75. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán Taraba, pán poslanec, ja sa divím, že máte takúto odvahu vy mňa napádať s vašimi výbornými návrhmi prokorupčnými pre Trestný zákon a Trestný poriadok, pretože vy usilujete o to, aby sme umožnili práve korupčné konanie menej efektívne stíhať, resp. nestíhať, a vytvoriť tomu právnu úpravu v trestných zákonoch, aby sme niektoré veci vlastne ani nevedeli poriadne odstíhať. To je moja prvá poznámka.
Druhá. Moja účasť. Ja som nikdy nebola štátna tajomníčka SMER-u. Ja som bola štátna tajomníčka Lucie Žitňanskej vo vláde Ivety Radičovej, bola som riaditeľka Centra právnej pomoci vo vláde Mikuláša Dzurindu, kde som bola odvolaná zo dňa na deň Harabinom. Bola som štátna tajomníčka, nestraníčka, Lucie Žitňanskej ako podpredsedníčky MOST-u - HÍD. A po vietnamskom občanovi, keď bol unesený, tak som sama odišla, vzdala som sa svojej funkcie. Po mne nastúpila pani Pfundtner, ktorá je dnes štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti. Takže ako čo mi tu, prosím vás, rozprávate?
To, že som bola štátna tajomníčka s Luciou Žitňanskou, som zabránila spolu s Luciou Žitňanskou tomu, aby sa Jankovská dostala do Súdnej rady. Keby tam Lucia Žitňanská nebola, Jankovská by bola v Súdnej rade a pravdepodobne možno aj predsedníčkou Súdnej rady. Takže prosím vás, akože o čo teraz vám ide? Skúšate niečo, ale toto je veľmi zlá cesta.
Čo sa týka samotnej zmluvy, ja si to, samozrejme, zistím, poviem vám. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže je podriadená organizácia ministerstva spravodlivosti. Ten, kto vám má k tomu povedať teraz informácie, je minister... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Čiže do ústnej rozpravy sa prihlásili... Pani poslankyňa? Dobre, už ste to vypli. Do ústnej rozpravy dvaja páni poslanci.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem. No aby som dopovedal tú myšlienku, ktorú som nestihol vo faktickej.
Samozrejme, len do toho, čo tu hovoril pán predsedajúci, pán minister, bývalý minister Korčok bol súčasťou vlády, ktorá dostala dôveru tohto parlamentu. To je úplne niečo iné ako pán minister, ktorý sem (reakcia z pléna), sem bol padákom zhodený. Môžem hovoriť, alebo budete hovoriť len vy?! Ja viem, že ste zvyknutý na to, že vy máte vždy pravdu, ale tu sme v parlamente. Nechajte ma dohovoriť a potom vy si môžete hovoriť, čo chcete, pán predsedajúci.
Čiže je pravdou, že sem prišiel jeden minister, ktorý bez toho, že by má... mal akúkoľvek legitimitu, sa dostal do vlády, ktorá sa označovala za protikorupčnú, a jej líder stále sa považuje za, za nejakého protikorupčného hráča, ale pritom tento návrh, ktorý predniesol sem, bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia, vlastne narušuje to, čo sa podarilo pani bývalej ministerke Kolíkovej presadiť, to, že budeme mať jednu vetvu súdnictva, kde každý sudca bude mať previerku.
A toto sa podarilo nie preto, že táto vláda naďalej je protikorupčná, ale preto, že táto vláda obsahuje kľúčových hráčov, ktorí sú prokorupční, ktorí chcú dosiahnuť to, aby tá korupcia ďalej bola, ale aby nebola taká, ako bola za Fica, ale bola taká slušná, že nielen keď ja niečo potrebujem vybaviť, tak potom aby sa to dalo vybaviť nejako, tak že len tak trochu. Takže toto má pán minister na mysli, keď pod... ja teraz nechcem povedať, že klame, lebo verím, že neklame, ale pod falošnými, skrátka nepravdivými dôvodmi uvádza to, že, že takto sa to musí urobiť, lebo inak to správne súdnictvo nikdy neodštartuje.
