zosumarizovať, aj keď už sme sa tak aj dvakrát dotkli vlastne celej tejto témy ruskej, ruskej ropy, a teda zníženia, zníženia daní. Čiže skúsim to vlastne celé ešte raz zosumarizovať.
Áno, už nejaké mesiace v parlamente leží návrh zákona, ktorý má zdaňovať nadmerné zisky z ruskej ropy. Princíp je ten, že ruská ropa je jednoducho lacnejšia a takto prináša tzv. windfall tax, prináša, alebo windfall výhodu spracovateľovi tejto ropy, na ktorej sa akoby nijak nezaslúžil. Preto dáva zmysel tohto návrhu, ktorý teda je tu už v parlamente dlhšie, a toto zdaniť. S tým, že našou dlhodobou červenou čiarou je nezvyšovanie daní, preto, tak ako som spomínal aj pánovi predsedovi hospodárskeho výboru, ktorý, myslím, práve odišiel, my sme už vtedy navrhovali formou pozmeňovacieho, pozmeňujúceho návrhu, aby sa teda buď znížila daň z pridanej hodnoty, alebo prípadne znížila spotrebná daň tak, aby tieto dodatočné príjmy štátneho rozpočtu skončili priamo vo vreckách občanov našej krajiny formou toho, že budú platiť nižšiu cenu za pohonné hmoty.
Toto riešenie má alebo malo by, ak sa prijme, ešte aj ďalšie výhody, že vlastne nižšími cenami palív, ktoré tvoria relatívne dosť veľkú časť spotrebného koša, z ktorého sa aj vypočítava inflácia, by vlastne tlmili inflačné dopady a vlastne takto by ešte aj prenesene pomáhali, pretože tá inflácia proste by sa nenabaľovala potom aj na všetky, všetky ďalšie tovary, takže ešte aj toto by bolo ďalšie, ďalší benefit, ktorý by toto riešenie prinieslo.
Čiže ešte raz. My sme toto navrhovali aj v máji, aj na júnovej schôdzi, rokovalo sa minimálne dvakrát, možno trikrát na koaličnej rade, ale teda v tej dobe ako koaličný partner, ktorý dodržiava tie platné pravidlá, tak jednoducho minister financií povedal nie, tak sme, samozrejme, tieto naše návrhy nepriniesli do pléna.
Teraz teda nie sme súčasťou koalície, takže prinášame to tu aj práve preto, aby neboli takéto vyjadrenia, že my všetko blokujeme. No nie, my neblokujeme nič. My prinášame riešenia, takže je tu riešenie, ktoré znižuje dépeháčku na 8 %.
Prečo dočasne? No preto, pretože sa vníma, že aj tá daň z ruskej ropy bude mať len dočasný, dočasný vplyv, takže aby to bolo vyvážené.
A samozrejme, mal by som povedať aj niečo ku peniazom, to sa odo mňa patrí. Takže dopad tohto zníženia na 8 % z aktuálnej 20-percentnej sadzby je približne 150 mil. eur pri súčasných cenách palív. Samozrejme, čím sú vyššie, tak aj výber z DPH je vyšší. A, ale jednoducho pri daných cenách je to približne 150 mil. eur, čo je približne suma, ktorá je predstava, že by mohla byť teda vybratá z tej dane z ruskej ropy. Takže vplyv na rozpočet je nulový.
Možno ešte posledná vec. Toto nie je úplne že dvojička, pretože tu prinášame len to zníženie, keďže tá samot... ten samotný návrh zákona už leží v parlamente. Takže s týmto k zákonu o ruskej rope to tvorí dvojičku.
