72. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny sedem otázok na predsedu vlády, 31 otázok na členov vlády a päť otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.
Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím pána predsedu vlády Eduarda Hegera, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Srdečne pozdravujem aj návštevu na balkóne, študentov z Tvrdošína, ak som dobre počul. Takže sme radi, že vás tu máme.
Takže, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer, zastupuje ho minister hospodárstva Karel Hirman, minister životného prostredia Ján Budaj, zastupuje ho ministerka kultúry Natália Milanová, minister dopravy a výstavby Andrej Doležal, zastupuje ho taktiež pani ministerka kultúry Natália Milanová.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky, a to podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, minister vnútra Roman Mikulec, minister obrany Jaroslav Naď a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak je tu prítomný, ale nemá otázky, takže môžete aj jeho zažiť. Lebo tak... (Premiér sa otočil smerom k ministrovi.) Dúfam, že nemáš otázku, máš? (Reakcia z pléna.) Že nemáš otázku dnes. (Reakcia ministra.) Ale je tu prítomný, presne tak, prišiel podporiť svojich kolegov, čo je veľmi pekné gesto. Takže vítame tu aj pána Šeligu.

Ďakujeme za informácie, pán premiér. Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády Slovenskej republiky, čiže vám.
Prvá otázka je od pána poslanca Martina Čepčeka a znie: "Vážený pán premiér, ako bude vyzerať zima na školách? Bude sa učiť celý týždeň? Čo pripravujete, aby deti nezostali doma na PC?"

Ďakujem veľmi pekne za túto otázku. Veľmi dôležitá, však dnes rezonuje veľa otázok ohľadom najbližšej sezóny. To najaktuálnejšie, čo chcem povedať, že som proti tomu, aby sa nejako plošne zatvárali školy. Myslím si, že pandémia, a teda máme aj žiakov, tak neviem, či som ich teraz potešil, že sa budú musieť cez zimu učiť, alebo či už počítali, že budú doma, ale z toho, čo ja tak tomu rozumiem aj z komunikácie zo študentami, a veľmi sa tomu teším, že chcú chodiť do školy. A to je veľmi dobré, keď sa mladí ľudia chcú vzdelávať, chcú sa učiť, pretože úspech každej krajiny je založený na vzdelaní jeho národa alebo národa danej krajiny. Takže... a dnes teda to môžem aj z pozície ministra školstva ešte tých pár dní, kým budem, povedať. Takže to je, to je prvá vec.
Momentálne sme dofinacovali základné a stredné školy z hľadiska narastajúcich nákladov, pretože ako viete, zastropované ceny elektrickej energie aj plynu, aj tepla sú pre domácnosti. Takže tam do konca roka sa nebude diať žiadny nárast ceny. Cena bude nová, až keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydá cenové rozhodnutia, ako to robí každý rok, niekedy v decembri, a vydá nové cenové rozhodnutia pre domácnosti na ďalší rok.
Ale poďme späť k školám, ktoré teda nie sú domácnosti, tak tie, samozrejme, niektoré už majú vyššie účty, a preto sme uvoľnili 30 mil. eur v týchto dňoch na zvýšené náklady s energiami. To nám vyrieši situáciu do konca roka. A, samozrejme, od budúceho roka bude potrebné obstarávať nové energie.
My sme jasne povedali, že za prenesený výkon budeme všetky náklady spojené s preneseným výkonom hradiť jednotlivým školám alebo teda samosprávam, ktoré tento prenesený výkon vykonávajú. A vieme, že základné školstvo aj stredné školstvo je prenesený výkon. Takže toto pôjde na vrub štátneho rozpočtu, počítame s tým. Dnes nevieme úplne odhadnúť tú cenu, pretože vidíme, že tie ceny na spotových trhoch sú veľmi vysoké, a očakávame, že práve to riešenie, ktoré prinesie Európska komisia, praskne tú cenovú bublinu a tie ceny pôjdu dole. Ako veľmi pôjdu dole, to v tomto momente nikto nedokáže povedať, lebo nemá tú krištáľovú guľu, ale podľa toho bude závisieť aj veľkosť dotácie jednotlivým školám na to, aby mohli vlastne, aby mohli fungovať ďalej. Ale na konci alebo koniec koncov teda bude to tak, že žiaci budú chodiť do školy.
Čo sa týka samotných teplotných režimov, to záleží, samozrejme, na zriaďovateľovi. Štát si dáva za úlohu, že bude redukovať a pôjde v tých istých líniách ako aj občania, že budeme redukovať spotrebu energií o 15 %, a to sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi. Samozrejme, je veľmi dôležité, aby teraz prebehli aj energetické audity alebo diskusie s odborníkmi práve na energie a na úspory v energiách, aby nastavili tie hladiny teploty tak, aby boli na jednej strane únosné, na druhej strane aby boli aj efektívne. Takže tam práve takáto diskusia prebieha a čoskoro bude zverejnený dokument, v ktorom bude teda presne, jasne povedané na strane štátu, ako tie teploty nastaviť. Podľa toho sa, samozrejme, upravia aj vyhlášky. Ale to nastane ešte pred začiatkom vykurovacieho obdobia, toho zimného vykurovacieho obdobia.
Takže študenti na balkóne, môžete sa tešiť, že sa budete učiť vo vašich školách a štát... (Reakcie z pléna.) Už sa tešia, výborne. (Povedané so smiechom.) Takže to je otázka, odpoveď na otázku. Ak je nejaká doplňujúca, rád zodpoviem.

