72. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že v dnešnej dobe je sprevádzajúca osoba pri pô... počas pôrodu úplne bežná vec. Ja neviem, že by boli nejaké obmedzenia, nejaké extra alebo podobne. To, že či tam môže byť jedna osoba, alebo viac, to je skôr problém tej logistiky a priestorov. Ak ste boli v tých pôrodniciach, tak viete, že niekedy rodia dve ženy a sú oddelené len plachtou. Ak si človek predstaví, že pri každej tej žene sú dvaja alebo traja ľudia, tak podľa mňa to neni moc extra vhodné, ani pre tie ženy to neni príjemné, keď jedna žena je oddelená naozaj tou plachtou a teraz rozprávajú tí, tí do toho zasahujú, kopec múdrostí lekárovi radia alebo tej zdravotnej sestre. Takže tam je problém naozaj v tej, tých priestoroch, logistike a podobne. A tie pôrodnice sú niektoré v katastrofálnom stave, takže ak sa nezmenia priestory naozaj a teraz aj ten personál a podobne, máte tu, skoro dvetisíc výpovedí hrozí, riešime teraz tieto veci. Ja myslím, že je akože v poriadku takýto návrh.
Môžme podporiť aj to, čo ste spomínali, že lekár môže obmedziť tú prítomnosť sprevádzajúcich osôb, to radšej neriešme, to nech sa rozhodne lekár v danej situácii. To on nemá čas tam vysvetľovať príbuzným, že prečo sa tak rozhodol, či má na to nárok, jednoducho povie choďte odtiaľto preč, ja potrebujem kľud, aj tí zdravotníci potrebujú, aj tá zdravotná sestra kľud. Oni nepotrebujú v strese tam rodiť, aby tam traja ľudia stáli za chrbtom a dávali nejaké novinky, čo si načítali z internetu. To moc neprospieva naozaj tomu, tým zdravotníkom. Takže tam treba brať ohľad aj na ten komfort tých zdravotníkov, že keď povedia choďte preč, toto môže byť komplikovaný pôrod, tak bez diskusií preč. No, tak asi tak.
A tie ostatné veci, Apgar skóre, samozrejme, prítomnosť príbuzného je lepšia a pomáha tej žene prekonať ten pôrod samozrejme.
Ďakujem.

Pani kolegyňa Marcinková, chcem veľmi oceniť vašu neuveriteľnú trpezlivosť v tejto téme. To sú, to už sú neni mesiace, ale roky, čo sa tomu venuješ. A najmä teda z pohľadu do toho zdravotníctva veľmi oceňujem to, že si si dala námahu rozprávať sa so všetkými nemocnicami, ktoré, sama vieš, nemajú to tiež ľahké. Situácia, ktorú opisoval pán doktor Urban, je v mnohých nemocniciach reálna a viem, že ti bolo veľmi zaťažko a kvôli tým ženám ťa veľmi mrzelo dať tam to ustanovenie, že ak je to možné. Že ty, keby bolo na tebe, ty by si veľmi chcela, aby to bolo možné vždy a jednoducho vždy si mi hovorila, keď to dáme do toho zákona, tak budú tí, tak budeme my politici prinútení dať tam tie peniaze do tých nemocníc, aby si mohli zariadiť tie podmienky. Tak ja teda úprimne oceňujem, že si tam dala túto vetu, lebo naozaj to nie je reálne možné vo všetkých situáciách, ale tým, že si to tam dala, si to umožnila, aby naozaj ten zdravotnícky personál si vedel riadiť situáciu, keď to bude jednoducho ohrozujúce, či už komfort inej pacientky, alebo nejakú bezpečnosť, ale zároveň chcem veľmi dúfať, že takéto niečo nás trošku, nám otvorí oči v tom, že zdravo, že nemocnice potrebujú vyriešiť svoje financovanie a potrebujú viac tých peňazí aj možno na takéto prerábky a na to, aby mohli spĺňať nároky zákonov na takej úrovni, ktorá bude hodná 21. storočia a nejakej, jednoducho nejakej ľudskej sebaúcty alebo úcty, lebo nie vždy je to možné. A nielen, čo sa týka tohoto, ale aj iných.
Takže ďakujem ešte raz za tvoju trpezlivosť aj ako žena, ako matka ti ďakujem za to, že si to dotiahla až sem a, opakujem, aj za tie nemocnice, že si tam dala túto možnosť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže tento zákon, keď bol v prvom čítaní, bola tu širšia rozprava, ja sa teraz obmedzím iba na krátke poďakovanie. Takže chcem potvrdiť slová predkladateľky, že rokovaní bolo viac, že boli prínosné a ich výsledkom bola dohoda. Ďakujem za ústupok hlavnej predkladateľke, ktorý umožní jednoduchšie aplikovanie zákona v praxi, a teraz nemám na mysli len posunutie účinnosti zákona, ale aj možnosť a nie povinnosť zdravotníckemu zariadeniu sprístupniť pôrod viac ako jednej blízkej osobe rodičky.
Takže ďakujem za tento zákon a verím, že v praxi pomôže.