Poviem ešte jednu vec. Ak teda toto nebude prijaté a bude sa prerokovávať ešte samotný zákon o ruskej rope, tak tam takisto budeme pripravení podať pozmeňujúci návrh a kľudne aj v dvoch variantách, aby sme umožnili vlastne, zasa vyšli v ústrety, aby sme hľadali nejaký možný kompromis, takže predložíme tam pozmeňujúce návrhy, teda ešte raz to poviem, pri prerokovávaní samotného návrhu zákona o ruskej rope tak, aby vlastne ten výsledok bol presne rovnaký, ako hovorím
A ešte raz to poviem. Áno, aj DPH, aj spotrebnú daň, aby boli zasa viaceré možnosti, aby minister financií mohol ešte viacej rozmýšľať nad nejakým kompromisom, aby ste, kolegovia z OĽANO, mohli to celé zavnímať a aby ste vnímali, že tým princípom tohto všetkého je pomoc ľuďom. Na Slovensku máme asi 3 mil. 400-tisíc registrovaných motorových vozidiel, takmer každý je motorista. A zasa jednoducho toto je niečo, čo vytiahne menej peňazí z vreciek ľudí, to znamená, viacej im zostane. Nemusíme im, nemusí im štát dať nejaký balíček, pretože im nezoberie. Takže toto je ten náš prístup, ktorý sa vlastne tiahne ako taká niť všetkými predloženými návrhmi.
No, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a, kolegynka, kolegynky, kolegovia, prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem. No, ja som rád, že som sa dočkal, že môžem aj zareagovať, lebo však vystúpil si ako v záverečnej reči, tak sa nedalo. A vidím, že pán Sulík si odrozprával svoje, zbalil sa a odišiel, asi nemá záujem o diskusiu.
Ja som chcel len zareagovať na to, čo si hovoril o tej dépeháčke, no, ak si to ja dobre pamätám, teda akože som už starší pán, čiže možno si nepamätám úplné detaily, nemám, nemám teda pocit, že si pamätám všetko dokonale, ale ja si to pamätám tak, že, samozrejme, alternatívou tohto, tejto špeciálnej dane z ruskej ropy, zdanenia Slovnaftu bolo aj zníženie DPH, ale tam vlastne pán vtedajší minister Sulík dostal za povinnosť konzultovať to v Bruseli a získať stanovisko, kvázi súhlas Európskej únie s tým znížením DPH. A ja si nepamätám, že takýto súhlas by niekedy niekto priniesol alebo s ním prišiel a povedal, že aha, tu je súhlas z Bruselu, ktorý s tým súhlasí, poďme do toho. Ja si myslím, že ak by takýto súhlas bol, neviem o tom, povedzte mi, ak prišiel a bol niekde zverejnený, ja hovorím, že neviem o tom. Ak by takýto súhlas bol, myslím si, že ani minister financií by sa tomu nebránil. Ale aj on musí dávať pozor, aby Slovensko nedostalo vlastne takú, takú nejakú sankciu z Bruselu, ktorá by stála obrovské peniaze. To musíte pochopiť. Čiže asi to boli len reči, ale nakoniec činy žiadne.
My sme boli otvorení aj rokovaniu o znížení spotrebných daní. Dobre viete, že sme to hovorili veľmi otvorene, že sme ochotní o tom rokovať, sme ochotní o tom uvažovať, je to na debatu, ale o tom potom tá debata nejak skončila. Čiže treba, treba si naozaj naliať čistého vína. Ja si myslím, že vykopávate otvorené dvere. Tie dvere sú otvorené veľa mesiacov a my radi vlastne takýto zákon, ktorý už tu je niekoľko mesiacov v parlamente, aj presadíme.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Schválne sa hlásim do rozpravy, aby som umožnil ešte znovu aj kolegovi Kremskému reagovať, aby to nevyznelo tak, že teda povieme si svoje a nemôže sa reagovať. Takže bude na mňa možné ešte teraz znovu reagovať, preto reagujem nie faktickou, ale vystúpením v rozprave.
Takto. Áno, čo sa týka dépeháčky, nemôže to štát spraviť samostatne, je tam potrebný súhlas z Európskej únie. Dokonca ono platí, že by sa ani nemala znižovať DPH z motorových palív. Toto je pravda. Zároveň ale treba povedať, že taká Poľská republika majú presne osempercentnú DPH, a teda aj tu platí, že je to možné. Je to možné, Poliaci sú toho existujúcim príkladom, preto sme aj my navrhovali zníženie DPH.