Jednoducho my máme teraz dôkazy toho, že to nie je pravda. Máme dôkazy v tom, čo hovorila pani kolegyňa Kolíková, že je dostatok uchádzačov, a máme dôkazy, ktoré spočívajú v tom, že máme potvrdenie od predsedu Súdnej rady, že tie previerky, ktoré potrebujeme urobiť na tých uchádzačov, že sa stihnúť dajú najmä v tom čase, ktorý v podstate správne alebo akceptovateľne pán minister pre zriadenie správnych súdov nastavil.
Čiže ja by som veľmi prosil pána ministra, aby zvážil túto jeho neoblomnosť, lebo však my ho s tým ako trápime, odkedy sem prišiel do tohto parlamentu, to sa nebudem nejako tomu vyhýbať, aby som to priznal, ale ja, ja z neho, nech sa, nech sa na mňa nehnevá pán minister, ale ja z neho cítim takú určitú aroganciu moci, ktorá, ktorá, ktorá, arogancia moci, ktorá je neopodstatnená, pretože pán minister je tu v podstate len nejaký panáčik, ktorý môže byť vymenený, zo dňa na deň môže byť vymenený, on nemá žiaden mandát ani tu niekde nebude sedieť, proste a potom sa musíme zamýšľať nad tým, že koho panáčik on je, to je, to je tá otázka, lebo, lebo jeho, jeho hlava, si myslím, že je lepšia, ako sú tie argumenty, ktoré nám on predkladá, ja viem, že je lepšia tá jeho hlava, že on vie, že to nesedí, ale aj tak to stále predkladá, to znamená, že on hovorí nie za seba, ale aj za niekoho iného, kto to jednoducho takto chce, a nesedí to a nesedí to a nesedí to, pán minister.
Čiže poďme si na to sadnúť, ak chcete si zachovať tvár, ak, ak chcete stále tu vystupovať ako slušný človek v podstate, tak toto budete musieť skorigovať, lebo my to tak nenecháme. To neexistuje, že lebo vy môžete povedať, ale no nech si povedia, nech si povedia, a potom to bude tak, ako my si to tu odhlasujeme tunák s fašistami, ale tu proste... alebo prípadne s Ficom, ale my neprestaneme. Proste toto je nabúranie niečoho, čo sa podarilo urobiť, čo je závažná vec, a vy teraz ste otvorili tie, tie dvierka a tam cez tie, cez tie zadné dvierka, teraz sa tam budú nasáčkovávať tí ľudia v tom súdnictve, ktorí budú pracovať pre vašich ľudí. Kedysi to boli, že naši ľudia, ale teraz sú to vaši ľudia alebo... tí stále sú, bohužiaľ.
Tunák pán predsedajúci, ten ledva ma nechá povedať to, čo chcem povedať, lebo on musí stále mať slovo. Tak to sú tí ľudia no. Takže o to, o toto tu ide, že naozaj zamyslite sa nad tým, že na koho strane chcete stáť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za ohohacujúce vystúpenie. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky.
S prvou faktickou poznámkou, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ja som mal z toho vystúpenia pána poslanca Baránika taký pocit, že tiež nabáda pána ministra, aby reagoval, a teda aby reagoval v rozprave, čo, opakujem, je taký spôsob, ktorý, keď člen vlády, ktorý tu predkladá nejaký vládny návrh zákona, zareaguje v rozprave, tak potom poslanci môžu naňho zareagovať prinajmenšom faktickou, faktickou poznámkou a môže tu prebehnúť nejaká rozprava. Ja viem, že keď neprebehne v pléne, no tak môže, samozrejme, môžte si to povedať na ústavnoprávnom výbore, ale teda z hľadiska, z hľadiska toho, že teda rokujeme v parlamente, diskutujeme tu vážne veci, a teda seriózne k tomu pristupujeme, aj keď, keď nezhodneme sa na tom, čo vy navrhujete, my to, my to kritizujeme, ale, ale prebieha tu nejaká, nejaká debata, a teda bolo by dobré, keby tá debata prebiehala v rovine, že si tu budeme vymieňať argumenty k obsahu návrhu zákona, lebo o tom by to primárne malo byť.