Ďakujem veľmi pekne aj kolegyni Drábikovej, aj kolegyni Bittó Cigánikovej, aj pánovi Šefčíkovi za ich podporné slová pre tento návrh. Ja sa teším, že sme našli zhodu. Mnohí sme boli súčasťou tých diskusií. Naozaj som veľmi rada, že sme dospeli do tohto štádia. Veľmi verím, že tento návrh nájde potrebnú podporu a dnes prejde.
A zároveň, pán Urban, ďakujem, že ste sa k tejto téme vyjadrili ako lekár, vážim si to.
Hovorím, tie dáta hovoria v neprospech toho argumentu, ktorý ste použili, že je to možné všade na Slovensku. Z nejakých dvetisíc, cez dvetisíc monitorovaných pôrodov, na ktorých merali dostupnosť sprevádzajúcej osoby, 33 %, vlastne 33 percentám žien z rôznych dôvodov nebolo umožnené mať pri sebe osobu, čiže držala som sa týchto dát. Iný prieskum zatiaľ nemáme k dispozícii. Ale aj po tom, čo som hovorila s viacerými nemocnicami, s ktorými som riešila ich pripomienky a vlastne hľadali sme kompromis, tak vzišlo z tejto diskusie, že nie všade to umožňovali za každých okolností, najmä pandémia bola taká vypuklá situácia, kedy si to v jednotlivých zariadeniach vysvetľovali rôzne. Ale ja rozumiem, že to bola situácia, na ktorú nikto z nás nebol pripravený, a preto sa tie postupy nejakým časom dávali do štandardizovanej podoby.
Aj preto si myslím, že je dôležitý tento zákon, aby sme mali vo veciach poriadok a aby sa nestalo, že v Krompachoch si zákon vykladajú inak ako napríklad v Bratislave. To by bolo na škodu tých žien.

Iba oznámim hlasovanie, dnes o sedemnástej.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vzhľadom na časovú tieseň (ruch v sále, zaznievanie gongu) a ako sa situácia vyvíjala, sa teda zriekam vystúpenia, aby sme mohli o sedemnástej, o 17.00 hlasovať práve o tomto dôležitom rozhodnutí, teda prístupových protokoloch vstupu Švédska alebo Švédskeho kráľovstva a Fínska do Aliancie. Veľmi sa tomu teším, že Švédsko a Fínsko vstupuje do Aliancie, vítam ich a myslím, že sa všetci tomu tešíme, a zároveň sa im chcem ospravedlniť za tie hrozné bludy týchto malých henleinovcov, ktoré si museli vypočuť. Je to medzinárodná hanba. Chcel som k tomu vystúpiť, chcel som k tomu hovoriť, ale vzhľadom na to, že tu máme iné priority, a to je čo najskoršie odsúhlasenie tohto prístupu, tak sa ho zriekam.
Ďakujem veľmi pekne.