Áno, pán poslanec sa hlási s doplňujúcou otázkou. Takže nech sa páči, pán poslanec Čepček.

Ďakujem pekne. Pán premiér, ja mám doplňujúcu otázku. Chcem sa spýtať, lebo odzneli informácie v médiách, že sa uvažuje o skrátení týždňa na vyučovanie od pondelku do štvrtku. Pripadá to do úvahy aspoň takýmto nejakým spôsobom to riešiť, alebo na druhej strane že či by neprospelo tým školám, keby sa tých škôl viacej obnovilo, zateplilo a tak ďalej, nejako pomohlo týmto spôsobom, alebo nejaké tepelné čerpadlá, alebo fotovoltické články, alebo niečo podobné? Tým pádom by asi aj tá redukcia tej spotreby klesla.
Ďakujem.

Určite. Toto sú nástroje, ktoré najviac pomáhajú. Ako vieme, zateplenie akejkoľvek budovy prináša 30-percentnú úsporu. Výmena okien ďalších 30 %, čiže my aj v pláne obnovy máme finančné prostriedky vyčlenené na opravu a investície do školskej infraštruktúry, takže taktiež sme spustili z hľadiska, to je Obnov svoj dom, čiže to je pre domácnosti. Ale určite budeme radi spolupracovať práve so samosprávami, ktoré sú zriaďovateľmi, aby mohli takéto investície vlastne dosiahnuť. Ale áno, akákoľvek úspora, ktorá je relevantná, tak sa dá využiť práve na tie investície. Ale toto je skôr na takú diskusiu so zriaďovateľmi, aby si oni povedali. Tých nápadov je tu viacero.
Môj primárny cieľ je, aby študenti nemuseli ostávať doma kvôli zvýšeným energiám. Ale, samozrejme, ani v piatok (povedané so smiechom), pán poslanec sa pýta, že či ani v piatok. Ale samozrejme, ja som človek, ktorý je otvorený na akúkoľvek diskusiu, len musíme dbať na to, že dva roky tu bola pandémia, kde, žiaľ, sme to dištančné museli zaviesť z dôvodu ochrany života. Takže tým chcem povedať, že poďme tým spôsobom, aby sme zabezpečili deťom v školách výuku plnohodnotnú práve prezenčným a poďme hľadať tie, tie úspory práve tým, ktoré sa dajú urobiť či už, alebo teda hlavne mimo školského alebo toho času, kedy sa deti učia. A určite tá efektivita sa dá nájsť, tých, tých, tých rezerv na dosiahnutie efektivity máme v našich budovách ešte stále dostatok a na to sa budeme sústrediť a tam pôjdu aj určite primárne investície.

Ďalšia otázka je od pána poslanca Petra Libu a znie:
"Vážený pán premiér, prečo okolité krajiny, napríklad Česká republika, už dávnejšie podnikli aktívne kroky na pomoc občanom v boji proti energetickej kríze? Slovenská republika tieto kroky aktuálne len prijíma."