Áno, minister financií toto hovoril. Zároveň teda platí, že toto je ale záležitosťou ministerstva financií, tak ten súhlas by bolo treba vlastne žiadať z ministerstva financií, čo je pravda, že, samozrejme, minister financií odmietol, Peťo Kremský, odmietol a zasa všetkých návrhov alebo pri jednom vystúpení zhrnul vlastne kompletne celé, celé tieto naše dvojičky, a teda celé návrhy.
Takže toto by som si ešte dovolil. Ešte raz vystupujem, aby mohol pán kolega Kremský reagovať. Ďakujem pekne.

Dobre. Ja len krátko teda sa zapojím do tohto nášho pingpongu s Marošom Viskupičom. Ja som v pingpongu dobrý, však som aj vyhral ten turnaj, takže veľmi rád.
No, myslím si, že pán minister Matovič a pán exminister Sulík si v tej účasti na výboroch môžu pokojne podať ruky. Teda ako naozaj pán Sulík sa veľmi, veľmi zriedka vyskytol na hospodárskom výbore, ale proste, keď sme pri tom, tak on je už poslanec Národnej rady, nie je minister, čiže myslím si, že by tu mal sedieť a hlavne, keď sa prerokujú návrhy teda, ktoré on sám a jeho strana podporujú. Čiže myslím si, že to sú trošku také neporovnateľné veci, také hrušky s jablkami. Ja si myslím, že proste prísť a v diskusii k jednému návrhu povedať aj dôvody k ďalších trom či štyrom, či koľko ich je, a potom zmiznúť, to asi trošku je také pohŕdanie Národnou radou, taký ignorantský prístup. No ale tak každý sme nejaký, asi už poznáme Richarda Sulíka nejaký ten deň, asi mu je to takto blízke, ale myslím si, že to by tak nemalo byť.

Už len úplne záverečné slovo. V prvom rade chcem poďakovať všetkým tým pár poslancom, ktorí tu vydržali. Mňa len toto mrzí, že koľko razy, keď tu riešime veci, ktoré sú relatívne málo dôležité a majú len minimálny dosah na verejné financie, sedí nás tu viacej, máme košaté diskusie.
Tuto riešime peniaze, riešime verejné rozpočty, riešime peniaze našich občanov a je nás tu, je nás tu päť a pol. Toto mi je, toto mi je trošku ľúto. O to väčšie poďakovanie vám všetkým, ktorí ste tu boli. Ešte raz chcem poprosiť o podporu týchto zákonov. A teda áno, majstrovi Peťovi Kremskému v pingpongu chcem ešte povedať, že no, na tom finančnom výbore teda sme viackrát videli ministra Sulíka ako ministra Matoviča. Takže toľko úplne na záver.
Ešte raz ďakujem pekne a pekný zvyšok dňa.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som odôvodnil návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ako je všeobecne známe, myslím, že vo februári alebo v marci tohto roku plénum prijalo novelu zákona o vysokých školách, ktorá nadobudla účinnosť 25. apríla tohto roku, a podľa prechodných ustanovení tejto novely vysoké školy majú povinnosť zosúladiť svoje vnútorné predpisy podľa § 15 s novelou zákona o vysokých školách do 31. augusta 2023 najneskôr. Vysoké školy začali postupne tieto vnútorné predpisy zosúlaďovať a v procese zosúlaďovania sa narazili na niektoré legislatívno-technické nedostatky a chyby novely, ktorý predmetný návrh našej novely zákona odstraňuje.
Konkrétne v § 9 ods. 1 písm. a), v ktorom je chybne uvedená kompetencia akademického senátu verejnej vysokej školy schvaľovať rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy, a v § 41 sa dopĺňa nový odsek 15, nakoľko podľa § 9 ods. 1 písm. k) výročnú správu o činnosti verejnej vysokej školy a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy schvaľuje akademický senát verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení správnej rady verejnej vysokej školy, ale, žiaľ, tá podľa § 41 takúto pôsobnosť nemá. V uvedenom návrhu novely zákona o vysokých školách tieto legislatívno-technické, ale aj obsahové chyby v návrhu zákona odstraňujeme.
Ďakujem pekne.