Berieme na vedomie. Pána poslanca Šudíka nevidím v sále, takže takisto stráca definitívne poradie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ, pán minister zahraničných vecí? (Reakcia ministra.) Nech sa páči.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Nechcel som reagovať a naťahovať túto debatu a rokovanie v jednotlivých reakciách, tak len krátka záverečná reč.
Nechcem reagovať osobne na nikoho z pani poslankýň a pánov poslancov. Jedna jediná osobná vec, neni tu síce pán poslanec, ale jeho srdečnej výzve o tú stávku. Ja by som ju rád teda prijal, pretože viem, že má dobrý vkus, že je fajnšmeker a pije dobrý koňak, ja by som teda ten koňak zobral, kľudne mi ho môže nechať na recepcii v Bôriku.
Pani von der Leyen spomenula slovo mier, čo tvrdil, že ho nespomenula. Spomenula ho jedenkrát, je na deviatej strane asi desať riadkov odspodu. A dovolil by som si na pohárik toho koňaku dobrého pozvať fínskeho veľvyslanca a pani švédsku veľvyslankyňu, I want you warmly welcome you, Pesi and Annika, both of you, and hope we´ll see you. (Potlesk.) Takže rád by som im ukázal slovenskú pohostinnosť a tým koňakom ich počastoval.
K tomu slovu mier. Pani prezidentka ho napríklad použila desaťkrát počas svojho vystúpenia vo Valnom zhromaždení OSN minulý týždeň. Slovo mier používame, pracujeme s ním. Najlepšie, najlepší mier je neútočiť a nebrániť sa. To je najlepší mier, ale tak...
V prvom rade, druhý bod, ďakujem za podporu všetkým paniam poslankyniam a pánom poslancom, ktorí sa vyjadrili pozitívne a podporili tento návrh, a teda dúfam, že hlasovanie bude pozitívne.
K tým rôznym rétorickým cvičeniam zaujímavým, veľmi podnetným na premýšľanie, som, by som teda dal len jednu vec nakoniec. (Zaznievanie gongu.) Počas štúdií v Paríži na vysokej škole strategických štúdií, obrany sme mávali také, volá sa to simulované cvičenia krízového manažmentu, obranné simulované cvičenia. Pán veľvyslanec, pán poslanec Valášek to bude poznať, ako to funguje. Namodeluje sa teoretická situácia a potom na ňu účastníci, ktorí zastupujú rôzne krajiny, reagujú a ponúkajú riešenie. Tak skúsim namodulovať takýto teoretický príklad.
Máme krajinu A, ktorá je materskou, materská krajina, ktorá je krajinou, ktorá stratila, rozpadlo sa jej staré imperiálno-komunistické impérium, zostalo po nej množstvo nástupných štátov. Krajina A je vysoko nevysporiadaná so svojou minulosťou, neprijala nikdy kritickú lekciu, tak ako hu prijalo pohitlerovské Nemecko, neupatrila opatrenia k tomu, aby sa stala normálnou, prosperujúcou, demokratickou krajinou a stále žije akýmsi spôsobom v svojich historických traumách. Spochybňuje existenciu svojich susedov, sem-tam vyplakáva nad stratou svojich impérií a začne zneužívať menšiny v susedných krajinách pod rôznymi argumentami, ako ich chrániť, až príde jeden deň, kedy zrazu proste sa rozhodne, že urobí útok na jednu z týchto krajín, ktorá je normálnou uznanou krajinou OSN, ktorá navyše nieže je len obyčajnou uznanou krajinou OSN, ale má dodatočné záruky svojej existencie hraníc a neutrality garantovaných medzinárodnou zmluvou, ktorej útočnícka krajina je... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, prepáčte, pán minister. Kolegovia, kolegovia sa už nemôžu dočkať, kedy budú môcť zahlasovať za tento návrh. Keďže o sedemnástej by sme mali pristúpiť k hlasovaniu, chcem vás pekne poprosiť, aby ste pomaly ukončili svoje záverečné slovo.

Káčer, Rastislav, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Skrátim, dve minúty posledné. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za pripomienku. (Zaznievanie gongu.)
A teraz moja otázka je, na koho morálnej a strategickej strane Slovensko stojí, ak naše hranice, naša suverenita, naša integrita stojí na rovnakom modeli jednoducho. Tak na koho strane stojíme? Každý si môže vybrať svoju pozíciu, tak ako si ju vybral Tuka, ako si ju vybral Tiso, tak si ju vybral aj Štefánik, tak si ju vybral generál Viest a generál Golian. Je to naša osobná voľba, na ktorej strane histórie stojíme.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)