Ďakujem veľmi pekne za túto otázku. No, dovolím si, som rád, že zaznela, lebo áno, sú tu také zmätočné informácie v éteri a dovolím si teda poopraviť toto tvrdenie, pretože Česká republika prijíma opatrenia, pretože nemá zastropovanú alebo nemala zastropovanú cenu energií.
Ako viete, Slovensko má regulované, preto hovorím, že aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vlastne každý rok v decembri vydá cenové rozhodnutie a povie pre domácnosti, aká bude cena na celý rok. Napríklad pre Slovensko je regulovaná cena elektrickej energie so všetkými poplatkami 186 eur za MWh pre rok 2022. Ak pozorujete Českú republiku, tak Česká republika len silovú zložku zastropovala v tomto roku na 190,19 centov za kWh, čiže 190 euro/MWh. U nás tento rok so všetkými poplatkami, takže to je veľký rozdiel, napríklad plyn u nás je 44 euro za MWh zastropovaný tento rok. Takže áno, Česká republika musela reagovať, lebo toto nemala a českým domácnostiam začali pod vplyvom trhu prudko stúpať náklady.
My sme takéto opatrenie nemuseli urobiť, lebo u nás sú domácnosti chránené do konca roka a už dnes hovoríme o veľmi konkrétnych riešeniach, ako bude zase budúci rok celý rok zastropovaná cena, ale bude v inej výške ako tento rok, samozrejme, bude vyššia. A to je to, čo sme hovorili, že ak teda tie trhy budú závisieť od toho, alebo to ešte poviem inak. Máte silovú zložku a tam sa nám podarilo vlastne dojednať so Slovenskými elektrárňami cenu 61,21 za MWh. To je len silová zložka, čiže nejakých 6 centov za kWh. Ale vieme, že sú tam aj ďalšie poplatky a vstupujú do týchto poplatkov aktuálna cena elektrickej energie a tá to zvyšuje. Takže preto hovoríme, že je možné, že tá cena bude 268, dnes je 186, bude 268, čo je nárast, myslím, že okolo 50 percent.
Samozrejme, vychádzame aj z toho, chceme motivovať ľudí k tomu, aby šetrili svoju elektrickú energiu, ale uvedomujeme si, že sú domácnosti, kde nebudú schopní dosiahnuť takúto úsporu. Tí budú mať tým pádom na tých zvyšných 15 % vyššiu cenu, ale domácnosti, ktoré to nebudú zvládať, tak práve s pánom ministrom práce určíme nejaký ten príjem, aby sme videli a tým budeme chcieť pomôcť zvládnuť tento nárast, ak by to bolo nad ich sily. Takže, ale to sa netýka, samozrejme, všetkých domácností, pretože napríklad čo sme urobili, sme zaviedli viaceré opatrenia. Zaviedli sme jednak pravidelné systémové, že sme zvýšili prídavok na dieťa, zvýšili sme daňový bonus a vieme, že od 1. 1. 2023 sa toto má ešte výraznejšie zvýšiť, daňový bonus má ísť až na sto euro za dieťa a rodinné prídavky na dieťa, teraz nie som si presne istý, či 50, alebo, nepamätám si presne tú výšku, alebo 40 teraz. Ale našou ambíciou je pre deti od nula do osemnásť urobiť toto celé na 200, čiže daňový bonus by bol 140 a prídavky na dieťa by boli 60 počas trvania tejto energetickej krízy niekedy do augusta roku 2024. Tým pádom všetky domácnosti budú mať dostatok peňazí na to každý mesiac, aby vedeli sa s tým vysporiadať.
Pripravujeme aj ďalšie opatrenia pre iné skupiny. Tam sme napríklad urobili jednorazové opatrenie, v júni sme povyplácali sto eur. Pán minister práce priniesol na vládu viaceré opatrenia pre rôzne skupiny, ktoré to najťažšie znášajú, aby sme im dali, poskytli takúto, takúto dávku.
Taktiež na strane štátu zvyšujeme platy zamestnancom štátu a teda vo verejnom záujme, po dohode, samozrejme, so samosprávami a to bude tiež výrazne skokové. Budú mať o, majú v tomto roku o 3 %, od januára o 7 % a od septembra o 10 %. A učitelia, ak počúvajú (rečník sa pozrel smerom na balkón), tak tento rok o 3 %, od januára o 10 % a od septembra o ďalších teda 12 %. A ďakujem pekne, že ukazujú učitelia palec hore. Ale, samozrejme, mojím cieľom je pracovať tak, aby sme každým rokom vedeli učiteľov dostať na úroveň naozaj vyspelých, vyspelých krajín, len vieme, že toto je, toto je dlhý beh, ale verím, že, a ďakujem teda, že oceňujete aj tento skokový nárast, ktorý máme. Čiže toto je z hľadiska toho, čo už sme urobili. A asi bude priestor na dodatočnú otázku.